Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 271/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Beátou Vrabcovou, Advokátska kancelária, Trieda SNP 88,

Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. apríla 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou JUDr. Beátou Vrabcovou, Advokátska kancelária, Trieda SNP 88, Košice,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že na okresnom súde pod sp. zn.

od 23. apríla 2015 prebieha konanie vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, v ktorom on vystupuje na strane žalobcu. V namietanom konaní okresný súd

od 9. júla 2015 vôbec nekonal, preto 11. januára 2017 podal predsedovi okresného súdu

„Sťažnosť pre porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Predseda okresného súdu mu v odpovedi na sťažnosť 12. februára 2017 oznámil, že

jeho sťažnosť je dôvodná.

Sťažovateľ považuje za nesporné, že ani po takmer 2 rokoch nie je vo veci

právoplatne rozhodnuté, čo je podľa jeho názoru v príkrom rozpore s čl. 17 zákona

č. , podľa ktorého „Súd postupuje v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných

osôb.“.

Sťažovateľ zastáva názor, že mu nečinnosťou okresného súdu vznikli a naďalej

vznikajú ďalšie zbytočné trovy konania a situácie, ktoré psychicky ťažko zvláda.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „vyslovil porušenie práva Sťažovateľa.

, narodeného... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR. Okresným súdom Košice 1 v právnej veci sp. zn.

a priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 6.000.- € (slovom: šesťtisíc

eur) a uložil Okresnému súdu Košice I uhradiť Sťažovateľovi trovy konania v celkovej výške

312,34€...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

dochádza k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v namietanom konaní dochádzalo k prieťahom,

ústavný súd však poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť spravidla

odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , , ).

Navyše v konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých

sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ústavný súd v súlade so svojou ustálenou

judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktorý vzhľadom na subsidiárne

postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. , ). Účinnosť tohto

právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj

znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený

vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení

na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči

zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre viackrát poukázal aj na to, že ak

orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to viesť

bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa (

ods. 3 ) na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa

doterajšej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor

na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, , ,

).

V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch, prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany jeho základného

práva, zakladá to podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie

sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sťažnosť na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného súdu podal

11. januára 2017. Predseda okresného súdu mu v odpovedi na sťažnosť 12. februára 2017

oznámil, že jeho sťažnosť je dôvodná a že „lehotu 18-tich mesiacov (od 05. 06. 2015

do 22. 12. 2016) počas ktorej OS KE 1 vo veci neurobil žiadny úkon považuje

za neprijateľnú“. Zároveň sťažovateľovi oznámil, že 22. decembra 2016 okresný súd

nariadil vo veci pojednávanie na 14. marec 2017. V ďalšom uviedol, že sudkyňu písomne

napomenul a prikázal jej vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

Po podaní sťažnosti teda okresný súd nariadil vo veci pojednávanie. Z uvedeného

vyplýva, že prostredníctvom tejto sťažnosti sa zabezpečila efektívna ochrana

sťažovateľovho základného práva podľa .

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2017