Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 894/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-54

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou Mgr. Ivetou Vajdovou, Advokátska

kancelária, Bárdošova 25, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-21 zo 14. decembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“) v časti, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z úvodu sťažnosti vyplýva, že: «V právnej veci navrhovateľa ,

správca úpadcu FUTURE INVEST, a.s. „v likvidácii“ v konkurze proti

v 1. rade a v II. rade o určenie neúčinnosti právnych úkonov(...) správca

konkurznej podstaty sa podaním zo dňa 11.4.2011 domáhal vydania predbežného opatrenia

voči odporcovi v I. rade - sťažovateľovi.

Dňa 3.5.2011 Uznesením č. -128 Okresný súd Bratislava I. pripustil

zmenu petitu návrhu na začatie konania zo dňa 23.11.2010 doručeného súdu dňa

24.11.2010 a zároveň vydal voči odporcom v I. (sťažovateľovi) a II. rade predbežné

opatrenie(...)

Okresný súd Bratislava I. ako prvostupňový súd predbežným opatrením zakázal

odporcovi v I. a II. rade scudziť, založiť, prenajať, zaťažiť vecným bremenom alebo vložiť -

ako majetkový vklad do právnickej osoby do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci

samej(...) nehnuteľnosti», ktoré sťažovateľ jednotlivo identifikuje vo svojej ústavnej

sťažnosti.

3. Sťažovateľ ďalej ‒ vo vzťahu kprijatej časti sťažnosti ‒poukázal na to, že

15. marca 2014 bola na okresnom súde podaná sťažnosť na prieťahy v konaní „spôsobené

nečinnosťou konajúcej sudkyne pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie predbežného

opatrenia, ktorú Okresný súd Bratislava I. vyhodnotil ako nedôvodnú. (...) Predsedníčka

Okresného súdu Bratislava I., (však v ostatnej časti, pozn.) vyhodnotila sťažnosť ako

dôvodnú, pričom oznámila, že vyzvala zákonnú sudkyňu aby v predmetnej veci pokračovala

v konaní bez prieťahov, pričom zákonná sudkyňa naďalej nekoná bez prieťahov. (...)

doposiaľ Okresný súd Bratislava I. nerozhodol a nekonal o návrhoch na vykonanie

dokazovania, taktiež nerobí žiadne úkony smerom k nariadenému znaleckému dokazovaniu,

čím podľa sťažovateľa dochádza k porušovaniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a práva na spravodlivý súdny proces. (...)“.

4. Podľa názoru sťažovateľa „v konaní ktoré sa začalo v roku 2010 nejde o vec

právne zložitú, konaním prvostupňového súdu dochádza priebežne k prieťahom v konaní.

Prieťahy v konaní sú zapríčinené priebežnou nečinnosťou prvostupňového súdu, ktorý

nevytyčuje súvislé pojednávania, nevykonáva navrhované dokazovanie, doposiaľ

nerozhodol o trovách na znalecké dokazovanie aj napriek tomu, že zrušujúce uznesenie

odvolacieho súdu mu bolo doručené 14.4.2014. K uvedenému možno poznamenať, že dňa

10.2.2015 právna zástupkyňa sťažovateľa chcela vyznačiť doložku právoplatnosti na

Uznesení KS v Bratislave č.k. -366 v spojitosti s Uznesením Okresného súdu

Bratislava I. č.k. -326, avšak toto nebolo možné, nakoľko rozhodnutie

Krajského súdu, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Bratislava I. dňa 14.11.2014 nebolo

zavedené do systému.

Dĺžku konania na Okresnom súde Bratislava I. možno podľa názoru sťažovateľa

považovať za maximálne zdĺhavú, predlžujúcu stav právnej neistoty.

Konaním Okresného súdu Bratislava I., kedy súd nerozhodol o návrhu na zrušenie

predbežného opatrenia bezodkladne(...) došlo k porušovaniu práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na spravodlivý súdny proces a naďalej

dochádza.“.

5. V súvislosti s požadovaným finančným zadosťučinením sťažovateľ poukázal na to,

„že predbežná hodnota majetku spadajúceho do BSM - nehnuteľnosti, vrátane rodinného

domu, úspory v bankách a vyplatený obchodný podiel hodnotu cca 500 - 600 tisíc eur.

Sťažovateľ 13 rokov nemá prístup k žiadnej hodnote, majetok spadajúci do BSM využíva

výlučne navrhovateľ, taktiež nie je možné, aby sa dostala počas trvania konania 11 rokov

k peniazom v peňažných ústavoch. Pri začatí súdneho konania mal sťažovateľ 41 rokov

a pri podávaní tejto sťažnosti 52 rokov.“.

