Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20S-158-2020.pdf
PDF · 88.23 KB
Case nature
Subarea
20S/158/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu E. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., t.č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 670/19, Leopoldov, proti žalovanému Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 670/19, Leopoldov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 593051-1/2020-DT zo dňa 26.08.2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 593051-1/2020- DT zo dňa 26.08.2020, ktorým žalovaný konajúci podľa § 97j ods. 7 písm. a) zákona č. 475/2005 Z.z. mjr. Mgr. X. V., vedúcou oddelenia výkonu trestu, zamietol jeho odvolanie a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 30.07.2020 o disciplinárnom treste uloženom mu za porušenie povinnosti zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku.
2.
Žalobu „z dôvodu právnej opatrnosti“ označil ako všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP), ako žalobu vo veci správneho trestania podľa § 194 SSP a súčasne ako žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 SSP.
3.
Žalobca namietal, že v konaní o jeho disciplinárnom previnení došlo k porušeniu prezumpcie neviny, prvostupňové rozhodnutie vydala osoba, ktorá má byť z konania a rozhodovania o veci vylúčená, nebolo konkretizované, ktorými jeho údajnými výrokmi sa mal disciplinárneho previnenia dopustiť, a v konaní mu nebolo umožnené oboznámiť sa s celým administratívnym spisom.
4.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, SSP), na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 7 písm. h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
Podľa § 1 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.
Podľa § 39 písm. a) zákona č. 475/2005 Z.z Odsúdený je povinný plniť povinnosti uložené týmto zákonom a ústavným poriadkom.
Podľa § 52 zák. č. 475/2005 Z.z. (1) Odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.
(2) Disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov.
Podľa § 97a ods. 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody, na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Podľa § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody, rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.
Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy SR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
5.
Vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenie § 97n zákona o výkone trestu odňatia slobody rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konania odsúdeného, ktoré nemá znaky priestupku, vylučuje z preskúmavacej právomoci súdu, zaoberal sa súd primárne otázkou, či žalobou napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
6.
V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly (§ 6 SSP) s negatívnou enumeráciou (§ 7 SSP), z ktorého vymedzenia vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.
7.
Predmetom prieskumu sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy, nečinnosť orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Nepreskúmavajú sa však rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis, a to v zmysle § 7 písm. h) SSP.
8.
V danom prípade ide o rozhodnutie žalovaného vydané v disciplinárnom konaní vedenom proti žalobcovi z dôvodu jeho disciplinárneho previnenia, ktorého sa dopustil vulgárnym vyjadrením na adresu ústavného pedagóga, čím porušil povinnosť vyplývajúcu pre odsúdených z ustanovenia § 39 písm. b) zákona o výkone trestu odňatia slobody.
9.
Práve disciplinárne rozhodnutia sú v zmysle § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody vylúčené zo súdneho prieskumu. Osobitným predpisom, ktorý treba v súvislosti s § 7 písm. h) SSP použiť, je teda zákon o výkone trestu odňatia slobody. V danom prípade ide o disciplinárne previnenie, resp. konanie odsúdeného, ktoré nemá znaky priestupku nakoľko nie je za priestupok označené v zákone o priestupkoch ani v inom zákone, a v zmysle ustanovenia § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za takéto disciplinárne previnenie je výslovne zo súdneho prieskumu zákonnosti vylúčené.
10.
Trest odňatia slobody je jedným z druhov trestov (§ 32 Trestného zákona), ktorý ako sankciu za spáchaný trestný čin umožňuje uložiť Trestný zákon. V prípade, že trest odňatia slobody je súdom uložený nepodmienečne, obligatórnou súčasťou odsudzujúceho rozsudku je aj zaradenie odsúdeného do ústavu s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom stráženia (vonkajšia diferenciácia trestu odňatia slobody § 48 Trestného zákona). Zo samotnej povahy a koncepcie trestu odňatia slobody je zrejmé, že jeho dôsledkom je ujma na osobnej slobode a na subjektívnych právach odsúdeného. Zásahy do osobnej slobody a subjektívnych práv sú v určitých prípadoch akceptované aj Ústavou SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. v znení jeho dodatkov; ďalej len „Dohovor“) a medzi tieto prípady patria práve aj prípady výkonu trestu odňatia slobody (čl. 13 ods. 2 a 4 Ústavy SR a čl. 8 bod 2 Dohovoru). Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Sžo/140/2015 zo dňa 25.05.2016, sp. zn. 4Sžo/7/2016 zo dňa 17.01.2017) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I. ÚS 226/2017 zo dňa 03.05.2017 a sp. zn. III. ÚS 256/2017 zo dňa 11.04.2017) je nepochybné, že rozhodnutia alebo opatrenia vydávané v rámci výkonu trestu odňatia slobody za účelom dosiahnutia účelu a cieľov tohto trestu, sú vydávané v tzv. vykonávacom konaní, čo je posledným štádiom trestného konania, ktorého právna úprava je obsiahnutá v Trestnom poriadku, v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vykonávacej vyhláške k tomuto zákonu, a preto tieto rozhodnutia nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Pokiaľ ide o rozhodnutia disciplinárne, tieto sú naviac expressis verbis (výslovne) zo súdneho prieskumu vylúčené.
11.
