Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 172/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. marca 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátskou

kanceláriou , , v mene ktorej koná

konateľka a advokátka , , pre namietané porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa ,

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi

podľa a základného práva na rovnosť v konaní

podľa uznesením Okresného súdu

Bratislava V č. k. -129 zo 17. januára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané

porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného

práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa a základného práva

na rovnosť v konaní podľa uznesením Okresného súdu Bratislava

V (ďalej len „okresný súd“) č. k. -129 zo 17. januára 2017 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou

podanou na okresnom súde domáha proti žalovanému

ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 €. Okresný súd

6. septembra 2016 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu o ochrane

osobnosti spojenú s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 366 €. Sťažovateľka podaním

z 20. septembra 2016 požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, okresný súd však

napadnutým uznesením sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Ako

sťažovateľka uvádza, svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „žalobkyňa je v konaní

zastúpená advokátskou kanceláriou, pričom z predloženého plnomocenstva nevyplýva, že sa

jedná o bezodplatnú formu zastupovania, alebo že by bol právny zástupca určený podľa

osobitného zákona ( o poskytovaní právnej pomoci osobám

v materiálnej núdzi, pozn.). Z týchto dôvodov súd predpokladá, že žalobkyňa disponuje

prostriedkami na úhradu trov právneho zastúpenia a teda aj súdnych poplatkov.“

3. V tomto postupe okresného súdu vidí sťažovateľka porušenie svojich označených

práv a zastáva názor, že predpoklad okresného súdu o tom, že „sťažovateľka má vytvorenú

dostatočnú rezervu na úhradu trov, odporuje objektívnym skutočnostiam vyplývajúcim

zo žiadosti sťažovateľky, vychádza z nepodložených domnienok je v rozpore so zákonom“.

Dôvodí, že „odmena za zastupovanie môže byť dohodnutá rôznym spôsobom, s rôznou

splatnosťou a závisieť od rôznych okolností, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva. ...

Pokiaľ našla s advokátom taký spôsob spolupráce, ktorý je pre obe strany schodný, nemôže

to zakladať domnienky, ani konkrétne kroky súdu vedúce k diskriminovaniu sťažovateľky

v konaní pred súdom. ... Samotná skutočnosť zastúpenia advokátom je realizáciou ústavne

garantovaného práva. Nie je právom súdu nanútiť sťažovateľke, aby si zabezpečila pomoc

prostredníctvom štátnej organizácie Centrum právnej pomoci, resp. zaviesť prax

automaticky priznávajúcu právo na oslobodenie tým, ktorých zastupuje táto organizácia

a upierať ho ostatným. Takáto interpretácia zákona nie je v súlade s , sťažovateľku

významne poškodzuje, diskriminuje a zasahuje do jej práva na právnu pomoc, rovnosť

v konaní pred súdom a prístup k súdnej ochrane celkovo.“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej

sťažnosti vydal tento nález:

„1. Okresný súd Bratislava V rozhodnutím č. -129 zo dňa 17.01.2017

porušil právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresný súd Bratislava V rozhodnutím č. -129 zo dňa 17.01.2017

porušil právo sťažovateľa na právnu pomoc a rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3

.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Okresného súdu

Bratislava V č. -129 zo dňa 17.01.2017 a vracia mu vec na ďalšie konanie.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 364,42 EUR, ktorú je porušovateľ povinný vyplatiť na účet právneho

zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Podaním doručeným ústavnému súdu 6. marca 2017 sťažovateľka požiadala

o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia dôvodiac zabránením „procesným

komplikáciám v prípade úspechu sťažnosti, najmä potrebe zrušenia ďalších nadväzujúcich

rozhodnutí súdu a s tým súvisiacim prieťahom v konaní“.

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie.

9. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , , ). K iným dôvodom, ktoré môžu

zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

11. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky

na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru, základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 47 ods.

2 a základného práva na rovnosť v konaní podľa , ku ktorému

malo dôjsť uznesením č. k. -129 zo 17. januára 2017, ktorým okresný súd

rozhodol o nepriznaní oslobodenia žalobkyne od súdnych poplatkov.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

13. Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred

súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to

za podmienok ustanovených zákonom. V zmysle čl. 47 ods. 3 sú si všetci účastníci v konaní

rovní.

14. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už

judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

15. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

ods. 1 ). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá,

že účastníkovi súdneho konania, resp. strane sporu sa táto ochrana dostane v zákonom

predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí

v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 .

16. Právo na súdnu ochranu však nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4

v spojení s ), akými sú napr. spôsobilosť byť účastníkom konania,

povinnosť právneho zastúpenia v niektorých prípadoch, zákonom ustanovené náležitosti

návrhu na začatie konania, zákonné lehoty a taktiež zaplatenie súdneho poplatku podľa

ustanovení príslušného zákona.

17. Uloženie poplatkovej povinnosti v civilných sporových veciach nemožno samo

osebe považovať za rozporné s ani s právom na prístup k súdu

chráneným v čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva

vo veciach Tolstoy-Miloslavsky proti Spojenému kráľovstvu, 1995, resp. Kreuz proti

Poľsku, 2001).

18. Výklad a aplikácia ustanovení (ďalej aj „“),

ako aj ustanovení ďalších zákonných predpisov upravujúcich podmienky prístupu k súdnej

ochrane zo strany všeobecných súdov však musí byť v súlade s účelom základného práva na

súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola

zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.

Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu

ochranu v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (obdobne , ,

).

19. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd nesprávne vyhodnotil jej pomery

vo vzťahu k reálnej možnosti úhrady súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 366 €,

a preto vidí v jeho rozhodnutí o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov porušenie

svojich práv. Z obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka od ústavného súdu

očakáva prehodnotenie záveru, ku ktorému dospel okresný súd v otázke naplnenia

predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

20. Podľa a súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho

poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany. Priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd

kedykoľvek počas konania odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného

skončenia konania preukáže, že pomery strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali

oslobodenie od súdneho poplatku.

21. Ústavný súd už v minulosti judikoval, že samotné nepriznanie oslobodenia

od súdneho poplatku ešte nesignalizuje porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu ().

22. V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť, že ústavný súd nepredstavuje opravnú

inštanciu všeobecných súdov (napr. ), a preto nemôže preskúmavať rozhodnutia

všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade s právami

na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy (

až ). Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci všeobecného súdu by

bola opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov

všeobecnými súdmi, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle už citovanej judikatúry by mohol

nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný,

zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný.

23. Z uvedených dôvodov rozhodovanie o oslobodení od súdnych poplatkov

spravidla nemôže byť predmetom ústavnej ochrany, pretože aj keď sa jeho výsledok môže

dotknúť niektorej zo strán sporu, samotný „spor“ o oslobodenie od súdnych poplatkov

vzhľadom na podstatu konania nedosahuje intenzitu opodstatňujúcu porušenie základných

práv a slobôd sťažovateľa (, podobne rozhodnutie Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. ). Opodstatnenosť sťažnosti podľa

prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných

v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie

garantovaných základných práv a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného

zdôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom.

24. S ohľadom na uvedené nebolo úlohou ústavného súdu prehodnocovať správnosť

právnych záverov okresného súdu týkajúcich sa dôvodov neoslobodenia od súdnych

poplatkov, ale preskúmať to, či jeho závery ústavno-právne obstoja v interakcii s ich

odôvodnením, v rámci ktorého bol okresný súd povinný zohľadniť a fakticky preskúmať

osobné a majetkové pomery sťažovateľky.

25. Preskúmaním napadnutého uznesenia ústavný súd zistil, že túto zákonnú

podmienku okresný súd vo vzťahu k sťažovateľke splnil. Podkladom pre jeho rozhodnutie

bolo jednak sťažovateľkou vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov strany sporu, ako aj

tomu prislúchajúce listinné dôkazy, z ktorých okresnému súdu vyplynulo, že „žalobkyňa je

nezamestnaná, od apríla roku 2013 poberá invalidný dôchodok vo výške 149,90 Eur

mesačne (percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55 %, pozn.),

stará sa o dve nezaopatrené deti, na ktoré dostáva od bývalého manžela výživné vo výške

170,-Eur mesačne a rodinné prídavky v sume 47,04 Eur, nevlastní žiaden nehnuteľný

majetok ani hnuteľné veci s hodnotou vyššou ako 750,- Eur. Býva v rodinnom dome

, ktorého vlastníkmi sú rodičia žalobkyne, za bývanie platné mesačne cca

200,- Eur, za cestovné mesačne cca 112,- Eur a za lieky mesačne 20,- Eur. Aktuálne má

žalobkyňa na účtoch uložené peniaze spolu v sume 306,10 Eur.“.

Pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľky okresný súd prihliadol najmä (no nielen, pozn.)

na skutočnosť, že „žalobkyňa je v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou... je preto

dôvodné predpokladať, že žalobkyňa disponuje finančnými prostriedkami na úhradu trov

právneho zastúpenia a teda aj trov konania v podobe súdnych poplatkov, resp. že má

vytvorenú dostatočnú finančnú rezervu“.

26. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd svoje rozhodnutie

primerane odôvodnil, pričom v zásade vysvetlil, na akých skutočnostiach založil svoj záver

o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Skutočnosť, že sťažovateľka je v konaní

zastúpená advokátskou kanceláriou, nebola sama osebe tou okolnosťou, ktorá viedla

okresný súd k danému rozhodnutiu, ale jednou z viacerých, na ktoré pri rozhodovaní

prihliadal. Rozhodnutie okresného súdu tak nemožno považovať za svojvoľné alebo zjavne

neodôvodnené. Spôsob posúdenia (ne)naplnenia predpokladov pre oslobodenie od súdnych

poplatkov sa ústavnému súdu javí ako danej situácii primeraný. Okrem toho ústavný súd

poznamenáva, že v danom prípade ide o rozhodnutie, ktoré aj z hľadiska intenzity zásahu

do majetkovej sféry sťažovateľky (súdny poplatok predstavuje sumu 366 €) nemožno

hodnotiť ako popretie princípu všeobecnej spravodlivosti, ktorá by mohla za iných okolností

zakladať dôvod na jeho hodnotenie ako arbitrárneho rozhodnutia.

27. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu na spochybnenie

právnych záverov okresného súdu vyjadrených v napadnutom uznesení, keďže konal

v medziach svojej právomoci, pričom aj relevantné ustanovenia účinného procesného

kódexu interpretoval a aplikoval ústavne súladným spôsobom. Možno teda zhrnúť,

že závery okresného súdu vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom

legitímne a ústavne akceptovateľné.

28. Skutočnosť, že rozhodnutie okresného súdu sa nezhoduje s predstavou

sťažovateľky, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo

na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd

nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich

dôvodov a námietok.

29. Keďže predbežné prerokovanie sťažnosti sťažovateľky vylúčilo možnosť dospieť

po meritórnom prerokovaní jej návrhu k pozitívnemu nálezu o porušení jej označených

práv, ústavný súd sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

30. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bezpredmetné rozhodovať o ďalších

návrhoch sťažovateľky v nej uplatnených vrátane jej návrhu na odklad vykonateľnosti

napadnutého rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2017