6. Sťažovateľ napokon z uvedených dôvodov vo vzťahu k prijatej časti sťažnosti

navrhol, „aby Ústavný súd vydal toto rozhodnutie:

1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Bratislava I. vo veci

sp. zn. porušené bolo.

2. (...), 3. (...), 4. (...), 5. (...)

6. Okresnému súdu Bratislava I. sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal ďalej bez prieťahov.

7. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,-€

ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

8. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia

právneho zástupcu na účet právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.“.

7. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,

zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3026/2017 z 25. januára 2017, ku ktorému

bola pripojená aj chronológia úkonov vykonaných v napadnutom konaní, ako aj vyjadrenie

zákonnej sudkyne.

7.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné

skutočnosti:

„(...) V úvode môjho vyjadrenia si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom

prejednaní prijatej sťažnosti a súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov,

ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od

ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

V zmysle predmetnej výzvy na vyjadrenie sa k sťažnosti Vám oznamujem, že

s ústavnou sťažnosťou sťažovateľa zo dňa 11.02.2015 som oboznámil zákonnú sudkyňu

JUDr. Zuzanu Moťovskú Dobošovú, ktorej je vec sp. zn. pridelená na

konanie a rozhodnutie. (...)

Vo vzťahu k sťažovateľom namietanej dĺžke konania sp. zn. by som

chcel zdôrazniť, že súd opakovane zamietol návrhy žalovaných na zrušenie nariadeného

predbežného opatrenia, pričom žalovaní, najmä však sťažovateľ, podali odvolania ako voči

uzneseniu súdu o nariadení predbežného opatrenia, tak i voči uzneseniam o zamietnutí

návrhu na zrušenie predbežného opatrenia a tiež voči uzneseniu o nariadení znaleckého

dokazovania. Z tohto dôvodu bola vec opakovane predložená v období od 11.07.2011 do

20.02.2012, od 04.09.2013 do 14.04.2014, od 10.10.2014 do 14.11.2014, od 29.03.2016 do

02.08.2016 Krajskému súdu v Bratislave s tým, že uznesenia súdu týkajúce sa predbežného

opatrenia boli potvrdené a odvolanie sťažovateľa voči výroku o ustanovení znaleckej

organizácie bolo odmietnuté.

Ďalej poukazujem aj na skutočnosť, že zo spisového materiálu sp. zn.

vyplýva, že sťažovateľ opakovane neposkytol ustanovenému znalcovi súčinnosť za účelom

vypracovania znaleckého posudku, a aj z tohto dôvodu, hoci bol znalec ustanovený

uznesením zo dňa 25.06.2013, znalec znalecký posudok súdu predložil až dňa 01.07.2015.

Na základe vyššie uvedených skutočností mám za to, že k predĺženiu konania prispel

najmä sťažovateľ svojimi procesnými návrhmi v spojení s podanými opravnými

prostriedkami, o ktorých bolo potrebné rozhodnúť, žiadosťami o odročenie pojednávania,

žiadosťami na predĺženie lehoty na vyjadrenie k podaniam žalobcu, ako aj neposkytnutím

potrebnej súčinnosti znalcovi, čo je aj dôvodom, prečo súd v konaní sp. zn.

doposiaľ nerozhodol vo veci samej. (...)“

7.2 Zákonná sudkyňa popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci

a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) mám za to, že som vo veci priebežne konala. Dovoľujem si poukázať aj na

skutočnosť, že o predĺženie konania sa v podstatnej miere pričinil samotný žalovaný

v I. rade (sťažovateľ), ktorý opakovane požiadal o odročenie pojednávania (napriek tomu,

že vo veci splnomocnil advokáta), opakovane požadoval predĺženie lehoty na vyjadrenie

k podaniam žalobcu, nebol dostatočne súčinný so znalcom ustanoveným v konaní.

Na záver by som ešte chcela zdôrazniť, že na neprimerane vysoký počet vecí

v oddelení dlhodobo upozorňujem. Snažím sa veci riešiť v poradí doručeného nápadu.

Uvedená vec je dlhodobo sledovaná zo strany predsedu súdu a mojim primárnym cieľom je

vec zákonne a spravodlivo rozhodnúť. Mám teda za to, že prípadné prieťahy majú

objektívne príčiny a absentuje úmyselné zavinenie na vznik zbytočných prieťahov.

