Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 230/2017
PDF · 145.96 KB
No categories available
II. ÚS 230/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť
, obchodnej spoločnosti DEMAKS, s. r. o., Severná 26,
Veľký Šariš, obchodnej spoločnosti BIO NATURA s. r. o., Diamantová 1, Košice,
zastúpených advokátom JUDr. Róbertom Selvekom, Němcovej 30, Košice, a obchodnej
spoločnosti O. B. REAL Košice s. r. o., Kováčska 49, Košice, vo veci namietaného
porušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením
Okresného súdu Prešov sp. zn. 1 K 31/2012 z 23. februára 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , obchodnej spoločnosti DEMAKS, s. r. o., obchodnej
spoločnosti BIO NATURA s. r. o., a obchodnej spoločnosti O. B. REAL Košice s. r. o.,
o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna 2016
doručená sťažnosť , obchodnej spoločnosti
DEMAKS, s. r. o., Severná 26, Veľký Šariš, obchodnej spoločnosti BIO NATURA s. r. o.,
Diamantová 1, Košice (spolu ďalej len „sťažovatelia v 1. až 3. rade“), a obchodnej
spoločnosti O. B. REAL Košice s. r. o., Kováčska 49, Košice (ďalej len „sťažovateľ
vo 4. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného
súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 K 31/2012 z 23. februára 2016 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“).
Sťažovatelia k priebehu konania pred všeobecnými súdmi v sťažnosti uvádzajú,
že „[o]kresný súd Prešov v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu
,
správcom ktorého je ,
o návrhu navrhovateľov 1. , 2. DEMAKS, s. r. o., 3. BIO NATURA s. r.
o. a O. B. REAL Košice, s. r. o. na zrušenie uznesení prijatých na schôdzi veriteľov konanej
dňa 27. 2. 2015 uznesením sp. zn. 1 K 31/2012-2914 zo dňa 23. 02. 2016, rozhodol tak, že
návrh na zrušenie uznesení prijatých schôdzou veriteľov úpadcu
, konanej dňa 27. 2. 2015 dňa
27. 2. 2015 so začiatkom o 13:30 hod. v konferenčnej sále budovy
, zamieta. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 03. 03. 2016.“.
Sťažovatelia namietajú, že «uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 1 K 31/2012-
2914 zo dňa 23. 02. 2016, ktorým rozhodol o zamietnutí návrhu Sťažovateľov je nesprávne
a nespravodlivé a týmto uznesením bolo zasiahnuté do ich základných práv, ktoré
sú garantované Ústavou Slovenskej republiky. Nakoľko, podľa § 198 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácií, a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoKR“) nie je proti uzneseniu vydanému v konaní podľa ZoKR prípustné odvolanie,
dovolanie ani mimoriadne dovolanie, a jedinou možnosťou Sťažovateľov ako sa domáhať
ochrany svojich práv je ústavná sťažnosť.
Vzhľadom k tomu, že v prípade veriteľov , DEMAKS, s.r.o., BIO
NATURA s. r. o., OB REAL Košice, s. r. o., uznesenie o nepriznaní práva hlasovať
nenadobudlo právoplatnosť (nebolo predbežne vykonateľné), a pohľadávka uvedeného
veriteľa bola v čase konania schôdze uznaná, čo znamená, že bola zistená čo do právneho
dôvodu a vymáhateľnosti, mali uvedený veritelia právo hlasovať na schôdzi veriteľov
vedenej správcom pod sp. zn. 1 K/31/2012 konanej dňa 27. 2. 2015 v
, v súlade s ustanovením § 35 ods. 4 ZKR.
Tým, že správca postupoval priamo v rozpore s ustanoveniami § 35 ods. 4 zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií, vybočil extrémne z medzí zákonnosti − hrubo
porušil zákon.».
Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že napadnuté rozhodnutie „je v príkrom rozpore
s právom Sťažovateľov na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany“, a v tejto súvislosti konštatujú, že „[s]účasťou obsahu základného práva
na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany“.
Na základe týchto skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Právo Sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo uznesením
Okresného súdu Prešov sp. zn. 1 K 31 /2012-2914 zo dňa 23. 02. 2016 porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn.
1 K 31/2012-2914 zo dňa 23. 02. 2016 a vracia mu vec na ďalšie konanie.
Krajského súdu v Košiciach je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy tohto konania
vo výške 303,16 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z doložky právoplatnosti vyznačenej na napadnutom rozhodnutí, ktoré tvorí prílohu
sťažnosti, vyplýva, že napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2. marca 2016.
Posledný deň lehoty na podanie sťažnosti pripadol na 2. máj 2016 (pondelok). Sťažovatelia
odovzdali sťažnosť osobne do podateľne ústavného súdu až 27. júna 2016, teda zjavne
po uplynutí lehoty dvoch mesiacov.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že sťažnosť
podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok
ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,
Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Pri právoplatnom rozhodnutí vydanom
v trestnom konaní je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa citovaného
ustanovenia rozhodujúci moment náležitého oznámenia rozhodnutia sťažovateľovi, ktorým
je buď vyhlásenie rozhodnutia v prítomnosti sťažovateľa, alebo doručenie rovnopisu
rozhodnutia (napr. III. ÚS 186/02, III. ÚS 90/03).
Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie
sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty zákon
o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
Pokiaľ sťažovatelia odvodzujú počítanie dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti
od doručenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
4 CoKR 10/2016 z 10. mája 2016 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“), ktorým bolo
odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu odmietnuté, ústavný súd nad rámec odôvodnenia
tohto uznesenia uvádza, že opravný prostriedok, ktorý nie je prípustný, nie je možné
považovať za účinný právny prostriedok nápravy.
Navyše sťažovatelia sťažnosťou nenapádajú uznesenie krajského súdu, a preto
ústavný súd pri posudzovaní, či bola dodržaná lehota na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde, neprihliadal na sťažovateľmi podané neprípustné odvolanie proti
napadnutému rozhodnutiu a ani na uznesenie krajského súdu, ktorým bolo odmietnuté.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej
sa všeobecný súd nemohol dopustiť porušenia označených práv sťažovateľa, keď v súlade
s Občianskym súdnym poriadkom (platným a účinným v čase rozhodovania všeobecného
súdu) a v súlade s judikatúrou ústavného súdu odmietol opravný prostriedok (z dôvodu,
že je vylúčený), a taktiež nemožno od tohto rozhodnutia odvíjať začatie plynutia lehoty
na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (IV. ÚS 81/2012,
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd uvádza, že s poukazom
na dôvody, pre ktoré rozhodol o odmietnutí sťažnosti, sa z dôvodu hospodárnosti konania
už nezaoberal otázkou odstránenia procesnej prekážky konania spočívajúcej v nedostatku
kvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľa vo 4. rade, pretože dôvody, pre ktoré
ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti, by neboli odstrániteľné ani prostredníctvom
právneho zástupcu, rovnako tak nepovažoval za potrebné zaoberať sa odstránením
nedostatku splnomocnenia sťažovateľov v 1. až 3. rade spočívajúceho v predložení
fotokópie splnomocnenia, ktorá ani do predbežného prerokovania sťažnosti nebola doplnená
originálom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. apríla 2017