Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 525/2016
PDF · 398.4 KB
No categories available
II. ÚS 525/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpenej Kováč/Krpčiarová & partners – advokátska kancelária, s. r. o.,
Mateja Bela 2120/2, Lučenec, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Adriana Krpčiarová,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Veľký Krtíš v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 110/05 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Veľký Krtíš v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 110/05 p o r u š e n é b o l o .
2. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume
448,02 € (slovom štyristoštyridsaťosem eur a dva centy), ktorú j e Okresný súd Veľký
Krtíš p o v i n n ý vyplatiť na účet spoločnosti Kováč/Krpčiarová & partners – advokátska
kancelária, s. r. o., Mateja Bela 2120/2, Lučenec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 525/2016-34 z 23. júna 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“)
v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 110/05 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:
«(...) Porušovateľom základných práv a slobôd sťažovateľky je Okresný súd Veľký
Krtíš a notársky úrad notára JUDr. Pavla Tótha, so sídlom Banícka č. 10, Veľký Krtíš.
Okresný súd Veľký Krtíš vydal dňa 25.11.2005(...) poverenie pre notára ako súdneho
komisára na prejednanie dedičstva po por. rod. , zomr.
, .
Od vyššie uvedeného dňa (25.11.2005) poverený súdny komisár postupoval v konaní
spôsobom, kedy nerešpektoval základné procesné postupy ustanovené Občianskym súdnym
poriadkom, Občianskym zákonníkom príp. iné zákonné ustanovenia, ktorými sa ako
poverený súdny komisár má pri prejednávaní dedičstva po poručiteľke riadiť. Do dnešného
dňa aj napriek dostatočne zistenému skutkovému stavu, v danom prípade majetku
poručiteľky, jej záväzkov, ako aj okruhu dedičov, príp. iných relevantných skutočností
potrebných pre vydanie rozhodnutia, poverený notár neukončil prejednávanie dedičstva po
hore uvedenej poručiteľke, resp. nevydal žiadne meritórne rozhodnutie.
Zároveň poverený notár takmer 9 rokov ignoruje rozhodnutie Okresného súdu Veľký
Krtíš 2D/110/2005-140, právoplatné dňa 23.10.2006, po právoplatnosti ktorého bol
poverený notár povinný ďalej konať len so závetnou dedičkou, ktorou je sťažovateľka
. Aj napriek jej snahe predložiť notárovi opakovane všetky doklady,
ktoré notár mnohokrát požadoval bezdôvodne, resp. sa s niektorými odmietal vysporiadať,
hoci mali vplyv na celkový objem majetku poručiteľky, ktorý bolo potrebné prejednať resp.
zahŕňal do majetku poručiteľky aj taký, ktorý zhŕňať nemal poverený notár nepostupoval
vo veci spôsobom, aby mohol predmetnú vec 2D/110/2005 ukončiť, ale naopak, bezdôvodne
spôsobuje takmer 10 rokov prieťahy v tomto konaní a odmieta predmetné dedičské konanie
ukončiť vydaním meritórneho rozhodnutia prípadne predložiť spis príslušnému súdu na
vydanie prípadného uznesenia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. (...)
Posledným úkonom zo strany notára JUDr. Pavla Tótha bol „List“ zo dňa
25.05.2015, doručený dňa 29.05.2015, v ktorom konštatuje, že „na pojednávaní v mesiaci
júl - august 2015 sa k dedičskému konaniu majú vyjadriť zákonní dedičia počas pobytu na
území SR.“
Dávam do pozornosti Ústavného súdu SR, že poverený notár JUDr. Pavel Tóth do
dnešného dňa ani len nevytýčil termín pojednávania a sťažovateľke (ani jej právnemu
zástupcovi) do dnešného dňa nedoručil žiadnu informáciu príp. prípis zo strany ďalších
účastníkov konania, ktorých notár považuje za zákonných dedičov. (...)
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonom stanovené procesné postupy,
ako aj nevyhnutnosť rešpektovať zákonné práva závetnej dedičky (sťažovateľky) a poslednú
vôľu poručiteľky, sa sťažovateľka opakovane obrátila na Okresný súd Veľký Krtíš, príp.
Krajský súd Banská Bystrica so sťažnosťou na postup súdu resp. povereného notára,
pričom naposledy tak urobila v máji 2015, resp. jún 2015, kedy žiadala o prijatie
relevantných opatrení, ktoré zabránia ďalšiemu porušovaniu zákona ako aj bezdôvodných
prieťahov v tomto konaní. Zároveň sťažovateľka upozornila príslušný súd, že bude nútená
požadovať finančné odškodnenie za vyššie uvedené bezdôvodné prieťahy v predmetnom
dedičskom konaní 2D/110/2005, Dnot 587/2005, ktoré preukázateľne pretrvávajú min. od
23.10.2006.
Posledná sťažnosť sťažovateľky adresovaná do rúk predsedníčky Okresného súdu
Veľký Krtíš vo veci 2D/110/2005, bola vybavená listom zo dňa 11.09.2015, doručený
dňa 21.09.2015, pod Spr 2068/15, kde predsedníčka súdu Mgr. Eva Strašková konštatuje, že
sťažnosť sťažovateľky vyhodnotila ako nedôvodnú.
V prílohe tejto sťažnosti predkladáme súdu aj ďalšie kópie opakovaných sťažností
adresovaných do rúk predsedníčky Okresného súdu Veľký Krtíš, odpoveď Krajského súdu
Banská Bystrica zo dňa 11.04.2013 na sťažnosť sťažovateľky už v roku 2013, ktorý
konštatoval opodstatnenosť jej sťažnosti, ako aj ďalšie oznámenie o vybavení sťažnosti
zo strany Notárskej komory SR, ktorej predsedníčka súdu opakovane postúpila sťažnosť na
vybavenie, pričom podotýkam, že Notárska komora SR nie je príslušným orgánom na jej
vybavenie, čo potvrdzuje aj jej odpoveď zo dňa 24.06.2009. Zároveň Notárska komora SR
Spr./0815/2007 zo dňa 23.04.2007 dala sťažovateľke na vedomie, že závet formou notárskej
zápisnice č. Nz 14/91 bol spísaný štátnou notárkou JUDr. Alžbetou Kondrlíkovou na
Štátnom notárstve vo Veľkom Krtíši dňa 9.1.1991 a takéto dokumenty nemôže Notárska
komora SR vôbec posudzovať. (...)
