Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 870/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. mája 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Fulecom, Advokátska kancelária,

Živnostenská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom

tritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 537,62 €

(slovom päťstotridsaťsedem eur a šesťdesiatdva centov), ktorú j e Okresný súd Pezinok

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Milana Fuleca, Advokátska kancelária,

Živnostenská 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-15 zo 16. novembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej aj

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

PK-24 C 7/04).

1.1 Podľa , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona

č. v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch

súdov“), výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho

Okresného súdu Bratislava III na nadobúdajúci okresný súd.

2. Zo sťažnosti vyplynulo, že:

«(...) Uznesením Okresného súdu Pezinok sp. zn. -55,

zo dňa 02.12.2003 súd prerušil konanie o dedičstve po poručiteľke ,

zomrelej dňa 07.01. (ďalej len „ “ alebo „poručiteľka“) a uložil

, rod. a (žalobcom) v zmysle ust. § 175k ods. 2

(ďalej len „OSP“), aby do 1 mesiaca od právoplatnosti

tohto uznesenia podali na príslušnom Okresnom súde žalobu proti závetnému dedičovi

(sťažovateľovi) na určenie, že „závet zo dňa 11.05.1992, spísaný

v notárskej zápisnici N 341/92, Nz 324/92 štátnou notárkou JUDr. Elenou Jankovou (ďalej

len „závet“), je neplatný“. Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že dedičia

a namietajú absolútnu neplatnosť závetu a túto skutočnosť nie je súd

v dedičskom konaní oprávnený riešiť, preto týchto dedičov odkázal na podanie žaloby

o neplatnosť závetu poručiteľky z dôvodu absolútnej neplatnosti.

Žalobou zo dňa 09.01.2004, doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 13.01.2004, sa

žalobcovia domáhali voči žalovanému (sťažovateľovi) určenia relatívnej

neplatnosti závetu poručiteľky , spísaného dňa 11.05.1992.

S účinnosťou o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky

ku dňu 01.01.2005 došlo k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Pezinok na

Okresný súd Bratislava III.»

2.1 Sťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti uviedol chronológiu úkonov vykonaných

okresným súdom a účastníkmi konania v napadnutom konaní až do podania tejto sťažnosti,

a k skutkovému stavu uviedol najmä, že:

„(...) je zrejmé, že hoci žaloba bola podaná ešte v roku 2004, doposiaľ, teda po viac

ako 11 rokoch, nie je skončená ani na súde prvého stupňa, a to aj z dôvodu nečinnosti

Okresného súdu Bratislava III, resp. Okresného súdu Pezinok v období od októbra 2012,

najneskôr však od januára 2013 (kedy prvostupňový súd predĺžil lehotu znalcovi na

predloženie znaleckého posudku do 31.03.2013) do septembra roku 2015, kedy vo veci

nevykonal žiadne úkony, teda bol absolútne nečinný takmer 3 roky a neexistovala žiadna

zákonná prekážka, ktorá by prvostupňovému súdu bránila vo veci konať.

Okrem nečinnosti súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní v rozsahu 11 rokov aj

nesprávnou činnosťou súdu.

Táto nesprávna činnosť súdu spočíva v tom, že hoci súd v dedičskom konaní

uznesením sp. zn. -55 zo dňa 02.12.2003 konanie prerušil a súčasne niektorých

dedičov -žalobcov odkázal, aby v zmysle ust. v lehote jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto uznesenia podali žalobu o neplatnosť závetu z dôvodu absolútnej

neplatnosti a žalobcovia v súdom určenej lehote žalobu na neplatnosť závetu podali, avšak

z dôvodu jeho relatívnej neplatnosti, teda podali inú žalobu, než na akú ich súd odkázal,

napriek tomu súd v konaní o tejto ich žalobe, podanú žalobu považoval za takú, na ktorú ich

odkázal súd v konaní o dedičstve uznesením sp. zn. -55 zo dňa 02.12.2003, teda

za žalobu v zmysle ust. .

Postup súdu, ktorý žalobu, ktorá nie je žalobou v zmysle ust. ,

za takúto považuje z dôvodu jeho nesprávneho výkladu ust. , napriek

tomu o nej koná 11 rokov, nemožno v žiadnom prípade považovať za taký, ktorý plynule

smeruje jednak k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania a tiež ani k prejednaniu

ich záležitosti v primeranej lehote. (...)

