Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 525/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-69

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej Kováč/Krpčiarová & partners – advokátska kancelária, s. r. o.,

Mateja Bela 2120/2, Lučenec, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Adriana Krpčiarová,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Veľký Krtíš v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Veľký Krtíš v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

448,02 € (slovom štyristoštyridsaťosem eur a dva centy), ktorú j e Okresný súd Veľký

Krtíš p o v i n n ý vyplatiť na účet spoločnosti Kováč/Krpčiarová & partners – advokátska

kancelária, s. r. o., Mateja Bela 2120/2, Lučenec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-34 z 23. júna 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“)

v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«(...) Porušovateľom základných práv a slobôd sťažovateľky je Okresný súd Veľký

Krtíš a notársky úrad notára JUDr. Pavla Tótha, so sídlom Banícka č. 10, Veľký Krtíš.

Okresný súd Veľký Krtíš vydal dňa 25.11.2005(...) poverenie pre notára ako súdneho

komisára na prejednanie dedičstva po por. rod. , zomr.

, .

Od vyššie uvedeného dňa (25.11.2005) poverený súdny komisár postupoval v konaní

spôsobom, kedy nerešpektoval základné procesné postupy ustanovené Občianskym súdnym

poriadkom, príp. iné zákonné ustanovenia, ktorými sa ako

poverený súdny komisár má pri prejednávaní dedičstva po poručiteľke riadiť. Do dnešného

dňa aj napriek dostatočne zistenému skutkovému stavu, v danom prípade majetku

poručiteľky, jej záväzkov, ako aj okruhu dedičov, príp. iných relevantných skutočností

potrebných pre vydanie rozhodnutia, poverený notár neukončil prejednávanie dedičstva po

hore uvedenej poručiteľke, resp. nevydal žiadne meritórne rozhodnutie.

Zároveň poverený notár takmer 9 rokov ignoruje rozhodnutie Okresného súdu Veľký

Krtíš -140, právoplatné dňa 23.10.2006, po právoplatnosti ktorého bol

poverený notár povinný ďalej konať len so závetnou dedičkou, ktorou je sťažovateľka

. Aj napriek jej snahe predložiť notárovi opakovane všetky doklady,

ktoré notár mnohokrát požadoval bezdôvodne, resp. sa s niektorými odmietal vysporiadať,

hoci mali vplyv na celkový objem majetku poručiteľky, ktorý bolo potrebné prejednať resp.

zahŕňal do majetku poručiteľky aj taký, ktorý zhŕňať nemal poverený notár nepostupoval

vo veci spôsobom, aby mohol predmetnú vec ukončiť, ale naopak, bezdôvodne

spôsobuje takmer 10 rokov prieťahy v tomto konaní a odmieta predmetné dedičské konanie

ukončiť vydaním meritórneho rozhodnutia prípadne predložiť spis príslušnému súdu na

vydanie prípadného uznesenia v zmysle . (...)

Posledným úkonom zo strany notára JUDr. Pavla Tótha bol „List“ zo dňa

25.05.2015, doručený dňa 29.05.2015, v ktorom konštatuje, že „na pojednávaní v mesiaci

júl - august 2015 sa k dedičskému konaniu majú vyjadriť zákonní dedičia počas pobytu na

území SR.“

Dávam do pozornosti Ústavného súdu SR, že poverený notár JUDr. Pavel Tóth do

dnešného dňa ani len nevytýčil termín pojednávania a sťažovateľke (ani jej právnemu

zástupcovi) do dnešného dňa nedoručil žiadnu informáciu príp. prípis zo strany ďalších

účastníkov konania, ktorých notár považuje za zákonných dedičov. (...)

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonom stanovené procesné postupy,

ako aj nevyhnutnosť rešpektovať zákonné práva závetnej dedičky (sťažovateľky) a poslednú

vôľu poručiteľky, sa sťažovateľka opakovane obrátila na Okresný súd Veľký Krtíš, príp.

Krajský súd Banská Bystrica so sťažnosťou na postup súdu resp. povereného notára,

pričom naposledy tak urobila v máji 2015, resp. jún 2015, kedy žiadala o prijatie

relevantných opatrení, ktoré zabránia ďalšiemu porušovaniu zákona ako aj bezdôvodných

prieťahov v tomto konaní. Zároveň sťažovateľka upozornila príslušný súd, že bude nútená

požadovať finančné odškodnenie za vyššie uvedené bezdôvodné prieťahy v predmetnom

dedičskom konaní , , ktoré preukázateľne pretrvávajú min. od

23.10.2006.

Posledná sťažnosť sťažovateľky adresovaná do rúk predsedníčky Okresného súdu

Veľký Krtíš vo veci , bola vybavená listom zo dňa 11.09.2015, doručený

dňa 21.09.2015, pod Spr 2068/15, kde predsedníčka súdu Mgr. Eva Strašková konštatuje, že

sťažnosť sťažovateľky vyhodnotila ako nedôvodnú.

V prílohe tejto sťažnosti predkladáme súdu aj ďalšie kópie opakovaných sťažností

adresovaných do rúk predsedníčky Okresného súdu Veľký Krtíš, odpoveď Krajského súdu

Banská Bystrica zo dňa 11.04.2013 na sťažnosť sťažovateľky už v roku 2013, ktorý

konštatoval opodstatnenosť jej sťažnosti, ako aj ďalšie oznámenie o vybavení sťažnosti

zo strany Notárskej komory SR, ktorej predsedníčka súdu opakovane postúpila sťažnosť na

vybavenie, pričom podotýkam, že Notárska komora SR nie je príslušným orgánom na jej

vybavenie, čo potvrdzuje aj jej odpoveď zo dňa 24.06.2009. Zároveň Notárska komora SR

Spr./0815/2007 zo dňa 23.04.2007 dala sťažovateľke na vedomie, že závet formou notárskej

zápisnice č. Nz 14/91 bol spísaný štátnou notárkou JUDr. Alžbetou Kondrlíkovou na

Štátnom notárstve vo Veľkom Krtíši dňa 9.1.1991 a takéto dokumenty nemôže Notárska

komora SR vôbec posudzovať. (...)

