Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 213/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, , zastúpenej advokátskou kanceláriou

, , v mene ktorej konaná konateľ a advokát

, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 25. augusta 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. novembra

2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 25. augusta 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že je účastníkom exekučného konania

v procesnej pozícii povinnej o vymoženie 1 350 262,23 € s príslušenstvom. Sťažovateľka

po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podala námietky proti exekúcii, ako aj návrh

na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie. Okresný súd napadnutým uznesením

rozhodol o jej návrhu na odklad exekúcie a o návrhu na zastavenie exekúcie tak, že prvým

výrokom nepovolil odklad exekúcie a druhým výrokom návrh na zastavenie exekúcie

zamietol. Sťažovateľka namieta, že exekučný súd nesprávne právne posúdil rozhodné

okolnosti prípadu, na základe ktorých jej návrhom nevyhovel. Sťažovateľka v sťažnosti

tvrdí, že exekučný titul zmenkový platobný rozkaz nie je právoplatný a vykonateľný, keďže

konanie o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu nie je právoplatne skončené,

pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.

z 15. marca 2016 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 29. mája 2015, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie okresného

súdu o odmietnutí zmenkových námietok z dôvodu, že boli podané neoprávnenou osobou.

Vychádzajúc z uvedeného je sťažovateľka presvedčená o tom, že okresný súd sa dopustil

závažného omylu v aplikácii práva, keď konštatoval, že sťažovateľka nepredložila žiadne

dôkazy preukazujúce jej tvrdenia uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie o tom, že

exekučný titul sa stal po začatí exekúcie neúčinným. Tento záver okresného súdu považuje

sťažovateľka za arbitrárny a porušujúci jej označené práva. Takisto sťažovateľka tvrdí, že

okresný súd „mal rozhodnúť minimálne o doklade Exekúcie, nakoľko dôvody pre odklad

nepominuli“, ktoré však v sťažnosti bližšie nešpecifikovala.

Sťažovateľka tvrdí, že napadnuté uznesenie je ústavne neudržateľné a arbitrárne.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že jej označené práva podľa

a dohovoru boli napadnutým uznesením okresného súdu a jeho predchádzajúcim

postupom porušené. Ďalej navrhuje, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie okresného

súdu a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane

uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti

týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhom

na začatie konania ( ).

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha

v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa

svojich práv (m. m. , ).

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol o dvoch návrhoch sťažovateľky

dvoma výrokmi. Vychádzajúc z uvedeného a skutočnosti, že sťažovateľka v petite sťažnosti

žiada vysloviť porušenie svojich práv napadnutým uznesením a žiada ho zrušiť ako celok,

ústavný súd považoval za nevyhnutné osobitne sa zaoberať každým výrokom napadnutého

uznesenia z hľadiska namietaného porušenia označených práv.

1. Sťažovateľka v prvom rade namietala, že okresný súd pochybil, ak jej návrh

na zastavenie exekúcie zamietol. Sťažovateľka v tomto smere hovorí o závažnom omyle

v aplikácii práva, ktorým došlo k porušeniu jej označených práv. Sťažovateľka tvrdí, že

okresný súd ústavne nekonformným a arbitrárnym spôsobom rozhodol v otázke jej návrhu

na zastavenie exekúcie napriek jej tvrdeniu, že exekučný titul v dôsledku zrušenia

rozhodnutia krajského súdu o námietkach a vrátenia veci na ďalšie konanie najvyšším

súdom sa stal neúčinným.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo

vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej

prijatí na ďalšie konanie (porovnaj napr. , , ,

).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už judikoval, že

formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Ústavný súd, ktorého úlohou je v zmysle ochrana ústavnosti, nie je

alternatívnou a ani ďalšou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov (podobne , ). V dôsledku toho sa úloha

ústavného súdu obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov

všeobecnými súdmi (vrátane ich procesného postupu) s alebo medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (porovnaj , ,

, ). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu

byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súdu zásadne len vtedy, ak by boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(porovnaj , , , ).

Podľa

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví, ak

rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené

alebo sa stalo neúčinným.

Podľa názoru ústavného súdu v zmysle citovaného § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného

poriadku o neúčinnosti rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, možno

hovoriť vtedy, ak rozhodnutie stratí účinky nie na prechodné obdobie, ale definitívne.

Ako príklad možno uviesť prípad, že rozhodnutie sa stane neúčinné z dôvodu

uplynutia prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie

vykonať. Podobne o neúčinnom rozhodnutí ex lege možno hovoriť v prípade nariadeného

predbežného opatrenia správnym orgánom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo

právoplatnosť podľa za bodkočiarkou o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Dôvod uvedený sťažovateľkou, pre ktorý mal exekučný súd posúdiť predmetný

zmenkový platobný rozkaz ako neúčinné rozhodnutie, pretože nebolo právoplatne

rozhodnuté o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, a z tohto dôvodu

exekúciu zastaviť, podľa názoru ústavného súdu neobstojí, pretože nie je možné bez

ďalšieho vylúčiť, že po vrátení veci odvolaciemu súdu krajský súd opätovne potvrdí

rozhodnutie okresného súdu o odmietnutí zmenkových námietok. Z uvedeného dôvodu

záver okresného súdu, že „sťažovateľ nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia

uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie o tom, že exekučný titul sa stal po začatí exekúcie

neučinným“, nemožno považovať ani za arbitrárny alebo zjavne neodôvodnený, pretože

dôvod uvedený sťažovateľkou nezodpovedá obsahu právneho pojmu neúčinné rozhodnutie.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia

sťažovateľkiných práv podľa a dohovoru napadnutým

uznesením okresného súdu odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

2. Sťažovateľka ďalej namietala, že okresný súd pochybil a nesprávne právne posúdil

jej návrh na odklad exekúcie, čím malo dôjsť k porušeniu jej označených práv.

Ústavný súd konštatuje, že závažným obsahovým nedostatkom sťažnosti v tejto jej

časti je skutočnosť, že napriek všeobecným tvrdeniam o arbitrárnosti napadnutého

uznesenia okresného súdu absentuje akékoľvek odôvodnenie sťažnosti, t. j. neobsahuje čo

i len jedinú konkrétnu a určitú ústavnoprávne relevantnú námietku, ktorá by mala svedčať

v prospech záveru o porušení niektorého z označených práv napadnutým uznesením

okresného súdu. Sťažovateľka v sťažnosti len tvrdí, že okresný súd „mal rozhodnúť

minimálne o doklade Exekúcie, nakoľko dôvody pre odklad nepominuli“.

Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby

medzi relevantnými ustanoveniami [ a

písm. a)] vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia

porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov , ale musí ich

konkretizovať aj skutkovo (m. m. , ), t. j. uviesť, z akých

dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.

Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti významné procesné

dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľky, aby čo najpresnejšie opísala skutkový

stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom.

Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne

argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania

ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa

je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľky

spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo

slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo

nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo

záujmovej samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľky

neobsahuje, pričom samotný subjektívny názor sťažovateľky o porušení jej práv nie je

dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú

objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti

na ďalšie konanie.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v tejto časti v predloženej podobe neobsahuje

kvalifikované odôvodnenie, teda nespĺňa podstatnú zákonom predpísanú náležitosť

ustanovenú v .

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť v tejto časti ako

celok pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa

pri uplatnení námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne

neakceptuje (m. m. , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Pretože predmetná sťažnosť v tejto časti neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie

právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce relevantné

odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti, ústavný súd aj so zreteľom

na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky túto časť sťažnosti odmietol

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2017