Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-20S/25/2021

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. E., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, Leopoldov, zastúpeného JUDr. Petrom Bojdom, advokátom so sídlom Fraňa Mojtu 43, Nitra, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, so sídlom Gucmanova 670, Leopoldov, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. ÚVTOS a ÚVV - ÚZ 142/2021 zo dňa 17. februára 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 22. marca 2021, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Trnave, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. ÚVTOS a ÚVV - ÚZ 142/2021 zo dňa 17. februára 2021, ktorým bola zadržaná korešpondencia, doručená žalobcovi dňa 17. februára 2021, obsahujúca informáciu s hanlivým obsahom a informáciu, ktorá môže narušiť účel výkonu trestu. Uvedená korešpondencia mala byť doručená od sestry žalobcu F. G. (H. I. A.).

2. Žalobca v rámci podanej žaloby namietal, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ ESĽP“) je pri skúmaní porušenia resp. neporušenia práva na rešpektovanie korešpondencie nevyhnutné zistiť, ak k zásahu do tohto práva došlo, či tento zásah spĺňa podmienku legality, podmienku legitimity a podmienku proporcionality.

3. Ďalej uviedol, že žalovaný organizačne spadá do zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý je rozpočtovou organizáciou Ministerstva spravodlivosti SR. Plní úlohy na úseku väzby a výkonu trestu odňatia slobody, ale vo veciach upravených v o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) má postavenie orgánu štátnej správy, čiže správneho orgánu, ktorého rozhodnutie resp. iný zásah je preskúmateľný súdom v rámci správnej žaloby. Uvedenému tvrdeniu podľa žalobcu nasvedčuje aj ods. 2 predmetného ustanovenia, kde sa uvádza, že na konanie sa nevzťahuje o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ale postupuje sa výlučne podľa ustanovení , ktorý upravuje jednotlivé inštitúty ako aj postup v rámci správneho konania vo veciach súvisiacich s výkonom trestu.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14. júla 2025 žiadal žalobu odmietnuť ako neprípustnú podľa / v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uviedol, že výkon bežných úkonov vo výkone trestu odňatia slobody patrí do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné takéto úkony považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, ale za realizáciu ustanovení Rovnako tak

zdôraznil, že Zbor väzenskej a justičnej stráže, ktorého organizačnou súčasťou je aj žalovaný, nie je v predmetnej veci v pozícii orgánu verejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhoduje v oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní, a preto nemožno pri takejto činnosti vidieť zásah správneho orgánu, ktorý by bolo možné preskúmavať v správnom súdnictve. Doplnil, že tento záver vyplýva podľa názoru žalovaného aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. , ktorý uvádza, že rozhodnutie vo veci preskúmavania rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu v zmysle úpravy patrí do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je ho možné považovať za rozhodovanie orgánu verejnej správy. Ak teda rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu, ktorému predchádza konanie popísané v ôsmej časti , nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, nemôže byť rozhodnutím orgánu verejnej správy ani jednoduchý úkon (zadržanie korešpondencie), ktorému podľa cit. zákona nepredchádza žiadne konanie.

5. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Krajským súdom v Trnave bola vec vedená pod sp. zn. . V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu, pred ktorým je vedená pod sp. zn. .

6. Podľa / na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

7. Podľa / na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

8. Podľa orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a/ orgány štátnej správy, b/ orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c/ orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d/ právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e/ štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

9. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

11. Podľa (Druhý diel, Prvá hlava Štvrtej časti - Vykonávacie konania, Výkon trestu odňatia slobody ), spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje osobitný zákon.

12. Podľa , tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.

13. Podľa , odosielaná korešpondencia sa odsúdenému zadrží a založí do osobného spisu alebo postúpi príslušnému orgánu, ak obsahuje nedovolenú informáciu alebo vec, jej obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti, priestupku, disciplinárneho previnenia alebo jej doručením by mohol byť zmarený účel výkonu trestu. Na skutočnosť podľa predchádzajúcej vety sa odsúdený upozorní. O zadržaní korešpondencie rozhodne riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru do troch pracovných dní od získania dispozície nad korešpondenciou, o čom spracuje úradný záznam. Ak sa nerozhodne o zadržaní korešpondencie alebo o jej postúpení oprávnenému orgánu, je ústav povinný korešpondenciu odoslať.

14. Podľa , na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

15. Podľa SR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom.

16. Podľa SR, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

17. Podľa SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

19. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo v zásade znamená, že súdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú všetky rozhodnutia vydané správnymi orgánmi s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (por. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03. júla 2018). Rozsah právomoci pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení .

