Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 414/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., Letná 47, Košice, pre namietané porušenie

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, základného práva nebyť

odňatý zákonnému sudcovi podľa v spojení s Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením predsedu Okresného súdu Spišská Nová Ves

sp. zn. z 10. októbra 2016 a uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. zo 4. novembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnosťou podanou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) 9. novembra 2016 sa (ďalej len „sťažovateľ“) domáhal zrušenia uznesenia

predsedu Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) z 10. októbra 2016,

ktorým boli všetci sudcovia tohto súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania v jeho veci

vedenej pod sp. zn. , s tvrdením, že ním boli zasiahnuté práva označené

v záhlaví tohto rozhodnutia.

Sťažovateľ sa sťažnosťou podanou na ústavnom súde 19. januára 2017

domáhal zrušenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

zo 4. novembra 2016, ktorým sa vec vedená na okresnom súde pod sp. zn.

v dôsledku vylúčenia jeho sudcov prikazuje na ďalšie konanie Okresnému súdu Rožňava

rovnako s tvrdením, že ním bolo porušené jeho základné právo na spravodlivé súdne

konanie a základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi.

Súčasťou tejto sťažnosti bol aj návrh sťažovateľa na spojenie oboch konaní

do jedného konania, pretože na rozhodnutie predsedu okresného súdu o vylúčení jeho

sudcov bezprostredne nadväzuje uznesenie krajského súdu o prikázaní veci inému

okresnému súdu, takže tieto veci skutkovo spolu súvisia.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).

Podľa prvej vety v záujme hospodárnosti konania súd spojí

na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo

sa týkajú tých istých strán.

Ústavný súd v zmysle uvedeného uznesením sp. zn. PLs.

z 15. februára 2017 obe napadnuté konania spojil na spoločné konanie.

Sťažovateľ v sťažnosti doručenej 9. novembra 2016 uviedol, že: «je stranou súdneho

sporu vedenom pred Okresným súdom Spišská Nová Ves, pod sp. zn. , kde sa

Sťažovateľ ako žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť umožniť

Sťažovateľovi nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa hospodárenia žalovaného a vydať mu

kópie týchto dokladov...

Dňa 19. 10. 2016 bolo Sťažovateľovi doručené uznesenie predsedu Okresného súdu

Spišská Nová Ves, sp. zn. , zo dňa 10. 10. 2016, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 19. 10. 2016..., ktorým došlo k vylúčeniu z prejednávania a

rozhodovania vo veci (s výnimkou predsedu súdu) všetkých sudcov Okresného súdu Spišská

Nová Ves...

Dňa 19. 10. 2016 bolo Sťažovateľovi doručené zároveň uznesenie podpredsedu

Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. , zo dňa 10. 10. 2016, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 10. 2016, ktorým došlo k vylúčeniu z prejednávania

a rozhodovania vo veci predsedu súdu. Sťažovateľ pre úplnosť dodáva, že toto uznesenie

vo svojej Sťažnosti... nenapadáva...

Z napádaného uznesenia pritom vyplýva, že dôvodom vylúčenia všetkých sudcov

zákonného súdu Sťažovateľa bol údajný priateľský (v niektorých prípadoch) alebo

kolegiálny vzťah dcéry Sťažovateľa a dotknutých sudcov..., čo podľa uznesenia zakladá

relevantnú obavu z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych

a dostatočne závažných skutočnostiach...

Napádané rozhodnutie je jednoinštančné, právoplatné, v zmysle judikatúry súdov

(napr. Rozhodnutie NS SR. sp. zn. ), nie je voči nemu možné podať žiadny

riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok. Takýto záver pritom vyplýva aj priamo

z dôvodovej správy k ...

Podľa názoru Sťažovateľa sa však orgán verejnej moci vydávajúci napádané

rozhodnutie neriadil princípom materiálneho právneho štátu a ústavnými zásadami,

keď svoje rozhodnutie nielenže založil na nesprávnom výklade platných právnych predpisov

ale postupoval a rozhodol priamo v rozpore s doterajšou judikatúrou Ústavného súdu SR

a Najvyššieho súdu SR...

Sťažovateľ sa domáhal ochrany svojich práv na svojom zákonom súde, avšak

z dôvodu, že sudcovia predmetného súdu sa „cítili“ byť zaujatí, došlo en block k vylúčeniu

všetkých sudcov súdu...

Právna úprava vylúčenia sudcov je upravená v ust. , podľa ktorého

platí: „Sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho

pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať

odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.“

Následne upravuje postup v prípade vylúčenia sudcov na základe námietky

jednej zo strán súdneho sporu ( a nasl. ) alebo na základe oznámenia sudcu (

). Sťažovateľ si pritom dovoľuje poukázať na skutočnosť, že aj keď je napádané

uznesenie vydané v zmysle ust. a ust , a teda na základe oznámenia

sudcu, z vyjadrení vylúčených sudcov vyplýva, že dotknutí sudcovia sa vyjadrovali

k námietke vznesenej Sťažovateľom (žalobcom), ktorá však Sťažovateľom (žalobcom)

vznesená vôbec nebola, čo len podľa Sťažovateľa podčiarkuje nezákonnosť napádaného

uznesenia a zásah do Sťažovateľových základných práv...