Konajúci súd o žalobe, ktorú žalobcovia nepodali tak, ako ich na jej podanie odkázal

súd v konaní o dedičstve, teda nejde o žalobu v zmysle ust. , napriek tomu

o nej koná, ako keby o takúto žalobu v zmysle ust. išlo, touto svojou

nesprávnou činnosťou od podania žaloby až doposiaľ, spolu s nečinnosťou, najmä v období

od roku 2012 do roku 2015 zapríčinil zbytočné prieťahy vo veci v trvaní celkom 11 rokov,

čím hrubo porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 Dohovoru.

Rýchlosť a účinnosť každého konania je objektívne podmienená charakterom

prejednávanej veci. Predmetom žaloby je určenie neplatnosti právneho úkonu - neplatnosti

závetu, pričom tento druh konaní tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy súdov

prvého stupňa, v rámci ktorej existuje stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov, a preto

nemožno namietané konanie považovať za právne zložité.

Pokiaľ ide o správanie sa účastníka konania, t.j. sťažovateľa, jeho správanie

v priebehu konania bolo aktívne, dostavoval sa na pojednávania, pričom sťažovateľ od

podania návrhu opakovane poukazuje na skutočnosť, že súd koná o žalobe na určenie podľa

ust. a nie o žalobe podľa ust. a žalobcovia doposiaľ

nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, čo je základným

predpokladom konania o určovacej žalobe podľa ust. .

Sťažovateľ žiada v zmysle článku 127 ods. 3 SR aj priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia, pretože zbytočné prieťahy zo strany Okresného súdu Pezinok,

ktoré trvajú od roku 2004 sa ani konštatovaním ústavného súdu o porušení základného

práva ani jeho príkazom, aby súdy konali bez zbytočných prieťahov nedajú ani napraviť,

ani odstrániť. Sťažovateľ po dobu viac ako jedenástich rokov, počas ktorých trvá konanie,

pričom takáto dĺžka konania sa nedá ničím ospravedlniť, má preto dôvodný pocit krivdy,

nespravodlivosti, márnosti ako sprievodných znakov porušenia základného práva, teda

utrpel nemajetkovú ujmu, ktorá naďalej trvá a rovnako počas viac ako jedenástich rokov aj

naďalej trvá sťažovateľov pocit právnej neistoty, keďže vec nie je doposiaľ právoplatne

rozhodnutá. Z týchto dôvodov preto sťažovateľ žiada finančné zadosťučinenie vo výške

5 500,- € od Okresného súdu Pezinok, ktoré považuje za spravodlivé, najmä vzhľadom

k dĺžke trvania ujmy, ktorú utrpel v dôsledku porušenia jeho základného práva a vzhľadom

na intenzitu, akou na neho táto nečinnosť Okresného súdu Pezinok a jeho neefektívny

postup doliehal. V prípade, že ústavný súd sťažnosti vyhovie, žiadame tiež náhradu trov

konania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia. (...)“

2.2 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľ domáha toho, aby

ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v článku 48 ods. 2 SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote upravené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava III vedeného pod sp. zn. bolo porušené.

2. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5 500,- € (slovom

päťtisícpäťsto eur), ktoré mu je Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. priznáva náhradu trov konania vo výške 355,73 €, ktoré je

Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Milana Fulca so sídlom

Živnostenská 2, 811 06 Bratislava, a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3200/2016 z 8. decembra

2016 (ku ktorému bola pripojená aj chronológia úkonov vykonaných v napadnutom konaní)

a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 13. januára

2017.

3.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné

skutočnosti:

„(...) Žaloba bola doručená Okresnému súdu Bratislava III, dňa 13.01.2004. Vec

bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Ingrid Daxner (predtým

Nováková). Vo veci bolo rozsudkom rozhodnuté dňa 18.09.2007 tak, že súd žalobe vyhovel.

Proti rozsudku bolo podané odvolanie a spis sa v období od 06/2008 do 02/2010 nachádzal

na Krajskom súde v Bratislave. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil a vrátil

mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolací súd uložil súdu prvej

inštancie doplniť dokazovanie vykonaním započítania darov tak, že k čistej hodnote

dedičstva je potrebné pripočítať všetky zápočty a tento súčet sa vezme ako základ pre

vyčíslenie dedičských podielov a z jednotlivých podielov sa odpočítajú jednotlivé zápočty.