Podanie tejto sťažnosti na Ústavný súd SR je aj z uvedených dôvodov hodných

osobitného zreteľa poslednou možnosťou sťažovateľky dosiahnuť účinnú ochranu svojich

základných ľudských práv a slobôd ako aj ochranu jej ústavných práv garantovaných

SR a zabrániť tak zvyšovaniu škody ako materiálnej (sťažovateľka musí vynakladať

vlastné finančné prostriedky na údržbu nehnuteľnosti ktorá je predmetom dedičstva), tak aj

nemateriálnej (spočívajúcej v 10 ročnom psychickom trápení sa v relatívne jednoduchej

právnej veci dedičského konania po svojej matke por. ).

Na základe uvedených skutočností preto sťažovateľka požaduje priznanie finančného

zadosťučinenia za spôsobené prieťahy v predmetnom konaní vedenom na

Okresnom súde Veľký Krtíš vo výške 15.000,-€.

(...) sťažovateľka poskytla súčinnosť poverenému notárovi, pričom poukazujeme na

to, že notár už roky disponuje v predmetnej veci dostatočným množstvom podkladov, na

základe ktorých mohol dedičské konanie ukončiť.

(...) predmetné dedičské konanie je vedené po matke sťažovateľky, čo ešte viac

umocňuje psychickú traumu sťažovateľky zo smrti jej matky, ktorú nesmierne milovala

a ktorá ich s bratmi vychovávala od detstva sama, keďže otec sťažovateľky umrel ako veľmi

mladý človek (sťažovateľka mala vtedy iba 8 mesiacov). Preto o to väčšie puto medzi

sťažovateľkou a jej mamou (neustále v spoločnej domácnosti) počas života existovalo.

(...) konanie v predmetnej dedičskej veci prebieha už takmer 11 rokov!!!

(...) Uvedeným postupom zo strany Okresného súdu Veľký Krtíš ako aj notára JUDr.

Pavla Tótha, predovšetkým ich nečinnosti, resp. činnosti v rozpore so zákonmi SR, došlo

k vážnemu porušeniu ústavnosti a zákonnosti postupu v konaní pri prejednávaní dedičstva

po poručiteľke , zomr. , podľa Slovenskej

republiky, kedy podľa vyššie uvedených skutočností a okolností došlo k neodôvodneným

prieťahom v predmetnom dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde

Veľký Krtíš ako zo strany okresného súdu, tak aj zo strany povereného notára JUDr. Pavla

Tótha. (...)»

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky , na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom Okresného

súdu Veľký Krtíš a notára JUDr. Pavla Tótha v konaní vedenom pod sp. zn. ,

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. ako aj

poverenému notárovi JUDr. Pavlovi Tóthovi sp. zn. prikazuje konať bez

zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke , priznáva finančné zadosťučinenie v sume

30.237,32 € (slovom: tridsaťtisícdvestotridsaťsedem eur a tridsaťdva centov),

(pozostávajúce z náhrady spôsobenej škody vo výške 15.237,32 € a 15.000,- ako

zadosťučinenie za spôsobené prieťahy v konaní) ktoré je Okresný súd Veľký Krtíš povinný

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Veľký Krtíš je povinný uhradiť sťažovateľke ,

trovy tohto konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri

centov) na účet Advokátskej kancelárie Kováč/Krpčiarová & partners, s.r.o., zast.

JUDr. Adrianou Krpčiarovou, so sídlom M. Bela č. 2, Lučenec 984 03, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (...)“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 983/16 zo 17. augusta 2016

(ku ktorému bola pripojená aj chronológia úkonov vykonaných v napadnutom konaní, ako

aj vyjadrenie notára ako súdneho komisára a taktiež vyjadrenie zákonného sudcu) a právna

zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 12. septembra 2016

a jeho doplnením z 23. septembra 2016.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné

skutočnosti:

«(...) Po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. k predmetnej sťažnosti

dávam nasledovné vyjadrenie :

- zákonným sudcom vo veci vedenej na OS VK pod sp. zn. je t. č.

JUDr. Slavomír Cimerman,

- dňa 2. februára 2005 bol súdu doručený úmrtný list , na základe

ktorého súd uznesením zo dňa 11. februára 2005 č. k. podľa § 175a ods. 2

začal konanie v dedičskej veci po poručiteľke zomrelej dňa

a ten istý deň podľa poveril notára JUDr. Alžbetu

Kondrlíkovú na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke,

- dňa 3. marca 2005 spísaná notárom zápisnica o predbežnom vyšetrení,

- po doručení žiadaných podkladov pre konanie (archív, kataster), predložení

notárskej zápisnice sp. zn. N 14/91, Nz 14/91 - závet poručiteľky, súdny komisár určil

termín pojednávania na deň 3. júna 2005, nevykonané neúčasť predvolaných,

- na základe žiadosti dňa 25. novembra 2005 vec odňatá

súdnemu komisárovi JUDr. Alžbete Kondrlíkovej a dňa 25. novembra 2005 bol vo veci

súdom poverený na vykonanie úkonov JUDr. Pavol Tóth v súlade s rozvrhom práce a spis

mu bol predložený,

- súdnym komisárom opätovne dňa 27. decembra 2005 žiadané aktuálne podklady

pre konanie,

- dna 11. januára 2006 na základe výzvy súdneho komisára osobne

oznámila jej známe údaje ohľadom dedičov poručiteľky (pracujú v zahraničí).

- na termín pojednávania dňa 26. januára 2006 sa účastníci konania resp.

predvolaní nedostavili

- na termín dňa 24. februára 2006 sa dostavil len - vnuk poručiteľky

(oboznámený s podkladmi i závetom), dovoláva sa relatívnej neplatnosti závetu poručiteľky,

- na termín 7. marca 2006 zásielky neprevzaté, opakovane výzvy tiež neprevzaté (č. l.

