Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20P-42-2011.pdf
PDF · 104.72 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/42/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
H. W., A.. XX.XX.XXXX,
P. W., A.. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov : matky S. W., A.. XX.X.XXXX, bytom N. XX/X, P., právne zast. Mgr. Vladimírom Žiškom, advokátom, AK E. B. Lukáča 2, Martin a otca P.. C. P., A.. XX.X.XXXX, trvale bytom U.. O. XXX/XX, Martin, mal. deti trvale bytom ako matka, o úhradu nákladov spojených s lekárskou starostlivosťou maloletých detí a zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na zvýšenie výživného ako aj návrh na úhradu nákladov spojených s lekárskou starostlivosťou maloletých detí zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. detí H. Y. P. W.Ž. sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.10.2010 domáhala, aby súd otcovi uložil povinnosť na zaplatenie polovice nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť mal. detí.
Dňa 27.5.2011 podala matka na tunajšom súde návrh na zvýšenie výživného ( pod sp. zn. 20 P 128/2011 ) zo strany otca, a to zo sumy po 50,-Eur mesačne na každé z maloletých detí ( podľa rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 1 P 5/2009-172 zo dňa 2.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 CoP 2/2010 zo dňa 28.1.2010, právoplatného dňom 27.3.2010 ) na 100,-Eur mesačne na každé dieťa, počnúc od 1.7.2011, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám.
Uznesením zo dňa 14.9.2011 č. k. 20 P 42/2011-49, 20 P 128/2011-28 boli obidve veci spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 20 P 42/2011, v zmysle ust. § 112 ods. 1 O.s.p..
Matka na pojednávaní pred súdom vypovedala, že trvá na zvýšení výživného, toto však navrhuje zvýšiť na sumu po 150,-Eur mesačne na každé dieťa počnúc od 1.7.2011. Návrh podávala z dôvodu, že doposiaľ určené výživné je vzhľadom na výšku nákladov na maloleté deti nedostačujúce. Ona je stále na materskej dovolenke do 6. roku veku detí, teda sa nemôže zatiaľ zamestnať. Poberá rodičovský príspevok na obe deti vo výške okolo 240,-Eur mesačne a prídavky spolu 44,-Eur mesačne. Zvýšené náklady sú najmä v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, kde obe deti boli viackrát hospitalizované, taktiež sa podrobili operáciám. Na tieto náklady na zdravotnú starostlivosť otec prispel len dvakrát a to sumou 30,-Eur a 50,-Eur. Bývajú v prenajatom byte spolu s deťmi a jej matkou, ktorá je nezamestnaná. Nájom platia v celkovej výške 300,-Eur mesačne, v čom je zahrnuté aj inkaso. V tomto byte bývajú asi dva mesiace, predtým bývali taktiež v nájomnom byte, kde výška nájomného bola rovnaká. Jej matka nie je evidovaná ako nezamestnaná, zarába si opatrovaním starších resp. odkázaných osôb. S mal. deťmi chodí na kardiológiu do Bratislavy ako aj Martina k Doc. MUDr. Jurkovi. Deti majú tiež problémy s nohami, potrebujú ortopedickú obuv. Pokiaľ sa jedná o náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, jedná sa najmä o cestovné do Bratislavy, kde chodievali motorovým vozidlom. Obidve deti tam boli hospitalizované asi päťkrát, v súčasnosti pokiaľ sa ich zdravotný stav nezmení, majú chodiť na kontroly jedenkrát ročne do Bratislavy a k Doc. MUDr. Jurkovi chodia častejšie. Otec sa s nimi stretáva pravidelne každú nedeľu na dve hodiny. Nad rámec bežného výživného okrem vyššie uvedeného neprispieva, maloletým sem-tam kúpi nejakú hračku. V predchádzajúcom období, predtým ako boli deti operované, u Richarda do 2 rokov a u Mateja do 3 rokov veku bolo potrebné na kontroly do Bratislavy chodievať často, aj každé 3 - 4 mesiace. Nie je pravdou ako vypovedal otec, že býva v Sučanoch a deti len na nedeľu vozí do bytu, ktorý má v nájme. Na návštevu k priateľovi do Sučian chodí spolu s deťmi len občas.
