Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 91/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

prerokoval prijatú sťažnosť maloletého a maloletého ,

obaja bytom , zastúpených matkou ,

, právne zastúpených advokátkou JUDr. Silviou Tatarkovou,

Advokátska kancelária, Škultétyho 472/10, Martin, pre namietané porušenie čl. 48 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo maloletého a maloletého

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. Maloletému p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Martin p o v i n n ý

vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám jeho zákonnej

zástupkyne .

4. Maloletému p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám jeho zákonnej zástupkyne

.

5. Maloletému a maloletému

p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 363,79 € (slovom

tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov), ktoré j e Okresný súd Martin

p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Silvie Tatarkovej, Advokátska

kancelária, Škultétyho 742/10, Martin, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-23 zo 14. februára 2017 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť maloletých a

(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených matkou , vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin

(ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„namietané konanie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovatelia, v zastúpení svojej matky, uviedli, že matka

sťažovateľov podala 19. júna 2014 na okresnom súde návrh na zvýšenie výživného. Veci

bola spočiatku pridelená sp. zn. , v súčasnosti sa vedie konanie pod sp. zn.

16 .

Sťažovatelia sú toho názoru, že v ich právnej veci „sa jedná o zjavné prieťahy

v konaní, nakoľko... matka podala návrh na zvýšenie výživného dňa 19. 06. 2014, návrh

riadne odôvodnila a predložila všetky potrebné dôkazy, prvé pojednávanie bolo vykonané

až 14. 11. 2014, teda viac ako 5 mesiacov od podania návrhu. Napriek tomu, na druhej

strane do dnešného dňa, teda po viac ako dvoch rokoch nie je v danej právnej veci

rozhodnuté a to aj napriek tomu, že potreby a náklady, ktoré sa relevantným spôsobom

navýšili, potrebujú mať maloleté deti/ sťažovatelia zabezpečené pravidelne... V danej

právnej veci súd nekoná v zákonom stanovených lehotách, napriek tomu, že predmetom

konania je zvýšenie výživného, ktoré má zabezpečiť pravidelné potreby pre sťažovateľa v

rade 1/ a v rade 2/. Napriek skutočnosti, že matka sťažovateľa v rade 1 / a v rade 2/

preukázala odôvodnenosť návrhu a potreby, ako aj celkové výdavky na deti, všetko si musí

zabezpečiť sama, nakoľko na otca svojich maloletých detí sa spoľahnúť nemôže a súd

rozhoduje o zvýšení výživného viac ako 2 roky... Sťažovatelia požadujú primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 3.000 € na sťažovateľa v rade 1/ a vo výške 3.000 € na sťažovateľa

v rade 2/, ktoré odôvodňujú nasledovne:

v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby

prijali príslušné opatrenia, ktorým zabezpečia vykonanie veci bez zbytočných prieťahov.

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,

ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty...“.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Martin v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo sťažovateľa v rade 1/ , a sťažovateľa

v rade 2/ , na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi v rade 1/ , priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 3.000,- € (slovom tritisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Martin

povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi v rade 2/ , priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 3.000,- € (slovom tritisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Martin

povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Martin je povinný uhradiť sťažovateľovi v rade 1/ a v rade 2/ trovy

právneho zastúpenia v sume 363,79 € na účet AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o. č. ú.:...

vedený v Tatra banke, a. s., pob. Martin, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka okresného súdu

podaním sp. zn. Spr 209/17 doručeným ústavnému súdu 15. marca 2017.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedla:

„Konečné zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným prieťahom a tým k porušeniu

práv sťažovateľov na spravodlivý a rýchly proces ponechávame na rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky, ktorý zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna

a faktická zložitosť veci pri zohľadňovaní povahy konania, správanie účastníka konania

a spôsob, akým súd vo veci postupoval.

Sudcovia Okresného súdu Martin sú dlhodobo značne pracovne vyťažení

a v dôsledku toho nie sú schopní konať všetky potrebné úkony urýchlene tak, ako by to

zodpovedalo potrebám každého jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo

možnom najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“

Predsedníčka okresného súdu oznámila, že „súhlasí s upustením pojednávania

vo veci“.

Súčasťou vyjadrenia predsedníčky okresného súdu bolo aj vyjadrenie zákonnej

sudkyne, ktorá okrem chronológie úkonov okresného súdu v namietanom konaní, uviedla:

„Nemám za to, že vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti ,

a , došlo k prieťahom v dôsledku mojej

nečinnosti.

Bezprostredne po podaní návrhu boli robené procesné úkony, bol vytýčený termín

pojednávania v najbližšom čase ako to bolo, vzhľadom na počet nevybavených vecí, možné.

