Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 338/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. februára 2017

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti a , obaja bytom

, zastúpených advokátkou Mgr. Miroslavou Ficovou, Advokátska

kancelária, Mierové námestie 24, Nová Dubnica, pre namietané porušenie ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Komárno

p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Komárno j e p o v i n n ý uhradiť a

trovy konania v sume 320,32 € (slovom tristodvadsať eur a tridsaťdva centov)

na účet ich právnej zástupkyne Mgr. Miroslavy Ficovej, Advokátska kancelária, Mierové

námestie 24, Nová Dubnica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 31. mája 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť a (spolu

ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej aj „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

V sťažnosti sťažovatelia uviedli, že sú účastníkmi konania vedeného na okresnom

súde pod sp. zn. v procesnom postavení žalobcov. Predmetom konania je

zaplatenie sumy 183 000 €, ktorá predstavuje nezaplatenú časť kúpnej ceny dohodnutú

v kúpnej zmluve uzavretej medzi nimi ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim.

Konanie začalo podaním žaloby s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia

na Okresnom súde Bratislava II 27. februára 2012, kde bola veci pridelená

sp. zn. .

Uznesením sp. zn. Okresný súd Bratislava II návrh žalobcov

na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia

24. apríla 2012 odvolanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) uznesením

sp. zn. z 29. júna 2012 napadnuté uznesenie potvrdil.

Dňa 21. septembra 2012 bol spis postúpený Okresnému súdu Komárno, kde mu bola

pridelená sp. zn. . V ďalšom sťažovatelia chronologicky popísali priebeh

doterajšieho konania pred okresným súdom s tým, že okresnému súdu vyčítajú, že

po vrátení spisu z krajského súdu ani po uplynutí takmer 1 roka nerozhodol o ich žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov. Prvé a zároveň jediné pojednávanie v tejto veci sa

konalo viac ako dva a pol roka po podaní žaloby na okresnom súde (9. októbra 2014) a viac

ako dva roky po postúpení predmetnej veci Okresnému súdu Komárno.

Vzhľadom na to, že sťažovatelia sa počas súdneho konania dozvedeli, že žalovaný

predal nehnuteľnosti, za ktoré im však ako pôvodným vlastníkom nezaplatil kúpnu cenu,

podali 6. mája 2015 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom sa domáhali, aby

okresný súd uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy okresného súdu peňažné

prostriedky vo výške 183 000 €. Uznesením č. k. -223 z 5. júna 2015 okresný

súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Podľa tvrdenia sťažovateľov spis po ich odvolaní do dnešného dňa nebol ani len

predložený Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie.

Predmetom posúdenia sú prieťahy v civilnom súdnom konaní, v ktorom sú

sťažovatelia žalobcami v konaní o zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 183 000 €,

ktorú je im žalovaný ako kupujúci povinný zaplatiť na základe kúpnej zmluvy. Ide o vec,

ktorá nevyžaduje náročné právne posúdenie a ani rozsiahle dokazovanie. Žalovaná čiastka

pritom nie je pre sťažovateľov zanedbateľná, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že sú

poberateľmi starobného dôchodku vo výške asi 300 € a ďalší príjem nemajú. Aj s ohľadom

na tieto skutočnosti možno teda skonštatovať, že toto konanie by malo spĺňať kritérium

výnimočnej rýchlosti konania.

Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov, toto je aj bolo v priebehu konania viac ako

súčinnostné. Sťažovatelia okresnému súdu zdôrazňovali, že majú vysoký vek, ktorý im

môže znemožniť prípadnú ďalšiu účasť na pojednávaniach pred súdom, ako aj to, že z

dôvodu ich pokročilého veku a zdravotného stavu je pre nich účasť na súdnych

pojednávaniach náročná.

Sťažovatelia požadujú, aby im bolo priznané za porušenie ich práv garantovaných

a dohovorom aj finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €. Na odôvodnenie tejto

požiadavky uvádzajú, že zdĺhavosťou namietaného konania naďalej pretrváva a prehlbuje sa

stav ich právnej neistoty. Dlhým trvaním konania sa u sťažovateľov prehlbuje pocit, že ich

spor nebude rýchlo a spravodlivo prerokovaný, a preto prestávajú veriť v ústavné garancie

práva na súdnu ochranu.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom

takto rozhodol:

„1. Okresný súd Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo a na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd.

