Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 223/2017
PDF · 274.41 KB
No categories available
I. ÚS 223/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júna 2017 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny
Mochnáčovej o prijatej sťažnosti ,
, a , zastúpených
advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 123/2008 takto
rozhodol:
1. Základné právo , a
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 C 123/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
7 C 123/2008 konať bez zbytočných prieťahov.
3. , a
p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 500 eur (slovom päťsto eur),
ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť ,
a trovy právneho zastúpenia v sume 562,21 eur (slovom
päťstošesťdesiatdva eur a dvadsaťjeden centov) na účet ich právneho zástupcu advokáta
JUDr. Ladislava Ščuryho, Mierová 1725, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 223/2017-10 z 19. apríla 2017 prijal v zmysle ustanovenia § 25 ods. 3 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť
, a (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci
namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 123/2008 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
2.1 Porušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného
čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovatelia (v procesnom postavení žalobcov v konaní o zriadenie
vecného bremena ‒práva prechodu, pozn.) vidia v postupe okresného súdu, ktorý
v poslednom období vo veci vôbec nekonal, čím spôsobil prieťahy v konaní a vytvoril tak
priestor právnej neistoty. Sťažovatelia ďalej uvádzajú: „... chceme poukázať na celkovú
dĺžku sporu, a to od podania žaloby dňa 28.11.2008 až po súčasnosť (9 rokov), kedy ešte
stále nie je vo veci právoplatne rozhodnuté a nebolo vydané jediné meritórne rozhodnutie
vo veci...
Vzhľadom na nečinnosť súdu sme podali i sťažnosť predsedovi Okresného súdu
Čadca na prieťahy v konaní zo dňa 30.01.2017, súdu doručená dňa 17.02.2017, na ktorú
nám predsedníčka súdu odpovedala upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti, ktoré
nám bolo doručené dňa 27.02.2017, v ktorom predsedníčka súdu konštatovala, že vo veci
boli spôsobené prieťahy a vo veci nariadila dohľad.“
2.2 Podľa názoru sťažovateľov „... nejedná sa pritom o zložitú vec a my ako
účastníci konania sme súdu súčinní, nakoľko na každú výzvu súdu sme odpovedali. Napriek
tomu sa nevieme domôcť nášho práva na súdne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na
doterajšiu dĺžku trvania konania a aj skutočnosť, že konanie do dnešného dňa nebolo
právoplatne skončené, domáhame sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia.
Poukazujeme na skutočnosť, že stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzame pre dĺžku
doterajšieho konania, ktoré stále nie je právoplatne skončené, má nepriaznivý vplyv na
našu psychiku, pričom ako strana konania nemáme reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku
prebiehajúceho konania, čo v nás vyvoláva pocit bezmocnosti, a to aj pri uplatňovaní
našich práv.“.
3. S poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu sťažovatelia v podanej ústavnej
sťažnosti žiadajú, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie ich základného práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez
zbytočných prieťahov a im priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 eur
každému z nich, ako i úhradu trov konania v sume 374,81 eur vrátane dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“).
4. Na základe výzvy ústavného súdu bolo ústavnému súdu 25. mája 2017 doručené
vyjadrenie okresného súdu č. Spr 780/17 z 23. mája 2017, v rámci ktorého predsedníčka
okresného súdu JUDr. Adriana Pytliaková, PhD., okrem oznámenia súhlasu okresného súdu
s upustením od ústneho pojednávania vo veci uviedla nasledujúcu chronológiu úkonov
okresného súdu v napadnutom konaní:
„28.11.2008 - návrh o zriadenie vecného bremena prechodu - vec pridelená na
konanie , ktorej bol spis predložený 1.12.2008
8.12.2008 - sudkyňa vzniesla námietku zaujatosti (osobne pozná odporcov)
19.12.2008 - vec pridelená na konanie JUDr. Pytliakovej PhD.