Podanie tejto sťažnosti na Ústavný súd SR je aj z uvedených dôvodov hodných
osobitného zreteľa poslednou možnosťou sťažovateľky dosiahnuť účinnú ochranu svojich
základných ľudských práv a slobôd ako aj ochranu jej ústavných práv garantovaných
Ústavou SR a zabrániť tak zvyšovaniu škody ako materiálnej (sťažovateľka musí vynakladať
vlastné finančné prostriedky na údržbu nehnuteľnosti ktorá je predmetom dedičstva), tak aj
nemateriálnej (spočívajúcej v 10 ročnom psychickom trápení sa v relatívne jednoduchej
právnej veci dedičského konania po svojej matke por. ).
Na základe uvedených skutočností preto sťažovateľka požaduje priznanie finančného
zadosťučinenia za spôsobené prieťahy v predmetnom konaní 2D/110/2005 vedenom na
Okresnom súde Veľký Krtíš vo výške 15.000,-€.
(...) sťažovateľka poskytla súčinnosť poverenému notárovi, pričom poukazujeme na
to, že notár už roky disponuje v predmetnej veci dostatočným množstvom podkladov, na
základe ktorých mohol dedičské konanie ukončiť.
(...) predmetné dedičské konanie je vedené po matke sťažovateľky, čo ešte viac
umocňuje psychickú traumu sťažovateľky zo smrti jej matky, ktorú nesmierne milovala
a ktorá ich s bratmi vychovávala od detstva sama, keďže otec sťažovateľky umrel ako veľmi
mladý človek (sťažovateľka mala vtedy iba 8 mesiacov). Preto o to väčšie puto medzi
sťažovateľkou a jej mamou (neustále v spoločnej domácnosti) počas života existovalo.
(...) konanie v predmetnej dedičskej veci prebieha už takmer 11 rokov!!!
(...) Uvedeným postupom zo strany Okresného súdu Veľký Krtíš ako aj notára JUDr.
Pavla Tótha, predovšetkým ich nečinnosti, resp. činnosti v rozpore so zákonmi SR, došlo
k vážnemu porušeniu ústavnosti a zákonnosti postupu v konaní pri prejednávaní dedičstva
po poručiteľke , zomr. , podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, kedy podľa vyššie uvedených skutočností a okolností došlo k neodôvodneným
prieťahom v predmetnom dedičskom konaní 2D/110/2005 vedenom na Okresnom súde
Veľký Krtíš ako zo strany okresného súdu, tak aj zo strany povereného notára JUDr. Pavla
Tótha. (...)»
2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný
súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky , na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Veľký Krtíš a notára JUDr. Pavla Tótha v konaní vedenom pod sp. zn. 2D/110/2005,
Dnot 587/2005 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. 2D/110/2005 ako aj
poverenému notárovi JUDr. Pavlovi Tóthovi sp. zn. Dnot 587/2005 prikazuje konať bez
zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke , priznáva finančné zadosťučinenie v sume
30.237,32 € (slovom: tridsaťtisícdvestotridsaťsedem eur a tridsaťdva centov),
(pozostávajúce z náhrady spôsobenej škody vo výške 15.237,32 € a 15.000,- ako
zadosťučinenie za spôsobené prieťahy v konaní) ktoré je Okresný súd Veľký Krtíš povinný
vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Okresný súd Veľký Krtíš je povinný uhradiť sťažovateľke ,
trovy tohto konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri
centov) na účet Advokátskej kancelárie Kováč/Krpčiarová & partners, s.r.o., zast.
JUDr. Adrianou Krpčiarovou, so sídlom M. Bela č. 2, Lučenec 984 03, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (...)“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 983/16 zo 17. augusta 2016
(ku ktorému bola pripojená aj chronológia úkonov vykonaných v napadnutom konaní, ako
aj vyjadrenie notára ako súdneho komisára a taktiež vyjadrenie zákonného sudcu) a právna
zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 12. septembra 2016
a jeho doplnením z 23. septembra 2016.
3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné
skutočnosti:
«(...) Po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. 2D/110/2005 k predmetnej sťažnosti
dávam nasledovné vyjadrenie :
- zákonným sudcom vo veci vedenej na OS VK pod sp. zn. 2D/110/2005 je t. č.
JUDr. Slavomír Cimerman,
- dňa 2. februára 2005 bol súdu doručený úmrtný list , na základe
ktorého súd uznesením zo dňa 11. februára 2005 č. k. 2D/110/2005 podľa § 175a ods. 2
O. s. p. začal konanie v dedičskej veci po poručiteľke zomrelej dňa
a ten istý deň podľa § 38 ods. 1 O. s. p. poveril notára JUDr. Alžbetu
Kondrlíkovú na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke,
- dňa 3. marca 2005 spísaná notárom zápisnica o predbežnom vyšetrení,
- po doručení žiadaných podkladov pre konanie (archív, kataster), predložení
notárskej zápisnice sp. zn. N 14/91, Nz 14/91 - závet poručiteľky, súdny komisár určil
termín pojednávania na deň 3. júna 2005, nevykonané neúčasť predvolaných,
- na základe žiadosti dňa 25. novembra 2005 vec odňatá
súdnemu komisárovi JUDr. Alžbete Kondrlíkovej a dňa 25. novembra 2005 bol vo veci
súdom poverený na vykonanie úkonov JUDr. Pavol Tóth v súlade s rozvrhom práce a spis
mu bol predložený,
- súdnym komisárom opätovne dňa 27. decembra 2005 žiadané aktuálne podklady
pre konanie,
- dna 11. januára 2006 na základe výzvy súdneho komisára osobne
oznámila jej známe údaje ohľadom dedičov poručiteľky (pracujú v zahraničí).
- na termín pojednávania dňa 26. januára 2006 sa účastníci konania resp.
predvolaní nedostavili
- na termín dňa 24. februára 2006 sa dostavil len - vnuk poručiteľky
(oboznámený s podkladmi i závetom), dovoláva sa relatívnej neplatnosti závetu poručiteľky,
- na termín 7. marca 2006 zásielky neprevzaté, opakovane výzvy tiež neprevzaté (č. l.
