Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 256/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. apríla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 1106/19, Košice,

v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Richard Bauer, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a 2, a 3 a a 3

Slovenskej republiky v spojení s , základných práv

podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd , ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 4. júna 2015

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 28. septembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. decembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená

podaním doručeným 25. januára 2017, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa a 2, a 3 a a 3

(ďalej len „ústava“) v spojení s , základných práv podľa a 2

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 4. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského

súdu“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. septembra 2016

(ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou

krajskému súdu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov č. 400857-1/2014-DT z 2. januára

2015 (ďalej len „rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu“) v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím č. 400857-1/2014 DT z 5. decembra 2014, ktorým bol sťažovateľovi uložený

disciplinárny trest – celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu na dobu 10 dní.

3. Krajský súd napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“) konanie o podanej žalobe zastavil s odôvodnením, že nemá

právomoc preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutia. Ďalej rozhodol, že po právoplatnosti

rozhodnutia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Trnave. Zároveň nepriznal trovy

konania žiadnemu účastníkovi.

4. Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu odvolanie. Zároveň

sa podaním z 1. augusta 2016 domáhal na najvyššom súde okrem iného aj sprístupnenia

kompletnej kópie spisu krajského súdu, a to ešte predtým ako bude vo veci najvyšším

súdom rozhodnuté. Taktiež podaním z 22. augusta 2016 žiadal aj o rozšírenie petitu žaloby.

O odvolaní podanom proti predmetnému uzneseniu krajského súdu rozhodol najvyšší súd

napadnutým uznesením tak, že zmenu žaloby nepripustil a odvolaním napadnuté uznesenie

krajského súdu potvrdil. Vo svojom rozhodnutí najvyšší súd dôvodil, že dospel

k rovnakému právnemu záveru ako krajský súd, a síce že rozhodnutia napadnuté žalobou

nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku.

5. Ďalej sťažovateľ uvádza, že jeho žiadosti o sprístupnenie spisu nebolo vyhovené,

preto sa podaním z 3. októbra 2016 domáhal na krajskom súde nápravy, ktorý mu prípisom

z 12. októbra 2016 oznámil, že takého podanie neeviduje. Ďalším prípisom (z 30. novembra

2016) krajský súd v časti poskytnutia kompletnej fotokópie spisu sťažovateľovi oznámil,

že z dôvodu postúpenia celého spisového materiálu na príslušnú prokuratúru je potrebné

žiadosť adresovať Krajskej prokuratúre v Trnave.

6. Sťažovateľ uvádza, že napadnutými rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho

súdu boli porušené jeho v sťažnosti označené základné práva podľa a listiny, ako

aj práva podľa dohovoru, pretože uložením disciplinárnych trestov došlo k zásahu do jeho

základných práv a slobôd a preskúmanie rozhodnutí takéhoto charakteru nesmie byť

v zmysle z právomoci súdov vylúčené. Sťažovateľ v nadväznosti na

to argumentuje, že rôzne obmedzenia spojené s uložením disciplinárneho trestu umiestnenia

do uzavretého oddielu mali zásadný vplyv na kvalitu jeho základných práv na súkromný

a rodinný život, na zachovanie dobrej povesti, na vzdelanie a pod.

7. Sťažovateľ trvá na tom, že „rozhodnutia žalovaného, ako orgánu verejnej správy,

ktoré nie sú výslovným zákonným ustanovením zo súdneho prieskumu vylúčené, nemožno

svojvoľne, arbitrárne a nezákonne porušujúc pri tom namietané práva sťažovateľa vylúčiť

zo súdneho prieskumu a rozhodnutia žalovaného, ako rozhodnutia, ktoré sa dotýkali

základných práv sťažovateľa, mali byť podľa sťažovateľa riadne podrobené súdnemu

prieskumu zo strany porušovateľov v namietaných konaniach“.

8. Sťažovateľ je toho názoru, že postupom krajského súdu, ktorý konanie vo veci ním

podanej žaloby zastavil, a následne postupom najvyššieho súdu, ktorý toto konanie

potvrdením napadnutého uznesenia krajského súdu odobril, došlo k porušeniu jeho

označených základných práv podľa a listiny a práv podľa dohovoru, keďže podľa

jeho názoru všeobecné súdy mu bez zákonného odôvodnenia a zákonného podkladu upreli

možnosť súdneho prieskumu rozhodnutí o uložení disciplinárneho trestu «ako rozhodnutí

orgánu verejnej správy (žalovaného), v „správnom súdnictve“ podľa príslušných

ustanovení , na podklade ním riadne a včas podanej žaloby».

9. Sťažovateľ na základe prezentovanej argumentácie ústavný súd žiada, aby o jeho

veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a 2, a 3 a a 3 v spojení s , ako

aj základných práv podľa čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3

dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho

súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, obe napadnuté rozhodnutia zruší

a vráti vec krajskému súdu na nové konanie a prizná mu tiež finančné zadosťučinenie

v sume 4 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len „“) každý

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Predmetom konania pred ústavným súdom je namietané porušenie v sťažnosti

označených základných práv podľa a listiny, ako aj práv podľa dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 4. júna

2015 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 28. septembra 2016, ktorými konajúce súdy rozhodli o zastavení konania

vo veci správnej žaloby sťažovateľa.

