Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 870/2016
PDF · 361.29 KB
No categories available
II. ÚS 870/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. mája 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Fulecom, Advokátska kancelária,
Živnostenská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 C 930/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. PK-24 C 7/04) a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 930/08 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom
tritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 537,62 €
(slovom päťstotridsaťsedem eur a šesťdesiatdva centov), ktorú j e Okresný súd Pezinok
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Milana Fuleca, Advokátska kancelária,
Živnostenská 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 870/2016-15 zo 16. novembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej aj
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 930/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
PK-24 C 7/04).
1.1 Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon
Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch
súdov“), výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho
Okresného súdu Bratislava III na nadobúdajúci okresný súd.
2. Zo sťažnosti vyplynulo, že:
«(...) Uznesením Okresného súdu Pezinok sp. zn. 8D 25/2003-55, Dnot 23/2003
zo dňa 02.12.2003 súd prerušil konanie o dedičstve po poručiteľke ,
zomrelej dňa 07.01. (ďalej len „ “ alebo „poručiteľka“) a uložil
, rod. a (žalobcom) v zmysle ust. § 175k ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), aby do 1 mesiaca od právoplatnosti
tohto uznesenia podali na príslušnom Okresnom súde žalobu proti závetnému dedičovi
(sťažovateľovi) na určenie, že „závet zo dňa 11.05.1992, spísaný
v notárskej zápisnici N 341/92, Nz 324/92 štátnou notárkou JUDr. Elenou Jankovou (ďalej
len „závet“), je neplatný“. Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že dedičia
a namietajú absolútnu neplatnosť závetu a túto skutočnosť nie je súd
v dedičskom konaní oprávnený riešiť, preto týchto dedičov odkázal na podanie žaloby
o neplatnosť závetu poručiteľky z dôvodu absolútnej neplatnosti.
Žalobou zo dňa 09.01.2004, doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 13.01.2004, sa
žalobcovia domáhali voči žalovanému (sťažovateľovi) určenia relatívnej
neplatnosti závetu poručiteľky , spísaného dňa 11.05.1992.
S účinnosťou zák. č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
ku dňu 01.01.2005 došlo k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Pezinok na
Okresný súd Bratislava III.»
2.1 Sťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti uviedol chronológiu úkonov vykonaných
okresným súdom a účastníkmi konania v napadnutom konaní až do podania tejto sťažnosti,
a k skutkovému stavu uviedol najmä, že:
„(...) je zrejmé, že hoci žaloba bola podaná ešte v roku 2004, doposiaľ, teda po viac
ako 11 rokoch, nie je skončená ani na súde prvého stupňa, a to aj z dôvodu nečinnosti
Okresného súdu Bratislava III, resp. Okresného súdu Pezinok v období od októbra 2012,
najneskôr však od januára 2013 (kedy prvostupňový súd predĺžil lehotu znalcovi na
predloženie znaleckého posudku do 31.03.2013) do septembra roku 2015, kedy vo veci
nevykonal žiadne úkony, teda bol absolútne nečinný takmer 3 roky a neexistovala žiadna
zákonná prekážka, ktorá by prvostupňovému súdu bránila vo veci konať.
Okrem nečinnosti súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní v rozsahu 11 rokov aj
nesprávnou činnosťou súdu.
Táto nesprávna činnosť súdu spočíva v tom, že hoci súd v dedičskom konaní
uznesením sp. zn. 8D 25/2003-55 zo dňa 02.12.2003 konanie prerušil a súčasne niektorých
dedičov -žalobcov odkázal, aby v zmysle ust. § 175k ods. 2 OSP v lehote jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto uznesenia podali žalobu o neplatnosť závetu z dôvodu absolútnej
neplatnosti a žalobcovia v súdom určenej lehote žalobu na neplatnosť závetu podali, avšak
z dôvodu jeho relatívnej neplatnosti, teda podali inú žalobu, než na akú ich súd odkázal,
napriek tomu súd v konaní o tejto ich žalobe, podanú žalobu považoval za takú, na ktorú ich
odkázal súd v konaní o dedičstve uznesením sp. zn. 8D 25/2003-55 zo dňa 02.12.2003, teda
za žalobu v zmysle ust. § 175k ods. 2 OSP.
Postup súdu, ktorý žalobu, ktorá nie je žalobou v zmysle ust. § 175k ods. 2 OSP,
za takúto považuje z dôvodu jeho nesprávneho výkladu ust. § 175k ods. 2 OSP, napriek
tomu o nej koná 11 rokov, nemožno v žiadnom prípade považovať za taký, ktorý plynule
smeruje jednak k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania a tiež ani k prejednaniu
ich záležitosti v primeranej lehote. (...)
