Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 223/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny

Mochnáčovej o prijatej sťažnosti ,

, a , zastúpených

advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo , a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. , a

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 500 eur (slovom päťsto eur),

ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť ,

a trovy právneho zastúpenia v sume 562,21 eur (slovom

päťstošesťdesiatdva eur a dvadsaťjeden centov) na účet ich právneho zástupcu advokáta

JUDr. Ladislava Ščuryho, Mierová 1725, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 19. apríla 2017 prijal v zmysle ustanovenia § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie sťažnosť

, a (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

2.1 Porušenie základného práva zaručeného a práva zaručeného

čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovatelia (v procesnom postavení žalobcov v konaní o zriadenie

vecného bremena ‒práva prechodu, pozn.) vidia v postupe okresného súdu, ktorý

v poslednom období vo veci vôbec nekonal, čím spôsobil prieťahy v konaní a vytvoril tak

priestor právnej neistoty. Sťažovatelia ďalej uvádzajú: „... chceme poukázať na celkovú

dĺžku sporu, a to od podania žaloby dňa 28.11.2008 až po súčasnosť (9 rokov), kedy ešte

stále nie je vo veci právoplatne rozhodnuté a nebolo vydané jediné meritórne rozhodnutie

vo veci...

Vzhľadom na nečinnosť súdu sme podali i sťažnosť predsedovi Okresného súdu

Čadca na prieťahy v konaní zo dňa 30.01.2017, súdu doručená dňa 17.02.2017, na ktorú

nám predsedníčka súdu odpovedala upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti, ktoré

nám bolo doručené dňa 27.02.2017, v ktorom predsedníčka súdu konštatovala, že vo veci

boli spôsobené prieťahy a vo veci nariadila dohľad.“

2.2 Podľa názoru sťažovateľov „... nejedná sa pritom o zložitú vec a my ako

účastníci konania sme súdu súčinní, nakoľko na každú výzvu súdu sme odpovedali. Napriek

tomu sa nevieme domôcť nášho práva na súdne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na

doterajšiu dĺžku trvania konania a aj skutočnosť, že konanie do dnešného dňa nebolo

právoplatne skončené, domáhame sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia.

Poukazujeme na skutočnosť, že stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzame pre dĺžku

doterajšieho konania, ktoré stále nie je právoplatne skončené, má nepriaznivý vplyv na

našu psychiku, pričom ako strana konania nemáme reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku

prebiehajúceho konania, čo v nás vyvoláva pocit bezmocnosti, a to aj pri uplatňovaní

našich práv.“.

3. S poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu sťažovatelia v podanej ústavnej

sťažnosti žiadajú, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie ich základného práva

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez

zbytočných prieťahov a im priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 eur

každému z nich, ako i úhradu trov konania v sume 374,81 eur vrátane dane z pridanej

hodnoty (ďalej len „DPH“).

4. Na základe výzvy ústavného súdu bolo ústavnému súdu 25. mája 2017 doručené

vyjadrenie okresného súdu č. Spr 780/17 z 23. mája 2017, v rámci ktorého predsedníčka

okresného súdu JUDr. Adriana Pytliaková, PhD., okrem oznámenia súhlasu okresného súdu

s upustením od ústneho pojednávania vo veci uviedla nasledujúcu chronológiu úkonov

okresného súdu v napadnutom konaní:

„28.11.2008 - návrh o zriadenie vecného bremena prechodu - vec pridelená na

konanie , ktorej bol spis predložený 1.12.2008

8.12.2008 - sudkyňa vzniesla námietku zaujatosti (osobne pozná odporcov)

19.12.2008 - vec pridelená na konanie JUDr. Pytliakovej PhD.

