Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 631/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom Mg. Júliusom Ernekom, advokátska kancelária, Na vŕšku 8,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola doručená

sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom Mg. Júliusom Ernekom, advokátska kancelária, Na vŕšku 8,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 26. marca 2015.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou

Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) domáhal preskúmania rozhodnutia

vedúceho otvoreného oddelenia Ústavu na výkon väzby v Prešove o sťažnosti smerujúcej

proti prvostupňovým rozhodnutiam o disciplinárnom previnení a disciplinárnom treste.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 13. júna 2013 podľa § 250d ods. 3

v znení neskorších predpisov konanie

o podanej žalobe zastavil s odôvodnením, že nemá právomoc preskúmať žalobou napadnuté

rozhodnutia.

O odvolaní podanom proti predmetnému uzneseniu rozhodol najvyšší súd

namietaným rozhodnutím, ktorým v časti, ktorou krajský súd zastavil konanie, zmenil

napadnuté rozhodnutie tak, že konanie zastavil a zároveň určil, že po právoplatnosti

rozhodnutia je potrebné postúpiť vec sťažovateľa krajskému prokurátorovi Krajskej

prokuratúry v Prešove. Vo svojom rozhodnutí najvyšší súd dôvodil, že dospel k rovnakému

právnemu záveru ako krajský súd, a síce že rozhodnutia napadnuté žalobou nemôžu byť

predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti , pretože

„disciplinárne tresty ukladané podľa až f)

o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov predstavujú takú formu rozhodnutí v rámci disciplinárnej právomoci,

ktorých zámerom a právnym obsahom je docielenie účelu výkonu trestu odňatia slobody

ako jedného zo základných právnych prostriedkov v rámci trestného zákonodarstva,

s poukazom na to, že iba u trestu prepadnutia veci podľa § 52 ods. 3 písm. g) citovaného

zákona, trestaní za konanie majúce znaky priestupku podľa § 52 ods. 4 uvedeného zákona

a pri zhabaní veci podľa § 56 tohto zákona zákonodarca nastolil právnu požiadavku

subsidiárnej aplikácie všeobecného predpisu o priestupkoch a v § 100 uvedeného zákona

zároveň aplikáciu zákona o správnom konaní v zákonom vymedzených prípadoch,

s poukazom na to, že v preskúmavanej veci sa nejedná o takéto rozhodnutia“.

Sťažovateľ uvádza, že namietaným uznesením najvyššieho súdu boli porušené jeho

označené práva, pretože uložením disciplinárnych trestov došlo k zásahu do jeho

základných práv a slobôd a preskúmanie rozhodnutí takéhoto charakteru nesmie byť

v zmysle z právomoci súdov vylúčené. Sťažovateľ v nadväznosti na to

argumentuje, že rôzne obmedzenia spojené s uložením disciplinárneho trestu umiestnenia

do uzavretého oddielu mali zásadný vplyv na kvalitu jeho základných práv na súkromný

a rodinný život, na zachovanie dobrej povesti, na vzdelanie a pod.

Sťažovateľ tiež dôvodí, že zo strany najvyššieho súdu došlo namietaným

rozhodnutím aj k porušeniu princípu právnej istoty, keďže sa najvyšší súd nevysporiadal

s inými svojimi rozhodnutiami v analogickej otázke, ktorými bol súdny prieskum

disciplinárnych rozhodnutí povolený.

Sťažovateľ na základe prezentovanej argumentácie ústavný súd žiada, aby o jeho

veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 26. marca 2015, predmetné

uznesenie zrušil a vrátil vec krajskému súdu na nové konanie a priznal tiež sťažovateľovi

náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len „“) každý

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania pred ústavným súdom je namietané porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 26. marca 2015,

ktorým najvyšší súd rozhodol o zastavení konania vo veci správnej žaloby sťažovateľa

a o postúpení veci príslušnej prokuratúre.

Ústavný súd preskúmal namietané uznesenie najvyššieho súdu, v ktorom tento súd

potvrdil správnosť záverov rozhodnutia krajského súdu, ktorý rovnako ako najvyšší

konštatoval, že žalobou sťažovateľa napadnuté disciplinárne rozhodnutia nepodliehajú

prieskumu rozhodnutí v rámci správneho súdnictva.

V namietanom uznesení najvyšší súd svoj právny záver odôvodnil argumentáciou,

v rámci ktorej zdôraznil, že rozhodnutia žalovaného vydané v disciplinárnom konaní podľa

o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone trestu odňatia slobody“),

nemožno považovať za rozhodnutia vydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej

právomoci súdov podľa piatej časti . Vzhľadom na uvedené

dospel najvyšší súd k záveru o nedostatku právomoci správneho súdu preskúmať žalobou

napadnuté rozhodnutia a konanie zastavil. Odkazujúc na príslušné ustanovenia zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, konkrétne na ustanovenia

ods. 1 a 2 a § 47 ods. 1 a 2 citovaného zákona, postúpil vec sťažovateľa prokuratúre

príslušnej na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané

osoby pozbavené osobnej slobody alebo ktorých osobná sloboda je obmedzená.

Ústavný súd odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré bolo podkladom

pre právny záver o zastavení konania a postúpení veci, považuje za náležité, logické

a predovšetkým plne korešpondujúce podstate a účelu aplikovanej právnej úpravy.

Ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu

odsúdenému nerozhoduje ako správny orgán. Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci

výkonu trestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je

len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči páchateľom trestných činov, ktorá sa

formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním pred súdom,

prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu odňatia slobody

vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach. Podradenie

disciplinárneho trestania odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne

právo a jeho následné preskúmavanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska

znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými

právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom.

Ústavný súd navyše poznamenáva, že rozhodnutie najvyššieho súdu nielenže

korešponduje uvedenej právnej dogmatike, ale má jasný základ aj v platnom a účinnom

práve, keďže podľa § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody „rozhodnutie

o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je

preskúmateľné súdom“.

S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom

prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2015