105-111),

- dňa 6. apríla 2006 sa k súdnemu komisárovi dostavil - vnuk

poručiteľky, ktorý prehlásil, že dedičstvo neodmieta a namieta relatívnu neplatnosť závetu,

- vykonávané úkony spojené s pátraním po pobyte - vnuka

poručiteľky,

- termín pojednávania dňa 5. júna 2006 prítomná len ,

oboznámená s výsledkami dokazovania, odročené na termín 12. júna 2006 - tiež prítomná

len , vykonaný súpis dedičstva,

- na termín 4. júla 2006 sa nedostavil volaný ,

- termín dňa 14. septembra 2006 prítomný len právny zástupca

a , žiadosť právneho zástupcu o prerušenie dedičského konania za účelom

podania žaloby o určenie neplatnosti poslednej vôle poručiteľky,

- uznesením zo dňa 4. októbra 2006 č. k. -140 prerušené konanie

o dedičstve na čas sporového konania (v prípade nepodania žaloby do 30 dní od doručenia

uznesenia, dedičský súd bude pokračovať v dedičskom konaní (právoplatné 23. októbra

2006),

- dňa 15. februára 2007 doručené oznámenie právneho zástupcu

a , že dedičov už nezastupuje,

- dňa 15. februára 2007 prítomná len , nutnosť odročenia, dedičia

neboli oboznámení so súpisom dedičstva, upozornila na svoju neprítomnosť

od 5. marca 2007 do 28. marca 2007.

- opakovaný pokus súdneho komisára o vyjadrenie dedičov k súpisu dedičstva,

- dňa 29. marca 2007 sa dostavil k súdnemu komisárovi dedič , tento

navrhol dedičskú dohodu s , určený termín na 4. apríla 2007,

- na termín dňa 4. apríla 2007 sa dostavili a , ktorá

nesúhlasila s dedičskou dohodou ani s odhadom hodnoty nehnuteľnosti zo strany obce,

nesúhlasila aby dedičmi boli i vnuci poručiteľky a ,

- dňa 11. apríla 2007 doručila žiadosť o prerušenie dedičského

konania do 30. júna 2007 za účelom „odborného posúdenia závetu“,

- uznesením súdu zo dňa 10. mája 2007 č. k. -168 ustanovený do

dedičského konania znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti

.

- uznesením súdu zo dňa 25. mája 2007 č. k. -171 zamietnutý návrh

na prerušenie konania, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením

zo dňa 22. augusta 2007 sp. zn. potvrdil,

- dňa 25. mája 2007 podala sťažnosť predsedovi Okresného súdu

Veľký Krtíš

- ustanovený znalec zvolal ohliadku nehnuteľnosti, ktorej ocenenie mal vykonať na

deň 21. júna 2007, znalca telefonicky žiadala zrušiť termín z dôvodu jej

študijného zaneprázdnenia, znalec dňa 30. decembra 2007 určil termín ohliadky na

8. januára 2008,

- listom zo dňa 2. januára 2008 požiadala o zrušenie termínu

ohliadky,

- dňa 27. decembra 2007 podala na súd návrh na obnovu konania

v dedičskej veci sp. zn. spolu so žiadosťou o vylúčenie Okresného súdu Veľký

Krtíš z konania za predpojatosť a žiadosťou „o predbežné opatrenie s odkladným účinkom

na plnenie povinností uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa

23. októbra 2007,

- dňa 3. januára 2008 doručila Krajskému súdu v Banskej Bystrici

žiadosť o zrušenie termínu ohliadky adresovaný znalcovi ,

- na základe vyjadrenia vyššej súdnej úradníčky JUDr. Jany Fabianovej, okresný súd

uznesením zo dňa 25. februára 2008 č. k. -228 rozhodol, že vyššia súdna

úradníčka JUDr. Jana Fabianová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci,

- uznesením zo dňa 25. februára 2008 č. k. -230 rovnako súd rozhodol,

že JUDr. Tóth nie je vylúčený z úkonov súdneho komisára vo veci vedenej pod sp. zn.

,

- dňa 10. marca 2008 doručené okresnému súdu odvolanie voči

obom citovaným uzneseniam,

- Krajský súd v Banskej Bystrici uzneseniami zo dňa 14. apríla 2008 č. k.

-244 a č. k. - 245 obidve uznesenia okresného súdu potvrdil

- znalec opakovane vyzvaný na predloženie znaleckého posudku,

- dňa 31. decembra 2008 doručila okresnému súdu podanie,

ku ktorému mala byť vypočutá dňa 2. marca 2009 spolu so znalcom, ktorý sa na termín

dostavil ( nie) a uviedol, že opakovane zmarila vykonanie

ohliadky nehnuteľnosti (č. l. 267).

- dňa 30. apríla 2009 doručený súdu znalcom termín ohliadky 7. mája 2009,

- dňa 4. mája 2009 doručená predsedovi súdu sťažnosť na konanie

súdneho komisára (vybavená predsedom súdu ako nedôvodná dňa 24. júla 2009),

- dňa 12. mája 2009 oznámil znalec , že vykonanie ohliadky rodinného

domu bolo štvrtýkrát zmarené ,

- uznesením okresného súdu zo dňa 7. septembra 2009 č. k. -305 bola

uložená poriadková pokuta, podané odvolanie,

- krajský súd uznesením zo dňa 5. septembra 2009 č. k. -337 potvrdil

uznesenie okresného súdu o uložení pokuty,

- dňa 14. decembra 2009 požiadala súd o odpustenie uloženej

poriadkovej pokuty,

- okresný súd uznesením zo dňa 25. januára 2010 č. k. -347 rozhodol, že

sa uložená pokuta neodpúšťa,

- dňa 31. decembra 2010 stále nezložený preddavok na znalecké dokazovanie, ktorý

mala zložiť ,

- dňa 28. júna 2010 na Krajský súd B. B doručené „odvolanie, návrh a žiadosť“

(č. l. 373 a nasl.),

- po námietke zaujatosti Mgr. Straškovej (podané na sudcu trestné oznámenie

) vec pridelená Mgr. Milanovi Vargovi, ktorý nebol vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

10. januára 2011 č. k. -405),

- na základe žiadosti vyššej súdnej úradníčky JUDr. Jany Fabianovej

( podala na túto trestné oznámenie) okresný súd uznesením zo dňa

3. novembra 2011 č. k. -412 vylúčil VSÚ JUDr. Fabianovú z prejednávania

a rozhodovania veci sp. zn. , podáva dňa 1. decembra 2011

odvolanie proti tomuto uzneseniu,

- Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 23. januára 2012 č. k.

