Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 12/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti , , zastúpenej advokátkou

JUDr. Tatianou Vorobelovou, Bajzova 2, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 26. júna 2012, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 26. júna 2012 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jej právnej zástupkyne

JUDr. Tatiany Vorobelovej, Bajzova 2, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 10. januára 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“) v období po právoplatnosti nálezu ústavného

súdu sp. zn. z 26. júna 2012.

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza, že ústavný súd už nálezom

sp. zn. z 26. júna 2012 rozhodol, že v petite sťažnosti označené práva

sťažovateľky boli postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 € a úhradu trov konania.

3. Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu napriek

uvedenému nebolo konanie v jej právnej veci právoplatne skončené ani po viac ako

10 rokoch od jeho začatia.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil,

že postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období po právoplatnosti nálezu

sp. zn. z 10. januára 2017 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a zároveň sa domáhala

aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 15 000 € a úhrady trov konania.

5. Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanovisko

vo vyjadrení sp. zn. doručenom ústavnému súdu 23. marca 2017,

v ktorom okrem iného uviedol:

„... Predmetné konanie po právnej stránke nejaví známky zložitosti. Som toho

názoru, že faktická zložitosť veci spôsobila, že súd doposiaľ vo veci meritórne nerozhodol.

Okrem znaleckého posúdenia veci súd musel zabezpečiť množstvo listinných dokladov z

archívov, katastra nehnuteľností aj od pamiatkového úradu.

K predĺženiu konania prispeli aj viaceré zmeny v osobe zákonného sudcu. Táto

skutočnosť však nevylučuje zodpovednosť súdu za celkovú dĺžku konania, ktoré trvá už viac

ako 11 rokov.

Postup súdu pri nariaďovaní znaleckého dokazovania, niekoľko zmien v osobe

znalca, hodnotím ako neefektívny a nedôsledný, ktorý v konečnom dôsledku spôsobil

predĺženie konania.

Na základe uvedeného hodnotím sťažnosť ako dôvodnú.“

6. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti doručenému ústavnému súdu

23. marca 2017 sťažovateľka zaujala stanovisko v podaní z 30. marca 2017, v ktorom

okrem iného uviedla:

„... Súhlasím so stanoviskom porušovateľa, že sťažnosť sťažovateľky, v procesnom

postavení žalobkyne v konaní Okresného súdu Košice I. sp.zn.34C/9/2006, má neprimeranú

dĺžku konania a je opodstatnená. V prípade, aký nastal v súdnom konaní sp.zn. ,

by sa mal akceptovať skutočný zmysel zákonného sudcu ako procesnej garancie. Podľa

môjho názoru, v prípade odňatia zákonnému sudcovi, pri splnení zákonom určených

podmienok pre odňatie, treba už sudcu, ktorému bola pridelená vec posudzovať ako sudcu

zákonného. Ak pred týmto sudcom už bolo vykonané dokazovanie a sudca vec považuje

za zrelú na rozhodnutie, je opätovné odňatie veci a pridelenie sudkyni, ktorá sa z materskej

dovolenky vrátila, a ktorá začína odznova, za neefektívne, spôsobujúce zbytočné prieťahy

v konaní, najmä ak sudkyňa má iný právny názor na celú vec a na vykonané dokazovanie.

Takáto výmena sudcov, aj keď je v súlade s praxou súdov, porušuje právo účastníka

konania na sudcu, ktorý v jeho veci už dlhšie koná a vec má pripravenú na rozhodnutie

(právo na sudcu, ktorý koná a rozhoduje).

So zadovážením množstva listín v priebehu tohto súdneho konania neboli až také

problémy, ktoré by spôsobovali vážne prieťahy v konaní, pretože napr. Krajský pamiatkový

úrad v Košiciach sa bez prieťahov k veci vyjadroval, dokonca pred súdom vypovedal

zástupca riaditeľa Krajského pamiatkového úradu v Košiciach a poskytol súdu

aj pamiatkový výskum vzťahujúci sa na predmetnú nehnuteľnosť, ktorá je národnou

kultúrnou pamiatkou.“

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

8. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu sp. zn. zistil, že v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 26. júna 2012 bol jeho

priebeh nasledovný:

- 15. máj 2012 – uznesenie okresného súdu zo 17. apríla 2012, ktorým bolo nariadené

znalecké dokazovanie, nadobudlo právoplatnosť,

- 6. august 2012 – ustanovená súdna znalkyňa okresnému súdu oznámila, „že nie je

oprávnená vykonať zadané úlohy nakoľko na to nemá kvalifikáciu“,

- 25. október 2012 – okresný súd požiadal o vyjadrenie a predloženie podkladov

Archív mesta Košice a Krajský pamiatkový úrad Košice,

- 11. február 2013 – Krajský pamiatkový úrad Košice a Archív mesta Košice

predložili okresnému súdu vyjadrenie a požadované podklady,

- 16. máj 2013 – opatrením predsedu okresného súdu bol predmetný súdny spis

pridelený na rokovanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni,

- 4. jún 2013 – okresný súd požiadal o súčinnosť a podklady Pamiatkový úrad

Slovenskej republiky a mesto Košice,

- 5. september 2013 – okresný súd prípisom požiadal o odborné stanovisko Ústav

súdneho inžinierstva v Žiline,

- 20. december 2013 – okresný súd opätovne požiadal Ústav súdneho inžinierstva

v Žiline o odborné stanovisko,

- 18. február 2014 – okresnému súdu bolo doručené požadované odborné stanovisko,

- 13. marec 2014 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 10. jún 2014,