20. Rovnako tak je potrebné poukázať na to, že trest odňatia slobody je jedným z druhov trestov ( ), ktorý ako sankciu za spáchaný trestný čin umožňuje uložiť . V prípade, že trest odňatia slobody je súdom uložený nepodmienečne, obligatórnou súčasťou odsudzujúceho rozsudku je aj zaradenie odsúdeného do s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom stráženia (vonkajšia diferenciácia trestu odňatia slobody ). Zo samotnej povahy a koncepcie trestu odňatia slobody je zrejmé, že jeho dôsledkom je ujma na osobnej slobode a na subjektívnych právach odsúdeného. Zásahy do osobnej slobody a subjektívnych práv sú v určitých prípadoch akceptované aj SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. v znení jeho dodatkov; ďalej len „Dohovor“) a medzi tieto prípady patria práve aj prípady výkonu trestu odňatia slobody ( a 4 SR a bod 2 Dohovoru).

21. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. zo dňa 25. mája 2016, sp. zn. zo dňa 17. januára 2017) a Ústavného súdu SR (sp. zn. zo dňa 03. mája 2017 a sp. zn. zo dňa 11. apríla 2017) je nepochybné, že rozhodnutia alebo opatrenia vydávané v rámci výkonu trestu odňatia slobody za účelom dosiahnutia účelu a cieľov tohto trestu, sú vydávané v tzv. vykonávacom konaní, čo je posledným štádiom trestného konania, ktorého právna úprava je obsiahnutá v , v a vo vykonávacej vyhláške k tomuto zákonu, a preto žalovaný v predmetnej veci nie je v pozícii orgánu verejnej správy, teda pri výkone jeho činnosti nedochádza k vydávaniu individuálnych správnych aktov, ktoré by bolo možné preskúmavať v správnom súdnictve. V zhode s uvedeným Najvyšší správny súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 26. októbra 2023 konštatoval „Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody na odňatia slobody nie sú orgánom verejnej správy v zmysle ,

pretože nerozhodujú o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutia a opatrenia, ktoré sú prijaté v rámci zabezpečenia realizácie výkonu trestu odňatia slobody, majú normatívny základ v právnej úprave trestného práva“.

22. Z administratívneho spisu súd zistil, že opatrením žalovaného č. ÚVTOS a ÚVV - ÚZ 142/2021 zo dňa 17. februára 2021 bola zadržaná korešpondencia, obsahujúca informáciu s hanlivým obsahom a informáciu, ktorá môže narušiť účel výkonu trestu. Uvedená korešpondencia mala byť doručená od sestry žalobcu F. G.. Písomnosť bola zadržaná v súlade s a bola založená do osobného spisu žalobcu, o čom bola pisateľka korešpondencie oboznámená listom žalovaného zo dňa 06. mája 2021. Podľa názoru správneho súdu pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody ústav na odňatia slobody nie je orgánom verejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhoduje v oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje uloženého v trestnom konaní. Vo všeobecnosti (t. j. ústavy na výkon väzby, na odňatia slobody, ústav na odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených) tvoria organizačné súčasti Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý bol zriadený o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a ktorý plní podľa cit. zákona úlohy na úseku výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, ochrany objektov zboru detenčného a v ich blízkosti, ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu, v objektoch prokuratúry a v ich blízkosti, vybavuje sťažnosti obvinených a odsúdených podľa tohto zákona a sťažnosti podané podľa osobitného zákona. Z dikcie určenia právomoci a pôsobnosti Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa , , a vyplýva, že Zbor väzenskej a justičnej stráže a jeho orgány sú Ministerstvom spravodlivosti SR zriadené štátne organizácie, ktoré nie sú správnym orgánom v zmysle vymedzenia správneho orgánu podľa správneho poriadku s výnimkou, kedy im zákon zveril pôsobnosť plniť úlohy štátnej správy. Rovnako tak nie je možné subsumovať na odňatia slobody, ako organizačné súčasti Zboru väzenskej a justičnej stráže, pod definíciu pojmu orgán verejnej správy, upravený v ustanovení , pre účely správneho určenia pasívne legitimovaného žalovaného v súdnych konaniach podľa . Rozhodovacia činnosť žalovaného o zadržaní korešpondencie, t. j. činnosť týkajúca sa podmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, v zmysle úpravy patrí do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru.

