Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/7/2016

Identifikačné číslo spisu: 2015200504 Dátum vydania rozhodnutia: 17.01.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2015200504.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U., toho času ÚVTOS, Sládkovičova 80, Banská Bystrica, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Belán, so sídlom Školská 136/27, Madunice, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, so sídlom Gucmanova 19/670, Leopoldov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného správneho orgánu č. ÚVTOS a ÚVV-1-540/11-2015 a č. ÚVTOS a ÚVV-1-582/11-2015 (bez uvedenia dátumu vydania rozhodnutí), konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. novembra 2015 č. k. -23, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. novembra 2015, č. k. -23 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

1.

1.1 Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením zo dňa 24.11.2015, č. k. -23, podľa (ďalej len „“) zastavil konanie, ktorým sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného správneho orgánu č. ÚVTOS a ÚVV-1-540/11- 2015 a č. ÚVTOS a ÚVV-1-582/11-2015, ktorými boli žalobcovi zamietnuté žiadosti o vykonanie návštev priamym kontaktom v zmysle o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Zároveň rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Trnave.

1.2 Krajský súd zastavenie konania dôvodil tým, že žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutí a postupov, ktoré nespĺňajú kritéria na to, aby ich bolo možné považovať za rozhodnutia orgánov verejnej správy. Aj s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR vydaným pod sp. zn. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia v zmysle úpravy patria do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je ich možné považovať za rozhodovanie

orgánu verejnej správy. Rozhodnutia a postupy boli prijaté v rámci výlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody uloženého na základe právnej úpravy a , nemôžu byť teda predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti

1.3 Rozhodujúci význam mala pre krajský súd skutočnosť, že žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutí a postupu súvisiaceho s výkonom trestu odňatia slobody, ktoré nie je možné považovať za rozhodnutia a postup orgánu verejnej správy, teda jeho súdny prieskum nie je prípustný. Je názoru, že je potrebné na zabezpečenie ochrany práv žalobcu v prípade existencie iného príslušného orgánu na konanie a rozhodnutie, aby bola vec postúpená tomuto orgánu na ďalšie konanie, čo v danom prípade prislúcha Krajskej prokuratúre v Trnave. Právomoc iného orgánu je daná charakterom rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo vydané v zmysle Nakoľko sa jedná o právoplatné rozhodnutia žalovaného, ktorými bola predmetná vec vyriešená s konečnou platnosťou a s prihliadnutím na obsah písomného podania žalobcu, označeného ako žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v konaní, krajský súd toto podanie podľa obsahu v zmysle veta prvá v spojení s považoval za podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia vydaného žalovaným, na ktoré konanie je príslušný prokurátor. Preto je vec potrebné po právoplatnosti rozhodnutia postúpiť krajskému prokurátorovi Krajskej prokuratúre v Trnave. Orgánom prokuratúry je zverená okrem iného aj dozorná funkcia nad zachovávaním zákonnosti v Ústave na výkon trestu odňatia slobody. Prokurátor dozerá na to, aby sa v Ústave na výkon trestu odňatia slobody dodržiavali Takéto rozhodnutie je vydané v tzv. vykonávacom konaní, ktoré je súčasťou trestného konania uvedeného v štvrtej časti .

1.4 Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2.

2.1 Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania za právne zastupovanie a poštovné. Uviedol, že krajský súd mu odňal možnosť konať pred súdom, jeho žaloba smeruje proti nepreskúmateľnému rozhodnutiu žalovaného, ktoré neobsahuje formálne a obsahové náležitosti ako aj riadne odôvodnenie. Poukázal na SR, na nerešpektovanie právneho názoru Najvyššieho súdu SR v konaní zo dňa 18.09.2012, na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. zo dňa 02.06.2009 a zo dňa 17.01.2012 a ďalšie, ktoré uviedol v žalobe. Je názoru, že nepovolenie návštevy jednoznačne pre odsúdeného znamená a nedá sa inak chápať ako trest. Poukázal na a uviedol, že pred uložením disciplinárneho trestu musia byť objasnené okolnosti spáchania disciplinárneho previnenia a preukázaná vina odsúdeného. Odsúdenému sa pred uložením disciplinárneho trestu musí umožniť, aby sa k veci vyjadril. Takéto vyjadrenie sa uvedie na predpísanom tlačive, ktoré sa následne predloží odsúdenému na podpis. Ten má právo odmietnuť vyjadrenie podpísať. V takom prípade príslušník zboru v prítomnosti tretej osoby uvedie túto skutočnosť na predpísanom tlačive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej osoby a jej podpis. Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.01.2013, podľa ktorého v prípade rozhodnutie riaditeľa ÚVTOS, ktorý zamietol žalobcovi návštevu priamym kontaktom sa jedná o rozhodnutie, ktoré podlieha preskúmavaniu súdom v správnom konaní.