7.1.2009 - sudkyňa vzniesla námietku zaujatosti (osobne pozná odporcov)

9.1.2009 - spis pridelený na konanie

16.1.2009 - referát sudkyne - vyhotovená výzva na odstránenie vád podania

(uznesenie)

12.2.2009 - odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu

13.2.2009 - referát sudkyne - 16.2.2009 - uznesenie - výzva na odstránenie vád

podania

27.2.2009 - navrhovatelia cestou právneho zástupcu vzniesli námietku zaujatosti

(priateľský vzťah so sudkyňou a jej manželom)

3.3.2009 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku za námietku zaujatosti

3.4.2009 - vyjadrenie sudkyne - necíti sa byť zaujatá

vo veci sa vyjadrili sudcovia tunajšieho súdu

20.4.2009 - spis zaslaný na Krajský súd Žilina

17.6.2009 - návrat spisu; sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania veci

18.6.2009 - sudkyňa nariadila doručiť rozhodnutie krajského súdu účastníkom

konania

14.7.2009 - vytýčený termín pojednávania na deň 27.7.2009

17.7.2009 - dovolanie navrhovateľov

20.7.2009 - zrušený termín pojednávania

21.7.2009 - sudkyňa nariadila doručiť dovolanie na vyjadrenie

7.8.2009 - vyjadrenie odporcov

22.7.2009 - predkladacia správa pre NS SR

2.9.2009 - spis vrátený bez rozhodnutia (právny zástupca navrhovateľov

nepredložil plnú moc na zastupovanie v dovolacom konaní)

16.9.2009 - výzva na predloženie plnej moci

12.10.2009 - plná moc doložená

15.10.2009 - spis zaslaný na NS SR

11.12.2009 - spis vrátený - dovolacie konania zastavené

11.1.2010 - vytýčený termín pojednávania na deň 1.2.2010

28.1.2010 - návrh navrhovateľov na prerušenie konania a ospravedlnenie neúčasti

na pojednávaní (navrhovateľka v prvom rade zomrela)

1.2.2010 - pojednávanie - odročené na neurčito (vykonať dopyt z akého dôvodu

navrhujú prerušiť konanie, keď neb. nebola navrhovateľkou, ale

)

22.2.2010 - navrhovatelia zobrali návrh na prerušenie konania späť

18.3.2010 - pojednávanie - odročené na neurčito za účelom predloženia

navrhnutých dôkazov

13.4.2010 - referát sudkyne (výzva pre navrhovateľov, žiadaná správa z katastra

nehnuteľností, výzva pre právnych zástupcov)

13.4.2010 - odpoveď odporcov

29.4.2010 - odporcovia predložili dôkazy

13.5.2010 - doručený spisový materiál z katastra nehnuteľností a odpoveď

navrhovateľov

24.5.2010 - referát sudkyne - doklady zaslané na vyjadrenie navrhovateľom

i odporcom

12.7.2010 - vytýčený termín pojednávania na 8.9.2010 - ohliadka na mieste samom

23.9.2010 - odporcovia predložili doklady

5.10.2010 - sudkyňa nariadila pripojiť spis 4C/219/1961

22.10.2010 - námietka navrhovateľov proti obsahu zápisnice

2.11.2010 - výzva pre navrhovateľov (oznámiť, kedy bude pravdepodobne

vyhotovená identifikácia nehnuteľnosti)

6.12.2010 - uznesenie - ustanovený znalec

22.12.2010 - odvolanie navrhovateľov

5.1.2011 - odvolanie zaslané na vyjadrenie

11.1.2011 - vyjadrenie odporcov

13.1.2011 - predkladacia správa

23.5.2011 - návrat spisu - odvolanie odmietnuté

24.5.2011 - sudkyňa nariadila doručiť rozhodnutie krajského súdu účastníkom

konania

6.7.2011 - vyjadrenie navrhovateľov k uzneseniu krajského súdu

28.11.2011- zložený preddavok na znalecké dokazovanie

16.1.2012 - urgencia pre súdneho znalca

2.2.2012 - odpoveď súdneho znalca (veľká zaťaženosť)

7.2.2012 - referát sudkyne - kal. 31.3. na predloženie posudku

16.4.2012 - urgencia

15.5.2012 - odpoveď znalca (zaťaženosť, posudok vypracuje do konca júla 2012)