Konajúci súd o žalobe, ktorú žalobcovia nepodali tak, ako ich na jej podanie odkázal
súd v konaní o dedičstve, teda nejde o žalobu v zmysle ust. § 175k ods. 2 OSP, napriek tomu
o nej koná, ako keby o takúto žalobu v zmysle ust. § 175k ods. 2 OSP išlo, touto svojou
nesprávnou činnosťou od podania žaloby až doposiaľ, spolu s nečinnosťou, najmä v období
od roku 2012 do roku 2015 zapríčinil zbytočné prieťahy vo veci v trvaní celkom 11 rokov,
čím hrubo porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa článku 6 Dohovoru.
Rýchlosť a účinnosť každého konania je objektívne podmienená charakterom
prejednávanej veci. Predmetom žaloby je určenie neplatnosti právneho úkonu - neplatnosti
závetu, pričom tento druh konaní tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy súdov
prvého stupňa, v rámci ktorej existuje stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov, a preto
nemožno namietané konanie považovať za právne zložité.
Pokiaľ ide o správanie sa účastníka konania, t.j. sťažovateľa, jeho správanie
v priebehu konania bolo aktívne, dostavoval sa na pojednávania, pričom sťažovateľ od
podania návrhu opakovane poukazuje na skutočnosť, že súd koná o žalobe na určenie podľa
ust. § 80 písm. c) OSP a nie o žalobe podľa ust. § 175k ods. 2 OSP a žalobcovia doposiaľ
nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, čo je základným
predpokladom konania o určovacej žalobe podľa ust. § 80 písm. c) OSP.
Sťažovateľ žiada v zmysle článku 127 ods. 3 Ústavy SR aj priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia, pretože zbytočné prieťahy zo strany Okresného súdu Pezinok,
ktoré trvajú od roku 2004 sa ani konštatovaním ústavného súdu o porušení základného
práva ani jeho príkazom, aby súdy konali bez zbytočných prieťahov nedajú ani napraviť,
ani odstrániť. Sťažovateľ po dobu viac ako jedenástich rokov, počas ktorých trvá konanie,
pričom takáto dĺžka konania sa nedá ničím ospravedlniť, má preto dôvodný pocit krivdy,
nespravodlivosti, márnosti ako sprievodných znakov porušenia základného práva, teda
utrpel nemajetkovú ujmu, ktorá naďalej trvá a rovnako počas viac ako jedenástich rokov aj
naďalej trvá sťažovateľov pocit právnej neistoty, keďže vec nie je doposiaľ právoplatne
rozhodnutá. Z týchto dôvodov preto sťažovateľ žiada finančné zadosťučinenie vo výške
5 500,- € od Okresného súdu Pezinok, ktoré považuje za spravodlivé, najmä vzhľadom
k dĺžke trvania ujmy, ktorú utrpel v dôsledku porušenia jeho základného práva a vzhľadom
na intenzitu, akou na neho táto nečinnosť Okresného súdu Pezinok a jeho neefektívny
postup doliehal. V prípade, že ústavný súd sťažnosti vyhovie, žiadame tiež náhradu trov
konania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia. (...)“
2.2 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľ domáha toho, aby
ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
upravené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote upravené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava III vedeného pod sp. zn. 4C 930/2008 bolo porušené.
2. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5 500,- € (slovom
päťtisícpäťsto eur), ktoré mu je Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť do 2 mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. priznáva náhradu trov konania vo výške 355,73 €, ktoré je
Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Milana Fulca so sídlom
Živnostenská 2, 811 06 Bratislava, a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3200/2016 z 8. decembra
2016 (ku ktorému bola pripojená aj chronológia úkonov vykonaných v napadnutom konaní)
a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 13. januára
2017.
3.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné
skutočnosti:
„(...) Žaloba bola doručená Okresnému súdu Bratislava III, dňa 13.01.2004. Vec
bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Ingrid Daxner (predtým
Nováková). Vo veci bolo rozsudkom rozhodnuté dňa 18.09.2007 tak, že súd žalobe vyhovel.
Proti rozsudku bolo podané odvolanie a spis sa v období od 06/2008 do 02/2010 nachádzal
na Krajskom súde v Bratislave. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil a vrátil
mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolací súd uložil súdu prvej
inštancie doplniť dokazovanie vykonaním započítania darov tak, že k čistej hodnote
dedičstva je potrebné pripočítať všetky zápočty a tento súčet sa vezme ako základ pre
vyčíslenie dedičských podielov a z jednotlivých podielov sa odpočítajú jednotlivé zápočty.