Vplyv na celkovú dĺžku konania mala moja pracovná neschopnosť v čase od 10.8.2015 –

16.8.2015 + 23.9.2015 – 23.10.2015 a odchod na materskú/rodičovskú dovolenku

(24.10.2015 – 22.09.2016). Spis bol po mojom odchode pridelený , ktorá

vo veci nekonala, nakoľko bezprostredne po mojom odchode bola dlhodobo PN. Následne

bol spis pridelený K jeho postupu sa vyjadriť neviem.

Po mojom návrate z rodičovskej dovolenky bol spis pridelený do môjho senátu dňa

29.09.2016. Vo veci som začala opätovne konať. Uskutočnili sa tri pojednávania –

24.10.2016, 21.11.2016, 30.11.2016, pričom na poslednom bolo vyhlásené rozhodnutie

vo veci samej. Vo veci je podané odvolanie matkou aj otcom maloletých detí. Aktuálne sú

vykonávané úkony potrebné na predloženie veci Krajskému súdu v Žiline.“

Právna zástupkyňa sťažovateľov k vyjadreniu okresného súdu osobitné stanovisko

nezaujala. Podaním doručeným ústavnému súdu 27. marca 2017 oznámila, že zotrváva

na všetkých skutočnostiach, ako aj skutkových a právnych tvrdeniach tak, ako boli uvedené

v ústavnej sťažnosti. Súčasne oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od

ústneho pojednávania v tejto veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu súdneho

spisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľov ústavný súd zistil tento priebeh a stav

namietaného konania:

- 19. júna 2014 bol Okresnému súdu Martin doručený návrh, ktorý bol zaevidovaný

pod sp. zn. ;

- 1. augusta 2014 okresný súd postúpil vec Okresnému súdu Námestovo podľa § 11,

a a . Okresný súd

Námestovo potvrdil prijatie návrhu na začatie konania. Vec zaevidoval pod sp. zn.

;

- 11. augusta 2014 bol spísaný úradný záznam: „Dňa 11. 8. 2014 som telefonicky

zistila, že na Okresnom súde Martin je vedený opatrovnícky spis ohľadom maloletých detí

Okresný súd Martin naposledy rozhodoval vo veci .“;

- 13. augusta 2014 bol spis doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej aj „krajský

súd“) spolu s nesúhlasom Okresného súdu Námestovo s postúpením veci. Vec bola

zaevidovaná pod sp. zn. ;

- 11. septembra 2014 bol spis vrátený Okresnému súdu Námestovo s uznesením

sp. zn. z 3. septembra 2014, ktorým krajský súd rozhodol, že miestne

príslušný je Okresný súd Martin (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. septembra 2014);

- 29. septembra 2014 bol spis doručený Okresnému súdu Martin, ktorý vydal

potvrdenie, že vec bude vedená pod sp. zn. ;

- na č. l. 53 ‒ 56 sa vspise nachádza rozsudok Okresného súdu Martin

zo 14. novembra 2011, ktorým rozhodol vo veci č. k. -53 (vo veci starostlivosti

o maloleté deti) tak, že žalobu matky zamietol (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

4. februára 2014);

- 3. októbra 2014 Okresný súd Martin uznesením č. k. -57 ustanovil

pre maloleté deti kolízneho opatrovníka – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Martin (ďalej len „úrad práce“), pre konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného;

- od 18. septembra 2014 bola matka maloletých detí zastúpená advokátkou

JUDr. Tatarkovou;

- 7. októbra 2014 Okresný súd Martin požiadal Okresný súd Námestovo

o zapožičanie spisu sp. zn. ;

- 7. októbra 2014 Okresný súd Martin požiadal o súčinnosť úrad práce

a zamestnávateľov rodičov, čo sa týka ich príjmov;

- 13. októbra 2014 Okresný súd Martin vyzval otca maloletých detí na vyjadrenie sa

k návrhu matky;

- 13. októbra 2014 z dôvodu čerpania dovolenky právnej zástupkyne matky okresný

súd oznámil účastníkom, že pojednávanie nariadené na 7. november 2014 sa odročuje na

14. november 2014;

- 15. októbra 2014 úrad práce oznámil, že matka nie je poberateľkou dávky hmotnej

núdze a súčasne, že poberá rodinné prídavky na 3 deti;

- 20. októbra 2014 konajúci sudca dal pokyn kancelárii: nedoručenú zásielku doručiť

otcovi detí na adresu Trebostovo 165;

- 16. októbra 2014 Okresný súd Námestovo doručil oznámenie, že spis sp. zn.

je pripojený k spisu sp. zn. a ten sa nachádza už na Okresnom súde

Martin;

- 21. októbra 2014 oznámil , že otec detí pracuje v jeho advokátskej

kancelárii ako administratívny pracovník;

- 14. novembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci boli prítomní. Bolo

odročené na neurčito na účely rozhodnutia o procesnom návrhu právnej zástupkyne matky.

