Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Sa/3/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Hrašnovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., toho času: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice

- Šaca, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, so sídlom 919 35 Hrnčiarovce nad Parnou, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: ÚVTOS-211-1/13-2020 zo dňa 30. júla 2020, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 26.09.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo ÚVTOS-221-1/13-2020 zo dňa 30.07.2020 a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia o zhabaní veci č. ÚVTOS-zhab-9/23-2020 zo dňa 17.06.2020, ktoré bolo vydané vedúcim oddelenia výkonu trestu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou a ktorým bola žalobcovi zhabaná čokoláda Milka z iného všeobecného záujmu. Vlastníkom predmetnej veci sa stala Slovenská republika. Napadnutým rozhodnutím o odvolaní bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené a odvolanie zamietnuté.

2. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (1). Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (2).

3. Podľa , , , , , na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,

d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie, e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

4. Podľa , orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

5. Podľa (ďalej len „“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

7. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

8. Podľa () v znení neskorších predpisov, spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje osobitný zákon.

9. Podľa o výkone trestu odňatia slobody, tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody, práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.

10. Podľa , dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 97a ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody, ústav alebo generálne riaditeľstvo koná vo veci: a) disciplinárnej odmeny, b) disciplinárneho previnenia, c) náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva (ďalej len "konanie o náhrade škody"), d) zvýšených trov výkonu trestu a zavinených trov výkonu trestu (ďalej len "konanie o zvýšených a zavinených trovách"), e) zhabania veci.

12. Podľa § 97a ods. 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody, na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody, ak nebol uložený disciplinárny trest prepadnutia veci, možno rozhodnúť, že sa takáto vec zhabe, ak nepatrí odsúdenému zodpovednému za disciplinárne previnenie a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.

14. Podľa o prokuratúre, pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

15. Podľa , prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

16. Podľa , prokurátor je povinný a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2, b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 alebo odseku 2 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu, c) písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.

17. Správny súd zistil, že v danom prípade žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného je neprípustná a žalobu podľa z uvedeného dôvodu odmietol.

18. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly ( ) s negatívnou enumeráciou ( ), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.

19. Predmetom prieskumu sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy, nečinnosť orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Nepreskúmavajú sa však rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis, a to v zmysle . V prejednávanom prípade ide o rozhodnutie žalovaného vydané v disciplinárnom konaní vedenom proti žalobcovi z dôvodu jeho disciplinárneho previnenia, ktorého sa dopustil tým, že nadobudol čokoládu Milka nepovoleným spôsobom. Práve disciplinárne rozhodnutia sú v zmysle zákona o výkone trestu odňatia slobody vylúčené zo súdneho prieskumu. Osobitným predpisom, ktorý treba v súvislosti s použiť, je teda zákon o výkone trestu odňatia slobody.

20. Je potrebné poukázať na to, že trest odňatia slobody je jedným z druhov trestov ( ), ktorý ako sankciu za spáchaný trestný čin umožňuje uložiť . V prípade, že trest odňatia slobody je súdom uložený nepodmienečne, obligatórnou súčasťou odsudzujúceho rozsudku je aj zaradenie odsúdeného do ústavu s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom stráženia (vonkajšia diferenciácia trestu odňatia slobody ). Zo samotnej povahy a koncepcie trestu odňatia slobody je zrejmé, že jeho dôsledkom je ujma na osobnej slobode a na subjektívnych právach odsúdeného. Zásahy do osobnej slobody a subjektívnych práv sú v určitých prípadoch akceptované aj SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. v znení jeho dodatkov; ďalej len „Dohovor“) a medzi tieto prípady patria práve aj prípady výkonu trestu odňatia slobody ( a 4 SR a čl. 8 bod 2 Dohovoru).

21. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 25.05.2016, sp. zn. zo dňa 17.01.2017) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 03.05.2017 a sp. zn. zo dňa 11.04.2017) je nepochybné, že rozhodnutia alebo opatrenia vydávané v rámci výkonu trestu odňatia slobody za účelom dosiahnutia účelu a cieľov tohto trestu, sú vydávané v tzv. vykonávacom konaní, čo je posledným štádiom trestného

konania, ktorého právna úprava je obsiahnutá v , v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vykonávacej vyhláške k tomuto zákonu, a preto tieto rozhodnutia nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti. Pokiaľ ide o rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu (disciplinárne rozhodnutia) za konanie nemajúce znaky priestupku, tak ako je tomu v tomto prípade, tieto sú naviac explicitne (výslovne) zo súdneho prieskumu zákonnosti vylúčené ( zákona o výkone trestu odňatia slobody).