Uložil súdu doplniť dokazovanie v tomto smere a zvážiť, či neopomenuteľní dedičia obdržali
toľko, čo predstavuje polovica ich zákonných dedičských podielov a až po takomto zistení
rozhodnúť, či závet poručiteľky je, alebo nie je relatívne neplatným v časti
neopomenuteľných dedičov. Sudkyňa vykonala vo veci rozsiahle dokazovanie zisťovaním
majetku poručiteľky a jeho hodnoty. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie
uznesením zo dňa 15.03.2011, na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Znalecký
posudok bol súdu doručený dňa 18.04.2011. Spis bol následne postúpený Krajskému súdu
v Bratislave, na rozhodnutie o odvolaní proti preddavku na trovy znalca. Spis sa vrátil
tunajšiemu súdu dňa 09.01.2012. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 28.06.2012 bolo
odročené na neurčito z dôvodu potreby ďalšieho znaleckého dokazovania na ocenenie
ďalšieho zisteného majetku poručiteľky a to vyhotovením dvoch znaleckých posudkov.
Uznesenie o ustanovení znalca bolo vydané dňa 11.10.2012. Znalec v stanovenej lehote
znalecký posudok nevyhotovil a sudkyňa mu uložila poriadkovú pokutu, následne
opakovane vyzvala znalca na predloženie súdneho spisu. Dňa 12.08.2015 znalec oznámil,
že bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Súd ustanovil znalcov nových a to uznesením zo dňa
09.09.2015. Znalec odmietol vykonanie znaleckej úlohy a preto súd
opäť uznesením zo dňa 19.10.2015 zmenil osobu znalca. Avšak ani ustanovená znalkyňa
znalecký posudok nevyhotovila a súd uznesením zo dňa 25.01.2016 opäť menil osobu
znalca. Prvý znalecký posudok č. 19/2015 bol súdu doručený súdu dňa 07.12.2015. Druhý
znalecký posudok č. 67/2016 bol súdu doručený dňa 29.04.2016. Sudkyňa termín
pojednávania určila na deň 28.06.2016. Zo strany právneho zástupcu žalovaného bola
podaná námietka zaujatosti voči konajúcej sudkyni a spis bol predložený na Krajský súd
v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 08.07.2016 určil, že sudkyňa JUDr. Ingrid Daxner nie
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci. Spis sa vrátil z odvolacieho súdu dňa
18.07.2016, sudkyňa termín pojednávania určila na deň 22.09.2016. Na tomto pojednávaní
sudkyňa vo veci rozhodla rozsudkom. Rozsudok bol vyhotovený a expedovaný procesným
stranám.
1/ k skutkovej a právnej zložitosti sporu:
Vec je podľa môjho názoru skutkovo zložitá. Predmetom konania je určenie
neplatnosti závetu, v časti neopomenuteľných dedičov poručiteľky. Súd z dôvodu viazanosti
právnym názorom odvolacieho súdu, musel vykonať rozsiahle dokazovanie, ktorým zisťoval
majetok poručiteľky, jeho hodnotu, k nemu započítať dary a tak zistiť celkovú hodnotu
dedičstva a vypočítať jednotlivé dedičské podiely. Ich porovnaním zistiť, či je závet neplatný
v časti neopomenuteľných dedičov. Uvedené dokazovanie obnášalo vyžiadanie si
katastrálnych spisov na zistenie nehnuteľného majetku poručiteľky a niekoľko znaleckých
posudkov.
2/ k jednotlivým úkonom:
Chronologický prehľad všetkých úkonov je v prílohe pripojený.
3/ prekážky podľa § 63 ods. 1, 2 CSP:
Počas konania zomrel žalobca v 2. rade. Súd pokračoval s jeho dedičmi, konanie
prerušené nebolo.
4/ prieťahy spôsobené sťažovateľom:
Sťažovateľ podal proti zákonnej sudkyni námietku zaujatosti z dôvodov, ktoré už boli
viackrát judikované, ako neopodstatnené.
5/ prieťahy spôsobené súdom:
Súd vo veci konal. K predĺženiu konania došlo z viacerých dôvodov. Opakovane
vo veci zlyhal súdny znalec, kedy jeden súdny znalec zadržiaval spis 2 roky, druhý znalec
odmietol vykonanie znaleckého dokazovania a tretia znalkyňa požiadala o výmenu znalca
z dôvodov rodinných. Spis bol trikrát na odvolacom súde, raz z dôvodu námietky zaujatosti
vznesenej sťažovateľom. Napokon, konajúca sudkyňa bola opakovane práceneschopná po
dobu dlhšiu ako 6 týždňov, v dôsledku čoho, bol spis prerozdelený inému sudcovi.