7.1.2009 - sudkyňa vzniesla námietku zaujatosti (osobne pozná odporcov)
9.1.2009 - spis pridelený na konanie
16.1.2009 - referát sudkyne - vyhotovená výzva na odstránenie vád podania
(uznesenie)
12.2.2009 - odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu
13.2.2009 - referát sudkyne - 16.2.2009 - uznesenie - výzva na odstránenie vád
podania
27.2.2009 - navrhovatelia cestou právneho zástupcu vzniesli námietku zaujatosti
(priateľský vzťah so sudkyňou a jej manželom)
3.3.2009 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku za námietku zaujatosti
3.4.2009 - vyjadrenie sudkyne - necíti sa byť zaujatá
vo veci sa vyjadrili sudcovia tunajšieho súdu
20.4.2009 - spis zaslaný na Krajský súd Žilina
17.6.2009 - návrat spisu; sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania veci
18.6.2009 - sudkyňa nariadila doručiť rozhodnutie krajského súdu účastníkom
konania
14.7.2009 - vytýčený termín pojednávania na deň 27.7.2009
17.7.2009 - dovolanie navrhovateľov
20.7.2009 - zrušený termín pojednávania
21.7.2009 - sudkyňa nariadila doručiť dovolanie na vyjadrenie
7.8.2009 - vyjadrenie odporcov
22.7.2009 - predkladacia správa pre NS SR
2.9.2009 - spis vrátený bez rozhodnutia (právny zástupca navrhovateľov
nepredložil plnú moc na zastupovanie v dovolacom konaní)
16.9.2009 - výzva na predloženie plnej moci
12.10.2009 - plná moc doložená
15.10.2009 - spis zaslaný na NS SR
11.12.2009 - spis vrátený - dovolacie konania zastavené
11.1.2010 - vytýčený termín pojednávania na deň 1.2.2010
28.1.2010 - návrh navrhovateľov na prerušenie konania a ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní (navrhovateľka v prvom rade zomrela)
1.2.2010 - pojednávanie - odročené na neurčito (vykonať dopyt z akého dôvodu
navrhujú prerušiť konanie, keď neb. nebola navrhovateľkou, ale
)
22.2.2010 - navrhovatelia zobrali návrh na prerušenie konania späť
18.3.2010 - pojednávanie - odročené na neurčito za účelom predloženia
navrhnutých dôkazov
13.4.2010 - referát sudkyne (výzva pre navrhovateľov, žiadaná správa z katastra
nehnuteľností, výzva pre právnych zástupcov)
13.4.2010 - odpoveď odporcov
29.4.2010 - odporcovia predložili dôkazy
13.5.2010 - doručený spisový materiál z katastra nehnuteľností a odpoveď
navrhovateľov
24.5.2010 - referát sudkyne - doklady zaslané na vyjadrenie navrhovateľom
i odporcom
12.7.2010 - vytýčený termín pojednávania na 8.9.2010 - ohliadka na mieste samom
23.9.2010 - odporcovia predložili doklady
5.10.2010 - sudkyňa nariadila pripojiť spis 4C/219/1961
22.10.2010 - námietka navrhovateľov proti obsahu zápisnice
2.11.2010 - výzva pre navrhovateľov (oznámiť, kedy bude pravdepodobne
vyhotovená identifikácia nehnuteľnosti)
6.12.2010 - uznesenie - ustanovený znalec
22.12.2010 - odvolanie navrhovateľov
5.1.2011 - odvolanie zaslané na vyjadrenie
11.1.2011 - vyjadrenie odporcov
13.1.2011 - predkladacia správa
23.5.2011 - návrat spisu - odvolanie odmietnuté
24.5.2011 - sudkyňa nariadila doručiť rozhodnutie krajského súdu účastníkom
konania
6.7.2011 - vyjadrenie navrhovateľov k uzneseniu krajského súdu
28.11.2011- zložený preddavok na znalecké dokazovanie
16.1.2012 - urgencia pre súdneho znalca
2.2.2012 - odpoveď súdneho znalca (veľká zaťaženosť)
7.2.2012 - referát sudkyne - kal. 31.3. na predloženie posudku
16.4.2012 - urgencia
15.5.2012 - odpoveď znalca (zaťaženosť, posudok vypracuje do konca júla 2012)
1.8.2012 - sudkyňa nariadila zaslať znalcovi prípis (lehota na predloženie posudku
10 dni; možnosť uloženia pokuty)
23.8.2012 - odpoveď znalca (posudok vyhotoví do konca septembra 2012)