22. Žalovaný a vo všeobecnosti (t. j. na výkon väzby, na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených) tvoria organizačné súčasti Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý bol zriadený o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorý plní podľa citovaného zákona úlohy na úseku a) výkonu väzby, b) výkonu trestu odňatia slobody, c) ochrany objektov zboru detenčného ústavu a v ich blízkosti, d) ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu, v objektoch prokuratúry a v ich blízkosti.

23. Z dikcie určenia právomoci a pôsobnosti Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa , , a a citovaného vyplýva, že Zbor väzenskej a justičnej stráže a jeho orgány sú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky zriadené štátne organizácie, ktoré nie sú správnym orgánom v zmysle vymedzenia správneho orgánu podľa správneho poriadku s výnimkou, kedy im zákon zveril pôsobnosť plniť úlohy štátnej správy. Rovnako tak nie je možné subsumovať na výkon trestu odňatia slobody, ako organizačné súčasti Zboru väzenskej a justičnej stráže, pod definíciu pojmu orgán verejnej správy, upravený v ustanovení , pre účely správneho určenia pasívne legitimovaného žalovaného v súdnych konaniach podľa .

24. Zároveň možno konštatovať, že výkon trestu odňatia slobody a ani jeho zabezpečovanie zo strany ústavu nie je administratívnym konaním v zmysle ustanovenia a rozhodovanie žalovaného v rámci zabezpečovania účelu výkonu trestu odňatia slobody a iných činností uvedených v , až p) nie je rozhodovaním orgánu verejnej správy, resp. správneho orgánu o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Ústav pri plnení úloh, zverených mu do pôsobnosti v , je viazaný zákonom o výkone trestu odňatia slobody. Pri plnení týchto úloh nemá postavenie správneho orgánu, ktorému je zverené rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ale má postavenie ozbrojeného bezpečnostného zboru, ktorý bol zriadený a ktorému bola týmto zákonom zverená pôsobnosť zabezpečovať, okrem iného, výkon trestu odňatia slobody a ostatné činnosti vo vzťahu k odsúdeným, uvedené v V súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody vykonávajú svoju činnosť podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktorým je najmä zákon o výkone trestu odňatia slobody, pričom ústav vykonáva len tie konania, ktoré sú vymedzené v zákona. Ide o osobitné konania upravené v ôsmej časti zákona o výkone trestu odňatia slobody (pozri aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 20.12.2018).

25. Je potrebné vychádzať z celkovej koncepcie zákonnej úpravy výkonu trestu odňatia slobody a jeho účelu sledovaného spoločnosťou prostredníctvom noriem trestného práva (, ), zákona o výkone trestu odňatia slobody ako i prostredníctvom vykonávacej vyhlášky vydávajúcej Poriadok výkonu trestu odňatia slobody. Už z podstaty ukladania trestov podľa vyplýva, že ide o ujmu na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, pričom okrem iných cieľov trestania, má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Táto koncepcia nie je nijako v rozpore s realizáciou základného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, garantovaného Dohovorom a SR, nakoľko i tieto normy najvyššej právnej sily pripúšťajú za určitých podmienok obmedzenia výkonu tohto práva (čl. 8 bod 2 Dohovoru, a 4 SR). (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.05.2016 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2016 pod č. 63).

26. Hoci predmetné disciplinárne rozkazy a rozhodnutia sú vylúčené zo súdneho prieskumu, neznamená to podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR ( zo dňa 21.08.2019), „že rozhodovanie príslušných orgánov ohľadne úpravy výkonu trestu odňatia slobody nepodlieha žiadnej kontrole a

preskúmaniu. Ako vyplýva z citovaných predpisov, garantom dodržiavania práv odsúdených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody je prokurátor. Na účely posúdenia prejednávanej veci možno v rámci širšieho ponímania štátu a verejnej správy prokuratúru spolu s ochrancom práv zaradiť v istom smere do moci súdnej, a to v zmysle výkonu prieskumnej právomoci. Podľa SR ako aj je prokuratúra štátnym orgánom s osobitným postavením a jej úlohou je chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Ako vyplýva z citovaných ustanovení (, , ), prokurátori vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody“.

27. Správny súd v uvedenej súvislosti poukazuje aj na korešpondujúce závery Najvyššieho súdu SR prijaté v obdobných veciach (napr. sp. zn. , , , ), ako aj na závery Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. vyslovil, že „Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor [ v spojení s zákona o prokuratúre]. Príslušný prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, a jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru, vyplývajú zo zákonných ustanovení zákona o prokuratúre, konkrétne zákona o prokuratúre, a teda povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.

28. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

29. V súlade s dôvodovou správou k , možno neprípustnú žalobu vymedziť ako takú, ktorá smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa . Nakoľko správny súd po dôslednom zvážení dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktoré žalobca napáda, je vylúčené z prieskumu správneho súdu, túto žalobu v zmysle odmietol.

30. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa ust. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (, a contrario ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).