-429 odvolanie odmietol,

- v priebehu sústavného rozhodovania o podaniach a následných jej

odvolaniach, bol znalec vyčiarknutý zo zoznamu znalcov - súd mu uznesením

zo dňa 7. mája 2012 č. k. -446 priznal znalečné,

- uznesením okresného súdu zo dňa 20. júna 2012 č. k. -449 bol do

konania ustanovený znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností

,

- znalec predložil súdu dňa 20. augusta 2012 znalecký posudok, spis vrátený

súdnemu komisárovi,

- dňa 5. novembra 2012 uznesením č. k. -498 rozhodol o priznaní

odmeny a náhradu hotových nákladov,

- dňa 19. novembra 2012 doručila okresnému súdu „návrh na

opravu odôvodnenia uznesenia č. k. -498“ (č. l. 501 a nasl.),

- keďže nezložila zálohu na trovy dokazovania, Krajský súd Justičná

pokladnica Bratislava rozhodol o nariadení výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky

oprávneného odpísaním účtu (č. 1. 503),

- uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. júna 2013 č. k.

16CoD/5/2013- 519 súd návrh o opravu odôvodnenia uznesenia zamietol,

- podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-446

- uznesením krajského súdu zo dňa 5. marca 2014 č. k. -542 potvrdil

uznesenie okresného súdu č. k. -446,

- dňom 3. apríla 2014 vec pridelená JUDr. Slavomírovi Cimermanovi (od 1. apríla

2014 Mgr. Varga nie je sudcom),

- súd vzhľadom na nevrátenie doručeniek od účastníkov konania, ktorí sa zdržiavajú

v zahraničí, musel pristúpiť k reklamácií dňa 3. júla 2014,

- dňa 12. novembra 2014 spis opäť vrátený súdnemu komisárovi na pokračovanie

v dedičskom konaní,

- po doručení aktuálnych podkladov pre konanie, bol určený termín pojednávania

16. marca 2015, trvala na zohľadnení nákladov investovaných z jej strany

do nehnuteľnosti - povinnosť predložiť doklady do 15 dní notárovi,

- dňa 30. marca 2015 žiada predĺžiť lehotu na doručenie dokladov

o jej investíciách do 15. apríla 2015 (č. l. 628),

- splnomocnený právny zástupca JUDr. Krpčiarová podaním zo dňa 27. marca 2015

doručeným súdnemu komisárovi dňa 2. apríla 2015 napriek uvedenej žiadosti jej klientky,

žiada o pokračovanie v dedičskom konania (č. l. 629),

- dňa 28. apríla 2015 telefonicky súdnemu komisárovi oznámené účastníkom konania

, že na území SR sa (jeho splnomocnený zástupca a účastník

konania) bude zdržiavať v mesiacoch júl - august 2015 (č. l. 633),

- dňa 29. apríla 2015 doručila súdnemu komisárovi ďalšie podanie

-doplnenie majetku spolu s prílohami (č. l. 634 a nasl.),

- na termín dňa 30. júla 2015 sa a jej právny zástupca nedostavili,

- uznesením okresného súdu zo dňa 27. januára 2016 č. k. -653 odkázal

na podanie žaloby o určenie že do dedičstva patrí jej pohľadávka z titulu

vynaložených investícií vynaložených do predmetu dedičstva a jej výške, dňa 18. februára

2016 doručené odvolanie proti tomuto uzneseniu,

- dňa 5. apríla 2016 spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu v Banskej

Bystrici (zapožičaný okresnému súdu),

Ako vyplýva v danom prípade z vyššie uvedeného, i keď je trvanie napadnutého

dedičského konania neprimerané, zdanlivé prieťahy v konaní sú spôsobené následkom

správania sa samotnej sťažovateľky . Ako je citované aj v samotnej

sťažnosti účastník konania musí postupovať tak, aby sám nespôsoboval zbytočné prieťahy

v konaní, napríklad neodôvodnenou neúčasťou na pojednávaniach, včasné vyjadrenie sa

k výzve súdu. Musím konštatovať, že správanie zo strany sťažovateľky súdu resp. súdnemu

komisárovi vlastne nedalo možnosť rozhodnúť vo veci samej. Súd i súdny komisár plynule

konali bez prieťahov, ale museli rozhodovať o sústavných podaniach sťažovateľky, ktorá

absolútne nespolupracovala so súdnym komisárom, ani pôvodne ustanoveným znalcom.

Proti každému rozhodnutiu súdu podávala odvolanie (na čo má nepopierateľné právo).

Dĺžku konania tiež ovplyvnila skutočnosť, že účastníci konania a

sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí.

Pokiaľ vo svojej sťažnosti sťažovateľka žiada, aby jej bolo priznané finančné

zadosťučinenie vo výške 30.237,32 Eur, ktoré má pozostávať z bližšie nešpecifikovanej

škody spôsobenej súdom vo výške 15.327,32 Eur a sumy 15.000,- Eur za spôsobené

prieťahy v konaní, i uplatnené trovy konania navrhujem zamietnuť ako nedôvodné.

Mám za to, že vo veci súd konal plynule a bez prieťahov. Z týchto dôvodov žiadam

Ústavný súd Slovenskej republiky, aby sťažnosti nevyhovel.

V zmysle o organizácii Ústavného súdu SR

a o konaní pred ním, na verejnom pojednávaní senátu ústavného súdu netrvám.»

3.2 Notár (súdny komisár) JUDr. Pavol Tóth popísal chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

«I. Skutková a právna zložitosť sporu

- Poručiteľka závetom vo forme notárskej listiny dedičstvo poručila svojej dcére

, rod. , , opomenula pritom svojich troch

ďalších potomkov (vnukov), ktorí dedičstvo neodmietli a namietali relatívnu neplatnosť

závetu podľa § 479 Obč. zák. Právny zástupca dvoch neopomenuteľných dedičov,

JUDr. Veselý však namietal aj absolútnu neplatnosť závetu, preto na návrh súdneho

komisára bolo vydané Uznesenie -140 dňa 04.10.2006 a dvaja opomenutí

vnuci boli odkázaní na podanie žaloby na súd o určenie absolútnej neplatnosti závetu. Na

čas sporového konania súd dedičské konanie prerušil. Žaloba v určenej lehote nebola

podaná, súd pokračoval v konaní so závetnou dedičkou a neopomenuteľnými zákonnými

dedičmi, ktorým po namietaní relatívnej neplatnosti prináleží tzv. povinný dedičský podiel

po 1/12-ine k celku.