Uložil súdu doplniť dokazovanie v tomto smere a zvážiť, či neopomenuteľní dedičia obdržali

toľko, čo predstavuje polovica ich zákonných dedičských podielov a až po takomto zistení

rozhodnúť, či závet poručiteľky je, alebo nie je relatívne neplatným v časti

neopomenuteľných dedičov. Sudkyňa vykonala vo veci rozsiahle dokazovanie zisťovaním

majetku poručiteľky a jeho hodnoty. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie

uznesením zo dňa 15.03.2011, na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Znalecký

posudok bol súdu doručený dňa 18.04.2011. Spis bol následne postúpený Krajskému súdu

v Bratislave, na rozhodnutie o odvolaní proti preddavku na trovy znalca. Spis sa vrátil

tunajšiemu súdu dňa 09.01.2012. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 28.06.2012 bolo

odročené na neurčito z dôvodu potreby ďalšieho znaleckého dokazovania na ocenenie

ďalšieho zisteného majetku poručiteľky a to vyhotovením dvoch znaleckých posudkov.

Uznesenie o ustanovení znalca bolo vydané dňa 11.10.2012. Znalec v stanovenej lehote

znalecký posudok nevyhotovil a sudkyňa mu uložila poriadkovú pokutu, následne

opakovane vyzvala znalca na predloženie súdneho spisu. Dňa 12.08.2015 znalec oznámil,

že bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Súd ustanovil znalcov nových a to uznesením zo dňa

09.09.2015. Znalec odmietol vykonanie znaleckej úlohy a preto súd

opäť uznesením zo dňa 19.10.2015 zmenil osobu znalca. Avšak ani ustanovená znalkyňa

znalecký posudok nevyhotovila a súd uznesením zo dňa 25.01.2016 opäť menil osobu

znalca. Prvý znalecký posudok č. 19/2015 bol súdu doručený súdu dňa 07.12.2015. Druhý

znalecký posudok č. 67/2016 bol súdu doručený dňa 29.04.2016. Sudkyňa termín

pojednávania určila na deň 28.06.2016. Zo strany právneho zástupcu žalovaného bola

podaná námietka zaujatosti voči konajúcej sudkyni a spis bol predložený na Krajský súd

v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 08.07.2016 určil, že sudkyňa JUDr. Ingrid Daxner nie

je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci. Spis sa vrátil z odvolacieho súdu dňa

18.07.2016, sudkyňa termín pojednávania určila na deň 22.09.2016. Na tomto pojednávaní

sudkyňa vo veci rozhodla rozsudkom. Rozsudok bol vyhotovený a expedovaný procesným

stranám.

1/ k skutkovej a právnej zložitosti sporu:

Vec je podľa môjho názoru skutkovo zložitá. Predmetom konania je určenie

neplatnosti závetu, v časti neopomenuteľných dedičov poručiteľky. Súd z dôvodu viazanosti

právnym názorom odvolacieho súdu, musel vykonať rozsiahle dokazovanie, ktorým zisťoval

majetok poručiteľky, jeho hodnotu, k nemu započítať dary a tak zistiť celkovú hodnotu

dedičstva a vypočítať jednotlivé dedičské podiely. Ich porovnaním zistiť, či je závet neplatný

v časti neopomenuteľných dedičov. Uvedené dokazovanie obnášalo vyžiadanie si

katastrálnych spisov na zistenie nehnuteľného majetku poručiteľky a niekoľko znaleckých

posudkov.

2/ k jednotlivým úkonom:

Chronologický prehľad všetkých úkonov je v prílohe pripojený.

3/ prekážky podľa , :

Počas konania zomrel žalobca v 2. rade. Súd pokračoval s jeho dedičmi, konanie

prerušené nebolo.

4/ prieťahy spôsobené sťažovateľom:

Sťažovateľ podal proti zákonnej sudkyni námietku zaujatosti z dôvodov, ktoré už boli

viackrát judikované, ako neopodstatnené.

5/ prieťahy spôsobené súdom:

Súd vo veci konal. K predĺženiu konania došlo z viacerých dôvodov. Opakovane

vo veci zlyhal súdny znalec, kedy jeden súdny znalec zadržiaval spis 2 roky, druhý znalec

odmietol vykonanie znaleckého dokazovania a tretia znalkyňa požiadala o výmenu znalca

z dôvodov rodinných. Spis bol trikrát na odvolacom súde, raz z dôvodu námietky zaujatosti

vznesenej sťažovateľom. Napokon, konajúca sudkyňa bola opakovane práceneschopná po

dobu dlhšiu ako 6 týždňov, v dôsledku čoho, bol spis prerozdelený inému sudcovi.