24.8.2012 - sudkyňa nariadila zaslať oznámenie súdneho znalca právnym
zástupcom
12.10.2012 - odporcovia vzniesli námietku zaujatosti voči súdnemu znalcovi
17.10.2012 - sudkyňa nariadila zaslať námietku navrhovateľom a súdnemu znalcovi
17.10.2012- doručený znalecký posudok
17.10.2012 - uznesenie - znalcovi uložená poriadková pokuta vo výške 300 €
20.10.2012 - vyjadrenie súdneho znalca k námietke zaujatosti
30.11.2012 - znalecký posudok doručovaný účastníkom konania
21.11.2012 - odvolanie súdneho znalca cestou KS
7.1.2013 - vyjadrenie odporcov k znaleckému posudku
17.1.2013 - uznesenie - priznaná odmena súdnemu znalcovi
7.2.2013 - opatrenie - z dôvodu PN sudkyne spis pridelený
8.2.2013 - vyjadrenie navrhovateľov k znaleckému posudku
5.3.2013 - uznesenie - znalec nebol vylúčený z vypracovania znaleckého posudku;
výzva pre právneho zástupcu navrhovateľov
14.5.2013 - opatrenie - spis opätovne pridelený
28.8.2013 - odpoveď právneho zástupcu navrhovateľov
7.1.2013 - opatrenie - po opätovnom návrate z PN spis pridelený
5.2.2014 - vyjadrenie odporcov k výzve
20.2.2014 - sudkyňa nariadila pripojiť spis 4C/219/1961; vyjadrenie navrhovateľov
zaslať na vyjadrenie odporcom
10.6.2014 - sudkyňa nariadila spis predložiť vyššej súdnej úradníčke na
vypracovanie uznesenia o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania
30.6.2014 - uznesenie vypracované
9.7.2014 - stanovisko navrhovateľov k vyjadreniu odporcov
6.10.2014 - opatrenie - z dôvodu PN sudkyne spis pridelený na konanie
19.9.2014 - spis zaslaný znalcovi
23.3.2015 - záznam kancelárie - znalcovi bol zaslaný email o tom, že sa mu po
tretíkrát zasiela spis - nepreberal v úložnej dobe
24.3.2015 - znalcovi oznámené, že spis bol zaslaný na adresu
12.1.2016 - znalec urgovaný
9.2.2016 - opatrenie - spis pridelený na konanie po jej vymenovaní
do funkcie sudcu - prevzala agendu
3.3.2016 - znalec doručil spis
4.3.2016 - sudkyňa nariadila doručiť znalecký posudok na vyjadrenie
15.3.2016 - uznesenie - priznaná odmena znalcovi
30.3.2016 - vyjadrenie odporcov
5.5.2016 - vyjadrenie navrhovateľov
23.2.2017 - vo veci nariadený dohľad nad plynulosťou súdneho konania
27.2.2017 - vytýčený termín pojednávania na deň 19.5.2017
20.4.2017 - vyjadrenie navrhovateľov k stanovisku odporcov k znaleckému posudku
15.5.2017 - vyjadrenie navrhovateľov k zaslanému emailu (vysvetlenie, čo chcú
navrhovatelia preukázať navrhovanými dôkazmi)
17.5.2017 - výzva pre právneho zástupcu navrhovateľov.“
5. Sťažovatelia vo vyjadrení z 2. júna 2017 doručenom ústavnému súdu 7. júna 2017
oznámili svoj súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci a v nadväznosti na
vyjadrenie predsedníčky okresného súdu (bod 4) zaujali toto stanovisko:
„Z priloženého zoznamu procesných úkonov vyplýva, že po návrate sudkyne
z PN bolo dňa 07.01.2014 vydané opatrenie, ktorým jej bol pridelený spis
a napriek opätovnej PN uvedenej sudkyne, okresný súd neurobil vhodné opatrenia, teda
nepridelil spis inej sudkyni sudcovi. Až dňa 06.10.2017, teda po 9 mesiacoch súd vydal
opatrenie, ktorým bol spis pridelený sudkyni , ktorá... síce ihneď zaslala
spis ustanovenému znalcovi, ale až po pol roku po neposkytnutí súčinnosti zo strany znalca,
tohto kontaktovala. Po odpovedi znalca, tomuto bol spis opätovne zaslaný a až takmer po 1
roku bol znalec urgovaný. Po tomto bol spis pridelený novej sudkyni ,
ktorá... doručila znalecký posudok na vyjadrenie a až po urgovaní a sťažnosti, táto vytýčila
v predmetnom spore termín pojednávania. Je zrejmé, že v predmetnom súdnom konaní
dochádzalo permanentne k prieťahom v konaní, ktoré sa až po urgovaní a sťažnosti z našej