6/ Záver:
Súd vo veci dvakrát meritórne rozhodol. Dňa 22.09.2016 bol vyhlásený v poradí
druhý rozsudok. Je objektívnou skutočnosťou, že konanie trvá od 13.01.2004, avšak z môjho
pohľadu sudkyňa vo veci konala. K prieťahom v konaní došlo v súvislosti s vykonávaním
znaleckého dokazovania. Či v danom prípade išlo o zbytočné prieťahy v konaní, ponechám
na úvahu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
7/ Iné skutočnosti:
Nemám viac, čo uviesť.
Súhlasíme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania.“
3.3 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie podpredsedníčky
okresného súdu zaujal toto stanovisko:
«V označenej veci ako právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu
Okresného súdu Pezinok zo dňa 8.12.2016 k ústavnej sťažnosti môjho klienta uvádzam, že
z jeho obsahu je zrejmá snaha okresného súdu zbaviť sa ústavnej zodpovednosti za prieťahy
v konaní poukazovaním na to, že neprimeraná dĺžka konania (12 rokov) nebola spôsobená
zbytočnými prieťahmi zo strany súdu, ale že konanie trvá dlho z dôvodu zložitosti veci, s čím
však nemožno v žiadnom prípade súhlasiť.
Hneď v bode 1 vyjadrenia Okresného súdu Pezinok sa uvádza, že vec je skutkovo
zložitá z dôvodu, že okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu musel vo veci
vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré si vyžiadalo zabezpečenie katastrálnych spisov na
zistenie nehnuteľného majetku poručiteľky a niekoľko znaleckých posudkov.
Sme toho názoru, že vyžiadanie si katastrálnych spisov a pribratie znalcov z troch
odborov, za účelom zistenia hodnoty poľnohospodárskych, lesných pozemkov ako aj
ďalšieho nehnuteľného majetku poručiteľky, v žiadnom prípade nezakladá takú skutkovú
zložitosť veci, aby v dôsledku nej konanie trvalo takú neprimerane dlhú dobu.
Naviac, z prehľadu jednotlivých úkonov za celé obdobie trvania konania, ktoré
predstavuje 12 rokov vyplýva, že okresný súd vo veci pojednával celkom šesť krát, čo
predstavuje jedno pojednávanie za obdobie dvoch rokov.
Z uvedeného je zrejmé, že konanie trvá neprimerane dlho, nie z dôvodu skutkovej
zložitosti veci, ako tvrdí Okresný súd v Pezinku vo svojom vyjadrení, ale v dôsledku
nedostatočnej znalosti podstaty samotnej prejednávanej veci konajúcim sudcom, tak ako to
podrobne uvádzame v ústavnej sťažnosti, a najmä nevyužitím všetkých procesných
prostriedkov a zákonných opatrení na zabezpečenie včasného vykonania dôkazov
potrebných pre rozhodnutie vo veci, a to znaleckých posudkov.
V ďalšej časti vyjadrenia Okresného súdu v Pezinku pod bodom 4 s označením:
„prieťahy spôsobené sťažovateľom“ sa uvádza, že „sťažovateľ podal proti zákonnej sudkyni
námietku zaujatosti z dôvodov, ktoré už boli viackrát judikované ako neopodstatnené“.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd sa domnieva, že prieťahy v konaní spôsobil aj
samotný sťažovateľ tým, že podal bezdôvodnú námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni.
Pravdepodobne uniklo pozornosti Okresného súdu v Pezinku, že využitie možnosti
daných účastníkovi konania procesnými predpismi (občianskym súdnym poriadkom), ktoré
slúžia na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv občianskom súdnom konaní, a námietka
zaujatosti takouto možnosťou nepochybne je, môže síce viesť k predĺženiu priebehu konania,
ale za žiadnych okolností ju nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú
zbytočné prieťahy (viď Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2001).
Tiež treba uviesť, že v dôsledku podanej námietky zaujatosti právnym zástupcom
odporcu sa priebeh konania spomalil o jeden mesiac, čo je v porovnaní s celkovou dĺžkou
konania 12 rokov predstavuje úplne zanedbateľné časové obdobie.
V ďalšej časti vyjadrenia okresného súdu pod bodom 5 s označením „prieťahy
spôsobené súdom“ sa uvádza, „že súd vo veci konal. Opakovane vo veci zlyhal súdny
znalec keď jeden súdny znalec zadržiaval spis 2 roky, druhý znalec odmietol vykonať
znalecké dokazovanie a tretia znalkyňa požiadala o výmenu znalca z dôvodu rodinných.“
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd je toho názoru, že k prieťahom v konaní došlo
v súvislosti s vykonávaním znaleckého dokazovania, a preto tieto nemožno hodnotiť ako
zbytočné prieťahy.