6/ Záver:

Súd vo veci dvakrát meritórne rozhodol. Dňa 22.09.2016 bol vyhlásený v poradí

druhý rozsudok. Je objektívnou skutočnosťou, že konanie trvá od 13.01.2004, avšak z môjho

pohľadu sudkyňa vo veci konala. K prieťahom v konaní došlo v súvislosti s vykonávaním

znaleckého dokazovania. Či v danom prípade išlo o zbytočné prieťahy v konaní, ponechám

na úvahu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

7/ Iné skutočnosti:

Nemám viac, čo uviesť.

Súhlasíme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania.“

3.3 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie podpredsedníčky

okresného súdu zaujal toto stanovisko:

«V označenej veci ako právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu

Okresného súdu Pezinok zo dňa 8.12.2016 k ústavnej sťažnosti môjho klienta uvádzam, že

z jeho obsahu je zrejmá snaha okresného súdu zbaviť sa ústavnej zodpovednosti za prieťahy

v konaní poukazovaním na to, že neprimeraná dĺžka konania (12 rokov) nebola spôsobená

zbytočnými prieťahmi zo strany súdu, ale že konanie trvá dlho z dôvodu zložitosti veci, s čím

však nemožno v žiadnom prípade súhlasiť.

Hneď v bode 1 vyjadrenia Okresného súdu Pezinok sa uvádza, že vec je skutkovo

zložitá z dôvodu, že okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu musel vo veci

vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré si vyžiadalo zabezpečenie katastrálnych spisov na

zistenie nehnuteľného majetku poručiteľky a niekoľko znaleckých posudkov.

Sme toho názoru, že vyžiadanie si katastrálnych spisov a pribratie znalcov z troch

odborov, za účelom zistenia hodnoty poľnohospodárskych, lesných pozemkov ako aj

ďalšieho nehnuteľného majetku poručiteľky, v žiadnom prípade nezakladá takú skutkovú

zložitosť veci, aby v dôsledku nej konanie trvalo takú neprimerane dlhú dobu.

Naviac, z prehľadu jednotlivých úkonov za celé obdobie trvania konania, ktoré

predstavuje 12 rokov vyplýva, že okresný súd vo veci pojednával celkom šesť krát, čo

predstavuje jedno pojednávanie za obdobie dvoch rokov.

Z uvedeného je zrejmé, že konanie trvá neprimerane dlho, nie z dôvodu skutkovej

zložitosti veci, ako tvrdí Okresný súd v Pezinku vo svojom vyjadrení, ale v dôsledku

nedostatočnej znalosti podstaty samotnej prejednávanej veci konajúcim sudcom, tak ako to

podrobne uvádzame v ústavnej sťažnosti, a najmä nevyužitím všetkých procesných

prostriedkov a zákonných opatrení na zabezpečenie včasného vykonania dôkazov

potrebných pre rozhodnutie vo veci, a to znaleckých posudkov.

V ďalšej časti vyjadrenia Okresného súdu v Pezinku pod bodom 4 s označením:

„prieťahy spôsobené sťažovateľom“ sa uvádza, že „sťažovateľ podal proti zákonnej sudkyni

námietku zaujatosti z dôvodov, ktoré už boli viackrát judikované ako neopodstatnené“.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd sa domnieva, že prieťahy v konaní spôsobil aj

samotný sťažovateľ tým, že podal bezdôvodnú námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni.

Pravdepodobne uniklo pozornosti Okresného súdu v Pezinku, že využitie možnosti

daných účastníkovi konania procesnými predpismi (), ktoré

slúžia na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv občianskom súdnom konaní, a námietka

zaujatosti takouto možnosťou nepochybne je, môže síce viesť k predĺženiu priebehu konania,

ale za žiadnych okolností ju nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú

zbytočné prieťahy (viď Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

Tiež treba uviesť, že v dôsledku podanej námietky zaujatosti právnym zástupcom

odporcu sa priebeh konania spomalil o jeden mesiac, čo je v porovnaní s celkovou dĺžkou

konania 12 rokov predstavuje úplne zanedbateľné časové obdobie.

V ďalšej časti vyjadrenia okresného súdu pod bodom 5 s označením „prieťahy

spôsobené súdom“ sa uvádza, „že súd vo veci konal. Opakovane vo veci zlyhal súdny

znalec keď jeden súdny znalec zadržiaval spis 2 roky, druhý znalec odmietol vykonať

znalecké dokazovanie a tretia znalkyňa požiadala o výmenu znalca z dôvodu rodinných.“

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd je toho názoru, že k prieťahom v konaní došlo

v súvislosti s vykonávaním znaleckého dokazovania, a preto tieto nemožno hodnotiť ako

zbytočné prieťahy.