- Túto skutočnosť závetná dedička nevie akceptovať a o dedičstvo sa nemieni s nikým

deliť. Zastáva názor, že „súd po márnom uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa

Uznesenia -140 mal vydať meritórne rozhodnutie o potvrdení celého dedičstva

závetnej dedičke a konanie ukončiť.“ Nie je ochotná spolupracovať a akceptovať právny

názor súdneho komisára. V tomto ju jednoznačne podporuje aj zvolená právna zástupkyňa.

- Obaja zákonní dedičia žijú v cudzine, komunikácia s nimi je komplikovaná, vzťahy

medzi nimi a závetnou dedičkou (ich tetou) sú vážne narušené.

II. Procesné úkony od začatia konania dosiaľ(...)

III. Prekážky postupu konania podľa a nasl.

Prekážky takéhoto charakteru na strane účastníkov neboli.

IV. Prieťahy spôsobené sťažovateľkou

- výnimkou jediného, nezúčastnila sa žiadneho ďalšieho pojednávania v prítomnosti

ostatných účastníkov konania. Spolu vôbec nekomunikovali, pričom mala zo strany

spoludedičov navrhnutú dedičskú dohodu.

- nechcela sa deliť o dedičstvo, preto neakceptovala žiadny procesný úkon súdu,

podávala sťažnosti, zmarila množstvo termínov na vykonanie ohliadky súdnym znalcom,

podávala trestné oznámenia na súdnych úradníkov, opätovne podávala námietky zaujatosti

sudcov a iné.

- z takých a podobných dôvodov som ako súdny komisár takmer 6 rokov

(od 31.12.2008 do 12.11.2014) nemal spis u seba.

V. Súdne prieťahy

Nepripúšťam, že prieťahy boli spôsobené súdnym komisárom či súdom.

VI. Prieťahy považujem za zbytočné zo strany účastníčky , ktorá sa riadila

klamnými predstavami o dedičských nárokoch. Napriek 10 rokov trvajúcemu konaniu si

myslím, že nebyť jej negativistického postoja k veci, konanie by bolo ukončené

v primeranom čase do dvoch rokov.

Z hľadiska plynulosti konania ďalšou prekážkou na strane účastníkov bola okolnosť,

že zákonní dedičia sú usadení v cudzine a komunikácia s nimi, doručovanie písomností boli

zdĺhavé.

VII. Iné okolnosti

Keďže z Uznesenia -653 môže vzniknúť dojem, že súdny komisár

zámerne odďaľuje ukončenie veci, chcem poznamenať, že k vydaniu Uznesenia som sa

rozhodol preto, lebo pohľadávka z titulu investícií prihlásená v plnej výške

znalcom zistenej všeobecnej ceny domovej nehnuteľnosti som považoval za neseriózny

výsmech tohto účastníka voči zákonným dedičom a za isté pohŕdanie súdom.

Na druhej strane, že pohľadávka dediča, ako investičné náklady do časti dedičstva sa

má vyriešiť v dedičskom konaní (aj keď postupom podľa ), lebo od tohto

určenia sa odvíja rozsah dedičského práva toho-ktorého dediča, pričom nejde o spor

o dedičské právo. Myslím si, že závetná dedička by v sporovom súdnom konaní (po

ukončení konania) neobstála so svojou pohľadávkou ani z pohľadu .

K verejnému pojednávaniu na ústavnom súde by som chcel uviesť, že pokiaľ ústavný

súd prijme právny názor dedičského súdu, že v tomto dedičstvom konaní účastníkmi okrem

závetnej dedičky sú aj ďalší zákonní dedičia, potom od verejného pojednávania podľa

môjho názoru nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»

3.2 Zákonný sudca JUDr. Slavomír Cimerman uviedol tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Nepochybne možno konštatovať, že za prieťah v konaní môže len sama

účastníčka - dedička, ktorá neustále podávala nesúvisiace s vecou podania a opravné

prostriedky o ktorých museli súdy rozhodovať. Tento záver vyplýva z obsahu spisu.

Sťažovateľka sa voči súdu správala častokrát pohŕdavo a nerešpektovala výzvy, ktoré jej

boli adresované v snahe urýchlene ukončiť vec. V tomto smere sa možno v plnom rozsahu

stotožniť s argumentáciou notára JUDr. Pavla Tótha, ktorú podal vo vyjadrení k sťažnosti.

Je nutné ešte poznamenať, že v minulosti som pojednával vec pod zn.

v ktorej sa stala neúspešnou účastníčkou. Vec je právoplatne skončená. Po skončení

konania menovaná podala na moju osobu trestné oznámenie, čo len dokumentuje jej postoj

k súdu a správaniu sa ako účastníka konania. Účastníčka v každej veci, ktorá bola alebo je

vedená na súde volila rovnaký postup, keď sa nemohla domôcť práva ktoré jej nepatrilo, tak

podávala sťažnosti predsedovi súdu resp. orgánu notárskej komory a pokiaľ ani tam nebola

úspešná, tak podávala trestné oznámenia orgánom činným v trestnom konaní.

Sťažnosť sťažovateľky považujem za nedôvodnú a neopodstatnenú, preto navrhujem

vyniesť výrok, že právo sťažovateľky v dedičskej veci porušené nebolo a nepriznať jej

nemajetkovú ujmu a náhradu trov konania.“

3.3 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu, notára a zákonného sudcu v posudzovanom konaní zaujala toto stanovisko:

«(...) 1. K vyjadreniu Okresného súdu Veľký Krtíš:

Vyjadrenie Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 17.08.2016 sa snaží chronologicky

načrtnúť priebeh predmetného dedičského konania vedeného pod č.k. po por.

.