105-111),
- dňa 6. apríla 2006 sa k súdnemu komisárovi dostavil - vnuk
poručiteľky, ktorý prehlásil, že dedičstvo neodmieta a namieta relatívnu neplatnosť závetu,
- vykonávané úkony spojené s pátraním po pobyte - vnuka
poručiteľky,
- termín pojednávania dňa 5. júna 2006 prítomná len ,
oboznámená s výsledkami dokazovania, odročené na termín 12. júna 2006 - tiež prítomná
len , vykonaný súpis dedičstva,
- na termín 4. júla 2006 sa nedostavil volaný ,
- termín dňa 14. septembra 2006 prítomný len právny zástupca
a , žiadosť právneho zástupcu o prerušenie dedičského konania za účelom
podania žaloby o určenie neplatnosti poslednej vôle poručiteľky,
- uznesením zo dňa 4. októbra 2006 č. k. 2D/110/2005-140 prerušené konanie
o dedičstve na čas sporového konania (v prípade nepodania žaloby do 30 dní od doručenia
uznesenia, dedičský súd bude pokračovať v dedičskom konaní (právoplatné 23. októbra
2006),
- dňa 15. februára 2007 doručené oznámenie právneho zástupcu
a , že dedičov už nezastupuje,
- dňa 15. februára 2007 prítomná len , nutnosť odročenia, dedičia
neboli oboznámení so súpisom dedičstva, upozornila na svoju neprítomnosť
od 5. marca 2007 do 28. marca 2007.
- opakovaný pokus súdneho komisára o vyjadrenie dedičov k súpisu dedičstva,
- dňa 29. marca 2007 sa dostavil k súdnemu komisárovi dedič , tento
navrhol dedičskú dohodu s , určený termín na 4. apríla 2007,
- na termín dňa 4. apríla 2007 sa dostavili a , ktorá
nesúhlasila s dedičskou dohodou ani s odhadom hodnoty nehnuteľnosti zo strany obce,
nesúhlasila aby dedičmi boli i vnuci poručiteľky a ,
- dňa 11. apríla 2007 doručila žiadosť o prerušenie dedičského
konania do 30. júna 2007 za účelom „odborného posúdenia závetu“,
- uznesením súdu zo dňa 10. mája 2007 č. k. 2D/110/2005-168 ustanovený do
dedičského konania znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti
.
- uznesením súdu zo dňa 25. mája 2007 č. k. 2D/110/2005-171 zamietnutý návrh
na prerušenie konania, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
zo dňa 22. augusta 2007 sp. zn. 13CoD/101/2007 potvrdil,
- dňa 25. mája 2007 podala sťažnosť predsedovi Okresného súdu
Veľký Krtíš
- ustanovený znalec zvolal ohliadku nehnuteľnosti, ktorej ocenenie mal vykonať na
deň 21. júna 2007, znalca telefonicky žiadala zrušiť termín z dôvodu jej
študijného zaneprázdnenia, znalec dňa 30. decembra 2007 určil termín ohliadky na
8. januára 2008,
- listom zo dňa 2. januára 2008 požiadala o zrušenie termínu
ohliadky,
- dňa 27. decembra 2007 podala na súd návrh na obnovu konania
v dedičskej veci sp. zn. 2D/110/2005 spolu so žiadosťou o vylúčenie Okresného súdu Veľký
Krtíš z konania za predpojatosť a žiadosťou „o predbežné opatrenie s odkladným účinkom
na plnenie povinností uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš 2D/110/2005 zo dňa
23. októbra 2007,
- dňa 3. januára 2008 doručila Krajskému súdu v Banskej Bystrici
žiadosť o zrušenie termínu ohliadky adresovaný znalcovi ,
- na základe vyjadrenia vyššej súdnej úradníčky JUDr. Jany Fabianovej, okresný súd
uznesením zo dňa 25. februára 2008 č. k. 2D/110/2005-228 rozhodol, že vyššia súdna
úradníčka JUDr. Jana Fabianová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci,
- uznesením zo dňa 25. februára 2008 č. k. 2D/110/2005-230 rovnako súd rozhodol,
že JUDr. Tóth nie je vylúčený z úkonov súdneho komisára vo veci vedenej pod sp. zn.
- dňa 10. marca 2008 doručené okresnému súdu odvolanie voči
obom citovaným uzneseniam,
- Krajský súd v Banskej Bystrici uzneseniami zo dňa 14. apríla 2008 č. k.
13CoD/84/2008-244 a č. k. 13CoD/85/2008- 245 obidve uznesenia okresného súdu potvrdil
- znalec opakovane vyzvaný na predloženie znaleckého posudku,
- dňa 31. decembra 2008 doručila okresnému súdu podanie,
ku ktorému mala byť vypočutá dňa 2. marca 2009 spolu so znalcom, ktorý sa na termín
dostavil ( nie) a uviedol, že opakovane zmarila vykonanie
ohliadky nehnuteľnosti (č. l. 267).
- dňa 30. apríla 2009 doručený súdu znalcom termín ohliadky 7. mája 2009,
- dňa 4. mája 2009 doručená predsedovi súdu sťažnosť na konanie
súdneho komisára (vybavená predsedom súdu ako nedôvodná dňa 24. júla 2009),
- dňa 12. mája 2009 oznámil znalec , že vykonanie ohliadky rodinného
domu bolo štvrtýkrát zmarené ,
- uznesením okresného súdu zo dňa 7. septembra 2009 č. k. 2D/110/2005-305 bola
uložená poriadková pokuta, podané odvolanie,
- krajský súd uznesením zo dňa 5. septembra 2009 č. k. 13CoD/77/2009-337 potvrdil
uznesenie okresného súdu o uložení pokuty,
- dňa 14. decembra 2009 požiadala súd o odpustenie uloženej
poriadkovej pokuty,
- okresný súd uznesením zo dňa 25. januára 2010 č. k. 2D/110/2005-347 rozhodol, že
sa uložená pokuta neodpúšťa,
- dňa 31. decembra 2010 stále nezložený preddavok na znalecké dokazovanie, ktorý
mala zložiť ,
- dňa 28. júna 2010 na Krajský súd B. B doručené „odvolanie, návrh a žiadosť“
(č. l. 373 a nasl.),
- po námietke zaujatosti Mgr. Straškovej (podané na sudcu trestné oznámenie
) vec pridelená Mgr. Milanovi Vargovi, ktorý nebol vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
10. januára 2011 č. k. 15Nc/69/2010-405),
- na základe žiadosti vyššej súdnej úradníčky JUDr. Jany Fabianovej
( podala na túto trestné oznámenie) okresný súd uznesením zo dňa
3. novembra 2011 č. k. 2D/110/2005-412 vylúčil VSÚ JUDr. Fabianovú z prejednávania
a rozhodovania veci sp. zn. 2D/110/2005, podáva dňa 1. decembra 2011
odvolanie proti tomuto uzneseniu,
- Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 23. januára 2012 č. k.