2. Okresnému súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. sa

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Komárno je povinný a zaplatiť

spoločne a nerozdielne sumu 5.000,- Eur (slovom päťtisíc eur) ako primerané finančné

zadosťučinenie, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Komárno je povinný nahradiť a

spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 1.600,62 Eur (slovom tisícšesťsto eur

šesťdesiatdva centov) na účet ich právnej zástupkyne, advokátky Mgr. Miroslavy Ficovej,

Mierové námestie 24, 018 51 Nová Dubnica, do pätnástich dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 388/16 z 15. júla 2016,

ústavnému súdu doručeným 22. júla 2016, vyjadril predseda okresného súdu. Uviedol, že

po preštudovaní spisového materiálu sp. zn. dospel k záveru, že nejde

o skutkovo a právne náročnú vec. Ďalej uviedol: „vec napadla na Okresný súd

Bratislava II. dňa 27.2.2012, ktorý vec postúpil z dôvodu príslušnosti Okresnému súdu

Komárno. Až dňa 19.10.2012 bol spis doručený z dôvodu jeho postúpenia Okresnému súdu

Komárno. K obdobiu od 27.2.2012 do 19.10.2012 sa nevyjadrujem, pretože nešlo o

konanie, ktoré sa v tom čase viedlo na Okresnom súde Komárno.

Z pozície sťažovateľov je pochopiteľné, že počas nimi namietaného obdobia

nečinnosti Okresného súdu Komárno, vnímajú konanie súdu ako neefektívne, kedy sa

v skutočnosti podľa ich názoru javí, že súd v podstate vôbec nekoná, alebo koná pomaly,

keďže ešte ani doposiaľ neukončil dokazovanie a právoplatne nerozhodol. Súd prvého

stupňa v sťažovateľmi namietaných obdobiach konal skutočne málo aktívne, bez výraznejšej

snahy zabezpečenia dôkazov, ktoré či už priamo, alebo nepriamo súviseli s prejednávanou

vecou. Tieto nedostatky vznikli a súviseli na jednej strane s poddimenzovaným stavom

a nedostatkom sudcov na Okresnom súde Komárno (čo sa do dnešného dňa úspešne

nevyriešilo) a na druhej strane nesprávnym, neaktívnym prístupom zákonných sudcov

(v tomto smere bol už disciplinárne riešený zákonný sudca JUDr. Arpád Pastorek).

Uvedené skutočnosti však nie sú a ani nemôžu byť pre sťažovateľov postačujúcim

vysvetlením resp. dôvodmi, pre ktoré súd v určitých štádiách konania nekonal, už aj

vzhľadom na ich vek a sťažovateľmi poskytnutú súčinnosť v predmetnom konaní.

V sťažovateľmi namietanom období od 22.5.2013 do 29.5.2014 bol pôvodným

zákonným sudcom JUDr. Dušan Krč-Šebera, ktorý skutočne v tomto období nevykonal

efektívne úkony a až uznesením Okresného súdu Komárno č. k. , zo dňa

29.5.2014 došlo k rozhodnutiu o návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Po jeho kariérnom postupe na Krajský súd v Trenčíne, boli všetky jemu pridelené veci

prerozdelené náhodným výberom ku dňu 1.1.2015 v zmysle Rozvrhu práce Okresného súdu

Komárno na rok 2015. Predmetná vec bola týmto spôsobom pridelená novej zákonnej

sudkyni JUDr. Oľge Kováčovej, ktorá vo veci ďalej konala bez prieťahov.

V sťažovateľmi namietanom období od 25.6.2015 do podania sťažnosti bol zákonným

sudcom JUDr. Arpáda Pastoreka, ktorý nastúpil na Okresný súd Komárno dna 1.5.2015

po jeho preložení z Okresného súdu Levice. Po prerozdelení vecí z dôvodu výrazného

rozdielu v pracovnom zaťažení sudcov, bola totiž vec náhodným výberom prostredníctvom

generátora elektronickej podateľne pridelená dňa 1.5.2015 zákonnému sudcovi

JUDr. Arpádovi Pastorekovi. Po podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

sťažovateľmi dna 7.5.2015, síce o tomto návrhu rozhodol dňa 5.6.2015, ale odvolanie, ktoré

bolo podané dňa 24.6.2015 nepredložil odvolaciemu súdu riadne a včas. Z tohto dôvodu

došlo k prieťahu v konaní a preto odvolací súd rozhodol až dňa 31.3.2016.