Vo svojom vyjadrení sa snaží navodiť dojem, že sťažovateľka spôsobila takto

neúmerne dlhé prejednávanie dedičstva - dedičské konanie, pričom sa odmieta vyjadriť ku

skutočnosti, prečo ignoruje právoplatné uznesenie zo dňa 04.10.2006, právoplatné dňa

23.10.2006, ktorým boli zákonný dedičia vyzvaný na podanie žaloby o neplatnosť závetu,

pričom boli upozornení, že pokiaľ tak v stanovenej lehote neurobia, v ďalšom konaní sa

bude prejednávať dedičstvo len so závetnou dedičkou, ktorou bola a aj je sťažovateľka

.

S ohľadom na uvedenú skutočnosť sa preto argumenty o predlžovaní tohto konania

pre správanie sťažovateľky javia ako neopodstatnené, nakoľko sťažovateľka nemala počas

konania právne zastúpenie, svojich práv sa snažila domôcť prostredníctvom zákonných

inštitútov, ktoré jej zákon umožňoval, pričom v prípade, ak sa sťažovateľka nestotožnila

s postupom prípadne niektorým rozhodnutím vydaným v rámci predmetného dedičského

konania, využila iba svoje zákonné právo podať opravný prostriedok prípadne námietku

zaujatosti, pokiaľ mala pochybnosť o nezaujatosti niektorého člena senátu 2D, príp. notára.

Skutočnosť, že napr. jej námietky zaujatosti boli opodstatnené, dokazuje aj fakt, že väčšina

sudcov Okresného súdu Veľký Krtíš sa v prípade osoby vyjadrila, že

sa cíti byť zaujatá.

Pokiaľ notár príp. súd nariadili nejaké úkony v predmetnej veci, snažila sa ich

dodržať, pokiaľ to bolo v jej možnostiach. Nakoľko v rokoch 2007 -

2009 diaľkovo študovala na vysokej škole v Prahe, jej časové možnosti boli zúžené, nakoľko

popri štúdiu aj pracovala. V prípade, že mala nejaké skúšky príp. termín obhajoby resp.

štátnic a zistila, že termíny kolidujú, obratom o tom upovedomila notára, príp. súdneho

znalca. Aj napriek tomu sa v tomto smere javí postup notára, príp. súdneho znalca, naďalej

ako účelový, keďže predvolania na niektoré termíny zasielali bez časového predstihu a keď

si sťažovateľka upovedomenie o termíne prevzala, zistila, že termín už bol realizovaný

(napr. predvolanie na termín 06.02.2009 súdnym znalcom, doručený dňa 27.02.2009).

Notár v niektorých prípadoch vyrozumenie o termíne ani len nezaslal - tak ako to uvádza

vo svojom vyjadrení o termíne naplánovanom na deň 30.07.2015, ktoré nebolo sťažovateľka

a ani jej právnej zástupkyni doručené vôbec.

Faktom stále zostáva nepochopiteľné konanie resp. nekonanie súdneho komisára

JUDr. Pavla Tótha, ktorý bol predmetnou dedičskou vecou súdom poverený prejednať dňa

25.11.2005. Dňa 27.12.2005 si vyžiadal súdny komisár - notár JUDr. Tóth „aktuálne

podklady“ pre konanie. Od tohto momentu sa stanovených termínov aktívne zúčastňovala

sťažovateľka, pričom do 04.04.2007 sa sťažovateľka zúčastnila na prejednaní dedičstva 7 x!

Ako to vyplýva už aj z vyjadrenia Okresného súdu Veľký Krtíš, v čase od 02.02.2005

(doručenia úmrtného listu poručiteľky súdu) do 04.04.2007 (viac než 2 roky) sa

sťažovateľka aktívne snažila zúčastňovať sa konania a predložiť všetky listinné dôkazy na

preukázanie jej nárokov. Aj napriek tomu že poskytla súčinnosť, nebol notár a ani okresný

súd schopní vo veci rozhodnúť a svojvoľne roky ignorovali právoplatné uznesenie z októbra

2006 ako aj fakt, že o predmet dedičstva sa sťažovateľka roky musela starať sama

s neistotou, či predmetné dedičstvo bude v jej vlastníctve, resp. v akom podiele.

S poukazom na uvedené máme za to, že Okresný súd Veľký Krtíš nesie plnú

zodpovednosť za prieťahy spôsobené v tomto konaní, či už svojou nečinnosťou, nezákonným

postupom, prípadne neprijatím takých opatrení, ktoré by ďalším prieťahom v tomto konaní

zabránili a umožnili tak účastníkom dedičského konania domôcť sa svojich zákonných práv

a tým aj právnej istoty garantovanej SR.

2. K vyjadreniu Notára JUDr. Pavla Tótha

Vyjadrenie notára JUDr. Pavla Tótha hodnotíme ako účelové s cieľom rovnako

navodiť dojem, že za 10 rokov trvajúce dedičské konanie, ktoré viedol menovaný notár od

25.11.2005, nesie zodpovednosť výlučne sťažovateľka.

Notár sa odmieta vo svojom vyjadrení venovať skutočnosti, prečo nepostupoval

v súlade so zákonom a potom, ako zákonný dedičia nenapadli platný závet, ignoroval obsah

tohto závetu a svojvoľne rozširoval a modifikoval okruh dedičov, bez ohľadu na skutočnosť,

že o predmet dedičstva je potrebné sa starať, aby sa do skončenia dedičského konania

neznehodnotil. Počas obdobia od 25.11.2005 do 04.04.2007 sa sťažovateľka na podnet

notára zúčastnila viac než 7 x aktívne prejednania dedičstva, no aj napriek jej súčinnosti

nebol schopný a ani ochotný vydať vo veci meritórne rozhodnutie. Svoje konanie sa notár

snaží ospravedlňovať tým, že nemohol zabezpečiť účasť všetkých dedičov (predovšetkým

zákonných). Toto tvrdenie notára sa rovnako javí ako účelové, keďže zákonný dedičia mali

právneho zástupcu, ktorý ich zastupovanie ukončil dňa 15.02.2007. Pokiaľ notár nevedel

zosúladiť všetkých domnelých dedičov na jeden termín a hrozilo neúmerné predlžovanie

dedičského konania, mohol využiť ďalšie zákonné možnosti na zabezpečenie plynulého

priebehu konania a vyzvať konkrétnych dedičov zverejnením vytýčeného termínu príp.

výzvy, aby sa prihlásili vyhláškou na úradnej tabuli. Notár tak neurobil, no pokračoval

v zvláštnych požiadavkách voči sťažovateľke ohľadne predkladania rôznych podkladov,

ktoré už v tom čase mal v spise k dispozícii (predovšetkým ohľadne súpisu aktív a pasív

dedičstva ako aj ich hodnoty).