14CoD/24/2011-429 odvolanie odmietol,
- v priebehu sústavného rozhodovania o podaniach a následných jej
odvolaniach, bol znalec vyčiarknutý zo zoznamu znalcov - súd mu uznesením
zo dňa 7. mája 2012 č. k. 2D/110/2005-446 priznal znalečné,
- uznesením okresného súdu zo dňa 20. júna 2012 č. k. 2D/110/2005-449 bol do
konania ustanovený znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností
,
- znalec predložil súdu dňa 20. augusta 2012 znalecký posudok, spis vrátený
súdnemu komisárovi,
- dňa 5. novembra 2012 uznesením č. k. 2D/110/2005-498 rozhodol o priznaní
odmeny a náhradu hotových nákladov,
- dňa 19. novembra 2012 doručila okresnému súdu „návrh na
opravu odôvodnenia uznesenia č. k. 2D/110/2005-498“ (č. l. 501 a nasl.),
- keďže nezložila zálohu na trovy dokazovania, Krajský súd Justičná
pokladnica Bratislava rozhodol o nariadení výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky
oprávneného odpísaním účtu (č. 1. 503),
- uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. júna 2013 č. k.
16CoD/5/2013- 519 súd návrh o opravu odôvodnenia uznesenia zamietol,
- podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.
2D/110/2005-446
- uznesením krajského súdu zo dňa 5. marca 2014 č. k. 13CoD/2/2014-542 potvrdil
uznesenie okresného súdu č. k. 2D/110/2005-446,
- dňom 3. apríla 2014 vec pridelená JUDr. Slavomírovi Cimermanovi (od 1. apríla
2014 Mgr. Varga nie je sudcom),
- súd vzhľadom na nevrátenie doručeniek od účastníkov konania, ktorí sa zdržiavajú
v zahraničí, musel pristúpiť k reklamácií dňa 3. júla 2014,
- dňa 12. novembra 2014 spis opäť vrátený súdnemu komisárovi na pokračovanie
v dedičskom konaní,
- po doručení aktuálnych podkladov pre konanie, bol určený termín pojednávania
16. marca 2015, trvala na zohľadnení nákladov investovaných z jej strany
do nehnuteľnosti - povinnosť predložiť doklady do 15 dní notárovi,
- dňa 30. marca 2015 žiada predĺžiť lehotu na doručenie dokladov
o jej investíciách do 15. apríla 2015 (č. l. 628),
- splnomocnený právny zástupca JUDr. Krpčiarová podaním zo dňa 27. marca 2015
doručeným súdnemu komisárovi dňa 2. apríla 2015 napriek uvedenej žiadosti jej klientky,
žiada o pokračovanie v dedičskom konania (č. l. 629),
- dňa 28. apríla 2015 telefonicky súdnemu komisárovi oznámené účastníkom konania
, že na území SR sa (jeho splnomocnený zástupca a účastník
konania) bude zdržiavať v mesiacoch júl - august 2015 (č. l. 633),
- dňa 29. apríla 2015 doručila súdnemu komisárovi ďalšie podanie
-doplnenie majetku spolu s prílohami (č. l. 634 a nasl.),
- na termín dňa 30. júla 2015 sa a jej právny zástupca nedostavili,
- uznesením okresného súdu zo dňa 27. januára 2016 č. k. 2D/110/2005-653 odkázal
na podanie žaloby o určenie že do dedičstva patrí jej pohľadávka z titulu
vynaložených investícií vynaložených do predmetu dedičstva a jej výške, dňa 18. februára
2016 doručené odvolanie proti tomuto uzneseniu,
- dňa 5. apríla 2016 spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu v Banskej
Bystrici (zapožičaný okresnému súdu),
Ako vyplýva v danom prípade z vyššie uvedeného, i keď je trvanie napadnutého
dedičského konania neprimerané, zdanlivé prieťahy v konaní sú spôsobené následkom
správania sa samotnej sťažovateľky . Ako je citované aj v samotnej
sťažnosti účastník konania musí postupovať tak, aby sám nespôsoboval zbytočné prieťahy
v konaní, napríklad neodôvodnenou neúčasťou na pojednávaniach, včasné vyjadrenie sa
k výzve súdu. Musím konštatovať, že správanie zo strany sťažovateľky súdu resp. súdnemu
komisárovi vlastne nedalo možnosť rozhodnúť vo veci samej. Súd i súdny komisár plynule
konali bez prieťahov, ale museli rozhodovať o sústavných podaniach sťažovateľky, ktorá
absolútne nespolupracovala so súdnym komisárom, ani pôvodne ustanoveným znalcom.
Proti každému rozhodnutiu súdu podávala odvolanie (na čo má nepopierateľné právo).
Dĺžku konania tiež ovplyvnila skutočnosť, že účastníci konania a
sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí.
Pokiaľ vo svojej sťažnosti sťažovateľka žiada, aby jej bolo priznané finančné
zadosťučinenie vo výške 30.237,32 Eur, ktoré má pozostávať z bližšie nešpecifikovanej
škody spôsobenej súdom vo výške 15.327,32 Eur a sumy 15.000,- Eur za spôsobené
prieťahy v konaní, i uplatnené trovy konania navrhujem zamietnuť ako nedôvodné.
Mám za to, že vo veci súd konal plynule a bez prieťahov. Z týchto dôvodov žiadam
Ústavný súd Slovenskej republiky, aby sťažnosti nevyhovel.
V zmysle § 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR
a o konaní pred ním, na verejnom pojednávaní senátu ústavného súdu netrvám.»