Tento záver okresného súdu svedčí o neznalosti judikatúry Ústavného súdu

Slovenskej republiky, lebo podľa jeho nálezu sp. zn. z 29.5.2002 „obdobie

nečinnosti súdu z dôvodu nevypracúvania znaleckého posudku a nevrátenia spisu znalcom

je potrebné hodnotiť ako prekážku na strane súdu. Ak konajúci súd nevyužije príslušné

zákonné opatrenia na vykonanie týchto úkonov a nezabezpečil včas všetky dôkazy potrebné

na rozhodnutie vo veci samej spôsobil tým zbytočné prieťahy v súdnom konaní.“

Z prehľadu úkonov súdu vyplýva, že súd na pojednávaní dňa 28.6.2012 konanie

odročil na neurčito, za účelom vykonania znaleckého dokazovania. Následne, ďalšie

pojednávanie v tejto veci sa konalo až dňa 22.9.2016, teda po štyroch rokoch, kedy súd

zároveň vydal meritórne rozhodnutie vo veci.

Z uvedeného je zrejmé, že konajúcemu súdu trvalo štyri roky, aby si zabezpečil všetky

dôkazy potrebné na rozhodnutie vo veci. V žiadnom prípade toto obdobie nemožno

považovať za „včasné“ zabezpečenie potrebných dôkazov, lebo súd nevyužil príslušné

zákonné opatrenia za účelom zabezpečenia vykonania týchto dôkazov.

Preto je potrebné obdobie, počas ktorého súd vykonával znalecké dokazovanie

považovať za prekážku na strane súdu, v dôsledku ktorej spôsobil zbytočné prieťahy

v súdnom konaní, čo vyplýva aj zo spomínaného Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.

z 29.5.2002.

Máme teda za to, že trvanie sporu v dĺžke 12 rokov nebolo zapríčinené zložitosťou

veci, ani správaním sa účastníkov konania, ale je výsledkom zbytočných prieťahov

zapríčinených Okresným súdom Pezinok, ako to podrobne uvádzame v ústavnej sťažnosti.

Súčasne Vám oznamujem, že sťažovateľ netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ):

Dňa 13. januára 2004 podali , rod. , a (ďalej

len „navrhovateľ“, spolu len „navrhovatelia“) na Okresnom súde Pezinok proti

sťažovateľovi žalobný návrh „na určenie neplatnosti testamentu“. Vec bola zaevidovaná

pod sp. zn. .

Dňa 18. februára 2004 okresný súd vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho

poplatku. Navrhovatelia tejto výzve vyhoveli 16. apríla 2004.

Dňa 10. mája 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k veci.

Dňa 23. júla 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa.

Dňa 17. januára 2005 Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd“) nariadil vo veci

pojednávanie na 15. február 2005.

Dňa 15. februára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. apríl

2005 na účely písomného spresnenia petitu navrhovateľmi.

Dňa 21. februára 2005 bolo pojednávanie preročené na 28. apríl 2005 kvôli školeniu

sudkyne.

Dňa 24. februára 2005 bol súdu doručený spresnený petit zo strany navrhovateľov,

uvedené podanie bolo zaslané sťažovateľovi na vyjadrenie.

Dňa 25. apríla 2005 sa sťažovateľ písomne vyjadril k spresnenému petitu návrhu.

Dňa 28. apríla 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 2. jún 2005,

na účely vykonania dokazovania, najmä aby účastníci konania v lehote 30 dní doložili

právne tituly nadobudnutia všetkých nehnuteľností za života poručiteľky.

Dňa 20. mája 2005 bolo pojednávanie nariadené na 2. jún 2005 zrušené pre

práceneschopnosť sudkyne.

Dňa 27. mája 2005 navrhovatelia doručili súdu právne tituly nadobudnutia

nehnuteľností za života poručiteľky.

Dňa 15. júna 2005 boli súdu sťažovateľom doručené „písomnosti potvrdzujúce

právne tituly nadobudnutia všetkých nehnuteľností za života poručiteľky“.

Dňa 11. januára 2006 súd požiadal Notársku komoru Slovenskej republiky (ďalej len

„notárska komora“) o zapožičanie spisov bývalého štátneho notárstva, vyzval

navrhovateľov na dodanie znaleckých posudkov osvedčujúcich hodnotu scudzovaných

nehnuteľností a vyzval sťažovateľa na doručenie dôkazov osvedčujúcich hodnotu

nadobudnutého majetku.

Dňa 19. januára 2006 notárska komora reagovala, 26. januára 2006 reagoval

sťažovateľ a 1. februára 2006 reagovali navrhovatelia na uvedenú výzvu súdu.