Tento záver okresného súdu svedčí o neznalosti judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky, lebo podľa jeho nálezu sp. zn. II. ÚS 68/01 z 29.5.2002 „obdobie
nečinnosti súdu z dôvodu nevypracúvania znaleckého posudku a nevrátenia spisu znalcom
je potrebné hodnotiť ako prekážku na strane súdu. Ak konajúci súd nevyužije príslušné
zákonné opatrenia na vykonanie týchto úkonov a nezabezpečil včas všetky dôkazy potrebné
na rozhodnutie vo veci samej spôsobil tým zbytočné prieťahy v súdnom konaní.“
Z prehľadu úkonov súdu vyplýva, že súd na pojednávaní dňa 28.6.2012 konanie
odročil na neurčito, za účelom vykonania znaleckého dokazovania. Následne, ďalšie
pojednávanie v tejto veci sa konalo až dňa 22.9.2016, teda po štyroch rokoch, kedy súd
zároveň vydal meritórne rozhodnutie vo veci.
Z uvedeného je zrejmé, že konajúcemu súdu trvalo štyri roky, aby si zabezpečil všetky
dôkazy potrebné na rozhodnutie vo veci. V žiadnom prípade toto obdobie nemožno
považovať za „včasné“ zabezpečenie potrebných dôkazov, lebo súd nevyužil príslušné
zákonné opatrenia za účelom zabezpečenia vykonania týchto dôkazov.
Preto je potrebné obdobie, počas ktorého súd vykonával znalecké dokazovanie
považovať za prekážku na strane súdu, v dôsledku ktorej spôsobil zbytočné prieťahy
v súdnom konaní, čo vyplýva aj zo spomínaného Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 68/01 z 29.5.2002.
Máme teda za to, že trvanie sporu v dĺžke 12 rokov nebolo zapríčinené zložitosťou
veci, ani správaním sa účastníkov konania, ale je výsledkom zbytočných prieťahov
zapríčinených Okresným súdom Pezinok, ako to podrobne uvádzame v ústavnej sťažnosti.
Súčasne Vám oznamujem, že sťažovateľ netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie.»
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na Okresnom súde Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 930/08
(pôvodne vedenom pod sp. zn. PK-24 C 7/04):
Dňa 13. januára 2004 podali , rod. , a (ďalej
len „navrhovateľ“, spolu len „navrhovatelia“) na Okresnom súde Pezinok proti
sťažovateľovi žalobný návrh „na určenie neplatnosti testamentu“. Vec bola zaevidovaná
pod sp. zn. 24 C 7/04.
Dňa 18. februára 2004 okresný súd vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho
poplatku. Navrhovatelia tejto výzve vyhoveli 16. apríla 2004.
Dňa 10. mája 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k veci.
Dňa 23. júla 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa.
Dňa 17. januára 2005 Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd“) nariadil vo veci
pojednávanie na 15. február 2005.
Dňa 15. februára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. apríl
2005 na účely písomného spresnenia petitu navrhovateľmi.
Dňa 21. februára 2005 bolo pojednávanie preročené na 28. apríl 2005 kvôli školeniu
sudkyne.
Dňa 24. februára 2005 bol súdu doručený spresnený petit zo strany navrhovateľov,
uvedené podanie bolo zaslané sťažovateľovi na vyjadrenie.
Dňa 25. apríla 2005 sa sťažovateľ písomne vyjadril k spresnenému petitu návrhu.
Dňa 28. apríla 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 2. jún 2005,
na účely vykonania dokazovania, najmä aby účastníci konania v lehote 30 dní doložili
právne tituly nadobudnutia všetkých nehnuteľností za života poručiteľky.
Dňa 20. mája 2005 bolo pojednávanie nariadené na 2. jún 2005 zrušené pre
práceneschopnosť sudkyne.
Dňa 27. mája 2005 navrhovatelia doručili súdu právne tituly nadobudnutia
nehnuteľností za života poručiteľky.
Dňa 15. júna 2005 boli súdu sťažovateľom doručené „písomnosti potvrdzujúce
právne tituly nadobudnutia všetkých nehnuteľností za života poručiteľky“.
Dňa 11. januára 2006 súd požiadal Notársku komoru Slovenskej republiky (ďalej len
„notárska komora“) o zapožičanie spisov bývalého štátneho notárstva, vyzval
navrhovateľov na dodanie znaleckých posudkov osvedčujúcich hodnotu scudzovaných
nehnuteľností a vyzval sťažovateľa na doručenie dôkazov osvedčujúcich hodnotu
nadobudnutého majetku.
Dňa 19. januára 2006 notárska komora reagovala, 26. januára 2006 reagoval
sťažovateľ a 1. februára 2006 reagovali navrhovatelia na uvedenú výzvu súdu.