3.2 Notár (súdny komisár) JUDr. Pavol Tóth popísal chronológiu úkonov
vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
«I. Skutková a právna zložitosť sporu
- Poručiteľka závetom vo forme notárskej listiny dedičstvo poručila svojej dcére
, rod. , , opomenula pritom svojich troch
ďalších potomkov (vnukov), ktorí dedičstvo neodmietli a namietali relatívnu neplatnosť
závetu podľa § 479 Obč. zák. Právny zástupca dvoch neopomenuteľných dedičov,
JUDr. Veselý však namietal aj absolútnu neplatnosť závetu, preto na návrh súdneho
komisára bolo vydané Uznesenie 2D 110/2005-140 dňa 04.10.2006 a dvaja opomenutí
vnuci boli odkázaní na podanie žaloby na súd o určenie absolútnej neplatnosti závetu. Na
čas sporového konania súd dedičské konanie prerušil. Žaloba v určenej lehote nebola
podaná, súd pokračoval v konaní so závetnou dedičkou a neopomenuteľnými zákonnými
dedičmi, ktorým po namietaní relatívnej neplatnosti prináleží tzv. povinný dedičský podiel
po 1/12-ine k celku.
- Túto skutočnosť závetná dedička nevie akceptovať a o dedičstvo sa nemieni s nikým
deliť. Zastáva názor, že „súd po márnom uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa
Uznesenia 2D 110/2005-140 mal vydať meritórne rozhodnutie o potvrdení celého dedičstva
závetnej dedičke a konanie ukončiť.“ Nie je ochotná spolupracovať a akceptovať právny
názor súdneho komisára. V tomto ju jednoznačne podporuje aj zvolená právna zástupkyňa.
- Obaja zákonní dedičia žijú v cudzine, komunikácia s nimi je komplikovaná, vzťahy
medzi nimi a závetnou dedičkou (ich tetou) sú vážne narušené.
II. Procesné úkony od začatia konania dosiaľ(...)
III. Prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. O.s.p.
Prekážky takéhoto charakteru na strane účastníkov neboli.
IV. Prieťahy spôsobené sťažovateľkou
- výnimkou jediného, nezúčastnila sa žiadneho ďalšieho pojednávania v prítomnosti
ostatných účastníkov konania. Spolu vôbec nekomunikovali, pričom mala zo strany
spoludedičov navrhnutú dedičskú dohodu.
- nechcela sa deliť o dedičstvo, preto neakceptovala žiadny procesný úkon súdu,
podávala sťažnosti, zmarila množstvo termínov na vykonanie ohliadky súdnym znalcom,
podávala trestné oznámenia na súdnych úradníkov, opätovne podávala námietky zaujatosti
sudcov a iné.
- z takých a podobných dôvodov som ako súdny komisár takmer 6 rokov
(od 31.12.2008 do 12.11.2014) nemal spis u seba.
V. Súdne prieťahy
Nepripúšťam, že prieťahy boli spôsobené súdnym komisárom či súdom.
VI. Prieťahy považujem za zbytočné zo strany účastníčky , ktorá sa riadila
klamnými predstavami o dedičských nárokoch. Napriek 10 rokov trvajúcemu konaniu si
myslím, že nebyť jej negativistického postoja k veci, konanie by bolo ukončené
v primeranom čase do dvoch rokov.
Z hľadiska plynulosti konania ďalšou prekážkou na strane účastníkov bola okolnosť,
že zákonní dedičia sú usadení v cudzine a komunikácia s nimi, doručovanie písomností boli
zdĺhavé.
VII. Iné okolnosti
Keďže z Uznesenia 2D 110/2005-653 môže vzniknúť dojem, že súdny komisár
zámerne odďaľuje ukončenie veci, chcem poznamenať, že k vydaniu Uznesenia som sa
rozhodol preto, lebo pohľadávka z titulu investícií prihlásená v plnej výške
znalcom zistenej všeobecnej ceny domovej nehnuteľnosti som považoval za neseriózny
výsmech tohto účastníka voči zákonným dedičom a za isté pohŕdanie súdom.
Na druhej strane, že pohľadávka dediča, ako investičné náklady do časti dedičstva sa
má vyriešiť v dedičskom konaní (aj keď postupom podľa § 175k ods. 3 O.s.p.), lebo od tohto
určenia sa odvíja rozsah dedičského práva toho-ktorého dediča, pričom nejde o spor
o dedičské právo. Myslím si, že závetná dedička by v sporovom súdnom konaní (po
ukončení konania) neobstála so svojou pohľadávkou ani z pohľadu § 80 písm. c) O.s.p..
K verejnému pojednávaniu na ústavnom súde by som chcel uviesť, že pokiaľ ústavný
súd prijme právny názor dedičského súdu, že v tomto dedičstvom konaní účastníkmi okrem
závetnej dedičky sú aj ďalší zákonní dedičia, potom od verejného pojednávania podľa
môjho názoru nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»
3.2 Zákonný sudca JUDr. Slavomír Cimerman uviedol tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Nepochybne možno konštatovať, že za prieťah v konaní môže len sama
účastníčka - dedička, ktorá neustále podávala nesúvisiace s vecou podania a opravné
prostriedky o ktorých museli súdy rozhodovať. Tento záver vyplýva z obsahu spisu.
Sťažovateľka sa voči súdu správala častokrát pohŕdavo a nerešpektovala výzvy, ktoré jej
boli adresované v snahe urýchlene ukončiť vec. V tomto smere sa možno v plnom rozsahu
stotožniť s argumentáciou notára JUDr. Pavla Tótha, ktorú podal vo vyjadrení k sťažnosti.
Je nutné ešte poznamenať, že v minulosti som pojednával vec pod zn. 9C/174/2008
v ktorej sa stala neúspešnou účastníčkou. Vec je právoplatne skončená. Po skončení
konania menovaná podala na moju osobu trestné oznámenie, čo len dokumentuje jej postoj
k súdu a správaniu sa ako účastníka konania. Účastníčka v každej veci, ktorá bola alebo je
vedená na súde volila rovnaký postup, keď sa nemohla domôcť práva ktoré jej nepatrilo, tak
podávala sťažnosti predsedovi súdu resp. orgánu notárskej komory a pokiaľ ani tam nebola
úspešná, tak podávala trestné oznámenia orgánom činným v trestnom konaní.
Sťažnosť sťažovateľky považujem za nedôvodnú a neopodstatnenú, preto navrhujem
vyniesť výrok, že právo sťažovateľky v dedičskej veci porušené nebolo a nepriznať jej
nemajetkovú ujmu a náhradu trov konania.“
3.3 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu, notára a zákonného sudcu v posudzovanom konaní zaujala toto stanovisko:
«(...) 1. K vyjadreniu Okresného súdu Veľký Krtíš:
Vyjadrenie Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 17.08.2016 sa snaží chronologicky
načrtnúť priebeh predmetného dedičského konania vedeného pod č.k. 2D/110/2005 po por.