3.

3.1 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu ( ), postupom bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s veta prvá a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4.2 Podľa v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

4.3 Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúma zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

4.4. Podľa , súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa alebo ak žaloba bola vzatá späť (). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

4.5 Podľa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa primerane použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

4.6 Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

4.7 Podľa , ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

4.8 Podľa , , , v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

4.9 V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

4.10 Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

4.11 Podľa SR, Prokuratúra SR chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.

4.12 Podľa čl. 8 bodov 1. a 2. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v znení protokolov č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8, (Oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR o pristúpení k Dohovoru bolo publikované v Zbierke zákonov 15. mája 1992 pod č. ) každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v

súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

4.13 Podľa o prokuratúre, prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.

4.14 Podľa , o prokuratúre, prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.

4.15 Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a štátu.

4.16 Podľa , o prokuratúre, prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

4.17 Prokurátor je povinný a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1, písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu, písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.

4.18 Podľa , o prokuratúre, na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.

4.19 Miestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo orgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1.

4.20 Podľa disciplinárne konanie, konanie o zvýšených a zavinených trovách výkonu trestu, konanie o náhrade škody a konanie súvisiace so zhabaním veci začaté pred 01.01.2014 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31.12.2013.

4.21 Podľa odsúdený má právo prijímať návštevu blízkych osôb v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch hodín. Neuplatnené právo prijať návštevu blízkych osôb v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru zaniká. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť náhradný termín vykonania návštevy.

4.22 Podľa návšteva odsúdeného v ústave s minimálnym stupňom stráženia a v ústave so stredným stupňom stráženia sa vykonáva spravidla priamym kontaktom, návšteva odsúdeného zaradeného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia sa vykonáva spravidla bez priameho kontaktu. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť, či sa návšteva odsúdeného vykoná s priamym kontaktom alebo bez priameho kontaktu.

4.23 Podľa až d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vydáva výkonu trestu odňatia slobody, v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „“), do diferenciačnej skupiny „C“ v ústave so stredným stupňom stráženia sa umiestni odsúdený, ak neplní program zaobchádzania, opakovane sa počas výkonu väzby alebo výkonu trestu dopustil disciplinárneho previnenia, to odporúča záver psychologického vyšetrenia, bol na návrh riaditeľa ústavu súdom preradený z ústavu s minimálnym stupňom stráženia. 4.24 Podľa až e/ Poriadku v diferenciačnej skupine „C“ v ústave so stredným stupňom stráženia zaobchádzanie je zamerané na dodržiavanie ústavného poriadku a disciplíny, odsúdený sa zaraďuje do práce na pracovisko v ústave alebo strážené pracovisko mimo ústavu, na aktivitách organizovaných pre celý ústav sa odsúdený zúčastňuje len so súhlasom pedagóga, odsúdený sa spravidla ubytuje v cele, návštevy sa vykonávajú spravidla bez priameho kontaktu.

4.25 Podľa § 36 ods. 1 Poriadku návšteva sa vykoná na základe povolenia na návštevu schváleného riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru za podmienok ustanovených v zákone. Návšteva sa vykonáva v určenom priestore ústavu.

4.26 Podľa v znení účinnom od 01.01.2014 rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.

4.27 Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu konštatuje, že vo vzťahu k predmetu odvolacích námietok žalobcu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledujúce dôvody ( ):

4.28 Najvyšší súd SR poukazuje na , ktorým sa mení a dopĺňa o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a to predmetné ustanovenie - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2014, kde ustanovenie a ods. 1 - disciplinárne konanie, konanie o zvýšených a zavinených trovách výkonu trestu, konanie o náhrade škody a konania súvisiace so zhabaním veci začaté pred 01.01.2014 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31.12.2013.

4.29 Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový a právny stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, preto žalovaný v čase rozhodovania vychádzal zo znenia Preto konania začaté pred 01.01.2014 sa dokončili podľa predpisov účinných do 31.12.2013. Do tohto momentu sa preskúmavané rozhodnutia žalovaného považovali za rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu v zmysle a nasl. Posun v judikatúre nastáva až pri rozhodnutiach vydaných podľa novely č. , t.j. od 01.01.2014. Preto krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď konanie zastavil a postúpil vec na ďalšie konanie krajskej prokuratúre.