strany začali odstraňovať.“
Sťažovatelia si zároveň uplatnili náhradu trov konania „za 3 úkony právnej pomoci
(prevzatie zastúpenia, sťažnosť, vyjadrenie k sťažnosti) 3 x 147,33 € + 8,43 € režijný paušál
+ DPH; spolu 562,21 €“.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie predmetu podanej ústavnej sťažnosti. Prerokovanie
veci na ústnom pojednávaní vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená
povahou namietaného porušenia práv, ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za
nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne
rozhodnutie, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom okresného súdu bolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote
(I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
7.1 Po vykonaní kontroly ústavnému súdu zaslanej chronológie procesných úkonov
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 123/2008 na základe obsahu okresným
súdom predloženého na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu považoval ústavný súd
skutočnosti uvedené v chronológii za preukázané.
7.2 Nad rámec okresným súdom zaslanej chronológie však ústavný súd na účely
dosiahnutia „úplného“ obrazu o priebehu ústavnou sťažnosťou napadnutého konania dodáva
nasledovné zistenia vyplývajúce zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 123/2008:
- 28. mája 2009 ‒ Krajský súd vŽiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.
9 NcC 14/2009 rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania
veci,
- od 23. apríla 2009 do 17. júna 2009 sa spis nachádzal na krajskom súde,
- od 13. augusta 2009 do 2. septembra 2009 sa spis nachádzal na Najvyššom súde
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),
- od 21. októbra 2009 do 11. decembra 2009 sa spis nachádzal na najvyššom súde,
- 28. októbra 2009 ‒ najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Cdo 296/2009 dovolacie
konanie zastavil,
- 23. februára 2010 ‒úpravou okresného súdu bol nariadený termín na 18. marec
2010,
- 8. septembra 2010 ‒ bola vykonaná ohliadka na mieste samom, očom bola spísaná
okresným súdom zápisnica nachádzajúca sa na č. l. 134 až 143 súdneho spisu,
- 6. decembra 2010 ‒okresný súd uznesením č. k. 7 C 123/2008-157 ustanovil
v konaní znalca z odboru geodézie a kartografie,
- od 20. januára 2011 do 23. mája 2011 sa spis nachádzal na krajskom súde,
- 28. februára 2011 ‒krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 27/2011 odvolanie
sťažovateľov odmietol,
- 17. októbra 2012 ‒okresný súd uznesením č. k. 7 C 123/2008-257 uložil znalcovi
poriadkovú pokutu vo výške 300 eur,
- 17. januára 2013 ‒ okresný súd uznesením č. k. 7 C 123/2008-279 priznal
znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku č.
27/2012,
- 5. marca 2013 ‒okresný súd uznesením č. k. 7 C 123/2008-290 rozhodol, že znalec
nebol vylúčený z vypracovania znaleckého posudku,
- 14. mája 2013 ‒opatrením predsedníčky okresného súdu bol spis pridelený
,
- 20. januára 2014 ‒ výzva okresného súdu adresovaná odporcom,
- 30. apríla 2014 ‒výzva okresného súdu adresovaná sťažovateľom,
- 30. júna 2014 ‒ okresný súd uznesením č. k. 7 C 123/2008-320 ustanovil vkonaní
znalca ,
- 17. marca 2015 ‒ úpravou okresného súdu bolo nariadené zaslanie spisu okresného
súdu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku v zmysle uznesenia z č. l. 320
súdneho spisu,
- 15. marca 2013 ‒ okresný súd uznesením č. k. 7 C 123/2008-346 priznal znalcovi
odmenu za vypracovanie kontrolného znaleckého posudku č. 5/2016,
- 6. apríla 2017 ‒úpravou okresného súdu bol nariadený termín pojednávania na
19. máj 2017.
