Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 26/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. januára 2017 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpenej advokátkou JUDr. Barborou Petrovič,

Hlavná 44, Trnava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Barborou Petrovič, Hlavná 44, Trnava,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

16 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

vyplýva, že sťažovateľka v procesnom postavení navrhovateľky je účastníčkou napadnutého

konania o úpravu práv a povinností k maloletému synovi. Návrh sťažovateľky na začatie

konania bol okresnému súdu doručený 26. januára 2015, pričom jeho súčasťou bol aj návrh

na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý okresný súd uznesením z 30. januára 2015

zamietol. Na základe odvolania sťažovateľky Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn.

z 21. apríla 2015 odvolaním napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia zrušil a konanie o ňom zastavil.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Následne súd nekonal, čo sa snažila sťažovateľka riešiť najskôr žiadosťou

o vytýčenie termínu pojednávania zo dňa 26. 1. 2016.

Súd napokon vytýčil termín pojednávania na deň 18. 5. 2016... a následne bolo

doručené aj predvolanie dňa 19. 2. 2016. Avšak hneď dňa 22. 2. 2016 bolo právnej

zástupkyni sťažovateľky doručené upovedomenie o odročení alebo zrušení termínu

pojednávania...; dôvod zrušenia uvedený nebol.

Následne sťažovateľka žiadala konať a to opätovnou žiadosťou o vytýčenie termínu

pojednávania zo dňa 14. 3. 2016.

Napokon bolo právnej zástupkyni sťažovateľky mailom zo dňa 17. 3. 2016 oznámené,

že z dôvodu odchodu zákonného sudcu do dôchodku bol termín dňa 18. 5. 2016 zrušený

a vec napadla , ktorá vytýčila termín pojednávania na deň: 28. 7. 2016...

Pojednávanie sa dňa 28. 7. 2016 vykonalo, pričom bolo za účelom doplnenia

dokazovania odročené na deň: 13. 2. 2017 o 8.30 hod.!!“

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka sumarizuje dôvody na podanie sťažnosti

na prieťahy adresovanej predsedovi okresného súdu, pričom v tejto súvislosti uvádza:

„... následne súd od 25. 5. 2015 nekonal až do 11. 2. 2016, kedy bol síce vytýčený

prvý termín vo veci a to až na deň: 18. 5. 2016, t. j. súd určil prvý termín pojednávania tak,

že tento termín bol určený na dátum takmer rok a pol od podania návrhu a to navyše

na žiadosť sťažovateľky. Následne bol aj tento termín zrušený a bol v marci 2016 určený

termín na 28. 7. 2016, t. j. takmer o ďalších 5 mesiacov a pomyselnou čerešničkou na torte

pri konaní je to, že prvé pojednávanie, ktoré bolo vykonané po jeden a pol roku od podania

návrhu, bolo odročené na termín po viac ako pol roku!

- sťažovateľka dodala, že jej maloletý syn nadobudne plnoletosť dňa 7. 6. 2017 a

teda vyvstáva otázka, či má súd tendenciu vyčkať plnoletosti maloletého, alebo z akého

dôvodu vec úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorá má byť riešená

prednostne, a v ktorej prichádza k prieťahom, odročil o viac ako 6 mesiacov!“

Sťažovateľka sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €,

čo odôvodňuje takto:

„V danom prípade došlo a stále dochádza postupom Okresného súdu Galanta

v predmetnej veci tým, že tento riadne nekoná na strane sťažovateľky k vzniku nemajetkovej

ujmy, ktorú predbežne vyčísľuje na sumu vo výške 5.000 €. Nemajetková ujma sťažovateľky

je vyjadrená uvedenou sumou z dôvodu, že nesprávnym postupom súdu dochádza

aj k porušovaniu záujmu jej maloletého syna, sťažovateľka žiada zmenu striedavej

starostlivosti a určenie vyživovacej povinnosti otcovi, ktorý si riadne svoju vyživovaciu

povinnosť neplní.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať v napadnutom

konaní bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume

5 000 € a uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť jej trovy konania v sume 303,16 €.

Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. z 24. novembra

2016, v ktorom okrem iného uvádza:

„... zistil som prieťahy v súdnom konaní spôsobené vo veci konajúcim vyšším súdnym

úradníkom, ktorý nesprávnym postupom uložil predmetnú vec na živú lehotu a tým spôsobil

prieťahy v konaní približne 10 mesiacov. Za tieto prieťahy sa v mene súdu

ospravedlňujem. ... Nezistil som však, že by z dôvodu subjektívnej nečinnosti sudcu boli

zapríčinené zbytočné prieťahy v konaní... Stotožňujem sa s názorom, že zaťaženosť súdneho

oddelenia, jednotlivých civilných sudcov, viacnásobné prerozdeľovanie spisov, a preloženie

sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva garantovaného v SR.