.
Vo svojom vyjadrení sa snaží navodiť dojem, že sťažovateľka spôsobila takto
neúmerne dlhé prejednávanie dedičstva - dedičské konanie, pričom sa odmieta vyjadriť ku
skutočnosti, prečo ignoruje právoplatné uznesenie zo dňa 04.10.2006, právoplatné dňa
23.10.2006, ktorým boli zákonný dedičia vyzvaný na podanie žaloby o neplatnosť závetu,
pričom boli upozornení, že pokiaľ tak v stanovenej lehote neurobia, v ďalšom konaní sa
bude prejednávať dedičstvo len so závetnou dedičkou, ktorou bola a aj je sťažovateľka
.
S ohľadom na uvedenú skutočnosť sa preto argumenty o predlžovaní tohto konania
pre správanie sťažovateľky javia ako neopodstatnené, nakoľko sťažovateľka nemala počas
konania právne zastúpenie, svojich práv sa snažila domôcť prostredníctvom zákonných
inštitútov, ktoré jej zákon umožňoval, pričom v prípade, ak sa sťažovateľka nestotožnila
s postupom prípadne niektorým rozhodnutím vydaným v rámci predmetného dedičského
konania, využila iba svoje zákonné právo podať opravný prostriedok prípadne námietku
zaujatosti, pokiaľ mala pochybnosť o nezaujatosti niektorého člena senátu 2D, príp. notára.
Skutočnosť, že napr. jej námietky zaujatosti boli opodstatnené, dokazuje aj fakt, že väčšina
sudcov Okresného súdu Veľký Krtíš sa v prípade osoby vyjadrila, že
sa cíti byť zaujatá.
Pokiaľ notár príp. súd nariadili nejaké úkony v predmetnej veci, snažila sa ich
dodržať, pokiaľ to bolo v jej možnostiach. Nakoľko v rokoch 2007 -
2009 diaľkovo študovala na vysokej škole v Prahe, jej časové možnosti boli zúžené, nakoľko
popri štúdiu aj pracovala. V prípade, že mala nejaké skúšky príp. termín obhajoby resp.
štátnic a zistila, že termíny kolidujú, obratom o tom upovedomila notára, príp. súdneho
znalca. Aj napriek tomu sa v tomto smere javí postup notára, príp. súdneho znalca, naďalej
ako účelový, keďže predvolania na niektoré termíny zasielali bez časového predstihu a keď
si sťažovateľka upovedomenie o termíne prevzala, zistila, že termín už bol realizovaný
(napr. predvolanie na termín 06.02.2009 súdnym znalcom, doručený dňa 27.02.2009).
Notár v niektorých prípadoch vyrozumenie o termíne ani len nezaslal - tak ako to uvádza
vo svojom vyjadrení o termíne naplánovanom na deň 30.07.2015, ktoré nebolo sťažovateľka
a ani jej právnej zástupkyni doručené vôbec.
Faktom stále zostáva nepochopiteľné konanie resp. nekonanie súdneho komisára
JUDr. Pavla Tótha, ktorý bol predmetnou dedičskou vecou súdom poverený prejednať dňa
25.11.2005. Dňa 27.12.2005 si vyžiadal súdny komisár - notár JUDr. Tóth „aktuálne
podklady“ pre konanie. Od tohto momentu sa stanovených termínov aktívne zúčastňovala
sťažovateľka, pričom do 04.04.2007 sa sťažovateľka zúčastnila na prejednaní dedičstva 7 x!
Ako to vyplýva už aj z vyjadrenia Okresného súdu Veľký Krtíš, v čase od 02.02.2005
(doručenia úmrtného listu poručiteľky súdu) do 04.04.2007 (viac než 2 roky) sa
sťažovateľka aktívne snažila zúčastňovať sa konania a predložiť všetky listinné dôkazy na
preukázanie jej nárokov. Aj napriek tomu že poskytla súčinnosť, nebol notár a ani okresný
súd schopní vo veci rozhodnúť a svojvoľne roky ignorovali právoplatné uznesenie z októbra
2006 ako aj fakt, že o predmet dedičstva sa sťažovateľka roky musela starať sama
s neistotou, či predmetné dedičstvo bude v jej vlastníctve, resp. v akom podiele.
S poukazom na uvedené máme za to, že Okresný súd Veľký Krtíš nesie plnú
zodpovednosť za prieťahy spôsobené v tomto konaní, či už svojou nečinnosťou, nezákonným
postupom, prípadne neprijatím takých opatrení, ktoré by ďalším prieťahom v tomto konaní
zabránili a umožnili tak účastníkom dedičského konania domôcť sa svojich zákonných práv
a tým aj právnej istoty garantovanej Ústavou SR.
2. K vyjadreniu Notára JUDr. Pavla Tótha
Vyjadrenie notára JUDr. Pavla Tótha hodnotíme ako účelové s cieľom rovnako
navodiť dojem, že za 10 rokov trvajúce dedičské konanie, ktoré viedol menovaný notár od
25.11.2005, nesie zodpovednosť výlučne sťažovateľka.
Notár sa odmieta vo svojom vyjadrení venovať skutočnosti, prečo nepostupoval
v súlade so zákonom a potom, ako zákonný dedičia nenapadli platný závet, ignoroval obsah
tohto závetu a svojvoľne rozširoval a modifikoval okruh dedičov, bez ohľadu na skutočnosť,
že o predmet dedičstva je potrebné sa starať, aby sa do skončenia dedičského konania
neznehodnotil. Počas obdobia od 25.11.2005 do 04.04.2007 sa sťažovateľka na podnet
notára zúčastnila viac než 7 x aktívne prejednania dedičstva, no aj napriek jej súčinnosti
nebol schopný a ani ochotný vydať vo veci meritórne rozhodnutie. Svoje konanie sa notár
snaží ospravedlňovať tým, že nemohol zabezpečiť účasť všetkých dedičov (predovšetkým
zákonných). Toto tvrdenie notára sa rovnako javí ako účelové, keďže zákonný dedičia mali
právneho zástupcu, ktorý ich zastupovanie ukončil dňa 15.02.2007. Pokiaľ notár nevedel
zosúladiť všetkých domnelých dedičov na jeden termín a hrozilo neúmerné predlžovanie
dedičského konania, mohol využiť ďalšie zákonné možnosti na zabezpečenie plynulého
priebehu konania a vyzvať konkrétnych dedičov zverejnením vytýčeného termínu príp.
výzvy, aby sa prihlásili vyhláškou na úradnej tabuli. Notár tak neurobil, no pokračoval
v zvláštnych požiadavkách voči sťažovateľke ohľadne predkladania rôznych podkladov,
ktoré už v tom čase mal v spise k dispozícii (predovšetkým ohľadne súpisu aktív a pasív
dedičstva ako aj ich hodnoty).