Otcovi detí okresný súd uložil predložiť listinné dôkazy (príjmy a výdavky);

- 3. decembra 2014 otec maloletých detí doručil „rozpis príjmov a výdavkov...“;

- 16. apríla 2015 bolo doručené vyjadrenie otca k odvolaniu matky proti uzneseniu

č. k. -114 z 25. februára 2015;

- 9. februára 2015 otec maloletých detí doručil oznámenie o zmene zamestnávateľa

(advokátska kancelária );

- 25. februára 2015 Okresný súd Martin uznesením č. k. -114 nepribral

do konania starých rodičov , rodičov matky (právoplatné 22. júna 2015);

- 19. marca 2015 matka podala odvolanie proti uzneseniu z 25. februára 2015;

- 20. marca 2015 odvolanie matky bolo doručené otcovi (prostredníctvom

) na vyjadrenie;

- 16. apríla 2015 bolo doručené vyjadrenie otca;

- 21. apríla 2015 bol spis doručený Krajskému súdu v Žiline ();

- 15. júna 2015 bol spis vrátený Okresnému súdu Martin s uznesením sp. zn.

z 30. apríla 2015, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu;

- 23. februára 2016 okresný súd informoval účastníkov, že pojednávanie nariadené

na 24. február 2016 sa z dôvodu PN sudkyne odročuje na neurčito;

- 21. októbra 2016 matka detí predložila listinné dôkazy;

- 24. októbra 2016 kolízny opatrovník ospravedlnil neúčasť na pojednávaní. Súhlasil

so zvýšením výživného;

- 24. októbra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci boli prítomní. Bolo

odročené na 21. november 2016 s tým, že otec detí predloží aktuálne doklady o výdavkoch

a príjmoch;

- 8. novembra 2016 okresný súd požiadal zamestnávateľa otca maloletých detí,

, o oznámenie dôvodov, prečo bol rozviazaný pracovný pomer s otcom detí,

a Slovenskú advokátsku komoru o oznámenie, aké sú poplatky spojené s účasťou

koncipienta na školeniach;

- 21. novembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci boli prítomní. Bolo

odročené na 30. november 2016 na účely doplnenia dokladov zo strany otca;

- 23. novembra 2016 právna zástupkyňa matky doručila dôkazy;

- 24. novembra 2016 otec maloletých detí doručil rozpis jeho nákladov;

- 30. novembra 2016 právna zástupkyňa matky doručila ospravedlnenie neúčasti na

pojednávaní (kolízia termínov);

- 30. novembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci boli prítomní. Bol

vyhlásený rozsudok;

- 12. decembra 2016 konajúci sudca požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie

rozsudku do 22. decembra 2016 z dôvodu zaslania spisu ústavnému súdu;

- 16. januára 2017 bolo doručené odvolanie otca proti rozsudku z 30. novembra

2016;

- 20. januára 2017 bolo doručené odvolanie matky proti rozsudku z 30. novembra

2016.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel

možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis ,

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom

prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom namietaného konania je

zvýšenie výživného pre maloleté detí. Je to teda vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú

starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného

znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená ( ) a aby sa

čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie (mutatis mutandis , , , ,

, ).

1. Pri posúdení veci podľa prvého kritéria ústavný súd konštatuje, že predmetom

namietaného konania je rozhodovanie o zvýšení výživného na maloleté deti. Vec nemožno

považovať za právne, ale ani fakticky zložitú.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v namietanom

konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konaní

a predovšetkým poukazuje na to, že konanie o zvýšenie výživného pre maloleté deti nie je

ani po vyše dvoch rokov právoplatne skončené. Na okresnom súde bolo prvé pojednávanie

nariadené až 5 mesiacov od podania žaloby. Okrem krátkodobejšej nečinnosti (medzi ktorú

patrí aj bezdôvodné postúpenie veci Okresnému súdu Námestovo) bol okresný súd

dlhodobo nečinný v období od 15. júna 2015 do 24. októbra 2016 (16 mesiacov).

Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu jeho nečinnosť, ale aj neefektívnu

a nesústredenú činnosť, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu zaručeného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie veci

v primeranej dobe.

Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania veci ústavným súdom vec nebola

právoplatne skončená, ústavný súd prikázal podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde vo výroku tohto nálezu okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných

prieťahov.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € pre

každého z nich s odôvodnením urýchleného rozhodnutia o zabezpečení potrieb

pre sťažovateľov, na ktorých sa má podieľať rovnako otec ‒ odporca vnamietanom konaní.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä na dĺžku namietaného konania a na povahu

veci a jej význam pre sťažovateľov považuje za primerané priznať maloletým sťažovateľom

finančné zadosťučinenie v sume po 1 000 € pre každého z nich.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 a 4 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Silviou

Tatarkovou a ktoré sťažovatelia uplatnili v sume 363,79 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia neodporuje vyhláške

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto ústavný

súd priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia v sume 363,79 €.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľov ( v spojení s Civilného sporového

poriadku) podľa bodu 5 výroku rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. apríla 2017