Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 365/2017
PDF · 313.87 KB
No categories available
II. ÚS 365/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť –
, , zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom,
Advokátska kancelária, Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 36/2016 z 18. októbra
2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť – o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára
2017 doručená sťažnosť – , (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Obdo 36/2016 z 18. októbra 2016. Sťažnosť
bola odovzdaná na poštovú prepravu 30. januára 2017.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že «Sťažovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa
13.03.2002, v zmysle úpravy žalobného petitu zo dňa 30.04.2002 a úpravy žalobného
návrhu na pojednávaní dňa 21.06.2013, pripusteného uznesením na pojednávaní konanom
dňa 21.06.2013. domáhal voči žalovanému - – KOLVER(...) (ďalej aj
„žalovaný“), aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľovi sumu vo výške 2.784,21
EUR s 18 % úrokmi z omeškania ročne od 15.01.2001 do zaplatenia, oproti povinnosti
sťažovateľa vrátiť žalovanému priemyselný vysávač WAP SQ 850-11 s príslušenstvom, výr.
číslo: 614476 (ďalej aj „predmetný vysávač“).
Sťažovateľ žalobu z 13.03.2002 odôvodnil tým, že dňa 22.09.2000 zakúpil od
žalovaného predmetný vysávač so 6 - mesačnou zárukou, ktorý po prehliadke priestorov,
kde sa mal vysávač používať, žalovaný sám sťažovateľovi odporučil s ohľadom na
sťažovateľove požiadavky, a to aby vysávač bol s vkladaným plsteným vakom, ku ktorému
nie je potrebné kupovať sáčky - antistatické vyhotovenie vysávača, a ďalej aby vysávač bol
vhodný na vysávanie suchých nehorľavých látok jemnej frakcie.
Dňa 05.12.2000 sťažovateľ u žalovaného reklamoval vadu predmetného vysávača,
nakoľko nebol schopný ďalšieho výkonu pri údržbe 150 - 200 m² plochy. Následne sa
vyskytla ďalšia vada - elektrizácia rukoväte vysávača. Sťažovateľ so žalovaným dňa
15.12.2000 spísali o uvedených vadách predmetného vysávača reklamačný list č. 1.
Žalovaný v odpovedi na reklamáciu zo 04.01.2001 zaujal stanovisko k vyššie
uvedeným vadám predmetného vysávača, pričom žalovaný uviedol, že uvedené vady nie sú
vadou na vysávači a zároveň odporučil sťažovateľovi používať filtračné vrece v súlade
s poučením uvedeným na str. 46 návodu k predmetnému vysávaču.
Keďže sťažovateľ s postupom žalovaného pri vybavení jeho reklamácie predmetného
vysávača nesúhlasil, listom zo dňa 15.01.2001 oznámil žalovanému odstúpenie od kúpnej
zmluvy zo dňa 22.09.2000 a zároveň požiadal žalovaného o vrátenie kúpnej ceny
predmetného vysávača s príslušenstvom, nakoľko mal za to, že žalovaný podstatným
spôsobom porušil zmluvu tým, že v čase uzavretia zmluvy mohol rozumne predvídať,
s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých
bola zmluva uzavretá, že sťažovateľ nebude mať záujem na plnení povinností pri takom
porušení zmluvy zo strany žalovaného.
Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril a žiadal, aby Okresný súd Prešov žalobu
zamietol, nakoľko mal za to, že kúpnu zmluvu uzavretú so sťažovateľom neporušil a podľa
jeho názoru predmetný vysávač spĺňal výrobcom uvedené parametre. Ďalej uviedol, že
uvedené vady neboli vadami na predmetnom vysávači.
Súd prvej inštancie uznesením zo 06.04.2005 vo veci nariadil znalecké dokazovanie
znalkyňou (...), ktorá vypracovala znalecký posudok č. 8/2005
zo dňa 09.12.2005. Uznesením zo dňa 26.03.2010 súd nariadil znalecké dokazovanie
znaleckou organizáciou - Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline(...)
(ďalej aj „USI“), ktorý vypracoval znalecký posudok č. 33/2013 zo dňa 16.04.2013.
Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 19 Cb 47/2002 z 24.06.2014 zamietol žalobu
z 13.03.2002 a svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil tým, že:
„Žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy s tým, že pri jeho kúpe bol ubezpečený o jeho
vlastnostiach, ako je výkon, kapacita čistenia v m², bezpečnosť pri práci, antistatická
súprava, ktoré nemá a že tento stroj nie je vhodný na priemyselné použitie.
Po vykonaní rozsiahleho dokazovania súd však dospel k právnemu záveru, že aj keby
tomu tak bolo, čo však žalovaný jednoznačne od počiatku sporu popiera, niet jednak
hodnoverného dôkazu zo strany žalobcu o tom, že ho o týchto vlastnostiach aj žalovaný
ubezpečil, pričom návod na obsluhu neslúži vo všeobecnosti ako doklad o technických
a spôsobilostných parametroch vysávača, len ako pomôcka na jeho používanie, ani nie je
objektívnou pravdou, aby tento vysávač nebol vhodný na priemyselné používanie.
Výber konkrétneho priemyselného vysávača je oprávnene otázkou, s ktorou sa
zákazník zvyčajne obracia na predajcu, ale to ho nezbavuje povinnosti sám urobiť konečné
rozhodnutie a vybrať si na základe odporúčania ten správny typ vysávača, nakoľko hlavne
pri týchto prístrojoch je najviac dôležité konkrétne prostredie, v ktorom sa bude užívať,
a toto prostredie a podmienky používania predaj sa dopredu predvídať nemôže a rovnako
ani zodpovedať prípadne za bezporuchový výkon vysávača za akýchkoľvek podmienok.
Zákazník by mal preto primerane starostlivo zvažovať kúpu takéhoto výrobku ak sú
dané maximálne konkrétne okolnosti, v ktorých ho zvažuje užívať a nezbavuje ho to
povinnosti starostlivého výberu.
Žalobca tvrdil, že ak by vedel, že bude potrebné na vysávanie zakupovať špeciálne
sáčky, tak by si tento druh vysávača nezakúpil, ale toto tvrdenie ničím nepreukázal.
Je potrebné poukázať aj na to, že ak vysávač používal vyše dvoch mesiacov, počas
ktorého užívania mu muselo byť zrejmé, aké skutočné vlastnosti vysávač má, je
nevieryhodné, aby ak skutočne sa cítil žalovaným oklamaný o technických spôsobilostiach
vysávača, by neodstúpil od uzavretej kúpnej zmluvy už skôr, nekompromisne a bez
akýchkoľvek podmienok.
Znalecké dokazovanie navyše vyvrátilo žalobcom tvrdené skutočnosti
o nespôsobilosti vysávača na priemyselné používanie a v tomto smere je potrebné dať za
pravdu žalovanému, že nedošlo k podstatnému ani nepodstatnému porušeniu zmluvy
a žalobcovi nepatrí nárok na platné odstúpenie od kúpnej zmluvy a preto ho zamietol.“
Voči tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie zo 07.10.2014, keďže mal za to, že
súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a samotné rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Krajsky súd v Prešove o odvolaní sťažovateľa zo 07.10.2014 proti rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 19 Cb 47/2002 z 24.06.2014 rozhodol rozsudkom sp. zn.
2 Cob 101/2014, 2 Cob 102/2014 z 19.03.2015 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a svoje rozhodnutie odôvodnil o.i. tým, že:
„Aj po takýchto úkonoch odvolací súd dospel k záveru, že:
a) uplatnené odvolacie dôvody žalobcu proti rozsudku nie sú spôsobilé privodiť
zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku
b) podanému odvolaniu USI ZU proti uzneseniu o znalečnom je možné čiastočne
vyhovieť
ad a) Úspech podanej žaloby bol závislý na zodpovedaní otázok, či na základe
vykonaného dokazovania pri aplikácii ust. § 153 ods. 1 O. s. p. bolo z hľadiska skutkového
možné uzavrieť, že odstúpenie žalobcu ako kupujúceho od kúpnej zmluvy bolo platné, či
zo strany žalovaného ako predávajúceho došlo k podstatnému alebo nepodstatnému
porušeniu zmluvy, či nastali účinky odstúpenia od zmluvy alebo tieto účinky nevznikli alebo
zanikli.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa podľa procesnej iniciatívy účastníkov
vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie. Ani odvolacie námietky neobsahujú výhrady proti
tomu, že by súd prvého stupňa nevykonal dôkaz účastníkom navrhnutý. Obsah jednotlivých
realizovaných dôkazov napokon súd prvého stupňa uvádza v dôvodoch napadnutého
rozhodnutia.