1.8.2012 - sudkyňa nariadila zaslať znalcovi prípis (lehota na predloženie posudku

10 dni; možnosť uloženia pokuty)

23.8.2012 - odpoveď znalca (posudok vyhotoví do konca septembra 2012)

24.8.2012 - sudkyňa nariadila zaslať oznámenie súdneho znalca právnym

zástupcom

12.10.2012 - odporcovia vzniesli námietku zaujatosti voči súdnemu znalcovi

17.10.2012 - sudkyňa nariadila zaslať námietku navrhovateľom a súdnemu znalcovi

17.10.2012- doručený znalecký posudok

17.10.2012 - uznesenie - znalcovi uložená poriadková pokuta vo výške 300 €

20.10.2012 - vyjadrenie súdneho znalca k námietke zaujatosti

30.11.2012 - znalecký posudok doručovaný účastníkom konania

21.11.2012 - odvolanie súdneho znalca cestou KS

7.1.2013 - vyjadrenie odporcov k znaleckému posudku

17.1.2013 - uznesenie - priznaná odmena súdnemu znalcovi

7.2.2013 - opatrenie - z dôvodu PN sudkyne spis pridelený

8.2.2013 - vyjadrenie navrhovateľov k znaleckému posudku

5.3.2013 - uznesenie - znalec nebol vylúčený z vypracovania znaleckého posudku;

výzva pre právneho zástupcu navrhovateľov

14.5.2013 - opatrenie - spis opätovne pridelený

28.8.2013 - odpoveď právneho zástupcu navrhovateľov

7.1.2013 - opatrenie - po opätovnom návrate z PN spis pridelený

5.2.2014 - vyjadrenie odporcov k výzve

20.2.2014 - sudkyňa nariadila pripojiť spis 4C/219/1961; vyjadrenie navrhovateľov

zaslať na vyjadrenie odporcom

10.6.2014 - sudkyňa nariadila spis predložiť vyššej súdnej úradníčke na

vypracovanie uznesenia o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania

30.6.2014 - uznesenie vypracované

9.7.2014 - stanovisko navrhovateľov k vyjadreniu odporcov

6.10.2014 - opatrenie - z dôvodu PN sudkyne spis pridelený na konanie

19.9.2014 - spis zaslaný znalcovi

23.3.2015 - záznam kancelárie - znalcovi bol zaslaný email o tom, že sa mu po

tretíkrát zasiela spis - nepreberal v úložnej dobe

24.3.2015 - znalcovi oznámené, že spis bol zaslaný na adresu

12.1.2016 - znalec urgovaný

9.2.2016 - opatrenie - spis pridelený na konanie po jej vymenovaní

do funkcie sudcu - prevzala agendu

3.3.2016 - znalec doručil spis

4.3.2016 - sudkyňa nariadila doručiť znalecký posudok na vyjadrenie

15.3.2016 - uznesenie - priznaná odmena znalcovi

30.3.2016 - vyjadrenie odporcov

5.5.2016 - vyjadrenie navrhovateľov

23.2.2017 - vo veci nariadený dohľad nad plynulosťou súdneho konania

27.2.2017 - vytýčený termín pojednávania na deň 19.5.2017

20.4.2017 - vyjadrenie navrhovateľov k stanovisku odporcov k znaleckému posudku

15.5.2017 - vyjadrenie navrhovateľov k zaslanému emailu (vysvetlenie, čo chcú

navrhovatelia preukázať navrhovanými dôkazmi)

17.5.2017 - výzva pre právneho zástupcu navrhovateľov.“

5. Sťažovatelia vo vyjadrení z 2. júna 2017 doručenom ústavnému súdu 7. júna 2017

oznámili svoj súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci a v nadväznosti na

vyjadrenie predsedníčky okresného súdu (bod 4) zaujali toto stanovisko:

„Z priloženého zoznamu procesných úkonov vyplýva, že po návrate sudkyne

z PN bolo dňa 07.01.2014 vydané opatrenie, ktorým jej bol pridelený spis

a napriek opätovnej PN uvedenej sudkyne, okresný súd neurobil vhodné opatrenia, teda

nepridelil spis inej sudkyni sudcovi. Až dňa 06.10.2017, teda po 9 mesiacoch súd vydal

opatrenie, ktorým bol spis pridelený sudkyni , ktorá... síce ihneď zaslala

spis ustanovenému znalcovi, ale až po pol roku po neposkytnutí súčinnosti zo strany znalca,

tohto kontaktovala. Po odpovedi znalca, tomuto bol spis opätovne zaslaný a až takmer po 1

roku bol znalec urgovaný. Po tomto bol spis pridelený novej sudkyni ,

ktorá... doručila znalecký posudok na vyjadrenie a až po urgovaní a sťažnosti, táto vytýčila

v predmetnom spore termín pojednávania. Je zrejmé, že v predmetnom súdnom konaní

dochádzalo permanentne k prieťahom v konaní, ktoré sa až po urgovaní a sťažnosti z našej

strany začali odstraňovať.“

Sťažovatelia si zároveň uplatnili náhradu trov konania „za 3 úkony právnej pomoci

(prevzatie zastúpenia, sťažnosť, vyjadrenie k sťažnosti) 3 x 147,33 € + 8,43 € režijný paušál

+ DPH; spolu 562,21 €“.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie predmetu podanej ústavnej sťažnosti. Prerokovanie

veci na ústnom pojednávaní vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená

povahou namietaného porušenia práv, ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom okresného súdu bolo

porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote

(, , ).

II.

7.1 Po vykonaní kontroly ústavnému súdu zaslanej chronológie procesných úkonov

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. na základe obsahu okresným

súdom predloženého na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu považoval ústavný súd

skutočnosti uvedené v chronológii za preukázané.

7.2 Nad rámec okresným súdom zaslanej chronológie však ústavný súd na účely

dosiahnutia „úplného“ obrazu o priebehu ústavnou sťažnosťou napadnutého konania dodáva

nasledovné zistenia vyplývajúce zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. :

- 28. mája 2009 ‒ Krajský súd vŽiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania

veci,

- od 23. apríla 2009 do 17. júna 2009 sa spis nachádzal na krajskom súde,

- od 13. augusta 2009 do 2. septembra 2009 sa spis nachádzal na Najvyššom súde

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),

- od 21. októbra 2009 do 11. decembra 2009 sa spis nachádzal na najvyššom súde,

- 28. októbra 2009 ‒ najvyšší súd uznesením sp. zn. dovolacie

konanie zastavil,

- 23. februára 2010 ‒úpravou okresného súdu bol nariadený termín na 18. marec

2010,

- 8. septembra 2010 ‒ bola vykonaná ohliadka na mieste samom, očom bola spísaná

okresným súdom zápisnica nachádzajúca sa na č. l. 134 až 143 súdneho spisu,

- 6. decembra 2010 ‒okresný súd uznesením č. k. -157 ustanovil

v konaní znalca z odboru geodézie a kartografie,

- od 20. januára 2011 do 23. mája 2011 sa spis nachádzal na krajskom súde,

- 28. februára 2011 ‒krajský súd uznesením sp. zn. odvolanie

sťažovateľov odmietol,

- 17. októbra 2012 ‒okresný súd uznesením č. k. -257 uložil znalcovi

poriadkovú pokutu vo výške 300 eur,

- 17. januára 2013 ‒ okresný súd uznesením č. k. -279 priznal

znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku č.

27/2012,

- 5. marca 2013 ‒okresný súd uznesením č. k. -290 rozhodol, že znalec

nebol vylúčený z vypracovania znaleckého posudku,

- 14. mája 2013 ‒opatrením predsedníčky okresného súdu bol spis pridelený

,

- 20. januára 2014 ‒ výzva okresného súdu adresovaná odporcom,

- 30. apríla 2014 ‒výzva okresného súdu adresovaná sťažovateľom,

- 30. júna 2014 ‒ okresný súd uznesením č. k. -320 ustanovil vkonaní

znalca ,

- 17. marca 2015 ‒ úpravou okresného súdu bolo nariadené zaslanie spisu okresného

súdu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku v zmysle uznesenia z č. l. 320

súdneho spisu,

- 15. marca 2013 ‒ okresný súd uznesením č. k. -346 priznal znalcovi

odmenu za vypracovanie kontrolného znaleckého posudku č. 5/2016,

- 6. apríla 2017 ‒úpravou okresného súdu bol nariadený termín pojednávania na

19. máj 2017.