Po personálnom posilnení Okresného súdu Komárno, po nástupe ďalšieho nového

sudcu JUDr. Ondreja Melišeka dňa 15.6.2016, bola vec na základe Dodatku č. 4 Rozvrhu

práce Okresného súdu Komárno po prerozdelení vecí z dôvodu výrazného rozdielu

v pracovnom zaťažení sudcov, náhodným výberom prostredníctvom generátora

elektronickej podateľne pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Ondrejovi Melišekovi, ktorý

po preštudovaní spisu, zadovážení si potrebných listinných dokladov resp. vyšetrovacieho

spisu, stanovil termín pojednávania na 30.8.2016. V súčasnosti sa teda vo veci koná bez

prieťahov a na pojednávaní dňa 30.8.2016 sa očakáva rozhodnutie vo veci samej a to aj

s poukazom na nový procesný poriadok - .“

K vyjadreniu predsedu okresného súdu doručila 4. augusta 2016 svoju repliku právna

zástupkyňa sťažovateľov. V nej uviedla: „... že ani nedostatok sudcov nezbavuje súd

povinnosti postupovať v konaní rýchlo a hospodárne tak, aby boli zachované základné

práva účastníkov konania na spravodlivý súd. Okresný súd vo veci konal vždy až na základe

opakovaných urgencií sťažovateľov a ústavnej sťažnosti, pričom predmetné súdne konanie

je od počiatku poznačené závažnými prieťahmi a dlhými obdobiami nečinnosti okresného

súdu. Sťažovatelia si preto dovoľujú požiadať, aby Ústavný súd SR vo svojom náleze

skonštatoval porušenie ich základných práv, prikázal okresnému súdu v predmetnom konaní

konať bez prieťahov a priznal im nemajetkovú ujmu a trovy konania vyčíslené v podanej

ústavnej sťažnosti.“

Právna zástupkyňa sťažovateľov i predseda okresného súdu ústavnému súdu

oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na tieto

oznámenia ústavný súd v súlade s upustil od ústneho

pojednávania, keďže dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd preto so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde v danej veci upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. , ktorý si

ústavný súd zadovážil, zistil tento priebeh napadnutého konania:

- 27. februára 2012 bola Okresnému súdu Bratislava II doručená žaloba sťažovateľov

proti odporcovi FOR – GLASS, s. r. o. Komárno, o zaplatenie 183 000 € (vec bola

zaevidovaná pod sp. zn. ). Sťažovatelia súčasne podali návrh na nariadenie

predbežného opatrenia;

- 9. marca 2012 Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. -5 vyzval

sťažovateľov na odstránenie nedostatkov podania;

- 28. marca 2012 sťažovatelia doplnili návrh;

- 2. apríla 2012 Okresný súd Bratislava II návrh na nariadenie predbežného opatrenia

uznesením sp. zn. zamietol (právoplatnosť nadobudlo 20. júla 2012);

- 11. apríla 2012 Okresný súd Bratislava II vyzval odporcu na vyjadrenie k žalobe

v lehote 15 dní;

- 11. apríla 2012 Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. -19 vyzval

sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia

vo výške 33 €;

- 24. apríla 2012 sa odporkyňa v zastúpení vyjadrila

k žalobe;

- 24. apríla 2012 sťažovatelia podali odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia z 2. apríla 2012;

- 9. mája 2012 Okresný súd Bratislava II uznesením sp. zn. vyrubil

sťažovateľom 33 € z titulu súdneho poplatku za odvolanie (sťažovatelia zaplatili

2. mája 2012);

- 21. júna 2012 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (bol zaevidovaný

pod sp. zn. );

- 9. júla 2012 bol spis vrátený Okresnému súdu Bratislava II s uznesením Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. , ktorým odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil (právoplatnosť nadobudlo 20. júla 2012);

- 21. septembra 2012 Okresný súd Bratislava II postúpil vec Okresnému súdu

Komárno z dôvodu miestnej príslušnosti s poukazom na námietku odporkyne;

- 19. októbra 2012 bol spis doručený Okresnému súdu Komárno. Bol zaevidovaný

pod sp. zn. ;

- 21. decembra 2012 Okresný súd Komárno vyzval sťažovateľov na zaplatenie

súdneho poplatku za návrh vo výške 10 980 € v lehote 10 dní;

- 5. februára 2013 právny zástupca sťažovateľov oznámil, že prevzal

zastúpenie sťažovateľov. Súčasne v ich mene požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku;

- 21. februára 2013 Okresný súd Komárno uznesením č. k. -96 priznal

sťažovateľom oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50 %;

- 11. marca 2013 sťažovatelia doručili odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu

Komárno z 21. februára 2013;

- 27. marca 2013 bolo doručené vyjadrenie odporkyne k odvolaniu sťažovateľov

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 21. februára 2013;

- 8. apríla 2013 bol spis doručený Krajskému súdu v Nitre. Vec bola zaevidovaná

pod sp. zn. ;

- 22. mája 2013 bol spis vrátený Okresnému súdu Komárno s uznesením Krajského

súdu v Nitre č. k. -114, ktorým rozhodol tak, že uznesenie súdu prvého

stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov

sťažovateľov v rozsahu 50 % zrušil;

- 21. júna 2013 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľov k tvrdeniam žalovaného.