Z určenia právomoci a pôsobnosti Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa § 1, § 2, § 3 a § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže vyplýva, že Zbor väzenskej a justičnej stráže a jeho orgány sú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky zriadené štátne organizácie, ktoré nie sú správnym orgánom v zmysle vymedzenia správneho orgánu podľa § 1 ods. 2 správneho poriadku s výnimkou, kedy im zákon zveril pôsobnosť plniť úlohy štátnej správy. Rovnako tak nie je možné subsumovať ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ako organizačné súčasti Zboru väzenskej a justičnej stráže, pod definíciu pojmu orgán verejnej správy, upravený v ustanovení § 4 Správneho súdneho poriadku, pre účely správneho určenia pasívne legitimovaného žalovaného v súdnych konaniach podľa Správneho súdneho poriadku.
12.
Súčasne možno konštatovať, že výkon trestu odňatia slobody a ani jeho zabezpečovanie zo strany ústavu nie je administratívnym konaním v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku a rozhodovanie žalovaného v rámci zabezpečovania účelu výkonu trestu odňatia slobody a iných činností uvedených v § 4 ods. 1, písm. a) až p) zákona č. 4/2001 Z. z. nie je rozhodovaním orgánu verejnej správy, resp. správneho orgánu o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Ústav pri plnení úloh, zverených mu do pôsobnosti v § 4 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z., je viazaný zákonom o výkone trestu odňatia slobody. Pri plnení týchto úloh nemá postavenie správneho orgánu, ktorému je zverené rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ale má postavenie ozbrojeného bezpečnostného zboru, ktorý bol zriadený zákonom č. 4/2001 Z. z. a ktorému bola týmto zákonom zverená pôsobnosť zabezpečovať, okrem iného, výkon trestu odňatia slobody a ostatné činnosti vo vzťahu k odsúdeným, uvedené v § 4 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. V súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody ústavy vykonávajú svoju činnosť podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktorým je najmä zákon o výkone trestu odňatia slobody, pričom ústav vykonáva len tie konania, ktoré sú vymedzené v § 97a zákona. Ide o osobitné konania upravené v ôsmej časti zákona o výkone trestu odňatia slobody.
13.
Hoci zákonodarca výslovne vyňal rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, s výnimkou konaní majúcich znaky priestupku, zo súdneho prieskumu (§ 97n zákona o výkone trestu odňatia slobody), neznamená to podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (10Sžk/12/2018 zo dňa 21.08.2019), „že rozhodovanie príslušných orgánov ohľadne úpravy výkonu trestu odňatia slobody nepodlieha žiadnej kontrole a preskúmaniu. Ako vyplýva z citovaných predpisov, garantom dodržiavania práv odsúdených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody je prokurátor. Na účely posúdenia prejednávanej veci možno v rámci širšieho ponímania štátu a verejnej správy prokuratúru spolu s ochrancom práv zaradiť v istom smere do moci súdnej, a to v zmysle výkonu prieskumnej právomoci. Podľa čl. 149 Ústavy SR ako aj § 2 zákona č. 153/2001 Z.z. je prokuratúra štátnym orgánom s osobitným postavením a jej úlohou je chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Ako vyplýva z citovaných ustanovení (§ 4, § 18, § 47 zákona č. 153/2001 Z.z.), prokurátori vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody“.
14.
V tejto súvislosti možno poukázať aj na korešpondujúce závery Najvyššieho súdu SR prijaté v obdobných veciach (napr. sp. zn. 4Sžo/7/2016, 6Sžo/155/2015, 3Sžo/140/2015, 7Sžo/275/2015), ako aj na závery Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 278/2017 vyslovil, že „Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor [§ 96 zákona č. 475/2005 Z. z. v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre]. Príslušný prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, a jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru, vyplývajú zo zákonných ustanovení § 18 zákona o prokuratúre, konkrétne § 18 ods. 3 písm. c) zákona o prokuratúre, a teda povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.
15.
O správnosti právneho názoru súdu ohľadom vylúčenia disciplinárneho rozhodnutia zo súdneho prieskumu zákonnosti svedčí aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2017 zo dňa 19.04.2017, ktoré podporilo napadnuté rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého s poukazom na relevantnú zákonnú úpravu (§ 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody), napadnuté rozhodnutie žalovaného (rozhodnutie v disciplinárnom konaní) je vylúčené zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva.
16.
Nakoľko podľa zistenia súdu je žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného rozhodnutím o uložení disciplinárneho trestu, ktoré je podľa § 97n ods.1 zákona o výkone trestu odňatia slobody vylúčené z prieskumnej právomoci súdu, súd podľa § 98 ods.1 písm. g) správneho súdneho poriadku žalobu ako neprípustnú odmietol.
17.
Vzhľadom na neprípustnosť žaloby danú charakterom žalobcom napadnutého rozhodnutia nebolo pre postup súdu v predmetnej veci významným, že žalobca o poskytnutie právnej pomoci v tomto konaní neúspešne požiadal Centrum právnej pomoci, kanceláriu Nitra a že rozhodnutie Centra o zastavení konania č. KaNR/3463/2021 zo dňa 24.05.2021, resp. rozhodnutie odvolacieho orgánu potvrdzujúce zastavenie konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci napadol žalobou na správnom súde.
18.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 170 písm. a) SSP.
19.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.