Pokiaľ sa sťažovateľka na postup súdu sťažovala k rukám predsedníčky súdu, k tejto

sa vyjadril notár a následne bola uvedená sťažnosť postúpená predsedníčkou Okresného

súdu Veľký KrtíŠ na „vybavenie“ Notárskej komore SR (viď. č.l. 644, 648). Aj z uvedeného

postupu je zjavné, že Okresný súd Veľký Krtíš ani v tomto prípade nepostupoval v súlade

so zákonom, keďže sťažnosti vybavuje predseda súdu a nie iný orgán resp. inštitúcia.

Rovnako je potrebné uviesť, že nie je pravdou, tak ako to uvádza notár

JUDr. P. Tóth, že sa sťažovateľka nezúčastnila žiadneho pojednávania, resp. v prítomnosti

ostatných dedičov, keďže prejednávaní sa nezúčastňovali domnelí zákonní dedičia, nie

sťažovateľka.

S poukazom na uvedené je zjavné, že notár si v predmetnom dedičskom konaní

odmieta pripustiť akékoľvek svoje pochybenie, pričom rovnako nikde nezaujal

stanovisko ku skutočnosti, prečo ignoruje roky právoplatné uznesenie z októbra 2006,

po právoplatnosti ktorého mal konať už len so sťažovateľkou.

3. K vyjadreniu sudcu JUDr. Slavomíra Cimermana

Sťažovateľka sa s vyjadrením sudcu JUDr. Slavomíra Cimermana nestotožňuje,

nakoľko mu bol predmetný spis pridelený až dňa 03.04.2014, teda po viac ako 9 rokoch od

začatia konania, pričom sa menovaný sudca vyjadruje ku konaniu (vedenej

pravdepodobne na Okresnom súde Veľký Krtíš - sudca neuvádza na ktorom súde sa

predmetné konanie viedlo). Predmetné konanie nemá s predmetným dedičským konaním

nič spoločné, pričom sudca JUDr. S. Cimerman neuvádza všetky okolnosti

predmetného prípadu, ktoré by poskytli seriózny pohľad na predmetný prípad, opäť sa ale

venuje skutočnosti, že sťažovateľka využívala svoje právo podávať opravné prostriedky

v predmetnom konaní. Zároveň konštatuje, že sa účastníčka mala správať voči súdu

pohŕdavo, čo nie je pravdou a toto svoje tvrdenie sudca JUDr. S. Cimerman neopiera

o žiadne konkrétne skutočnosti a pravdepodobne vychádzajú len z jeho osobného pocitu,

resp. nesympatie voči sťažovateľke.

Konštatujeme, že snaha opätovne vykresľovať sťažovateľku ako osobu, zodpovednú

za 10 rokov trvajúce dedičské konanie je možné hodnotiť ako snahu odviesť pozornosť od

pochybení na strane Okresného súdu Veľký Krtíš ako aj notára - súdneho komisára

JUDr. Pavla Tótha. Sudca JUDr. Slavomír Cimerman nikde vo svojom vyjadrení neuvádza,

aké opatrenia prijal na to, aby sa predmetná dedičská vec mohla ukončiť vydaním

meritórneho rozhodnutia.

Na záver je nutné skonštatovať, že jedinou dedičkou majetku po poručiteľke je

sťažovateľka, pričom si sťažovateľka dlhodobo kladie otázku, či je toto dôvod, prečo

v predmetnom dedičskom konaní nie je možné vydať meritórne rozhodnutie.

Súd ako aj poverený súdny komisár by predsa mali vždy postupovať nezaujato a s ohľadom

na všetkých účastníkov konania ako aj fakt, aby sa ich postupom nespôsobila nikomu škoda

a ani iná ujma. V tomto prípade sa žiaľ nebral zo strany súdu a ani povereného notára

žiaden ohľad na skutočnosť, že poručiteľka bola matkou sťažovateľky, a ani na fakt, že

sťažovateľka je nútená roky investovať a udržiavať predmet dedičstva v stave spôsobilom na

užívanie, resp. v takom stave, aby sa neznehodnotil.

S poukazom na uvedené stanovisko sťažovateľky ako aj obsah podanej sťažností

navrhujeme, aby Ústavný súd SR sťažnosť pre porušenie jej ústavných práv uznal ako

opodstatnenú a priznal jej požadovanú náhradu majetkovej ujmy ako aj náhradu

nemajetkovej ujmy spôsobenej prieťahmi v predmetnom dedičskom konaní

vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš.

Zároveň súdu oznamujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní vo veci.»

V doplnení svojho vyjadrenia z 23. septembra 2016 právna zástupkyňa sťažovateľky

uviedla, že:

«(...) sťažovateľka predkladá nasledovné doplňujúce dôkazy k „Stanovisku... zo dňa

12.9.2016; k vyjadreniu notára JUDr. P. Tótha na strane 3 pod - 482, ktoré preukazuje aj

výpoveďou v konaní vedenom pod sp. zn. OP VK -23 zo dňa 19. septembra

2016, doručené dnes 23.9.2016.

Nekonečné zúfalstvo nad nevymožiteľnosťou vlastníckeho práva ako závetnej dedičky

po nebohej mojej matke ma vedie k tomuto mimoriadnemu doplneniu stanoviska, ktoré

navrhujem zohľadniť. Sú to posledné dôkazy snahy využitia opravných prostriedkov

v konaní.