- 10. jún 2014 – okresný súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnili všetci účastníci,

odročil na 30. september 2014 na účely ďalšieho dokazovania,

- 30. september 2014 – okresný súd pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila

sťažovateľka, ale bola právne zastúpená, odročil na účely ďalšieho dokazovania

na 10. február 2015,

- 15. január 2015 – opatrením predsedu okresného súdu bola vec pridelená zákonnej

sudkyni po návrate z materskej dovolenky,

- 24. apríl 2015 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 29. jún 2015,

- 22. jún 2015 – uskutočnilo sa preročené pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 30. október 2015,

- 30. október 2015 – okresný súd pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu

nariadeného znaleckého dokazovania súdneho inžinierstva v Žiline,

- 2. december 2015 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie

súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, pričom na vypracovanie znaleckého posudku

stanovil lehotu 60 dní od doručenia spisového materiálu,

- 21. január 2016 – ustanovená znalecká organizácia prípisom odmietla vykonanie

znaleckého úkonu vzhľadom na „vyťaženie znalcov a obmedzené kapacitné možnosti“,

- 11. marec 2016 – okresný súd uznesením ustanovil nového znalca Inštitút znalcov

súdneho inžinierstva, družstvo Košice, pričom na vypracovanie a predloženie znaleckého

posudku stanovil lehotu 60 dní od doručenia spisového materiálu,

- 20. apríl 2016 – okresný súd uznesením rozhodol o poukázaní preddavku

na znalečné v sume 350 € znaleckej organizácii,

- 19. august 2016 – okresný súd prípisom zaslal súdny spis znaleckej organizácii

na vypracovanie znaleckého posudku,

- 5. október 2016 – znalecká organizácia zvolala miestne šetrenie

a stavebnotechnickú obhliadku nehnuteľnosti na 13. október 2016,

- 11. november 2016 – okresný súd uznesením predĺžil lehotu na vypracovanie

a predloženie znaleckého posudku „do 40 dní od ukončenia obhliadky“.

Z vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti vyplýva, že ostatným procesným úkonom

vo veci je nariadený termín pojednávania na 2. jún 2017.

III.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

11. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

12. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. vo vymedzenom období

dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

15. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

16. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

17. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania v etape po právoplatnosti nálezu sp. zn.

z 26. júna 2012 nebola závislá od právnej ani skutkovej zložitosti veci. Určitá miera

skutkovej zložitosti vyplývajúca z nutnosti nariadenia znaleckého dokazovania

a zabezpečenia archívnych listinných dôkazov nemôže ospravedlniť skutočnosť, že

napadnuté konanie nebolo dosiaľ ani po viac ako 10 rokoch od jeho začatia právoplatne

skončené.

18. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd, posudzujúc preskúmanú časť napadnutého konania,

nezistil, že by sťažovateľka prispela k predĺženiu preskúmavaného konania, teda že by sa

v dôsledku jej konania, resp. nekonania došlo k vzniku zbytočných prieťahov.

19. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd

nepovažoval za potrebné osobitne vyhodnocovať priebeh postupu a jednotlivé procesné

úkony vykonané okresným súdom, pretože z ústavnoprávneho hľadiska nie je

akceptovateľné, aby napadnuté konanie nebolo ani po viac ako 10 rokoch od jeho začatia

právoplatne skončené napriek tomu, že ústavný súd už svojím nálezom

sp. zn. z 26. júna 2013 vyslovil, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných

prieťahov a sťažovateľke priznal aj finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a úhradu trov

konania.

20. Napriek uvedenému ústavný súd v zhode s názorom vysloveným predsedom

okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti konštatuje, že k vzniku prieťahov v konaní prispeli

viaceré zmeny v osobe zákonného sudcu a najmä neefektívny a nedôsledný postup

okresného súdu pri nariaďovaní znaleckého dokazovania, za ktorý v zmysle štandardnej

judikatúry nesie vo veci konajúci príslušný súd plnú zodpovednosť (napr. III. ÚS

548/2016).

21. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity napadnutého konania

upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj

neefektívna (nesústredená) činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne

napr. , ).

22. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším namietaným

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 26. júna 2012 došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

23. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil už vo svojom

náleze sp. zn. z 26. júna 2012.

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

26. Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 15 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na stav jej

právnej neistoty vyvolaný skutočnosťou, že napadnuté konanie nebolo právoplatne

skončené ani po viac ako 10 rokoch od jeho začatia.

27. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti veci.

28. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, poukazujúc na to,

že ústavný súd vo veci už prikázal konať bez zbytočných prieťahov, ústavný súd považoval

priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátkou

JUDr. Tatianou Vorobelovou. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

30. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá

bola 858 €.

31. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 predstavuje spolu

s režijným paušálom (2 x 8,58 €) sumu 303,16 €.

32. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s zákona

č. ) v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto

nálezu.

33. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2017