Okrem medzi účastníkmi nesporných skutočností (o uzavretí zmluvy, o obsahu listov
o oznamovaní vád, obsahu reakcií žalovaného na ne, či obsahu oznámenia odstúpenia od
zmluvy) dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádzajú aj zistenia pri
súdom realizovaných ohliadkach, zistenia vyplývajúce z listu Technického skúšobného
ústavu Piešťany, š. p. zo 14.3.2011, ako aj závery znaleckých posudkov , či
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity.
Z týchto dôkazov okrem iného vyplýva aj to, že pri vysávaní suchých, nehorľavých
látok predmetným vysávačom by sa malo podľa odporúčania výrobcu do nádoby na
nečistoty vložiť filtračné papierové vrece. Vysatý materiál je v takomto prípade jednoducho
odstrániteľný a hlavný filter je chránený - vydrží dlhú dobu. Ak sa pri vysávaní predmetnej
skladovej prevádzky u žalobcu nepoužíva takéto filtračné papierové vrece a použije sa
vkladací látkový filter, ochrana hlavného filtra je výrazne znížená. Dochádza k prepúšťaniu
väčšieho množstva jemných frakcií do hlavného filtra vysávača High - Pro, ako keby bolo
používané výrobcom odporúčané filtračné papierové vrece. Návod na obsluhu na strane
č. 46 vyslovene používanie takéhoto filtračného papierového vreca odporúča. Už Technický
skúšobný ústav Piešťany, š.p. konštatuje vo svojom liste zo 14.3.2001 to, že pri prehliadke
bolo konštatované, že vysávač sa prevádzkuje s náhradným plstenným filtrom namiesto
pôvodne uvažovaného papierového vrecového filtra. Napriek tomu aj uvedený ústav
konštatoval, že priemyselný vysávač, ktorý je predmetom zmluvy, je pre účely
zodpovedajúcom použití vhodný na vysávanie suchých, nehorľavých prachov, ako aj
kvapalín. Aj znalkyňa konštatovala, že pri vysávaní s papierovým
vrecúškom vysávač funguje bez problémov. Znalkyňa konštatovala aj to, že nie je chybou
vysávača, ak pri používaní značne zaneseného filtra svieti - signalizuje kontrolka, ktorá je
na to určená. Rovnako za vadu vysávača znalkyňa nepovažuje ani to, ak elektrická ochrana
proti preťaženiu motora pri používaní značne znečisteného filtra vysávač vypne. Závery
uvedené znalkyňou sa stotožňujú aj s následnými závermi, ktoré prijal
vo veci znaleckého dokazovania Ústav súdneho inžinierstva ŽU v Žiline. Závery z týchto
dôkazov vyplývajúce nesvedčia tomu, že by predmetný vysávač nebol vhodný na
priemyselné používanie v podmienkach u žalobcu. Tieto skutkové závery súdu prvého
stupňa majú preto oporu vo vykonanom dokazovaní.
Odvolací súd nemohol konštatovať ani to, že by závery súdu prvého stupňa, týkajúce
sa námietok žalobcu o ubezpečeniach žalovaného o vlastnostiach, či výkone alebo kapacite
čistenia m², či bezpečnosti pri práci alebo antistatickej úpravy nemali oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania. Jednotlivé dôkazy, vrátane výsluchu samotného žalobcu
i žalovaného prvostupňový súd správne vyhodnotil a tieto dôkazy hodnotil zodpovedajúco
ust. § 132 O.s.p. aj v nadväznosti na ďalšie listinné dôkazy, či na závery z ohliadok alebo
znaleckých dokazovaní.