23. Správny súd preto tiež konštatuje, že odňatia slobody a ani jeho zabezpečovanie zo strany nie je administratívnym konaním v zmysle ustanovenia / a rozhodovanie žalovaného v rámci zabezpečovania účelu výkonu trestu odňatia slobody a iných činností uvedených v , písm. a/ až p/ nie je rozhodovaním orgánu verejnej správy, resp. správneho orgánu o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Ústav pri plnení úloh, zverených mu do pôsobnosti v , je viazaný zákonom o výkone trestu odňatia slobody. Pri plnení týchto úloh nemá postavenie správneho orgánu, ktorému je zverené rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ale má postavenie ozbrojeného bezpečnostného zboru, ktorý bol zriadený , a ktorému bola týmto zákonom zverená pôsobnosť zabezpečovať, okrem iného, odňatia slobody a ostatné činnosti vo vzťahu k odsúdeným, uvedené v V súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody vykonávajú svoju činnosť podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktorým je najmä , pričom ústav vykonáva len tie konania, ktoré sú vymedzené v (pozri aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 20. decembra 2018).

24. Je potrebné vychádzať z celkovej koncepcie zákonnej úpravy výkonu trestu odňatia slobody a jeho účelu sledovaného spoločnosťou prostredníctvom noriem trestného práva (, ), ako i prostredníctvom vykonávacej vyhlášky vydávajúcej Poriadok výkonu trestu odňatia slobody. Už z podstaty ukladania trestov podľa vyplýva, že ide o ujmu na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, pričom okrem iných cieľov trestania, má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Táto koncepcia nie je nijako v rozpore s realizáciou základného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, garantovaného Dohovorom a SR, nakoľko i tieto normy najvyššej právnej sily pripúšťajú za určitých podmienok obmedzenia výkonu tohto práva ( bod 2 Dohovoru, a 4

SR), (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25. mája 2016 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2016 pod č. 63).

25. V tejto súvislosti preto správny súd odkazujúc okrem iného aj na judikatúru Ústavného súdu SR (uznesenie č. k. -7 zo dňa 18. októbra 2017) konštatuje, že jeho úvahy nevedú k záveru o absolútnom vylúčení prieskumu tohto typu rozhodnutí, ale k identifikácii iného subjektu zodpovedného za dodržiavanie práv odsúdených v ústavoch na odňatia slobody, ktorým je prokurátor. Ohľadom uvedeného správny súd dáva do pozornosti, že z administratívneho spisu zistil, že v predmetnej veci, týkajúcej sa zadržania korešpondencie opatrením žalovaného č. ÚVTOS a ÚVV

- ÚZ 142/2021 zo dňa 17. februára 2021, bol žalobca listom sp. zn. -6 zo dňa 24. mája 2021 prokurátorom Krajskej prokuratúry v Trnave upovedomený, že jeho podanie zo dňa 03. marca 2021 bolo odložené ako nedôvodné, nakoľko v postupe žalovaného neboli zistené žiadne pochybenia, a preto nie je možné prijať žiadne opatrenie prokurátorského dozoru.

26. Obiter dictum správny súd poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci F. proti Slovenskej republike, v ktorom sa sťažovateľ sťažoval na porušenie článku 8 a 13 Dohovoru. ESĽP rozhodol v prospech Slovenskej republiky a sťažnosť vyhlásil za neprijateľnú. Sťažnosť sa týkala zadržania listu, ktorý bol adresovaný sťažovateľovi, ktorý vykonával v danom čase trest odňatia slobody. List bol zadržaný a založený do osobného spisu sťažovateľa z dôvodu, že obsahoval informácie s hanlivým obsahom, ktorý mohol narušiť účel výkonu trestu. ESĽP poznamenal, že právna úprava týkajúca sa korešpondencie odsúdených obsahuje podrobné pravidlá, do akej korešpondencie možno a nemožno nahliadať, a za akých okolností má byť korešpondencia zadržaná, že tieto pravidlá sú primárne interpretované a aplikované na , čo však podlieha dozoru prokuratúry a účinnosť tohto dozoru podlieha preskúmaniu ústavným súdom. Konštatoval, že dôvody zadržania predmetného listu boli stanovené v príslušnom ustanovení a v posudzovanom prípade diskrečná právomoc vnútroštátnych orgánov podliehala podrobným a nepochybne dostupným pravidlám s uvedeným kontrolným mechanizmom. Za týchto okolností ESĽP nezistil, že by zásah do práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho korešpondencie nebol v súlade so zákonom.

27. Vzhľadom na to, že správny súd v prejednávanej veci zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v absencii pasívnej legitimácie žalovaného a súčasne nebol daný dôvod na odmietnutie žaloby podľa , predmetné konanie v zmysle / zastavil.

28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa / tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené.

29. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.