Taktiež súhlasím s názorom, že vysoký počet vecí na súde a nedostatočné personálne

obsadenie nemôže byť na ujmu účastníkov konania... Ide však o objektívnu zodpovednosť,

lebo subjektívne zavinenie žiadneho pracovníka OS Galanta (vyjmúc uvedeného VSÚ) som

vzhľadom na súčasnú personálnu poddimenzovanosť nezistil. Ako som už vyššie uviedol

v súčasnosti zo súdu k 01. 09. 2016 odišlo z rôznych dôvodov už 6 sudcov... a doposiaľ na

súd nebol namiesto nich prijatý žiadny sudca...“

Z predloženého súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že vo veci boli vykonané

tieto procesné úkony:

1. Sťažovateľka podala 29. januára 2015 návrh na úpravu práv a povinností

k maloletému dieťaťu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia.

2. Okresný súd uznesením z 30. januára 2015 zamietol návrh na vydanie

predbežného opatrenia.

3. Sťažovateľka proti uzneseniu z 30. januára 2015 podala odvolanie 27. februára

2015; spis bol predložený na odvolacie konanie Krajskému súdu v Trnave 15. apríla 2015.

4. Odvolací súd uznesenie napadnuté odvolaním zrušil a konanie o predbežnom

opatrení zastavil uznesením sp. zn. z 21. apríla 2015.

5. Po vrátení veci okresnému súdu vyššia súdna úradníčka zadala mylný pokyn na

archiváciu spisu.

6. Sťažovateľka podala 28. januára 2015 žiadosť o nariadenie termínu pojednávania.

7. Okresný súd vykonal 11. februára 2016 úkony súvisiace s prípravou pojednávania

(poučenie, zaslanie podaní a predvolania na pojednávanie, pozn.) a naradil pojednávanie na

18. máj 2016.

9. Termín pojednávania nariadený na 18. máj 2016 bol zrušený z dôvodu zániku

funkcie zákonného sudcu k 29. februáru 2016 (odchod do predčasného starobného

dôchodku, pozn.).

10. Prvé pojednávanie vo veci bolo vykonané 28. júla 2016 a po výsluchu účastníkov

bolo odročené na doplnenie dokazovania (výsluch maloletého a zaobstaranie listinných

dôkazov, pozn.).

11. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 16. augusta 2016 návrh na pripustenie

zmeny návrhu (čo sa týka výšky požadovaného výživného a uplatnenia výživného aj počas

striedavej starostlivosti o maloletého, pozn.).

12. Okresný súd nariadil pojednávanie na 13. február 2017.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna

intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami

prípadu (, m. m. ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného

práva podľa opakovane pripomína, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, ). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí,

že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle ,

sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. ,

, ).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v posudzovanej veci nebol po vrátení spisu

z odvolacieho konania, t. j. od apríla 2015 do februára 2016, vykonaný žiaden procesný

úkon z dôvodu nesprávneho postupu na strane okresného súdu. Ide však o ojedinelú

nečinnosť spôsobenú okresným súdom. Následne, ako vyplýva zo skôr uvedeného prehľadu

úkonov súdu, okresný súd postupoval v napadnutom konaní v zásade plynulo, keď

vykonával procesné úkony smerujúce k zabezpečeniu kontradiktórnosti konania, vykonal

pojednávanie, obstarával navrhnuté dôkazy, pripravoval si podklady na rozhodnutie

o sťažovateľkou podanom procesnom návrhu na pripustenie zmeny petitu a nariadil termín

ďalšieho pojednávania.

V nadväznosti na uvedené zistenia ústavný súd poukazuje na právny názor vyslovený

v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa či práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti

ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným

spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. , , ).

Po preskúmaní sťažnosti a postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný

súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka napadnutého konania sama osebe, ani zistený

ojedinelý prieťah v konaní nemajú charakter takého ústavne významného pochybenia

v postupe okresného súdu, na základe ktorého by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie reálne mohol dospieť o k záveru o porušení základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto pri predbežnom

prerokovaní sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť

sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti okresný súd v napadnutom

konaní konal s neodôvodnenými prieťahmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2017