Žalobca, na ktorom v konaní bolo dôkazné bremeno, nepreukázal, že dodaný vysávač
mal také vady, ktoré by predstavovali porušenie kúpnej zmluvy zo strany žalovaného a to
naviac podstatným spôsobom.
Tak ako je už uvedené vyššie, obsah vykonaných dôkazov vyhodnotených súdom
prvého stupňa, nedal možnosť z hľadiska skutkového uzavrieť, že pri plnení povinnosti
žalovaným ako predávajúcim došlo k takému porušeniu zmluvy podstatným spôsobom, ktoré
by umožňovalo realizovať žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy. Právne závery aj súdu
prvého stupňa o týchto skutočnostiach teda majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Pre rozhodnutie v predmetnej veci je relevantnou aj aplikácia tých ustanovení Obch.
zák., na ktoré poukazoval žalovaný už pred súdom prvého stupňa, ku ktorým sa dal odvolací
súd žalobcovi vyjadriť po výzve pred rozhodnutím vo veci. ...
V zmysle týchto ustanovení podstatou predmetnej veci je teda aj výklad a aplikácia
týchto ustanovení. Pravidlá správania upravené týmito ustanoveniami určujú, že účinky
odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave
v akom ho obdržal. Tretí odstavec z citovaného ustanovenia upravuje z tohto pravidla
výnimky v prospech kupujúceho - pravidlo sa nepoužije, ak nemožnosť vrátenia tovaru
nebola spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho alebo ak ku zmene stavu tovaru
došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru.
Funkciou citovaných ustanovení je rozdelenie rizika spojeného s možným vadným
plnením rovnomerne medzi predávajúceho i kupujúceho. Predávajúci je chránený v tých
prípadoch, kedy by napríklad musel prevziať tovar v zmenenom stave, teda tovar, ktorý je
znehodnotený, zničený, tovar, ktorý by už nemal pre predávajúceho žiadne ďalšie
hospodárske využitie. Kupujúci je naopak chránený výnimkami uvedenými v treťom
odstavci pre tie prípady, kedy by aplikácia zásady, že možno vrátiť tovar len v pôvodnom
stave, viedla k jeho znevýhodneniu a zníženiu dôsledkov zodpovednosti za vady. Pokiaľ teda
kupujúci sám postupoval vždy s riadnou úrovňou starostlivosti o tovar, nezanedbal
primeranú ochranu tovaru pred jeho poškodením alebo zničením, naopak jeho konanie bolo
konaním, ktoré vo vzťahu k vadnému tovaru rešpektovalo charakter tohto tovaru, účel jeho
použitia i prípadné zvyklosti, ktoré sa v danom odvetví hospodárstva vyvinuli, pokiaľ ide
o zaobchádzanie s týmto tovarom, druhom tovaru, nie je možné prenášať na neho dôsledky
spojené s podstatnými vadami, ktoré sa na tovare vyskytli. Pri alternatíve existencie
podstatných vád možno preto nielen ten tovar, ktorý zostal celkom nezmenený, ale aj tovar,
ktorý síce nie je v pôvodnom stave, ale jeho zmeny sú dôsledkom prirodzeného opotrebenia,
či pôsobenia prírodných síl, náhodných udalostí alebo jednoducho starnutia tovaru, o ktoré
bolo inak riadne starané.
V posudzovanej veci žalobca sám tvrdí, že vysávač nebolo možné používať pre ním
oznamované vady, a preto bol odstavený z prevádzky. Takto to uviedol žalobca aj vo svojom
účastníckom prednese, ktorý je zaznamenaný aj v dôvodoch napadnutého rozhodnutia na
strane 6. Ak žalobca odstúpil od zmluvy už listom z 15.1.2001 pre ním tvrdené vady
vysávača, potom by bolo úplne nelogickým zistenie, ktoré sa konštatuje v znaleckom
posudku ÚSI ŽU pod bodom 15, podľa ktorého na vysávači bola realizovaná po odstupe
ďalších 2 rokov výmena sacích turbín, ktoré boli nefunkčné z titulu opotrebenia. Túto
výmenu žalobca ani nespochybňuje. Každopádne však z toho vyplýva, že žalobca vysávač
ďalej používal a pre účely jeho využitia realizoval aj výmenu týchto sacích turbín.