- 8. januára 2014 samosudca urobil záznam, že v období od 30. novembra 2013

do 6. januára 2014 nemohol konať, lebo bol práceneschopný;

- 21. januára 2014 Okresný súd Komárno vyzval JUDr. Baďuru, aby v lehote 15 dní

predložil vyúčtovanie exekučného konania vedeného pod sp. zn. EX 231/10;

- 4. apríla 2014 okresný súd urgoval exekútora;

- 28. apríla 2014 exekútor JUDr. Baďura mailom odpovedal na výzvu Okresného

súdu Komárno. Písomné vyhotovenie bolo doručené 6. mája 2016;

- 29. mája 2014 Okresný súd Komárno uznesením č. k. -138 priznal

sťažovateľom oslobodenie od súdneho poplatku vo výške 75 % (právoplatnosť nadobudlo

3. júla 2014);

- 14. júla 2014 samosudca urobil zápis, že vo veci v období od 4. júna 2014

do 13. júla 2014 nemohol konať, lebo bol práceneschopný;

- 28. júla 2014 Okresný súd Komárno vyzval sťažovateľov, aby v lehote 10 dní

zaplatili súdny poplatok za návrh vo výške 1 372 €;

- 13. augusta 2014 sťažovatelia zaplatili súdny poplatok;

- 1. októbra 2014 bol spísaný úradný záznam o tom, že právny zástupca sťažovateľov

urguje zaslanie príloh k vzájomnému návrhu;

- 3. októbra 2014 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľov k vyjadreniu žalovaného;

- 3. marca 2015 sudkyňa JUDr. Kováčová oznámila, že vo veci bola zmenená

zákonná sudkyňa, ktorá po naštudovaní veci rozhodne o ďalšom postupe;

- 16. apríla 2015 samosudkyňa vyzvala právnu zástupkyňu odporcu,

, aby sa v lehote 15 dní vyjadrila, či zo strany odporcu došlo k pokusu

o mimosúdne urovnanie sporu;

- 15. apríla 2015 oznámila, že ukončila zastupovanie odporcu;

- 20. apríla 2015 Okresný súd Komárno vyzval odporcu, aby sa v lehote 15 dní

vyjadril, či zo strany odporcu došlo k pokusu o mimosúdne urovnanie sporu;

- 20. apríla 2015 oznámila, že k uzavretiu mimosúdneho urovnania

nedošlo. Oznámila, že klient jej vypovedal plnú moc;

- 7. mája 2015 žiadosť o vydanie potvrdenia o prebiehajúcom

súdnom konaní;

- 7. mája 2015 sťažovatelia podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia;

- 5. júna 2015 Okresný súd Komárno uznesením sp. zn. zamietol

návrh sťažovateľov na nariadenie predbežného opatrenia (právoplatnosť nadobudlo

13. apríla 2016);

- 24. júna 2015 sťažovatelia doručili odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia;

- 5. októbra 2015 „oznámenie o pristúpení právneho zástupcu“ doručil

, právny zástupca odporcu;

- 29. februára 2016 Okresný súd Komárno zaslal odvolanie

sťažovateľov z 24. júna 2015 s tým, aby sa k nemu v lehote 10 dní vyjadril;

- 17. marca 2016 bol spis doručený Krajskému súdu v Nitre ();

- 23. marca Okresný súd Komárno doručil Krajskému súdu v Nitre vyjadrenie

odporcu k odvolaniu sťažovateľov proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Komárno 17. marca 2016;

- 7. apríla 2016 bol spis vrátený Okresnému súdu Komárno s uznesením Krajského

súdu v Nitre, ktorým odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil;

- 30. augusta 2016 okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom;

- 28. septembra 2016 žalovaný doručil odvolanie proti rozsudku z 30. augusta 2016;

- 22. novembra 2016 bol spis postúpený Krajskému súdu v Nitre (č. postúpenia

ZO 467/2016);

- 23. januára 2017 krajský súd vrátil vec okresnému súdu bez meritórneho

rozhodnutia, pretože o oslobodení od súdneho poplatku za odvolanie okresný súd

nerozhodol uznesením;

- 14. februára 2017 okresný súd po odstránení nedostatkov opätovne spis zaslal

krajskému súdu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd zhodne

s predsedom okresného súdu konštatuje, že namietanú vec nemožno považovať za skutkovo

ani právne zložitú.

2. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom sa

na spomalení priebehu konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa , ako aj práva podľa

dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia negatívne neprispeli k doterajšej dĺžke

napadnutého konania. Využívali síce svoje procesné oprávnenia (podali návrh

na oslobodenie od súdneho poplatku i návrh na vydanie predbežného opatrenia a odvolanie

proti uzneseniu o jeho zamietnutí), avšak v tejto súvislosti ústavný súd konštatuje (obdobne

ako vo veciach , , , ), že uplatnenie

procesných práv tak zo strany sťažovateľa, ako aj ostatných účastníkov konania

v doterajšom priebehu konania nezakladá zodpovednosť sťažovateľov za zbytočné prieťahy

v konaní, ale v takomto prípade zodpovednosť nemožno pripísať ani na vrub štátnemu

orgánu konajúcemu vo veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konaní.

Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti namietal, že konanie začalo na Okresnom súde

Bratislava II a až po námietke žalovanej bola vec postúpená Okresnému súdu Komárno.

K tomu ústavný súd dodáva, že konanie na oboch okresných súdoch posudzuje ako celok,

osobitne, ak zistená neefektivita v postupe konajúceho súdu bola vzhliadnutá až

na Okresnom súde Komárno. V období od 21. júna 2013 do 29. mája 2014 – 11 mesiacov,

od 13. augusta 2014 do 16. apríla 2015 – 8 mesiacov, okresný súd neurobil žiaden úkon

smerujúci k rozhodnutiu veci z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu. Odvolanie

sťažovateľov proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

doručila konajúca sudkyňa odvolaciemu súdu po 8 mesiacoch od jeho doručenia okresnému

súdu. Celkovo bol teda okresný súd nečinný 2 roky a 2 mesiace. O efektivite konania

nesvedčí ani postup okresného súdu po jeho meritórnom rozhodnutí 30. augusta 2016.

Po podaní odvolania žalovaného bola vec okresnému súdu vrátená z odvolacieho súdu bez

meritórneho rozhodnutia pre formálny nedostatok zapríčinený okresným súdom. Vec bola

potom krajskému súdu zaslaná s dvojmesačným posunom.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu, resp. orgánu

verejnej moci (v danom prípade okresného súdu) môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho

orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. ,

, , ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

IV.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené,

prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Keďže okresný súd 30. augusta 2016 o žalobe sťažovateľov rozhodol rozsudkom

a po odvolaní sa žalovaného sa vec nachádza na krajskom súde, ústavný súd vo výroku

tohto rozhodnutia neprikázal konať okresnému súdu, ako to sťažovatelia požadovali v petite

sťažnosti.

Sťažovatelia sa domáhali priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

z dôvodu pretrvávajúce právnej neistoty.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd sťažovateľom priznal finančné

zadosťučinenie každému v sume 2 500 €, ktorú považoval za primeranú doterajšej dĺžke

konania s ohľadom na jeho predmet, ako aj postup okresného súdu v danej veci.

Ústavný súd podľa rozhodol aj o úhrade trov

konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním v konaní

pred ústavným súdom advokátkou Mgr. Miroslavou Ficovou, ktoré si uplatnili

v sume 1 600,62 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1

písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Advokátka vykonala 2 úkony právnych služieb

za každého sťažovateľa, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti

v roku 2016.

Odmena za jeden právny úkon vykonaný v roku 2016 je 143 € (čo po znížení u dvoch

sťažovateľov o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 71,50 € a spolu

s režijným paušálom 8,58 € činí teda spolu sumu 80,08 €). Odmena advokátke

za poskytnuté služby obom sťažovateľom v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony

právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) tak predstavuje celkovú sumu 320,32 €.

Za tretí úkon – vyjadrenie sťažovateľov z 1. augusta 2016 ‒ústavný súd trovy

konania nepriznal, pretože sťažovatelia v ňom neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by

prispeli k objasneniu veci.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľov v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona

o ústavnom súde) tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2017