Dňa 3. júla 2006 súd vyzval Štátny archív v Modre (ďalej len „štátny archív“) na
zapožičanie spisov.
Dňa 6. septembra 2006 bola súdu doručená odpoveď štátneho archívu.
Dňa 6. marca 2007 súd vyzval Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na
zapožičanie spisov.
Dňa 22. júna 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. september 2007.
Dňa 11. septembra 2007 bolo súdu doručené spresnenie petitu zo strany
navrhovateľov.
Dňa 18. septembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd rozsudkom č. k.
PK-24 C 7/2004-97 návrhu na určenie neplatnosti závetu vyhovel.
Dňa 12. októbra 2007 podpredseda súdu predĺžil lehotu na písomné vyhotovenie
rozsudku do 2. decembra 2007.
Dňa 8. januára 2008 bol uvedený rozsudok písomne vyhotovený a následne bol
doručený účastníkom konania. Vec bola medzičasom na Okresnom súde Pezinok
zaevidovaná pod sp. zn. 4 C 930/08.
Dňa 8. februára 2008 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.
Dňa 18. februára 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku
za podané odvolanie.
Dňa 2. apríla 2008 sťažovateľ uhradil uvedené súdne poplatky.
Dňa 15. apríla 2008 sa navrhovatelia písomne vyjadrili k odvolaniu.
Dňa 5. júna 2008 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podanom
odvolaní.
Dňa 27. januára 2010 krajský súd uznesením č. k. 15 Co 321/2008-123 zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd
nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého sa neopomenuteľní dedičia
mali podieľať na dedení nehnuteľností uvedených v závete. Podľa krajského súdu
započítanie treba vykonať tak, že sa k čistej hodnote dedičstva pripočítajú všetky zápočty,
tento súčet sa vezme ako základ pre výpočet dedičských podielov a z jednotlivých podielov
sa odpočítajú jednotlivé zápočty, pričom sa vychádza zo všeobecnej ceny toho, čo bolo
plnené v čase uskutočnenia plnenia.
Dňa 1. marca 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 2. marca 2010 okresný súd vyzval Správu katastra Pezinok (ďalej len
„katastrálny úrad“) na zapožičanie súvisiacich dokumentov a vyzval účastníkov konania,
aby podali svoje návrhy na doplnenie dokazovania.
Dňa 25. mája 2010 správa katastra reagovala na uvedenú výzvu súdu a dňa 28. mája
2010 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že navrhuje ďalej postupovať v intenciách
zrušovacieho uznesenia krajského súdu.
Dňa 23. júla 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 19. október 2010, ktoré
však bolo odročené na neurčito „z dôvodu PN zákonnej sudkyne“.
Dňa 18. novembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 1. február 2011.
Dňa 1. februára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
na účely špecifikácie petitu, ďalšieho dokazovania; najmä zváženia nariadenia znaleckého
dokazovania.
Dňa 24. februára 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. máj 2011.
Dňa 15. marca 2011 okresný súd uznesením č. k. 4 C 930/08-182 nariadil znalecké
dokazovanie znalcom , na odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy,
pričom znalec mal vyhotoviť znalecký posudok do 30 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.
Dňa 8. apríla 2011 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti
uzneseniu, ktorým okresný súd uložil účastníkom konania zložiť preddavok na trovy
znaleckého dokazovania; odvolanie zaslala sudkyňa na vyjadrenie navrhovateľom.
Dňa 14. apríla 2011 bolo pojednávanie pôvodne nariadené na 10. máj 2011 zrušené,
pretože spis musí byť zaslaný na krajský súd.
Dňa 18. apríla 2011 znalec doručil okresnému súdu vyhotovený znalecký posudok.
Dňa 5. mája 2011 navrhovatelia vo svojom vyjadrení nesúhlasili so sťažovateľom,
aby len navrhovatelia hradili preddavok na znalecké dokazovanie.
Dňa 26. mája 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní
sťažovateľa.
Dňa 19. decembra 2011 krajský súd zrušil uznesenie o preddavku s tým, že ho
sťažovateľ nemá znášať.
Dňa 9. januára 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 7. mája 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 28. jún 2012.
Dňa 9. mája 2012 bolo vydané uznesenie o priznaní odmeny znalcovi.
Dňa 15. mája 2012 bolo okresnému súdu oznámené, že 15. mája 2011 zomrel
navrhovateľ, zároveň bolo oznámené, že jeho dedičmi sú
a .
Dňa 28. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie už za prítomnosti dedičov
navrhovateľa, ktoré bolo odročené na neurčito, pretože bolo potrebné ešte dožiadať kataster
a znalcom určiť hodnotu časti lesa.