Dňa 3. júla 2006 súd vyzval Štátny archív v Modre (ďalej len „štátny archív“) na

zapožičanie spisov.

Dňa 6. septembra 2006 bola súdu doručená odpoveď štátneho archívu.

Dňa 6. marca 2007 súd vyzval Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na

zapožičanie spisov.

Dňa 22. júna 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. september 2007.

Dňa 11. septembra 2007 bolo súdu doručené spresnenie petitu zo strany

navrhovateľov.

Dňa 18. septembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd rozsudkom č. k.

PK-24 C 7/2004-97 návrhu na určenie neplatnosti závetu vyhovel.

Dňa 12. októbra 2007 podpredseda súdu predĺžil lehotu na písomné vyhotovenie

rozsudku do 2. decembra 2007.

Dňa 8. januára 2008 bol uvedený rozsudok písomne vyhotovený a následne bol

doručený účastníkom konania. Vec bola medzičasom na Okresnom súde Pezinok

zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 8. februára 2008 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.

Dňa 18. februára 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku

za podané odvolanie.

Dňa 2. apríla 2008 sťažovateľ uhradil uvedené súdne poplatky.

Dňa 15. apríla 2008 sa navrhovatelia písomne vyjadrili k odvolaniu.

Dňa 5. júna 2008 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podanom

odvolaní.

Dňa 27. januára 2010 krajský súd uznesením č. k. -123 zrušil

napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd

nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého sa neopomenuteľní dedičia

mali podieľať na dedení nehnuteľností uvedených v závete. Podľa krajského súdu

započítanie treba vykonať tak, že sa k čistej hodnote dedičstva pripočítajú všetky zápočty,

tento súčet sa vezme ako základ pre výpočet dedičských podielov a z jednotlivých podielov

sa odpočítajú jednotlivé zápočty, pričom sa vychádza zo všeobecnej ceny toho, čo bolo

plnené v čase uskutočnenia plnenia.

Dňa 1. marca 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 2. marca 2010 okresný súd vyzval Správu katastra Pezinok (ďalej len

„katastrálny úrad“) na zapožičanie súvisiacich dokumentov a vyzval účastníkov konania,

aby podali svoje návrhy na doplnenie dokazovania.

Dňa 25. mája 2010 správa katastra reagovala na uvedenú výzvu súdu a dňa 28. mája

2010 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že navrhuje ďalej postupovať v intenciách

zrušovacieho uznesenia krajského súdu.

Dňa 23. júla 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 19. október 2010, ktoré

však bolo odročené na neurčito „z dôvodu PN zákonnej sudkyne“.

Dňa 18. novembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 1. február 2011.

Dňa 1. februára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

na účely špecifikácie petitu, ďalšieho dokazovania; najmä zváženia nariadenia znaleckého

dokazovania.

Dňa 24. februára 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. máj 2011.

Dňa 15. marca 2011 okresný súd uznesením č. k. -182 nariadil znalecké

dokazovanie znalcom , na odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy,

pričom znalec mal vyhotoviť znalecký posudok do 30 dní od právoplatnosti tohto

uznesenia.

Dňa 8. apríla 2011 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti

uzneseniu, ktorým okresný súd uložil účastníkom konania zložiť preddavok na trovy

znaleckého dokazovania; odvolanie zaslala sudkyňa na vyjadrenie navrhovateľom.

Dňa 14. apríla 2011 bolo pojednávanie pôvodne nariadené na 10. máj 2011 zrušené,

pretože spis musí byť zaslaný na krajský súd.

Dňa 18. apríla 2011 znalec doručil okresnému súdu vyhotovený znalecký posudok.

Dňa 5. mája 2011 navrhovatelia vo svojom vyjadrení nesúhlasili so sťažovateľom,

aby len navrhovatelia hradili preddavok na znalecké dokazovanie.

Dňa 26. mája 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní

sťažovateľa.

Dňa 19. decembra 2011 krajský súd zrušil uznesenie o preddavku s tým, že ho

sťažovateľ nemá znášať.

Dňa 9. januára 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 7. mája 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 28. jún 2012.

Dňa 9. mája 2012 bolo vydané uznesenie o priznaní odmeny znalcovi.

Dňa 15. mája 2012 bolo okresnému súdu oznámené, že 15. mája 2011 zomrel

navrhovateľ, zároveň bolo oznámené, že jeho dedičmi sú

a .

Dňa 28. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie už za prítomnosti dedičov

navrhovateľa, ktoré bolo odročené na neurčito, pretože bolo potrebné ešte dožiadať kataster

a znalcom určiť hodnotu časti lesa.