7.3 Lustráciou ústavného súdu bolo nad rámec už uvedeného zistené, že okresný súd

na ostatnom pojednávaní, nariadenom na 19. máj 2017, vo veci meritórne rozhodol.

Okresný súd rozsudkom žalobu zamietol, žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal voči žalobcom

v rade 1/, 2/ a 3/ (t. j. voči sťažovateľom, pozn.) nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 % a štátu priznal voči žalobcom v rade 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania, ktoré

preddavkoval, v rozsahu 100 %. Predmetný rozsudok okresného súdu sa v čase

prerokovania podanej ústavnej sťažnosti vo veci ešte len vyhotovoval a účastníkom konania

nebol expedovaný.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

9. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru

postupom okresného súdu v rámci ústavnou sťažnosťou napadnutého konania.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Keďže konanie začalo za účinnosti Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu

vychádzala z dikcie ustanovenia , ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.

Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť

(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil a ktorý vo svojich

ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 157

ods. 1 súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania (obdobne § 100 ods.1

).

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka

súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

16.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom

prvostupňového konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. je

rozhodovanie o podanom návrhu sťažovateľov o zriadenie vecného bremena ‒práva

prechodu. Samotní sťažovatelia prerokúvanú vec nepovažujú za zložitú ani po právnej, ani

po faktickej stránke.

Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej

agendy všeobecných súdov a nie je právne zložitá. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, je

potrebné poukázať na to, že z faktickej stránky vzhľadom na rozsah dokazovania a potrebu

vypracovania znaleckého, ako i kontrolného znaleckého posudku (prihliadajúc i na

vyťaženosť znalcov z požadovaného odboru, pozn.) ide o vec zložitejšiu. Podľa názoru

ústavného súdu však nemožno hovoriť o takom vysokom stupni faktickej zložitosti

prerokúvanej veci, ktorým by bolo možné odôvodniť doterajší neprimerane dlhý čas

konania okresného súdu, t. j. obdobie viac ako 8 a pol roka bez právoplatného rozhodnutia

vo veci samej. S ohľadom na uvedené preto ústavný súd zastáva jednoznačne názor, že

v okolnostiach posudzovanej veci pri sústredenejšom a najmä efektívnejšom postupe

okresného súdu bolo možné postupovať tak, aby bol čo najskôr odstránený stav právnej

neistoty sťažovateľov.

V kontexte ústavným súdom posudzovaného konania okresného súdu ústavný súd

zdôrazňuje, že samotný okresný súd právnu, respektíve skutkovú zložitosť veci nikdy

nenamietal.

16.2 Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, a tým aj porušenie základného práva sťažovateľov na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj ich práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo správanie

samotných sťažovateľov ako účastníkov napadnutého konania v procesnom postavení

žalobcov.

Hoci je pravdou, že sťažovatelia boli v konaní mimoriadne aktívni a v plnom rozsahu

využívali všetky svoje procesné oprávnenia, prieťahy v napadnutom konaní neboli dozaista

spôsobené výlučne len ich postupom pri opakovanom podávaní či už riadnych, alebo

mimoriadnych opravných prostriedkov, pri podávaní námietky zaujatosti voči zákonnej

sudkyni, respektíve z dôvodu nimi podaného návrhu na prerušenie súdneho konania

v dôsledku úmrtia osoby, ktorá ani len nebola účastníčkou napadnutého súdneho konania

(a následného späťvzatia návrhu na prerušenie konania zo strany sťažovateľov, pozn.).

16.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup samotného okresného súdu.

Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a z pripojených dokumentov, ako

aj zo stanovísk účastníkov konania, ústavný súd konštatuje nečinnosť okresného súdu, ktorá

pri celkovej dĺžke prvostupňového konania (viac ako 8 a pol roka, pozn.) mala za následok

zistenie zbytočných prieťahov v konaní.

Podľa názoru ústavného súdu konanie, ktoré trvá dlhšie obdobie, už aj

s prihliadnutím na predmet konania, ako to bolo v danej veci, možno už len na základe jeho

posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2

, ako aj dohovoru (obdobne napr. , ,

).

Hoci je pravdou, že v období od marca 2013 do februára 2014, najmä však v období

od júla 2014 do marca 2016 ústavný súd nachádza v rámci napadnutého konania obdobia

nečinnosti, respektíve neefektívnej činnosti okresného súdu najmä v súvislosti

so zabezpečovaním kontrolného znaleckého posudku, v ostatnom čase okresný súd podľa

názoru ústavného súdu konal priebežne a bez výraznejších prieťahov.

Lustráciou ústavného súdu bolo zistené, že predmetné ústavnému prieskumu

podliehajúce konanie napadlo na okresnom súde v novembri 2008. Okresný súd na

ostatnom pojednávaní nariadenom na 19. máj 2017 vo veci meritórne rozhodol, predmetný

rozsudok však v čase rozhodovania ústavného súdu nebol právoplatný (bod 7.3).

17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

18. Vzhľadom na skutočnosť, že k stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu a rozsudok

okresného súdu sp. zn. z 19. mája 2017 v čase rozhodovania ústavného súdu

nenadobudol právoplatnosť, ústavný súd prikázal okresnému súdu v súlade s dikciou

ustanovenia vo veci konať bez zbytočných

prieťahov a odstrániť tak stav právnej neistoty, v ktorom sa sťažovatelia nachádzajú

(bod 2 výroku nálezu).

IV.

19. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

20. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

21. Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať každému jednému z nich primerané

finančné zadosťučinenie v sume 5 000 eur.

22. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

23. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. a berúc do úvahy konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu

(body 16.1 až 16.3) ústavný súd považoval priznanie sumy 500 eur každému jednému

zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona

o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

24. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 500 eur. Z uvedených dôvodov

ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

25. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom

JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, a ktoré si sťažovatelia uplatnili za tri

úkony v sume 562,21 eur vrátane DPH (bod 5).

26. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

27.1 Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2017 je 147,33 eur a hodnota režijného paušálu je 8,84

eur.

27.2 Ústavný súd vzhliadol za dôvodné priznať sťažovateľom úhradu trov právneho

zastúpenia len za dva vyúčtované úkony právnych služieb (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie ústavnej sťažnosti) a úhradu priznal v súlade s § 1 ods. 3 a § 13 ods. 2 a § 14

ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní troch

sťažovateľov, základnú sadzbu tarifnej odmeny bolo potrebné v prípade každého jedného

z nich znížiť o 50 %, t. j. na 73,67 eur za každý úkon, a spolu s režijným paušálom 8,84 eur

(§ 16 ods. 3 vyhlášky) úhrada trov predstavuje celkovú sumu 594,07 eur vrátane DPH.

Keďže sťažovatelia si uplatnili náhradu trov konania vo výške 562,21 eur, hoci

skutočná výška trov právneho zastúpenia za dva úkony právnych služieb pri zastúpení troch

sťažovateľov by predstavovala sumu 594,07 eur vrátane DPH, ústavný súd rozhodol tak,

ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

27.3 Ústavný súd za tretí úkon právnej služby (vyjadrenie k stanovisku okresného

súdu) sťažovateľom úhradu trov konania nepriznal, pretože podľa jeho názoru neobsahovalo

nové skutočnosti, ktoré by prispeli k ďalšiemu objasneniu veci.

28. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet splnomocneného zástupcu

sťažovateľov advokáta JUDr. Ladislava Ščuryho, Mierová 1725, Čadca, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

29. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 14. júna 2017