Otec pred súdom vypovedal, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. Poukázal, že už v r. 2009 pri rozhodovaní súd bral do úvahy zdravotný stav maloletých detí. Teda aj táto okolnosť bola zohľadňovaná už v čase pri určovaní výživného. O zdravotnom stave detí sa informoval u lekárky v nemocnici na Kramároch. Je pravdou, že deti absolvovali operácie, po týchto by ich zdravotný stav mal byť už zlepšený a ďalšie operácie sa nepredpokladajú. V tomto smere zo strany matky zvýšené výdavky nie sú opodstatnené. Výživné spolu so splátkami zameškaného výživného platí po 180,-Eur mesačne s tým, že v r. 2010 si musel brať pôžičku z banky. Čo sa týka výpovedí matky, deti mu hovorili, že matka ich do bytu vodila v nedeľu, keď sa majú stretnúť a inak bývajú u jej priateľa v Sučanoch. Od predchádzajúceho rozhodovania o výške výživného u neho nedošlo k nejakým podstatnejším zmenám. Stále pracuje ako koncipient v advokátskej kancelárii, mzda zostala nezmenená. Býva v podnájme v Kolárove a do Martina v podstate chodí len za účelom stretávania sa s deťmi. Podnájom platí 60,-Eur mesačne, jedná sa o podnájom jednej izby. Výživné platí vo výške 100,-Eur mesačne a čiastku 80,-Eur mesačne ako nedoplatky spláca z vyššie uvedenej pôžičky. Túto pôžičku pritom začne reálne splácať až potom, keď bude mať vyšší príjem, po skončení koncipientskej praxe. Motorové vozidlo nevlastní, taktiež nemá žiadne nehnuteľnosti. Má za to, že od doby ako bolo určené výživné v minulosti nedošlo k žiadnym podstatným zmenám tak ako to má na mysli Zákon o rodine. Matka platí nájom v rovnakej výške ako predtým, deti z dôvodu zdravotného stavu zatiaľ nenastúpili do školy, nechodia do škôlky. Zvýšené náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou boli aktuálne už v čase rozhodovania súdu v roku 2009 ako je zrejmé aj z odôvodnenia rozsudku.
Kolízna opatrovníčka pred súdom uviedla, že sa pripája k návrhu matky na zvýšenie výživného. Taktiež poukazuje na vyšší vek maloletých deti ako aj zhoršený zdravotný stav, ktorý vyžaduje ďalšie sledovanie a kontroly. Pokiaľ ide o matku, táto má nízky príjem vzhľadom na skutočnosť, že zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti z dôvodu ich zhoršeného zdravotného stavu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov; prečítaním listinných dôkazov pripojených v súdnom spise ako aj oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1 P 5/2009 a OS Martin sp. zn. 12 Po 5/2008, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci :
Rodičia mal. detí nie sú manželia a spolu nežijú. O výške výživného bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 1 P 5/2009-172 zo dňa 2.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 CoP 2/2010 zo dňa 28.1.2010, právoplatným dňom 27.3.2010, ktorým boli mal. deti H.G. Y. P. zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné
vo výške 100,-Eur mesačne na každé z mal. detí od 17.12.2007 do 31.10.2008; vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.11.2008 do 30.9.2009 a po 50,-Eur mesačne na každé mal. dieťa od 1.10.2009, splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom v celkovej výške po 1.003,55,-Eur na každé z mal. detí súd otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 30,-Eur splatných spolu s bežným výživným. Okrem toho bol otec zaviazaný zaplatiť aj náklady na zakúpenie výbavičky po 168,40,-Eur na každé dieťa v mesačných splátkach po 10,-Eur ( výrok rozsudku v spojení s opravným uznesením OS Námestovo č. k. 1 P 5/2009-175 zo dňa 9.11.2009 právoplatným dňom 27.3.2010 ). V čase rozhodovania súdu bola matka na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 158,67,-Eur mesačne + prídavky na deti spolu 22,80,-Eur mesačne. Matka spolu s mal. deťmi a so svojou matkou bývali v 3-izbovom byte na J.. Š.. C. XX Q. Martine, kde nájomné predstavovalo 300,-Eur mesačne. Otec bol zamestnaný na Okresnom súde Martin v čase do 31.8.2008 a dosahoval priemerný mesačný príjem 559,38,-Eur netto, následne v období od 1.11.2008 do 30.9.2009 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal žiaden príjem. Od 1.10.2009 sa zamestnal ako advokátsky koncipient v AK JUDr. Gabriela Szaba, advokáta so sídlom v Martine, pričom podľa pracovnej zmluvy mal stanovenú mzdu vo výške 310,-Eur mesačne. Býval v Martine v prenajatom byte na J.. X. X s dohodnutou výškou nájomného 210,-Eur mesačne.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len „ZR“ ), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1,2 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4,5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 64 ZR, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Citované ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu ( v prípade maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle ustanovení Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.