Vo veci je vytýčené pojednávame na deň 30.3.2017. V prípade, že nedôjde k ďalším

procesným návrhom, je z môjho pohľadu možné rozhodnúť vo veci samej. (...)“

7.3 Právna zástupkyňa sťažovateľa 8. marca 2017 e-mailom oznámila ústavnému

súdu, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

9. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. :

Dňa 24. novembra 2010 podala – správkyňa úpadcu FUTURE

INVEST, a. s. v konkurze (ďalej len „žalobca“), na okresnom súde proti sťažovateľovi ako

žalovanému 1 a proti ako žalovanému 2 žalobu o určenie neúčinnosti

kúpnej zmluvy špecifikovanej v žalobe voči konkurzným veriteľom.

Dňa 27. decembra 2010 žalobca rozšíril svoj žalobný návrh.

Dňa 11. apríla 2011 žalobca navrhol nariadiť predbežné opatrenie voči

sťažovateľovi.

Dňa 3. mája 2011 súd uznesením č. k. -128 pripustil zmenu petitu

jeho rozšírením a nariadil predbežné opatrenie.

Dňa 25. mája 2011 bolo súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu č. k.

-128.

Dňa 31. mája 2011 súd vyzval žalobcu a žalovaného v 2. rade, aby sa k odvolaniu

vyjadrili.

Dňa 8. júna 2011 súd vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za podané

odvolanie.

Dňa 6. júla 2011 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu sťažovateľa.

Dňa 11. júla 2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 14. februára 2012 krajský súd uznesením č. k. -154 potvrdil

uznesenie okresného súdu č. k. -128.

Dňa 20. februára 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 5. marca 2012 bolo uvedené uznesenie doručené účastníkom konania.

Dňa 16. marca 2012 požiadal žalobca o nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 4. apríla 2012 žalobca doplnil prílohy v zmysle výzvy súdu z 3. apríla 2012.

Dňa 13. apríla 2012 bola žalovaným odoslaná výzva na vyjadrenie k žalobe v lehote

30 dní od jej doručenia (výzva bola doručená 19. apríla 2012).

Dňa 17. mája 2012 požiadal sťažovateľ o predĺženie termínu na podanie vyjadrenia.

Dňa 18. mája 2012 bolo súdu doručené oznámenie právnej zástupkyne sťažovateľa

o vzdaní sa plnej moci na zastupovanie v napadnutom konaní z vážnych rodinných

a zdravotných dôvodov.

Dňa 11. júna 2012 boli účastníci konania predvolaní na pojednávanie na 18. október

2012.

Dňa 30. augusta 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k žalobe.

Dňa 15. októbra 2012 si žalobca v spisovej kancelárii prevzal vyjadrenie sťažovateľa.

Dňa 18. októbra 2012 bolo pojednávanie kvôli neúčasti sťažovateľa z dôvodu PN na

základe žiadosti jeho právnej zástupkyne odročené na 21. január 2013.

Dňa 14. januára 2013 právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala o odročenie

pojednávania nariadeného na 21. január 2013 zo zdravotných dôvodov na strane

sťažovateľa, pričom zároveň uviedla, že sťažovateľ bude od 24. februára 2013 do 19. marca

2013 mimo územia Slovenskej republiky.

Dňa 21. januára 2013 sa na pojednávanie dostavil žalobca, ktorý trval na

pojednávaní, pretože ospravedlnenie sťažovateľa považoval za nedostatočné, pričom

zároveň poukázal na prítomnosť právneho zástupcu sťažovateľa. Súd pojednával

v neprítomnosti žalovaných. Pojednávanie následne odročil na 20. máj 2013 s tým, že bude

potrebné žalovanému v 2. rade doručiť vyjadrenie žalobcu doručené súdu krátkou cestou.

Právna zástupkyňa sťažovateľa sa vyjadrí v lehote 30 dní.

Dňa 13. februára 2013 súd vyzval žalovaného v 2. rade na repliku k vyjadreniu

žalobcu a nariadil pojednávanie na 20. máj 2013.

Dňa 2. apríla 2013 sťažovateľ požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie

k písomnému stanovisku žalobcu predloženému na pojednávaní 21. januára 2013, a to do

15. apríla 2013.

Dňa 15. apríla 2013 bolo súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k písomnému

stanovisku žalobcu.

Dňa 20. mája 2013 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo následne odročené na

vypracovanie znaleckého posudku na ocenenie nehnuteľností.

Dňa 24. mája 2013 bolo súdu doručené podanie, ktorým žalobca uviedol otázky na

znalca.

Dňa 10. júna 2013 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa, v ktorom sa vyjadril

k otázke znaleckého dokazovania a uviedol otázky na znalca.

Dňa 25. júna 2013 súd uznesením ustanovil znaleckú organizáciu, ktorej úlohou bolo

stanoviť všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností.