Vychádzajúc z dikcie pritom platí, že základom pre vylúčenie sudcu

môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody...

Podľa názoru Sťažovateľa sú však dôvody sudcov, ktorí sa „cítili byť zaujatí“, len

ich subjektívnymi názormi a nemajú oporu v objektívnej skutočnosti, a tobôž už tieto názory

sudcov neboli preukázané. Vo vyjadrení dotknutých sudcov pritom rezonujú najmä

nasledovné skutočnosti, ktorými sudcovia zdôvodňujú svoje vylúčenie:

Skutočnosť, že dcéra Sťažovateľa je kolegyňou dotknutých sudcov, bol ako dôvod

pre vylúčenie uvedený všetkými sudcami... Podľa Sťažovateľa je však neprípustné, aby bol

tento dôvod postačujúci pre odňatie zákonného sudcu.....Ústavný súd SR totiž už viackrát

vyslovil, že samotné kolegiálne vzťahy medzi sudcami nemôžu byť dôvodom

na spochybnenie ich nestrannosti a na ich vylúčenie z prerokúvania veci z toho dôvodu

()...

Podľa názoru Sťažovateľa, ani ďalšie tvrdenia niektorých sudcov, napríklad, že

dotknutý sudca pozná Sťažovateľa, a že s ním dobre vychádza..., nie sú dôvodom

pre vylúčenie tohto sudcu z rozhodovania vo veci...

Podľa názoru Sťažovateľa sa však príslušný orgán verejnej moci, ktorý rozhodoval

o vylúčení sudcov, nemal uspokojiť len s tvrdeniami dotknutých sudcov, ale mal skúmať

preukázanie týchto tvrdení...

... dôvod na vylúčenie všetkých sudcov predmetného súdu podľa Sťažovateľa

neexistuje. Za seba môže... len uviesť, že s výnimkou jeho dcéry a predsedu súdu, osobne

pozná sudcov, , a , avšak ani

s týmito sudcami Sťažovateľ neudržiava žiadny osobný ani rodinný vzťah a pozná ich len

z účasti na verejných podujatiach, a to max. dvoch až troch za obdobie tridsiatich rokov.

Sťažovateľ je taktiež presvedčený, že 70 % z vylúčených sudcov Sťažovateľa vôbec nepozná

a pokiaľ ho títo sudcovia stretnú na verejnosti, nebudú ani vôbec vedieť, o akú osobu ide...

podľa Sťažovateľa (je) evidentné, že predmetným uznesením a postupom príslušného

orgánu verejnej moci bolo porušené základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

SR, základné právo na spravodlivé súdne konania podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo nebyť odňatý

zákonnému sudcovi podľa SR, v spojení s SR.

Podľa názoru Sťažovateľa však právo Sťažovateľa na súdnu ochranu nebolo

porušené len z vyššie uvedených dôvodov, ale aj z dôvodu arbitrárnosti napádaného

uznesenia...»

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu 19. januára 2017 sťažovateľ ako nezákonné

označil rozhodnutie krajského súdu č. k. -34 zo 4. novembra 2016, ktorým

krajský súd vec vedenú na okresnom súde pod sp. zn. prikázal

na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Rožňava.

Zo spojenia oboch vecí vyplynulo, že sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho

sťažnostiach rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa SR,

základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi

podľa SR, v spojení s SR, uznesením predsedu

Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. , zo dňa 10. 10. 2016 a krajského

súdu č. k. -34 zo 4. novembra 2016 porušené bolo.

Uznesenie predsedu Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. ,

zo dňa 10. 10. 2016 a uznesenie krajského súdu č. k. -34 zo 4. novembra

2016 sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšia konanie.

Priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je predseda Okresného súdu

Spišská Nová Ves a Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť na účet advokáta Sťažovateľa,

JUDr. Mariána Rušina, PhD., a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľ namietal, že uznesením okresného súdu sp. zn.

z 10. októbra 2016, ktorým z prejednávania a rozhodovania jeho veci vedenej na okresnom

súde pod sp. zn. boli vylúčení všetci (okrem predsedu) sudcovia okresného

súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto ochranu

poskytuje aj základným právam účastníkom v konaní a stranám sporu v ich veci pred súdmi

(všeobecnými) alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených

zákonom. Tieto práva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania pred uvedenými

orgánmi ( až ) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci

tým sudcom, ktorého určuje zákon.

Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd poukazuje na to, že základné

práva na súdnu ochranu (siedmy oddiel ) „sú výsledkové“, to znamená, musí im

zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude

spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov

(m. m. , , , , ).

Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) obdobne ako

z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“; napr. Komanický

c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a ESĽP overujú,

či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle až ,

resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Procesný postup všeobecných súdov v konaní pred všeobecnými súdmi upravuje

.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodoval

vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo podľa súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo podľa súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V prípade sťažovateľa to znamená, že výsledok, či napadnuté konanie ako celok bude

spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov

(m. m. , , , ,

a podobne). Namietané uznesenie okresného súdu by mohlo zakladať porušenie označených

práv sťažovateľa len v prípade, ak by bolo spojené s konkrétnym relevantným nepriaznivým

dôsledkom pre neho a tento negatívny dôsledok by sa musel zároveň vzťahovať na výsledok

konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe, prípadne

v opravných konaniach (m. m. ).

Vzhľadom na to, že právomoc ústavného súdu je v danej veci až subsidiárna v súlade

s , ústavný súd odmietol podľa

sťažnosť sťažovateľa pre nedostatok svojej právomoci (m. m. ,

, , ).

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že z judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva tiež vyplýva, že konanie o námietke zaujatosti, nezávislé na konaní,

v ktorom bola námietka uplatnená, sa týka predovšetkým procesných práv účastníka

konania a netýka sa civilných práv a záväzkov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Aj keď konanie

o námietke zaujatosti môže mať vplyv na konanie vo veci samej, ide o nedostatočné

spojenie a vzdialené následky, aby mohol čl. 6 ods. 1 dohovoru vstúpiť do hry, a preto je

čl. 6 ods. 1 dohovoru na takéto konanie neaplikovateľný (pozri Ovcharenko proti Ukrajine,

rozhodnutie z 20. 10. 2009, č. 26362/02, Schreiber and Boetsch, v. Francúzsko, č. 58751/00,

rozhodnutie o prijateľnosti z 11. 12. 2003 a tiež Mianiovicz, v. Nemecko, č. 37111/04,

55440/07, 55443/07, rozhodnutie o prijateľnosti z 19. 5. 2009, oddiel 1a), teda sťažnosť

v tejto časti je aj zjavne neopodstatnená ( ) (obdobne

, ).

2. Sťažovateľ tiež namieta, že uznesením krajského súdu č. k. -34

zo 4. novembra 2016, ktorým vec okresného súdu vedenú pod sp. zn.

prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Rožňava, boli porušené jeho

základné práva zaručené v a v spojení s

a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V tejto časti ústavný súd namietané uznesenie krajského súdu z hľadiska námietky

sťažovateľa o možnosti zásahu do ním namietaných základných práv preskúmal, pričom

zistil, že sťažnosť v tejto časti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Krajský súd svoje rozhodnutie o prikázaní veci vedenej na okresnom súde

pod sp. zn. Okresnému súdu Rožňava odôvodnil tým, že:

„Predseda Okresného súdu Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 10. októbra 2016

č. k. -26 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Spišská Nová Ves... sú

z prejednávania a rozhodovania daného sporu vylúčení. Podpredsedníčka Okresného súdu

Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 10. októbra 2016 č. k. -24 rozhodla, že

predseda Okresného súdu Spišská Nová Ves JUDr. Jána Slovinský je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania tohto sporu.

Predseda Okresného súdu Spišská Nová Ves podľa posledná veta

následne predložil vec Krajskému súdu v Košiciach ako súdu nadriadenému na rozhodnutie

o prikázaní sporu v zmysle , .

Ak nemôže príslušný okresný súd alebo krajský súd o spore konať, pretože jeho

sudcovia sú vylúčení, musí byť spor prikázaný inému súdu tej istej inštancie (§ 39 ods. 1

). ...

Z obsahu spisu je zrejmé, že sudcovia Okresného súdu Spišská Nová Ves sú

na základe uznesení predsedu a podpredsedníčky Okresného súdu Spišská Nová Ves

zo dňa 10. októbra 2016 č. k. -24 a č. k. -26 vylúčení

z prejednávania a rozhodovania o spore žalobcu a žalovaného o uloženie povinnosti

nahliadnuť do v žalobe označených dokladov žalovaného týkajúcich sa hospodárenia

žalovaného a povinnosti vydať kópie týchto dokladov.

S poukazom na túto skutočnosť je nepochybné, že Okresný súd Spišská Nová Ves

ako súd príslušný, nemôže o spore konať, a preto musí byť spor prikázaný inému súdu

tej istej inštancie ( ).“

Ústavný súd konštatuje, že krajský súd svoj výrok o prikázaní veci Okresnému súdu

Rožňava náležite odôvodnil, použijúc pritom relevantnú právnu úpravu.

Podľa názoru ústavného súdu námietky sťažovateľa preto neindikujú žiadne

pochybenie zo strany krajského súdu, ktoré by umožnilo ústavnému súdu po prijatí

sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu tohto súdu dospieť k záveru, že by ním

mohlo byť porušené základné právo sťažovateľa zaručené v ,

ods. 1 v spojení s a právo zaručené v dohovoru, preto

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júna 2017