Okresný súd porovnávajúc všetky rozhodujúce okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe dospel k záveru, že u účastníkov konania nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na mal. deti H. Y. Mateja . Výživné na mal. deti bolo určované rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 1 P 5/2009-172 zo dňa 2.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 CoP 2/2010 zo dňa 28.1.2010, právoplatným dňom 27.3.2010, a to počnúc od 1.10.2009 vo výške po 50,-Eur mesačne na každé mal. dieťa. U matky nastala oproti minulému obdobiu zmena týkajúca sa pomerov bývania, nakoľko spolu s mal. deťmi býva v 2-izbovom nájomnom byte A. J.. N. XX Q. Martine, kde však výška mesačnej platby zostala nezmenená - spolu 300,-Eur ( 230,-Eur nájomné a 70,-Eur elektrina ). V spoločnej domácnosti žije i jej matka, ktorá podľa výpovede navrhovateľky je nezamestnaná, ale nie je evidovaná na úrade práce, pričom si zarába opatrovaním odkázaných osôb. Matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v súčasnosti vo výške 237,60,-Eur mesačne a prídavky na deti spolu po 44,02,-Eur mesačne. Otec stále pracuje ako advokátsky koncipient v Advokátskej kancelárii JUDr. Gabriela Szaba, advokáta, so sídlom v Kolárove a jeho čistá mzda predstavuje 274,53,-Eur ( s refundáciou odvodov 317,-Eur ). Býva v podnájme v Kolárove, za ktorý platí 60,-Eur mesačne. P.. H. Y. Matej boli posudkami ÚPSVaR Martin, oddelenie posudkových činností zo dňa 22.12.2010 uznaní za deti s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, v zmysle zákona č. 600/2003 Z.z. a zákona 461/2003 Z.z. v platnom znení. Ako konkrétny dôvod posudky uvádzajú vrodené srdcové vady, deti od ranného veku sledované kardiológom, operácia u mal. Richarda v januári 2010 v Detskom kardiologickom centre v Bratislave, katetrizačný zákrok na srdci u mal. Mateja. Je potrebné poukázať, že obidve maloleté deti majú zdravotné problémy od narodenia - vrodené chyby srdca, čo bolo súdom zisťované už v predchádzajúcom konaní, kde podával písomnú správu detský kardiológ Doc. MUDr. Alexander Jurko, PhD. ( č.l. 140 spisu OS Námestovo sp. zn. 1 P 5/2009 ). Teda už v uvedenom období boli mal. deti sledované jednak v detskej kardiologickej ambulancii v Martine ako aj v Detskom kardiocentre v Bratislave.
