Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 155/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti

zastúpenej Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK & Partners, s. r. o., Skladná 38,

Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Roman Nižník, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd

Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť

, trovy konania v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť

centov) na účet jej právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie NIŽNÍK & Partners, s. r. o.,

Skladná 38, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 21. marca 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie časť sťažnosti

(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „navrhovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Vo zvyšnej časti ústavný súd

sťažnosť odmietol pre neprípustnosť.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 9. augusta 2013 okresnému súdu

„návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom spolu s návrhom na vydanie

predbežného opatrenia“.

3. Sťažovateľka okrem podrobného opisu doterajšieho priebehu napadnutého konania

a argumentácie, ktorou poukázala na prieťahy v konaní, ktoré podľa jej názoru postupom

v napadnutom konaní spôsobil okresný súd, uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému

súdu nebolo napadnuté konanie právoplatne skončené, a preto navrhuje, aby ústavný súd

v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené

jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, zároveň tiež požadovala prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní

bez zbytočných prieťahov a priznať jej finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a úhradu

trov konania.

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. doručeným ústavnému súdu 19. januára 2017, v ktorom sa okrem

iného uvádza:

„... Po právnej stránke predmetná vec nie je zložitá. Určitý stupeň zložitosti

predstavuje skutková stránka veci.

Súd od začatia konania do meritórneho rozhodnutia postupoval vo veci sústredene

a bez zbytočných prieťahov.

Celkovú dĺžku konania ovplyvnili samotní účastníci konania. Navrhovateľka

predložila súdu dvakrát návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom musel súd

rozhodnúť a proti každému rozhodnutiu súdu navrhovateľka podala odvolanie a spis bol

predkladaný na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v oboch prípadoch potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Odporca sa dvakrát nedostavil na pojednávanie, čím taktiež spôsobil zbytočné

predĺženie konania.

Od 19.8.2015 do 27.5.2016 bolo konanie prerušené.

Na základe vyššie uvedeného postupu súdu mám za to, že sťažnosť nie je dôvodná...“

5. Sťažovateľka k vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti stanovisko nezaujala.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Ústavný súd zo sťažnosti a zapožičaného súdneho spisu okresného súdu vedeného

pod sp. zn. zistil, že priebeh napadnutého konania bol takýto:

- 9. august 2013 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľky na úpravu práv

a povinností voči maloletým deťom spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia,

- 13. august 2013 – okresný súd uznesením návrh na nariadenie predbežného opatrenia

zamietol, pričom po podaní odvolania sťažovateľkou okresný súd predložil súdny spis

Krajskému súdu v Košiciach (ďalej iba „krajský súd“) 10. októbra 2013, ktorý uznesením

z 21. októbra 2013 napadnuté uznesenie okresného súdu z 13. augusta 2013 potvrdil a súdny

spis vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu 25. októbra 2013,

- 4. december 2013 – okresný súd prípisom vyzval odporcu, aby oznámil, kde sa

v súčasnosti nachádza mal. ,

- 5. máj 2014 – súdny spis bol pridelený zákonnej sudkyni ,

- 16. jún 2014 – okresný súd uznesením ustanovil Úrad práce sociálnych vecí a rodiny

Košice, pracovisko Košice I, za opatrovníka mal. detí a

,

- 1. august 2014 – okresnému súdu bol doručený druhý návrh sťažovateľky na vydanie

predbežného opatrenia,

- 19. august 2014 – okresný súd uznesením návrh na nariadenie predbežného opatrenia

znovu zamietol, proti čomu sa sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu

6. septembra 2014 odvolala,

- 28. november 2014 – súdny spis bol predložený krajskému súdu,

- 11. december 2014 – krajský súd uznesením potvrdil správnosť uznesenia okresného súdu

o zamietnutí návrhu sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia; súdny spis bol vrátený

okresnému súdu 15. decembra 2014,

- 27. február 2015 – okresnému súdu bolo doručené podanie odporcu, ktorým navrhuje

preveriť možnosť prerušenia konania z dôvodu, že paralelne už prebieha konanie o rozvod

manželov (prekážka začatého konania),

- 6. marec 2015 – okresný súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že zistí, „v akom

štádiu je konanie a či tu je dôvod na prerušenie tohto konania“,

- 19. august 2015 – okresný súd uznesením vylúčil návrh plnoletého ,

, na určenie výživného na samostatné konanie a konanie o úpravu

rodičovských práv voči mal. a prerušil do právoplatného

rozhodnutia súdu o rozvode manželstva účastníkov konania Okresného súdu Košice I sp. zn.

11 (!), výrok II nadobudol právoplatnosť 17. novembra 2015,

- 29. marec 2016 – pokyn zákonnej sudkyne na založenie fotokópie znaleckého posudku

zo súdneho spisu sp. zn. ,

- 25. apríl 2016 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. máj 2016,

- 27. máj 2016 – okresnému súdu bolo doručené čiastočné späťvzatie návrhu sťažovateľky

týkajúce sa v súvislosti s dosiahnutím plnoletosti a úpravy styku s mal.

a „na čas do rozvodu manželstva“,

- 27. máj 2016 – okresný súd na pojednávaní uznesením rozhodol, že pokračuje

v prerušenom konaní, a ďalším uznesením odročil pojednávanie na 4. august 2016 pre

účely doplnenia dokazovania,

- 28. júl 2016 – okresnému súdu bolo doručené podanie odporcu, v ktorom upovedomuje

konajúci súd o tom, že proti výrokom okresného súdu o zverení mal. detí do osobnej

starostlivosti sťažovateľky a proti výroku o styku otca s maloletými deťmi v konaní

o rozvod manželstva (vedenom pod sp. zn. ) podal v zákonnej lehote

odvolanie,

- 4. august 2016 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, proti ktorému podali

odvolanie sťažovateľka aj odporca, pričom súdny spis okresného súdu spolu s odvolaniami

bol predložený krajskému súdu 20. decembra 2016, ktorý dosiaľ o veci nerozhodol.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

13. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na

(ďalej len „OSP“), ide o znenie platné do 1. júla 2016.

14. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

16. Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje

dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí

boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

18. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tvorí bežnú súčasť

agendy všeobecných súdov a v zásade ho nemožno hodnotiť po stránke právnej ani

skutkovej ako zložité, čo sa vzťahuje aj na napadnuté konanie.

19. Správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

20. Ústavný súd poukazuje na právo sťažovateľky využiť všetky procesné

prostriedky na obhajobu svojich práv a oprávnených záujmov, ako aj záujmov maloletých

detí v danej veci vzťahujúcich sa na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k jej

neplnoletými deťmi bez toho, aby uvedený postup v súvislosti s prieťahmi v konaní bol

pripísaný na jej ťarchu. Uvedené konštatovanie sa vzťahuje aj na sťažovateľkine neúspešné

návrhy na vydanie predbežného opatrenia, pričom v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,

že uvedená skutočnosť ovplyvnila celkovú dĺžku napadnutého konania len v zanedbateľnom

rozsahu. V prípade rozhodovania o prvom návrhu na vydanie predbežného opatrenia

a následnom rozhodnutí krajského súdu o podanom odvolaní bol súdny spis okresnému

súdu krajským súdom vrátený po 15 dňoch od jeho predloženia a v druhom prípade

rozhodovania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia bol súdny spis krajským súdom

okresnému súdu vrátený už po 17 dňoch od jeho predloženia.

21. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní.

22. Ústavný súd predovšetkým zdôrazňuje, že vzhľadom na citlivosť konaní

vo veciach starostlivosti o maloletých, čo sa týka aj predmetnej veci, je potrebné, aby

všeobecné súdy pristupovali k zabezpečeniu plynulosti priebehu, efektívnosti a najmä

rýchlosti týchto konaní s mimoriadnou zodpovednosťou.

23. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu zo sťažnosti

a z vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti zistil v priebehu napadnutého konania dve

výrazné obdobia nečinnosti:

- od 4. decembra 2013 do zaslania, kedy okresný súd vyzval odporcu na oznámenie pobytu

jedného z detí, do 16. júna 2014, kedy po zmene sudcu vydal uznesenie o ustanovení

opatrovníka, v rozsahu viac ako 6 mesiacov a

- od pojednávania nariadeného na 6. marec 2015 do 19. augusta 2015, kedy okresný súd

v rozpore so zásadami konania o výkone práv a povinností rodičov k maloletým deťom

neprípustne prerušil napadnuté konanie do právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode

manželstva rodičov maloletých detí, v rozsahu viac ako 5 mesiacov.

24. Vzhľadom na náročnosť nastavených kritérií na posudzovanie konaní o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností ústavný súd okrem uvedenej nečinnosti vyhodnotil

aj postup okresného súdu v napadnutom konaní ako neefektívny, keď okresný súd v danej

veci konal nielen v rozpore s princípom procesnej ekonómie, ale aj v rozpore so zásadami

nesporového, resp. od 1. júla 2016 mimosporového konania vo veciach starostlivosti súdu

o maloletých ( a nasl. , resp. a nasl. Civilného

mimosporového poriadku). Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas

do rozvodu [ o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o rodine“)] a na čas po rozvode (§ 24 zákona o rodine) sú dve

samostatné konania, pričom za splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 36 ods. 1

zákona o rodine (rodičia maloletých detí spolu nežijú a o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností sa nedohodli) je na mieste upraviť v prvom rade výkon týchto práv

a povinností na čas do rozvodu manželstva rodičov bez ohľadu na to, v akom poradí boli

podané oba návrhy. Rozhodnutia v týchto veciach sú na sebe nezávislé a v konečnom

dôsledku, napr. pre zmenu pomerov, ani nemusia byť rovnaké. Pre konanie o rozvod

manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode môže byť

významné konanie o úprave výkonu týchto práv na čas do rozvodu, nie naopak, pričom

dôkazy z rozvodového konania (napr. znalecký posudok) mohol okresný súd použiť

aj bez prerušovania konania. Ústavný preto súd považuje za neodôvodnené, aby sťažnosťou

napadnuté konanie v tejto citlivej veci nebolo dosiaľ právoplatne skončené ani po viac ako

3 rokoch od jeho začatia.

25. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , , ,

).

26. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj k porušeniu jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

27. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní porušené boli, prikázal mu, aby v záujme zavŕšenia ochrany

označených práv vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza.

28. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

29. Podľa ak sa sťažovateľka domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

30. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukazuje najmä na to, že v dôsledku prieťahov

zavinených postupom okresného súdu sa vo vzťahu k svojim maloletým deťom nachádza

v stave právnej neistoty.

31. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

32. Vzhľadom na okolnosti a najmä citlivosť danej veci ústavný súd sťažovateľke

priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €, ktoré považoval za primerané vzhľadom

k doterajšiemu priebehu napadnutého konania a aktuálnemu stavu veci.

33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti Advokátskou kanceláriou

NIŽNÍK & Partners, s. r. o., Skladná 38, Košice. Podľa

ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy.

34. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá

bola 858 €.

35. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 143 €, t. j. spolu 286 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 8,58 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 303,16 €.

36. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

37. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2017