Pokiaľ sa sťažovateľka na postup súdu sťažovala k rukám predsedníčky súdu, k tejto
sa vyjadril notár a následne bola uvedená sťažnosť postúpená predsedníčkou Okresného
súdu Veľký KrtíŠ na „vybavenie“ Notárskej komore SR (viď. č.l. 644, 648). Aj z uvedeného
postupu je zjavné, že Okresný súd Veľký Krtíš ani v tomto prípade nepostupoval v súlade
so zákonom, keďže sťažnosti vybavuje predseda súdu a nie iný orgán resp. inštitúcia.
Rovnako je potrebné uviesť, že nie je pravdou, tak ako to uvádza notár
JUDr. P. Tóth, že sa sťažovateľka nezúčastnila žiadneho pojednávania, resp. v prítomnosti
ostatných dedičov, keďže prejednávaní sa nezúčastňovali domnelí zákonní dedičia, nie
sťažovateľka.
S poukazom na uvedené je zjavné, že notár si v predmetnom dedičskom konaní
2D/110/2005 odmieta pripustiť akékoľvek svoje pochybenie, pričom rovnako nikde nezaujal
stanovisko ku skutočnosti, prečo ignoruje roky právoplatné uznesenie z októbra 2006,
po právoplatnosti ktorého mal konať už len so sťažovateľkou.
3. K vyjadreniu sudcu JUDr. Slavomíra Cimermana
Sťažovateľka sa s vyjadrením sudcu JUDr. Slavomíra Cimermana nestotožňuje,
nakoľko mu bol predmetný spis pridelený až dňa 03.04.2014, teda po viac ako 9 rokoch od
začatia konania, pričom sa menovaný sudca vyjadruje ku konaniu 9C/174/2008 (vedenej
pravdepodobne na Okresnom súde Veľký Krtíš - sudca neuvádza na ktorom súde sa
predmetné konanie viedlo). Predmetné konanie nemá s predmetným dedičským konaním
2D/110/2005 nič spoločné, pričom sudca JUDr. S. Cimerman neuvádza všetky okolnosti
predmetného prípadu, ktoré by poskytli seriózny pohľad na predmetný prípad, opäť sa ale
venuje skutočnosti, že sťažovateľka využívala svoje právo podávať opravné prostriedky
v predmetnom konaní. Zároveň konštatuje, že sa účastníčka mala správať voči súdu
pohŕdavo, čo nie je pravdou a toto svoje tvrdenie sudca JUDr. S. Cimerman neopiera
o žiadne konkrétne skutočnosti a pravdepodobne vychádzajú len z jeho osobného pocitu,
resp. nesympatie voči sťažovateľke.
Konštatujeme, že snaha opätovne vykresľovať sťažovateľku ako osobu, zodpovednú
za 10 rokov trvajúce dedičské konanie je možné hodnotiť ako snahu odviesť pozornosť od
pochybení na strane Okresného súdu Veľký Krtíš ako aj notára - súdneho komisára
JUDr. Pavla Tótha. Sudca JUDr. Slavomír Cimerman nikde vo svojom vyjadrení neuvádza,
aké opatrenia prijal na to, aby sa predmetná dedičská vec mohla ukončiť vydaním
meritórneho rozhodnutia.
Na záver je nutné skonštatovať, že jedinou dedičkou majetku po poručiteľke je
sťažovateľka, pričom si sťažovateľka dlhodobo kladie otázku, či je toto dôvod, prečo
v predmetnom dedičskom konaní 2D/110/2005 nie je možné vydať meritórne rozhodnutie.
Súd ako aj poverený súdny komisár by predsa mali vždy postupovať nezaujato a s ohľadom
na všetkých účastníkov konania ako aj fakt, aby sa ich postupom nespôsobila nikomu škoda
a ani iná ujma. V tomto prípade sa žiaľ nebral zo strany súdu a ani povereného notára
žiaden ohľad na skutočnosť, že poručiteľka bola matkou sťažovateľky, a ani na fakt, že
sťažovateľka je nútená roky investovať a udržiavať predmet dedičstva v stave spôsobilom na
užívanie, resp. v takom stave, aby sa neznehodnotil.
S poukazom na uvedené stanovisko sťažovateľky ako aj obsah podanej sťažností
navrhujeme, aby Ústavný súd SR sťažnosť pre porušenie jej ústavných práv uznal ako
opodstatnenú a priznal jej požadovanú náhradu majetkovej ujmy ako aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej prieťahmi v predmetnom dedičskom konaní 2D/110/2005
vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš.
Zároveň súdu oznamujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní vo veci.»
V doplnení svojho vyjadrenia z 23. septembra 2016 právna zástupkyňa sťažovateľky
uviedla, že:
«(...) sťažovateľka predkladá nasledovné doplňujúce dôkazy k „Stanovisku... zo dňa
12.9.2016; k vyjadreniu notára JUDr. P. Tótha na strane 3 pod - 482, ktoré preukazuje aj
výpoveďou v konaní vedenom pod sp. zn. OP VK 1 Pn 56/16/6610-23 zo dňa 19. septembra
2016, doručené dnes 23.9.2016.
Nekonečné zúfalstvo nad nevymožiteľnosťou vlastníckeho práva ako závetnej dedičky
po nebohej mojej matke ma vedie k tomuto mimoriadnemu doplneniu stanoviska, ktoré
navrhujem zohľadniť. Sú to posledné dôkazy snahy využitia opravných prostriedkov
v konaní.