S poukazom na predkladané dôkazy sťažovateľky ako aj obsah podanej sťažnosti

navrhujeme, aby Ústavný súd SR sťažnosť pre porušenie jej ústavných práv uznal ako

opodstatnenú a priznal jej požadované náhradu majetkovej ujmy ako aj náhradu

nemajetkovej ujmy spôsobenej prieťahmi v predmetnom dedičskom konaní

vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš.»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom dedičskom

konaní, ktoré uviedla predsedníčka okresného súdu v bode I./3.1 tohto nálezu, možno

konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa spornými nestali, keďže ani sťažovateľka

vo svojich replikách nemala námietky voči takto opísanému skutkovému stavu. Rovnaké

relevantné skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu súvisiaceho spisu, preto pri

posudzovaní napadnutého konania z týchto vychádzal, avšak opomenul duplicitné opísanie

týchto úkonov.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci dedičského

konania postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo

k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

8. Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej činnosti judikoval, že úkony notára

ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť

zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd ().

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

10. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom konaní môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s pobytom dediča

v zahraničí (Londýn) a s potrebou opakovaného znaleckého dokazovania, avšak neobyčajne

zdĺhavý priebeh napadnutého konania ‒ ako to budeďalej uvedené ‒ústavný súd

nepripisuje na vrub týmto skutočnostiam. Po právnej stránke možno danú dedičskú vec

považovať za štandardnú, ktorá sa osobitne nelíši od obdobných konaní tohto druhu.

11. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov

vykonaných v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod I/3.1 tohto nálezu), k neprimeranému

predĺženiu tohto konania prispela najmä samotná sťažovateľka tým, že v rokoch 2007 ‒

2012 rôznymi právne dovolenými postupmi (napr. podanie opravného prostriedku proti

uzneseniu o ustanovení znalca) odďaľovala, ale najmä právne nekorektnými postupmi

(napr. štyrikrát neospravedlnene oddialila vykonanie miestnej ohliadky) doslova

obštruovala vykonanie znaleckého posudku. Za sústavné obštrukcie pri vykonaní

znaleckého posudku jej bola uznesením č. k. -305 zo 7. decembra 2009

právoplatne uložená aj poriadková pokuta, ktorá vzhľadom na jej správanie v napadnutom

konaní ani nebola odpustená. Okrem uvedeného k predĺženiu napadnutého konania prispela

sťažovateľka tým, že z 15 nariadených pojednávaní sa nezúčastnila na 9 z nich a okrem toho

1 pojednávanie svojvoľne opustila pred ukončením.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka svojím postupom

v podstate sama znemožnila okresnému súdu/súdnemu komisárovi plynulo konať v danej

dedičskej veci.

Pokiaľ sťažovateľka podala nespočetné procesné návrhy (návrhy na odňatie veci

súdnym komisárom, odvolania proti každému dosiaľ vydanému rozhodnutiu, a to aj

procesnému, námietky predpojatosti súdnych komisárov, predsedu súdu, vyššieho súdneho

úradníka, trestné oznámenia a pod.), ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej využitie možností daných navrhovateľom procesnými predpismi (napr. podľa

vtedy aktuálne platného a účinného ) na uplatňovanie

a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu

konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné

prieťahy (napr. ). Samozrejme, sťažovateľka si za takýchto okolností musela byť

vedomá toho, že dôjde k predĺženiu predmetného konania a že je to tiež dôvod, že vec

nemohla byť ukončená v kratšom časovom horizonte. Z uvedených dôvodov však (hoci ich

vybavenie si vyžadovalo celé roky) využitím možností daných procesnými predpismi neboli

vyvolané zbytočné prieťahy v napadnutom konaní aj keď v danom prípade došlo

k neúmernému predĺženiu napadnutého konania.

12. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a vychádzajúc z chronológie úkonov vykonaných okresným súdom a účastníkmi konania

v danej veci konštatuje, že okresný súd/súdny komisár konal vo veci plynulo a priebežne

a vo veci nebol v podstate nečinný. Posudzované konanie však prebieha už od 2. februára

2005 a v súčasnosti trvá už dvanásť rokov, hoci treba dodať, že v dôsledku využitia

opravných a iných právnych prostriedkov sťažovateľkou sa spis 5x nachádzal na krajskom

súde, celkove na dobu viac rokov, ktoré obdobie nemožno pričítať na vrub okresného súdu.

Významnejšiu nečinnosť teda nemožno pričítať okresnému súdu. Ústavný súd však

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj

neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. ,

).

Ústavný súd konštatuje, že pri celkovom trvaní posudzovaného konania v období od

začiatku roka 2011 do začiatku 2012 neboli úkony súdu vždy efektívne, konkrétne okresný

súd v tomto období nedostatočne kontroloval činnosť znalca. Samo osebe toto obdobie

neefektívnej činnosti ešte nemusí byť kvalifikované ako zbytočné prieťahy v konaní, avšak

v kontexte neobvykle dlhého trvania napadnutého konania bez meritórneho rozhodnutia už

nadobúda charakter zbytočných prieťahov v zmysle .

Okresný súd takmer jeden rok vo veci nevykonal efektívne úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako i ostatní účastníci konania

počas napadnutého dedičského konania nachádzali, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovaných článkoch (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

13. Pretože v čase rozhodovania ústavného súdu o veci sťažovateľky bolo napadnuté

konanie prerušené uznesením okresného súdu č. k. -653 z 27. januára 2016,

neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a)

.

14. Sťažovateľka sa domáhala aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 30 237,32 €, z dôvodu „spočívajúcej v 10 ročnom psychickom trápení sa v relatívne

jednoduchej právnej veci dedičského konania po svojej matke por. “.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd pritom

prihliadol aj na to, že okresný súd konal v napadnutom konaní priebežne s výnimkou takmer

ročného neefektívneho konania, pričom dbal na záujmy a právnu istotu účastníkov konania,

na druhej strane sťažovateľka svojím často obštrukčným správaním v podstate sama

znemožnila okresnému súdu/súdnemu komisárovi plynulo konať v danej dedičskej veci

(pozri bod 11. - správanie sťažovateľky).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

15. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 9. októbra 2015, podanie sťažnosti

z 11. novembra 2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 12. septembra

2016). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 €

a režijný paušál dvakrát po 8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena

v sume 143 € a režijný paušál 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 448,02 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

16. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2017