7.3 Lustráciou ústavného súdu bolo nad rámec už uvedeného zistené, že okresný súd
na ostatnom pojednávaní, nariadenom na 19. máj 2017, vo veci meritórne rozhodol.
Okresný súd rozsudkom žalobu zamietol, žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal voči žalobcom
v rade 1/, 2/ a 3/ (t. j. voči sťažovateľom, pozn.) nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % a štátu priznal voči žalobcom v rade 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania, ktoré
preddavkoval, v rozsahu 100 %. Predmetný rozsudok okresného súdu sa v čase
prerokovania podanej ústavnej sťažnosti vo veci ešte len vyhotovoval a účastníkom konania
nebol expedovaný.
III.
8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
9. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v rámci ústavnou sťažnosťou napadnutého konania.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno
v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
14. Keďže konanie začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu
vychádzala z dikcie ustanovenia § 6 OSP, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.
Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok a ktorý vo svojich
ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 157
ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania (obdobne § 100 ods.1
OSP).
15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá,
ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka
súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu
veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02,
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
16.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom
prvostupňového konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 7 C 123/2008 je
rozhodovanie o podanom návrhu sťažovateľov o zriadenie vecného bremena ‒práva
prechodu. Samotní sťažovatelia prerokúvanú vec nepovažujú za zložitú ani po právnej, ani
po faktickej stránke.
Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej
agendy všeobecných súdov a nie je právne zložitá. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, je
potrebné poukázať na to, že z faktickej stránky vzhľadom na rozsah dokazovania a potrebu
vypracovania znaleckého, ako i kontrolného znaleckého posudku (prihliadajúc i na
vyťaženosť znalcov z požadovaného odboru, pozn.) ide o vec zložitejšiu. Podľa názoru
ústavného súdu však nemožno hovoriť o takom vysokom stupni faktickej zložitosti
prerokúvanej veci, ktorým by bolo možné odôvodniť doterajší neprimerane dlhý čas
konania okresného súdu, t. j. obdobie viac ako 8 a pol roka bez právoplatného rozhodnutia
vo veci samej. S ohľadom na uvedené preto ústavný súd zastáva jednoznačne názor, že
v okolnostiach posudzovanej veci pri sústredenejšom a najmä efektívnejšom postupe
okresného súdu bolo možné postupovať tak, aby bol čo najskôr odstránený stav právnej
neistoty sťažovateľov.
V kontexte ústavným súdom posudzovaného konania okresného súdu ústavný súd
zdôrazňuje, že samotný okresný súd právnu, respektíve skutkovú zložitosť veci nikdy
nenamietal.
16.2 Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, a tým aj porušenie základného práva sťažovateľov na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo správanie
samotných sťažovateľov ako účastníkov napadnutého konania v procesnom postavení
žalobcov.
Hoci je pravdou, že sťažovatelia boli v konaní mimoriadne aktívni a v plnom rozsahu
využívali všetky svoje procesné oprávnenia, prieťahy v napadnutom konaní neboli dozaista
spôsobené výlučne len ich postupom pri opakovanom podávaní či už riadnych, alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov, pri podávaní námietky zaujatosti voči zákonnej
sudkyni, respektíve z dôvodu nimi podaného návrhu na prerušenie súdneho konania
v dôsledku úmrtia osoby, ktorá ani len nebola účastníčkou napadnutého súdneho konania
(a následného späťvzatia návrhu na prerušenie konania zo strany sťažovateľov, pozn.).
16.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup samotného okresného súdu.
Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a z pripojených dokumentov, ako
aj zo stanovísk účastníkov konania, ústavný súd konštatuje nečinnosť okresného súdu, ktorá
pri celkovej dĺžke prvostupňového konania (viac ako 8 a pol roka, pozn.) mala za následok
zistenie zbytočných prieťahov v konaní.
Podľa názoru ústavného súdu konanie, ktoré trvá dlhšie obdobie, už aj
s prihliadnutím na predmet konania, ako to bolo v danej veci, možno už len na základe jeho
posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2
ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napr. II. ÚS 3/09, III. ÚS 170/2010,
Hoci je pravdou, že v období od marca 2013 do februára 2014, najmä však v období
od júla 2014 do marca 2016 ústavný súd nachádza v rámci napadnutého konania obdobia
nečinnosti, respektíve neefektívnej činnosti okresného súdu najmä v súvislosti
so zabezpečovaním kontrolného znaleckého posudku, v ostatnom čase okresný súd podľa
názoru ústavného súdu konal priebežne a bez výraznejších prieťahov.
Lustráciou ústavného súdu bolo zistené, že predmetné ústavnému prieskumu
podliehajúce konanie napadlo na okresnom súde v novembri 2008. Okresný súd na
ostatnom pojednávaní nariadenom na 19. máj 2017 vo veci meritórne rozhodol, predmetný
rozsudok však v čase rozhodovania ústavného súdu nebol právoplatný (bod 7.3).
17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 123/2008 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
18. Vzhľadom na skutočnosť, že k stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu a rozsudok
okresného súdu sp. zn. 7 C 123/2008 z 19. mája 2017 v čase rozhodovania ústavného súdu
nenadobudol právoplatnosť, ústavný súd prikázal okresnému súdu v súlade s dikciou
ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde vo veci konať bez zbytočných
prieťahov a odstrániť tak stav právnej neistoty, v ktorom sa sťažovatelia nachádzajú
(bod 2 výroku nálezu).
IV.
19. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
20. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
21. Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať každému jednému z nich primerané
finančné zadosťučinenie v sume 5 000 eur.
22. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
23. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 7 C 123/2008 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu
(body 16.1 až 16.3) ústavný súd považoval priznanie sumy 500 eur každému jednému
zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona
o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
24. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné
zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 500 eur. Z uvedených dôvodov
ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
25. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom
JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, a ktoré si sťažovatelia uplatnili za tri
úkony v sume 562,21 eur vrátane DPH (bod 5).
26. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
27.1 Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon
právnej služby uskutočnený v roku 2017 je 147,33 eur a hodnota režijného paušálu je 8,84
eur.
27.2 Ústavný súd vzhliadol za dôvodné priznať sťažovateľom úhradu trov právneho
zastúpenia len za dva vyúčtované úkony právnych služieb (prevzatie a prípravu zastúpenia
a podanie ústavnej sťažnosti) a úhradu priznal v súlade s § 1 ods. 3 a § 13 ods. 2 a § 14
ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní troch
sťažovateľov, základnú sadzbu tarifnej odmeny bolo potrebné v prípade každého jedného
z nich znížiť o 50 %, t. j. na 73,67 eur za každý úkon, a spolu s režijným paušálom 8,84 eur
(§ 16 ods. 3 vyhlášky) úhrada trov predstavuje celkovú sumu 594,07 eur vrátane DPH.
Keďže sťažovatelia si uplatnili náhradu trov konania vo výške 562,21 eur, hoci
skutočná výška trov právneho zastúpenia za dva úkony právnych služieb pri zastúpení troch
sťažovateľov by predstavovala sumu 594,07 eur vrátane DPH, ústavný súd rozhodol tak,
ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
27.3 Ústavný súd za tretí úkon právnej služby (vyjadrenie k stanovisku okresného
súdu) sťažovateľom úhradu trov konania nepriznal, pretože podľa jeho názoru neobsahovalo
nové skutočnosti, ktoré by prispeli k ďalšiemu objasneniu veci.
28. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet splnomocneného zástupcu
sťažovateľov advokáta JUDr. Ladislava Ščuryho, Mierová 1725, Čadca, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;
to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej
republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté
rozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).
V Košiciach 14. júna 2017