S poukazom na predkladané dôkazy sťažovateľky ako aj obsah podanej sťažnosti
navrhujeme, aby Ústavný súd SR sťažnosť pre porušenie jej ústavných práv uznal ako
opodstatnenú a priznal jej požadované náhradu majetkovej ujmy ako aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej prieťahmi v predmetnom dedičskom konaní 2D/110/20005
vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš.»
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom dedičskom
konaní, ktoré uviedla predsedníčka okresného súdu v bode I./3.1 tohto nálezu, možno
konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa spornými nestali, keďže ani sťažovateľka
vo svojich replikách nemala námietky voči takto opísanému skutkovému stavu. Rovnaké
relevantné skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu súvisiaceho spisu, preto pri
posudzovaní napadnutého konania z týchto vychádzal, avšak opomenul duplicitné opísanie
týchto úkonov.
III.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci dedičského
konania postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 110/05 dochádzalo
k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
8. Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej činnosti judikoval, že úkony notára
ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť
zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd (III. ÚS 47/00).
9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
10. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
v napadnutom konaní môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s pobytom dediča
v zahraničí (Londýn) a s potrebou opakovaného znaleckého dokazovania, avšak neobyčajne
zdĺhavý priebeh napadnutého konania ‒ ako to budeďalej uvedené ‒ústavný súd
nepripisuje na vrub týmto skutočnostiam. Po právnej stránke možno danú dedičskú vec
považovať za štandardnú, ktorá sa osobitne nelíši od obdobných konaní tohto druhu.
11. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov
vykonaných v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod I/3.1 tohto nálezu), k neprimeranému
predĺženiu tohto konania prispela najmä samotná sťažovateľka tým, že v rokoch 2007 ‒
2012 rôznymi právne dovolenými postupmi (napr. podanie opravného prostriedku proti
uzneseniu o ustanovení znalca) odďaľovala, ale najmä právne nekorektnými postupmi
(napr. štyrikrát neospravedlnene oddialila vykonanie miestnej ohliadky) doslova
obštruovala vykonanie znaleckého posudku. Za sústavné obštrukcie pri vykonaní
znaleckého posudku jej bola uznesením č. k. 2 D 110/05-305 zo 7. decembra 2009
právoplatne uložená aj poriadková pokuta, ktorá vzhľadom na jej správanie v napadnutom
konaní ani nebola odpustená. Okrem uvedeného k predĺženiu napadnutého konania prispela
sťažovateľka tým, že z 15 nariadených pojednávaní sa nezúčastnila na 9 z nich a okrem toho
1 pojednávanie svojvoľne opustila pred ukončením.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka svojím postupom
v podstate sama znemožnila okresnému súdu/súdnemu komisárovi plynulo konať v danej
dedičskej veci.
Pokiaľ sťažovateľka podala nespočetné procesné návrhy (návrhy na odňatie veci
súdnym komisárom, odvolania proti každému dosiaľ vydanému rozhodnutiu, a to aj
procesnému, námietky predpojatosti súdnych komisárov, predsedu súdu, vyššieho súdneho
úradníka, trestné oznámenia a pod.), ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru,
podľa ktorej využitie možností daných navrhovateľom procesnými predpismi (napr. podľa
vtedy aktuálne platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie
a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu
konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné
prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Samozrejme, sťažovateľka si za takýchto okolností musela byť
vedomá toho, že dôjde k predĺženiu predmetného konania a že je to tiež dôvod, že vec
nemohla byť ukončená v kratšom časovom horizonte. Z uvedených dôvodov však (hoci ich
vybavenie si vyžadovalo celé roky) využitím možností daných procesnými predpismi neboli
vyvolané zbytočné prieťahy v napadnutom konaní aj keď v danom prípade došlo
k neúmernému predĺženiu napadnutého konania.
12. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a vychádzajúc z chronológie úkonov vykonaných okresným súdom a účastníkmi konania
v danej veci konštatuje, že okresný súd/súdny komisár konal vo veci plynulo a priebežne
a vo veci nebol v podstate nečinný. Posudzované konanie však prebieha už od 2. februára
2005 a v súčasnosti trvá už dvanásť rokov, hoci treba dodať, že v dôsledku využitia
opravných a iných právnych prostriedkov sťažovateľkou sa spis 5x nachádzal na krajskom
súde, celkove na dobu viac rokov, ktoré obdobie nemožno pričítať na vrub okresného súdu.
Významnejšiu nečinnosť teda nemožno pričítať okresnému súdu. Ústavný súd však
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj
neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou
zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02,
Ústavný súd konštatuje, že pri celkovom trvaní posudzovaného konania v období od
začiatku roka 2011 do začiatku 2012 neboli úkony súdu vždy efektívne, konkrétne okresný
súd v tomto období nedostatočne kontroloval činnosť znalca. Samo osebe toto obdobie
neefektívnej činnosti ešte nemusí byť kvalifikované ako zbytočné prieťahy v konaní, avšak
v kontexte neobvykle dlhého trvania napadnutého konania bez meritórneho rozhodnutia už
nadobúda charakter zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
Okresný súd takmer jeden rok vo veci nevykonal efektívne úkony smerujúce
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako i ostatní účastníci konania
počas napadnutého dedičského konania nachádzali, čo je základným účelom práva
zaručeného v citovaných článkoch ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na
prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
13. Pretože v čase rozhodovania ústavného súdu o veci sťažovateľky bolo napadnuté
konanie prerušené uznesením okresného súdu č. k. 2 D 110/05-653 z 27. januára 2016,
neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a)
14. Sťažovateľka sa domáhala aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 30 237,32 €, z dôvodu „spočívajúcej v 10 ročnom psychickom trápení sa v relatívne
jednoduchej právnej veci dedičského konania po svojej matke por. “.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd pritom
prihliadol aj na to, že okresný súd konal v napadnutom konaní priebežne s výnimkou takmer
ročného neefektívneho konania, pričom dbal na záujmy a právnu istotu účastníkov konania,
na druhej strane sťažovateľka svojím často obštrukčným správaním v podstate sama
znemožnila okresnému súdu/súdnemu komisárovi plynulo konať v danej dedičskej veci
(pozri bod 11. - správanie sťažovateľky).
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
15. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 9. októbra 2015, podanie sťažnosti
z 11. novembra 2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 12. septembra
2016). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 €
a režijný paušál dvakrát po 8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena
v sume 143 € a režijný paušál 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy
právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 448,02 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.
16. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. mája 2017