K postupu a napadnutému uzneseniu krajského súdu

14. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že namietané porušenie

niektorého zo základných práv alebo slobôd automaticky nezakladá aj právomoc ústavného

súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej

osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tých základných práv alebo slobôd,

porušenie ktorých namieta, sa mohol sťažovateľ domôcť využitím jemu dostupných

a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným

spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. ,

, , , ).

15. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (,

).

16. Z obsahu sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že napadnuté uznesenie krajského súdu

vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, boli predmetom súdneho prieskumu

realizovaného najvyšším súdom na základe podaného odvolania sťažovateľa. Odvolacie

konanie bolo skončené napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Pre rozhodnutie

ústavného súdu v časti namietaného porušenia označených základných práv podľa

a listiny a práv podľa dohovoru prvostupňovým uznesením krajského súdu je teda

podstatné, že existoval „iný súd“, na ktorý poukazuje . To vylučuje

právomoc ústavného súdu na prieskum sťažnosťou prezentovaného porušenia označených

základných práv podľa a listiny a práv podľa dohovoru napadnutým uznesením

krajského súdu. Na prerokovanie tejto časti sťažnosti nemá ústavný súd danú právomoc,

preto bolo potrebné v tejto časti sťažnosť podľa

odmietnuť.

K postupu a napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu

17. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, v ktorom najvyšší

súd potvrdil správnosť záverov rozhodnutia krajského súdu, ktorý rovnako ako najvyšší súd

konštatoval, že žalobou sťažovateľa napadnuté rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu

nepodlieha prieskumu rozhodnutí v rámci správneho súdnictva.

18. V úvode odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyšší súd poukázal

na relevantné ustanovenia (pretože s poukazom na

ods. 2 postupoval najvyšší súd ako súd

odvolací v konaní podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, teda podľa Občianskeho

súdneho poriadku) a po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k odvolaním

napadnutému uzneseniu krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného

administratívneho spisu v zmysle skonštatoval, že nezistil dôvod na to,

aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého

uznesenia krajského súdu [ o výkone trestu odňatia slobody

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. ), o prokuratúre v znení neskorších predpisov],

ktoré vytvárali podľa názoru najvyššieho súdu dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku o zastavení konania, pretože aj najvyšší súd ako súd odvolací dospel k záveru,

že rozhodnutie napadnuté žalobou sťažovateľa nemôže byť predmetom preskúmavania

súdom podľa piatej časti .

19. Iba na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenia krajského súdu

najvyšší súd poukázal na to, že sa pridržal jednotnej judikatúry najvyššieho súdu, v zmysle

ktorej preskúmavané rozhodnutie nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej

správy podliehajúceho súdnemu prieskumu v zmysle a nasl. , a následne na svoju

podporu citoval z uznesení najvyššieho súdu sp. zn. z 26. marca 2015, sp. zn.

z 18. decembra 2013, ako aj sp. zn. z 20. marca 2012.

20. V súvislosti s poukazom sťažovateľa na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 18. septembra 2012, na odôvodnení ktorého postavil svoje odvolanie,

najvyšší súd ustálil, že išlo o „ojedinelý prípad, v ktorom sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky bez uvedenia bližších dôvodov odchýlil od svojej ustálenej rozhodovacej činnosti.

Nakoľko sa v prípade uvedeného rozhodnutia jedná o unikátny exces, odvolací súd

sa rozhodol naň neprihliadať a postupovať v línií jednotnej rozhodovacej činnosti

vytvorenej množstvom rozhodnutí obsahujúcich jednotný názor o nemožnosti súdneho

prieskumu rozhodnutia žalovaného o uložení disciplinárneho trestu podľa zákona o výkone

trestu odňatia slobody v zmysle piatej časti “.

21. Ústavný súd odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktoré bolo

podkladom pre právny záver o zastavení konania, považuje za náležité, logické

a predovšetkým plne korešpondujúce podstate a účelu aplikovanej právnej úpravy.

22. Ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu

odsúdenému nerozhoduje ako správny orgán (s výnimkou prípadu podľa § 97n ods. 1

, ak má konanie odsúdeného znaky priestupku). Disciplinárne

trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny

základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči

páchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním,

pokračujúc konaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa

v prípade trestu odňatia slobody vykonáva za zákonom ustanovených podmienok

v určených zariadeniach. Podradenie disciplinárneho trestania odsúdených v rámci výkonu

trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmavanie správnymi súdmi

by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických

právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom

(obdobne , ).

23. Ústavný súd navyše poznamenáva, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu

nielenže korešponduje uvedenej právnej dogmatike, ale má jasný základ aj v platnom

a účinnom práve, keďže podľa ustanovenia okrem

stanovenej výnimky rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení

disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom.

24. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa jeho žiadosti o vyhotovenie kópie spisového

materiálu, ktorú adresoval krajskému súdu a ktorej nebolo vyhovené, ústavný súd uvádza,

že sa stotožňuje s celkom logickým stanoviskom krajského súdu, ktoré bolo obsahom

oznámenia č. k. -68 z 30. novembra 2016, ktorý sťažovateľa s jeho žiadosťou

o vydanie kópie súvisiaceho spisového materiálu odkázal na orgán verejnej moci (Krajská

prokuratúra v Trnave), ktorému bola vec sťažovateľa, a teda aj súvisiaci spisový materiál

odovzdaný po zastavení namietaného konania a postúpení veci.

25. S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej

predbežnom prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

26. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. apríla 2017