Dňa 3. júla 2012 okresný súd vyzval kataster nehnuteľností na zaslanie súvisiacich
dokumentov.
Dňa 2. augusta 2012 kataster nehnuteľností reagoval na výzvu okresného súdu.
Dňa 11. októbra 2012 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom
(ďalej len „znalec“) na odhad hodnoty lesnej pôdy, pričom
lehotu na vykonanie znaleckého posudku určil 30 dní od doručenia tohto uznesenia.
Dňa 29. novembra 2012 zákonná sudkyňa urgovala znalca na vyhotovenie
znaleckého posudku.
Dňa 14. decembra 2012 znalec požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na
vypracovanie znaleckého posudku vzhľadom na jeho „zložitosť“.
Dňa 10. januára 2013 okresný súd predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého
posudku do 31. marca 2013.
Dňa 13. mája 2013 zákonná sudkyňa urgovala znalca na vyhotovenie znaleckého
posudku.
Dňa 16. septembra 2014 zákonná sudkyňa opakovane urgovala znalca na
vyhotovenie znaleckého posudku.
Dňa 9. októbra 2014 okresný súd uznesením č. k. 4 C 930/08-268 uložil znalcovi
poriadkovú pokutu v sume 200 €.
Dňa 13. októbra 2014 zákonná sudkyňa urgovala znalca na vyhotovenie znaleckého
posudku.
Dňa 10. júla 2015 zákonná sudkyňa znovu urgovala znalca na vyhotovenie
znaleckého posudku.
Dňa 16. júla 2015 okresný súd uznesením č. k. 4 C 930/08-288 uložil znalcovi
poriadkovú pokutu v sume 1 640 €.
Dňa 12. augusta 2015 znalec oznámil okresnému súdu, že už nie je v zozname
znalcov, a vrátil dokumentáciu k veci.
Dňa 9. septembra 2015 okresný súd uznesením č. k. 4 C 930/08-295 nariadil
znalecké dokazovanie znalcom na odhad hodnoty lesnej pôdy
a uznesením č. k. 4 C 930/08-296 nariadil znalecké dokazovanie znalcom
na odhad ďalších nehnuteľností z majetku poručiteľky.
Dňa 21. septembra 2015 znalec odmietol vykonať znalecký
úkon vzhľadom na pracovnú vyťaženosť.
Dňa 19. októbra 2015 okresný súd uznesením č. k. 4 C 930/08-303 zmenil svoje
uznesenie č. k. 4 C 930/08-296 a za znalkyňu ustanovil na odhad
ďalších nehnuteľností z majetku poručiteľky.
Dňa 7. decembra 2015 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok
.
Dňa 25. januára 2016 znalkyňa odmietla vykonať znalecký
úkon vzhľadom na závažné zdravotné problémy v jej rodine. V rovnaký deň okresný súd
uznesením sp. zn. 4 C 930/08 zmenil svoje uznesenie č. k. 4 C 930/08-296 a za znalkyňu
ustanovil na odhad ďalších nehnuteľností z majetku poručiteľky.
Dňa 29. apríla 2016 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok
.
Dňa 2. mája 2016 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 28. jún 2016.
Dňa 10. júna 2016 sťažovateľ podal proti zákonnej sudkyni JUDr. Ingrid Daxner
námietku zaujatosti, pretože v inom konaní (4 C 967/2008) podal proti nej sťažnosť
a ústavný súd vyhovel jeho ústavnej sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní.
Dňa 21. júna 2016 okresný súd oznámil účastníkom konania, že pojednávanie
nariadené na 28. jún 2016 odročuje na neurčito.
Dňa 28. júna 2016 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k námietke zaujatosti.
Dňa 6. júla 2016 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o uvedenej
námietke zaujatosti.
Dňa 8. júla 2016 krajský súd uznesením č. k. 4 NcC 48/2016-408 rozhodol, že
sudkyňa JUDr. Ingrid Daxner nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania predmetnej
veci.
Dňa 18. júla 2016 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 3. augusta 2016 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 22. september 2016.
Dňa 22. septembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd
vyhlásil rozsudok č. k. 4 C 930/08-447.
Dňa 19. októbra 2016 zákonná sudkyňa požiadala predsedu okresného súdu
o predĺženie lehoty na vyhotovenie a odoslanie uvedeného rozhodnutia. Jej žiadosti bolo
vyhovené do 22. decembra 2016.
Dňa 5. a 6. decembra 2016 bol uvedený rozsudok doručený účastníkom konania.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného
súdu Pezinok v konaní „na určenie neplatnosti testamentu“ vedenom pôvodne pod sp. zn.