Dňa 3. júla 2012 okresný súd vyzval kataster nehnuteľností na zaslanie súvisiacich

dokumentov.

Dňa 2. augusta 2012 kataster nehnuteľností reagoval na výzvu okresného súdu.

Dňa 11. októbra 2012 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom

(ďalej len „znalec“) na odhad hodnoty lesnej pôdy, pričom

lehotu na vykonanie znaleckého posudku určil 30 dní od doručenia tohto uznesenia.

Dňa 29. novembra 2012 zákonná sudkyňa urgovala znalca na vyhotovenie

znaleckého posudku.

Dňa 14. decembra 2012 znalec požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na

vypracovanie znaleckého posudku vzhľadom na jeho „zložitosť“.

Dňa 10. januára 2013 okresný súd predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého

posudku do 31. marca 2013.

Dňa 13. mája 2013 zákonná sudkyňa urgovala znalca na vyhotovenie znaleckého

posudku.

Dňa 16. septembra 2014 zákonná sudkyňa opakovane urgovala znalca na

vyhotovenie znaleckého posudku.

Dňa 9. októbra 2014 okresný súd uznesením č. k. -268 uložil znalcovi

poriadkovú pokutu v sume 200 €.

Dňa 13. októbra 2014 zákonná sudkyňa urgovala znalca na vyhotovenie znaleckého

posudku.

Dňa 10. júla 2015 zákonná sudkyňa znovu urgovala znalca na vyhotovenie

znaleckého posudku.

Dňa 16. júla 2015 okresný súd uznesením č. k. -288 uložil znalcovi

poriadkovú pokutu v sume 1 640 €.

Dňa 12. augusta 2015 znalec oznámil okresnému súdu, že už nie je v zozname

znalcov, a vrátil dokumentáciu k veci.

Dňa 9. septembra 2015 okresný súd uznesením č. k. -295 nariadil

znalecké dokazovanie znalcom na odhad hodnoty lesnej pôdy

a uznesením č. k. -296 nariadil znalecké dokazovanie znalcom

na odhad ďalších nehnuteľností z majetku poručiteľky.

Dňa 21. septembra 2015 znalec odmietol vykonať znalecký

úkon vzhľadom na pracovnú vyťaženosť.

Dňa 19. októbra 2015 okresný súd uznesením č. k. -303 zmenil svoje

uznesenie č. k. -296 a za znalkyňu ustanovil na odhad

ďalších nehnuteľností z majetku poručiteľky.

Dňa 7. decembra 2015 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok

.

Dňa 25. januára 2016 znalkyňa odmietla vykonať znalecký

úkon vzhľadom na závažné zdravotné problémy v jej rodine. V rovnaký deň okresný súd

uznesením sp. zn. zmenil svoje uznesenie č. k. -296 a za znalkyňu

ustanovil na odhad ďalších nehnuteľností z majetku poručiteľky.

Dňa 29. apríla 2016 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok

.

Dňa 2. mája 2016 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 28. jún 2016.

Dňa 10. júna 2016 sťažovateľ podal proti zákonnej sudkyni JUDr. Ingrid Daxner

námietku zaujatosti, pretože v inom konaní () podal proti nej sťažnosť

a ústavný súd vyhovel jeho ústavnej sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní.

Dňa 21. júna 2016 okresný súd oznámil účastníkom konania, že pojednávanie

nariadené na 28. jún 2016 odročuje na neurčito.

Dňa 28. júna 2016 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k námietke zaujatosti.

Dňa 6. júla 2016 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o uvedenej

námietke zaujatosti.

Dňa 8. júla 2016 krajský súd uznesením č. k. -408 rozhodol, že

sudkyňa JUDr. Ingrid Daxner nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania predmetnej

veci.

Dňa 18. júla 2016 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 3. augusta 2016 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 22. september 2016.

Dňa 22. septembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd

vyhlásil rozsudok č. k. -447.

Dňa 19. októbra 2016 zákonná sudkyňa požiadala predsedu okresného súdu

o predĺženie lehoty na vyhotovenie a odoslanie uvedeného rozhodnutia. Jej žiadosti bolo

vyhovené do 22. decembra 2016.

Dňa 5. a 6. decembra 2016 bol uvedený rozsudok doručený účastníkom konania.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného

súdu Pezinok v konaní „na určenie neplatnosti testamentu“ vedenom pôvodne pod sp. zn.