Hoci je nepochybné, že zvýšenie výživného by bolo v záujme a na prospech mal. detí, v zmysle ustanovení Zákona o rodine súd musí pri určovaní výživného vychádzať aj z reálnych, objektívnych možností a schopností povinného rodiča a jeho životnej úrovne. V danom prípade sa príjem otca oproti minulosti podstatnejšie nezmenil, pričom určené „bežné“ výživné v celkovej sume 100,-Eur predstavuje prakticky jednu tretinu jeho mesačnej mzdy. Ako vyplýva z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku KS v Žiline sp. zn. 9 CoP 2/2010 zo dňa 28.1.2010 ( piata strana ), pri určení výšky výživného súdy vychádzali aj zo skutočnosti, že otec v tom čase sám požiadal o skončenie pracovného pomeru, v ktorom dosahoval príjem cca. 560,-Eur mesačne. K podstatnejšej zmene nedošlo ani u matky a mal. detí, keďže matka z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu detí je na predĺženej rodičovskej dovolenke a zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti v domácnosti. Pokiaľ ide o súčasné bytové pomery rodičov, matka spolu s deťmi bývajú v 2-izbovom byte, na nákladoch bývania sa pritom podieľa i jej matka. Otec naproti tomu pracuje v Kolárove, kde má v podnájme jednu izbu, čo tiež nenasvedčuje tomu, že by jeho životná úroveň bola vyššia ako poukazovala matka. I pokiaľ súd porovnával príjmy rodičov s aktuálnou výškou životného minima stanovenou zákonom č. 601/2003 Z.z. v platnom znení ( 189,83,-Eur na jednu plnoletú fyzickú osobu a 86,65,-Eur na nezaopatrené dieťa ), pomery rodičov by boli približne rovnaké. Výška životného minima u matky a mal. detí predstavuje sumu 363,13,-Eur mesačne, pričom jej príjem pozostávajúci z rodičovského príspevku, prídavkov na deti a bežného výživného je 381,62,-Eur. Otcovi po uhradení výživného zostane čiastka 217,-Eur, teda taktiež len suma málo prevyšujúca výšku životného minima. Otec naviac ešte niekoľko mesiacov bude splácať aj mesačné splátky nedoplatkov na výživnom. Na základe uvedených skutočností súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol ako nedôvodný.
Pokiaľ ide o návrh na uloženie povinnosti otcovi prispieť v polovičnej výške na náklady spojené s lekárskou starostlivosťou maloletých detí, ktoré matka vyčíslila na 650,-Eur za cestovanie do nemocnice v Bratislave ( spolu 10-krát v období od 31.3.2008 do 18.4.2011 podľa doplneného návrhu zo dňa 27.5.2011 ) súd musí konštatovať, že podľa ustálenej judikatúry i právnej teórie nemožno zo žiadneho ustanovenia Zákona o rodine vyvodiť ani extenzívnym výkladom povinnosť rodiča okrem pravidelných mesačných platieb výživného poskytnúť ešte ďalší jednorazový príspevok na úhradu niektorých náhodných či mimoriadnych potrieb dieťaťa. Je síce pravda, že matka má objektívne zvýšené výdavky vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav mal. detí, ktoré musia chodievať na pravidelné kontroly na kardiológiu do Martina a Bratislavy, ako súd uvádzal vyššie, jedná sa o náklady, ktoré vznikajú prakticky od narodenia detí a boli zohľadňované i v rámci rozhodovania súdu v predchádzajúcom konaní. Podľa správy kolíznej opatrovníčky, predtým chodili na kontroly do kardiocentra v Bratislave každé tri mesiace, v súčasnosti majú už chodievať polročne. Matka na pojednávaní vypovedala, že kontroly v Bratislave ( pokiaľ sa zdravotný stav nezmení ) už majú byť len 1-krát ročne, predtým to bolo i každé 3 - 4 mesiace. Takéto zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť prirodzene možno zohľadňovať v rámci stanovenia výšky výživného, avšak ako súd odôvodňoval v predchádzajúcich odsekoch, súčasné preukázané pomery otca zvýšenie výživného neumožňujú. Súd preto i návrh matky týkajúci sa uloženia povinnosti na úhradu polovice nákladov zdravotnej starostlivosti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. tzn.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
V Martine, dňa 14.11.2011
JUDr. Jozef Medveď
samosudca