Dňa 17. júla 2013 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalobcu.

Dňa 19. júla 2013 bolo súdu doručené odvolanie sťažovateľa voči uzneseniu

o ustanovení znaleckej organizácie z 25. júna 2013.

Dňa 23. augusta 2013 bolo súdu doručené podanie, v ktorom sťažovateľ

prostredníctvom právnej zástupkyne oznámil, že súčinnosť znalcovi poskytne až potom, čo

rozhodnutie súdu o ustanovení znaleckej organizácie nadobudne právoplatnosť.

Dňa 4. septembra 2013 súd predložil spis krajskému súdu, aby rozhodol o ostatnom

odvolaní sťažovateľa.

Dňa 16. septembra 2013 bola súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľa

o elektronické doručovanie písomností.

Dňa 1. decembra 2013 sťažovateľ navrhol zrušenie predbežného opatrenia

nariadeného uznesením č. k. -128 z 3. mája 2011.

Dňa 8. apríla 2014 krajský súd odmietol odvolanie sťažovateľa voči uzneseniu

o ustanovení znaleckej organizácie z 25. júna 2013, čo sa týka uloženia povinnosti zložiť

preddavok, uznesenie zrušil.

Dňa 14. apríla 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 29. mája 2014 súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k návrhu sťažovateľa na

zrušenie predbežného opatrenia.

Dňa 20. júna 2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k návrhu na zrušenie

predbežného opatrenia.

Dňa 25. júna 2014 súd vyzval žalovaného na úhradu súdneho poplatku za podaný

návrh na zrušenie predbežného opatrenia.

Dňa 26. júna 2014 okresný súd návrh sťažovateľa na zrušenie predbežného opatrenia

zamietol.

Dňa 22. júla 2014 bolo súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu, ktorým

bol zamietnutý návrh na zrušenie predbežného opatrenia.

Dňa 23. júla 2014 bola súdu doručená žiadosť znaleckej organizácie o predloženie

spisu na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 23. júla 2014 bolo na vedomie súdu doručené podanie, z ktorého vyplýva, že

znalec žiadal sťažovateľa o súčinnosť pri vypracovaní znaleckého posudku.

Dňa 25. júla 2014 sa právna zástupkyňa sťažovateľa vyjadrila k výzve na súčinnosť.

Dňa 18. septembra 2014 súd vyzval žalobcu na vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa

proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na zrušenie predbežného opatrenia.

Dňa 10. októbra 2014 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

sťažovateľa.

Dňa 10. októbra 2014 sa žalobca vyjadril k odvolaniu sťažovateľa.

Dňa 11. novembra 2014 krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým

bol zamietnutý návrh na zrušenie predbežného opatrenia, potvrdil.

Dňa 1. decembra 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 10. februára 2015 bol súdu doručený návrh žalovaného v 2. rade na zrušenie

predbežného opatrenia nariadeného uznesením č. k. -128.

Dňa 12. februára 2015 bol spis expedovaný znaleckej organizácii.

Dňa 24. apríla 2015 znalecká organizácia spis vrátila okresnému súdu

s upozornením, že napriek urgenciám jej nebolo umožnené vstúpiť do predmetných

priestorov, avšak informácie potrebné na vypracovanie znaleckého posudku získala

zo znaleckého posudku predloženého žalobcom.

Dňa 16. júna 2015 súd pod hrozbou poriadkovej pokuty vyzval sťažovateľa, aby

poskytol potrebnú súčinnosť.

Dňa 1. júla 2015 sťažovateľ odpovedal na výzvu súdu v tom zmysle, že podklady

požadované znaleckou organizáciou nemá vo svojej dispozícii, o čom už znaleckú

organizáciu informoval prípisom z 21. júla 2014.

Dňa 1. júla 2015 znalecká organizácia doložila súdu znalecký posudok.

Dňa 16. júla 2015 súd vyzval žalovaného 2 na úhradu súdneho poplatku za návrh na

zrušenie predbežného opatrenia.

Dňa 30. septembra 2015 okresný súd uznesením č. k. -411 návrh

žalovaného 2 na zrušenie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 26. októbra 2015 bolo súdu doručené odvolanie žalovaného 2 voči uzneseniu

č. k. -411.

Dňa 5. novembra 2015 súd uznesením vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k odvolaniu

žalovaného 2.

Dňa 5. novembra 2015 súd uznesením č. k. -419 priznal znaleckej

organizácii znalečné.

Dňa 9. decembra 2015 sa sťažovateľ voči uzneseniu č. k. -419

odvolal.