PK-24 C 7/04, od 1. januára 2005 postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom rovnako pod sp. zn. a napokon od 1. januára 2008 opäť postupom

Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo

k porušovaniu základného práva sťažovateľa (ako odporcu) na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému

konaniu uvádza, že vzhľadom na to, že v danej veci bolo nutné zrekonštruovať dary

poručiteľky za života a zistiť ich hodnotu znaleckým dokazovaním z troch odborov,

posudzovanú záležitosť možno považovať po vecnej stránke za zložitejšiu. Po právnej

stránke však danú vec možno považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala

byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v predmetných konaniach k zbytočným prieťahom. Pokiaľ sťažovateľ vo veci podal

odvolanie a námietky predpojatosti, ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa

ktorej využitie možností daných účastníkom konania procesnými predpismi (napr.

v aktuálnom čase podľa ) na uplatňovanie a presadzovanie

ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania,

nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr.

). Zbytočné prieťahy v napadnutom konaní teda neboli vyvolané správaním

sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že takmer trinásťročné trvanie napadnutého konania na

okresnom súde je už samo osebe neprimerané, pričom predmetný spis sa cca osem mesiacov

nachádzal aj na krajskom súde. Toto obdobie nemožno pričítať na vrub okresnému súdu.

Okresný súd však bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných

dôvodov opakovane nečinný od 23. júla 2004 do 17. januára 2005 (šesť mesiacov), od

15. júna 2005 do 11. januára 2006 (šesť mesiacov), od 1. februára 2006 do 3. júla 2006 (päť

mesiacov), od 6. septembra 2006 do 6. marca 2007 (šesť mesiacov) a od 9. januára 2012 do

7. mája 2012 (štyri mesiace).

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ). Okresný súd síce využil aj prostriedky

nápravy (poriadkové pokuty) za obštrukčné postupy znalca , avšak

nebol celkom dôsledný pri nečinnosti a nekorektnom postupe tohto znalca, pretože prvú

poriadkovú pokutu (9. októbra 2014) uložil až po uplynutí takmer siedmich mesiacov od

predĺženia lehoty na vypracovanie znaleckého posudku (31. marca 2013) a druhú

poriadkovú pokutu uložil až deväť mesiacov po prvej neúčinnej pokute (16. júla 2015),

pričom všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom

konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba

obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných

prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle

‒ vtom čase účinného, pozn.), aj vo vzťahu

k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za

zabezpečenie efektívneho postupu znalca (, ). Okresný súd

v danom prípade nevyužil efektívne prostriedky nápravy, ktoré k dispozícii mal podľa

aktuálnych procesných predpisov, a preto prispel k tomu, že dĺžku napadnutého konania už

z pohľadu a dohovoru nebolo možné tolerovať. Uvedená

nečinnosť a neefektívna činnosť okresného súdu v kontexte takmer trinásťročného trvania

veci na okresnom súde nie je z ústavnoprávneho pohľadu ospravedlniteľná, pretože sa tiež

minimálne 3 roky nevykonávali vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa účastníci konania, a teda aj sťažovateľ v predmetnej veci nachádzal, čo

je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku a dohovoru (pozri napr.

). K uvedenej nečinnosti a neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným prieťahom

pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a v dôsledku správania účastníkov konania, ale

výlučne v dôsledku postupu súdu, napriek tomu, že v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že vzhľadom na ustanovenie § 18b

ods. 1 zákona o sídlach a obvodoch súdov otázku toho, či bolo porušené základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v okolnostiach danej veci,

posudzoval postup odovzdávajúceho Okresného súdu Bratislava III a nadobúdajúceho

Okresného súdu Pezinok ako celok so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami pre Okresný

súd Pezinok vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Pretože 22. septembra 2016 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. -447,

ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľa podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie vo výške 5 500 €, „ktoré

považuje za spravodlivé, najmä vzhľadom k dĺžke trvania ujmy, ktorú utrpel v dôsledku

porušenia jeho základného práva“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru nie

je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené

priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného

porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 3 000 €. Ústavný súd pritom

prihliadol na neobvykle dlhé trvanie napadnutého konania, ale aj na to, že cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná

náhrada škody (napr. ), ako aj na určitú skutkovú zložitosť veci a napokon aj

na to, že okresný súd v posudzovanom konaní 22. septembra 2016 vo veci meritórne

rozhodol.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 2. novembra

2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 13. januára 2017). Za dva úkony

vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 € a režijný paušál dvakrát po

8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 € a režijný paušál

8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

predstavujú sumu 448,02 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 89,60 €,

t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 537,62 €.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. mája 2017