4.30 Odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy podliehajúceho súdnemu prieskumu v zmysle a nasl. Z právnych noriem citovaných nižšie vyplýva, že nad zákonnosťou postupu a rozhodnutí žalovaného dozerá príslušný prokurátor. V rámci trojdelenia štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu možno prokuratúru spolu s ochrancom práv, v rámci širšieho ponímania štátu a verejnej správy, zaradiť v istom smere do moci súdnej, avšak s prihliadnutím na čl.

149 SR ako i na znenie právnej normy ustanovenej v o prokuratúre, treba prokuratúru považovať za štátny orgán s osobitným postavením, ktorého postavenia ako i pôsobnosť upravuje osobitný právny predpis. Z uvedeného možno jednoznačne dospieť k záveru o tom, že Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov nie je možné považovať za správny orgán, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v o správnom konaní - Správny , podľa ktorého je správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveri rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedeného vyplýva záver, že rozhodnutie žalovaného vydávané podľa () nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej právomoci správnych súdov podľa Piatej časti

4. 31 V posudzovanej otázke prípustnosti súdneho prieskumu žalobou napadnutých nesúhlasov riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, je potrebné vychádzať z celkovej koncepcie zákonnej úpravy výkonu trestu odňatia slobody a jeho účelu sledovaného spoločnosťou prostredníctvom noriem trestného práva (, ), zákona o výkone trestu odňatia slobody ako i prostredníctvom vykonávacej vyhlášky vydávajúcej výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „“). Už z podstaty ukladania trestov podľa vyplýva, že ide o ujmu na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, pričom okrem iných cieľov trestania, má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Táto koncepcia nie je nijako v rozpore s realizáciou základného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, garantovaného Dohovorom a SR, nakoľko i tieto normy najvyššej právnej sily pripúšťajú za určitých podmienok obmedzenia výkonu tohto práva ( bod 2 Dohovoru, a 4 SR).

4.32 Zo zákonnej úpravy výkonu trestu odňatia slobody, vrátane Poriadku výkonu trestu odňatia slobody, vyplýva, že prijímanie návštevy odsúdenými podlieha udeleniu povolenia schváleného riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Schválenie návštevy formou priameho kontaktu teda nie je nárokom (v prípade žalobcu sa dokonca spravidla nevykonáva - § 18 ods. 2 písm. e/ Poriadku), ale sa povoľuje v závislosti od podmienok stanovených týmito normami, s prihliadnutím predovšetkým na stupeň stráženia a skupinu diferenciácie, v ktorých je odsúdený pre výkon trestu odňatia slobody zaradený, ako i na jeho správanie sa počas výkonu trestu, ktoré vypovedá o tom, akým spôsobom sa odsúdený zúčastňuje na pozitívnych zmenách svojej osobnosti a napĺňa sa cieľ individuálnej prevencie prostredníctvom výkonu trestu odňatia slobody ( , a Poriadku). Nesúhlasné stanovisko žalovaného k žiadostiam odsúdeného, o vykonanie návštevy za podmienok podľa o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nie je typickým individuálnym správnym aktom, a preto nepodlieha revízii riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní, ani preskúmaniu súdom. Ide o rozhodnutie zákonom zmocnenej autority, ktoré priamo a bezprostredne vplýva na napĺňanie účelu sledovaného výkonom trestu odňatia slobody a na nápravu odsúdeného. Zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2014 rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, s výnimkou konaní majúcich znaky priestupku, výslovne vyňal zo súdneho prieskumu.

4.33 V danom prípade nie je daná podľa názoru senátu Najvyššieho súdu SR právomoc správnych súdov na preskúmavanie žalobou napadnutého rozhodnutia a jedná sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, preto krajský súd postupoval zákonne, keď konanie podľa zastavil a písomné podanie podľa obsahu v zmysle veta prvá v spojení s považoval za podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia vydaného žalovaným, na ktoré konanie je príslušný prokurátor a v prejednávanej veci je daná právomoc Krajskej prokuratúry Trnava. K tejto otázke bol vydaný Najvyšším súdom SR judikát č. 63/2016 (uznesenie z 25. mája 2016, sp. zn. ).

4.34 O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, keďže konanie na prvom stupni bolo zastavené a odvolací súd rozhodnutie prvostupňového

súdu potvrdil.

4.35 Podľa 5 Z. z. (), odvolacie konania podľa piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konanie sa v tejto veci začalo pred 1. júlom 2016, Najvyšší súd SR, preto postupoval procesne podľa ustanovení

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.