PK-24 C 7/04, od 1. januára 2005 postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom rovnako pod sp. zn. PK-24 C 7/04 a napokon od 1. januára 2008 opäť postupom
Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 930/08 dochádzalo
k porušovaniu základného práva sťažovateľa (ako odporcu) na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému
konaniu uvádza, že vzhľadom na to, že v danej veci bolo nutné zrekonštruovať dary
poručiteľky za života a zistiť ich hodnotu znaleckým dokazovaním z troch odborov,
posudzovanú záležitosť možno považovať po vecnej stránke za zložitejšiu. Po právnej
stránke však danú vec možno považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala
byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov
došlo v predmetných konaniach k zbytočným prieťahom. Pokiaľ sťažovateľ vo veci podal
odvolanie a námietky predpojatosti, ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa
ktorej využitie možností daných účastníkom konania procesnými predpismi (napr.
v aktuálnom čase podľa Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie a presadzovanie
ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania,
nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr.
I. ÚS 31/01). Zbytočné prieťahy v napadnutom konaní teda neboli vyvolané správaním
sťažovateľa.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým konštatuje, že takmer trinásťročné trvanie napadnutého konania na
okresnom súde je už samo osebe neprimerané, pričom predmetný spis sa cca osem mesiacov
nachádzal aj na krajskom súde. Toto obdobie nemožno pričítať na vrub okresnému súdu.
Okresný súd však bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných
dôvodov opakovane nečinný od 23. júla 2004 do 17. januára 2005 (šesť mesiacov), od
15. júna 2005 do 11. januára 2006 (šesť mesiacov), od 1. februára 2006 do 3. júla 2006 (päť
mesiacov), od 6. septembra 2006 do 6. marca 2007 (šesť mesiacov) a od 9. januára 2012 do
7. mája 2012 (štyri mesiace).
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09). Okresný súd síce využil aj prostriedky
nápravy (poriadkové pokuty) za obštrukčné postupy znalca , avšak
nebol celkom dôsledný pri nečinnosti a nekorektnom postupe tohto znalca, pretože prvú
poriadkovú pokutu (9. októbra 2014) uložil až po uplynutí takmer siedmich mesiacov od
predĺženia lehoty na vypracovanie znaleckého posudku (31. marca 2013) a druhú
poriadkovú pokutu uložil až deväť mesiacov po prvej neúčinnej pokute (16. júla 2015),
pričom všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom
konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba
obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných
prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle
§ 53 Občianskeho súdneho poriadku ‒ vtom čase účinného, pozn.), aj vo vzťahu
k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za
zabezpečenie efektívneho postupu znalca (III. ÚS 111/01, IV. ÚS 101/03). Okresný súd
v danom prípade nevyužil efektívne prostriedky nápravy, ktoré k dispozícii mal podľa
aktuálnych procesných predpisov, a preto prispel k tomu, že dĺžku napadnutého konania už
z pohľadu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nebolo možné tolerovať. Uvedená
nečinnosť a neefektívna činnosť okresného súdu v kontexte takmer trinásťročného trvania
veci na okresnom súde nie je z ústavnoprávneho pohľadu ospravedlniteľná, pretože sa tiež
minimálne 3 roky nevykonávali vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa účastníci konania, a teda aj sťažovateľ v predmetnej veci nachádzal, čo
je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr.
I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti a neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným prieťahom
pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a v dôsledku správania účastníkov konania, ale
výlučne v dôsledku postupu súdu, napriek tomu, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje
predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že vzhľadom na ustanovenie § 18b
ods. 1 zákona o sídlach a obvodoch súdov otázku toho, či bolo porušené základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v okolnostiach danej veci,
posudzoval postup odovzdávajúceho Okresného súdu Bratislava III a nadobúdajúceho
Okresného súdu Pezinok ako celok so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami pre Okresný
súd Pezinok vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Pretože 22. septembra 2016 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. 4 C 930/08-447,
ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľa podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom
súde a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie vo výške 5 500 €, „ktoré
považuje za spravodlivé, najmä vzhľadom k dĺžke trvania ujmy, ktorú utrpel v dôsledku
porušenia jeho základného práva“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru nie
je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené
priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom
súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného
porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 3 000 €. Ústavný súd pritom
prihliadol na neobvykle dlhé trvanie napadnutého konania, ale aj na to, že cieľom
primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná
náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03), ako aj na určitú skutkovú zložitosť veci a napokon aj
na to, že okresný súd v posudzovanom konaní 22. septembra 2016 vo veci meritórne
rozhodol.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 2. novembra
2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 13. januára 2017). Za dva úkony
vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 € a režijný paušál dvakrát po
8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 € a režijný paušál
8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa
predstavujú sumu 448,02 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 89,60 €,
t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 537,62 €.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. mája 2017