Dňa 15. decembra 2015 bolo odvolanie proti uzneseniu č. k. -419

zaslané žalobcovi na vyjadrenie.

Dňa 14. januára 2016 sa žalobca vyjadril k uvedenému odvolaniu.

Dňa 25. januára 2016 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podanom

odvolaní.

Dňa 3. februára 2016 bol spis vrátený okresnému súdu, pretože sa v ňom

nenachádzal rovnopis napadnutého uznesenia č. k. -419.

Dňa 29. marca 2016 bol spis opätovne predložený krajskému súdu.

Dňa 28. apríla 2016 vydal krajský súd uznesenie, ktorým potvrdil uznesenie

okresného súdu č. k. -411.

Dňa 2. augusta 2016 bol spis vrátený okresnému súdu s tým, že vo veci odvolania

proti uzneseniu č. k. -419, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, je

možná konvalidácia napadnutého rozhodnutia sudcom.

Dňa 6. decembra 2016 okresný súd vyzval žalovaného 2, aby si zmysle § 90

zvolil advokáta na zastupovanie v konaní.

Dňa 17. januára 2017 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. marec 2017.

III.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

11. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy voči konkurzným veriteľom

vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

12. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným

prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným

rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48

ods. 2 nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov sa naplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na

ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

14. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému

konaniu uvádza, že vzhľadom na nutnosť znaleckého dokazovania možno posudzovanú

záležitosť považovať po skutkovej stránke za zložitejšiu. Po právnej stránke možno danú

vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov.

15. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že na ťarchu sťažovateľa bolo treba pričítať

predovšetkým to, že opakovane neposkytol ustanovenému znalcovi súčinnosť, aby znalecký

posudok bol riadne a včas vypracovaný, pričom okresný súd ho musel vyzvať na túto

spoluprácu aj pod hrozbou poriadkovej pokuty (16. júna 2015). Sťažovateľ tiež neposkytol

súčinnosť okresnému súdu, keď opakovane nereagoval včas na výzvy súdu (18. októbra

2012 a 2. apríla 2013).

Okrem uvedeného sťažovateľ opakovane využil možnosť podať opravné prostriedky

podľa vtedy platného , avšak využitie možností daných

účastníkom konania procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práv

v konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako

postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (mutatis mutandis ). Využitím

svojich práv na podanie opravných prostriedkov teda sťažovateľ neprispel svojím správaním

k zbytočným prieťahom, avšak musel si byť vedomý toho, že tým prirodzene dochádza

k oddialeniu rozhodnutia v jeho veci, veď v dôsledku využitia opravných prostriedkov

sťažovateľom sa predmetný spis nachádzal na odvolacom súde cca dva roky.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a predovšetkým

konštatuje, že v dôsledku využitia opravných a iných právnych prostriedkov účastníkmi

konania (najmä sťažovateľom) sa spis 4x nachádzal na krajskom súde (celkove jeden rok

a osem mesiacov), toto obdobie však nemožno pričítať na vrub okresnému súdu. Namietané

konanie na okresnom súde dosiaľ trvalo 4 roky a 4 mesiace. Z prehľadu procesných úkonov

opísaných zo súdneho spisu, ktorý bol ústavným súdom zapožičaný, vyplýva, že okresný

súd konal vo veci v podstate priebežne. Prieťahy vznikli iba pri znaleckom dokazovaní,

avšak tieto boli zapríčinené jednak neúspešným odvolaním sťažovateľa voči uzneseniu

o ustanovení znaleckej organizácie a neskôr po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného

rozhodnutia okresného súdu nespoluprácou sťažovateľa s ustanovenou znaleckou

organizáciou.

Významnejšiu nečinnosť počas celého konania nemožno pričítať okresnému súdu,

okrem jediného krátkodobého (štvormesačného) obdobia od 2. augusta 2016 do 6. decembra

2016. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. ).

Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy

v zmysle .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné z hľadiska

komplexného posúdenia inkriminovaného konania považovať postup okresného súdu v ňom

za porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v .

Z týchto dôvodov a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavný

súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

17. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označeného základného práva navrhol,

aby ústavný súd svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov, a domáhal sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia

a trov právneho zastúpenia.

V zmysle ustanovenia ak sa základné

právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie

alebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia

môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na

vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné

právo, ktorého porušenie sťažovateľ namietal, porušené nebolo, uvedenými návrhmi sa pri

svojom rozhodovaní už nemusel zaoberať.

18. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľ v konaní neuspel,

nepripadalo do úvahy, aby sa ústavný súd zaoberal jeho návrhom na náhradu trov konania.

19. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2017