Za takéhoto stavu možno dôvodne uzavrieť, že aj po odstúpení od zmluvy s vysávačom
žalobca riadne disponoval a využíval ho na účely, pre ktoré si ho aj zakupoval. Zakúpený
vysávač bol aj po odstúpení od zmluvy využívaný, čím došlo aj k jeho zmene stavu, ktorá
bráni jeho vráteniu predávajúcemu v nezmenenom stave (aký bol v čase realizácie
odstúpenia od zmluvy).
Žalovaný podľa výsledkov dokazovania pred súdom prvého stupňa neporušil svoje
povinnosti predávajúceho a naviac aj žalobcom realizovanou činnosťou s vysávačom, ktorá
viedla u žalobcu aj k realizovaniu opravy (s odstupom ďalších dvoch rokov po upovedomení
o odstúpení od zmluvy) nastal stav, ktorý neumožňuje vyhovenie podanej žaloby žiadajúcej
splnenie synalagmatického záväzku (vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu vysávača).
Odkazy žalobcu na to, že k poškodeniu sacích turbín došlo ešte pred odstúpením od zmluvy
sú zjavne účelové. Ak žalobca odstúpil od zmluvy, zdá sa byť nepravdepodobným jeho
záujem na tomto odstránení vád.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.“
Voči tomuto rozsudku podal sťažovateľ dovolanie z 18.06.2015, keďže mal za to, že
rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia, pričom z rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva,
že súd rozhodoval aj o námietkach sťažovateľa, ktoré boli v konaní rozhodujúce.
O dovolaní sťažovateľa zo dňa 18.06.2015 rozhodol porušovateľ sťažnosťou
napadnutým uznesením, ktoré odôvodnil o.i. takto:
«26 V preskúmavanej veci odvolací súd vo svojom rozhodnutí argumentačne logicky
a prehľadne sformuloval najdôležitejšie dôvody, pre ktoré považoval rozhodnutie súdu
prvej inštancie za vecne a právne správne a reagoval aj na odvolacie námietky. Jeho
rozhodnutie je tak preskúmateľné a nemožno preto hovoriť o arbitrárnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie vykonal obšírne dokazovanie, dôkazy vyhodnotil
jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti a sformuloval dokazovaniu zodpovedajúce závery
súvisiace s posúdením včasnosti reklamovania tovaru kupujúcim, charakteru tvrdených vád
a možnosti odstúpiť od kúpnej zmluvy.
27 Závery súdu prvej inštancie pri doplnení ďalšej právnej úvahy v súlade
s procesnou úpravou formulovanou ust. § 213 ods. 2 OSP potvrdil odvolací súd. Jeho
doplnená úvaha o nemožnosti tovar vrátiť s poukazom na ust. § 441 ods. 2 Obchodného
zákonníka bola len reakciou na v odvolaní vznesené tvrdenia žalovaného, ku ktorým sa
žalobca riadne vyjadril a v odôvodnení rozhodnutia sa s jeho námietkami odvolací súd
vysporiadal. Závery odvolacieho súdu, čo do úvahy o aplikácii § 441 ods. 2 Obchodného
zákonníka, však nijako nezmenili charakter a správnosť právnej úvahy súdu prvej inštancie.
Odvolacím súdom tak bol potvrdený záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného
bremena žalobcu pri preukázaní takého podstatného porušenia kúpnej zmluvy, ktorá by
mohla byť dôvodom pre odstúpenie od zmluvy.
30 Dovolací súd uvádza, že v súvislosti s dovolateľom tvrdenou neúplnosťou
skutkových zistení alebo nesprávnosťou skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol
v rozhodovacej praxi NS SR považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania
v zmysle § 237 písm. f/ OSP (viď napríklad sp. zn. 2Cdo/130/2011, 3Cdo/248/2011,
5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011 a 7Cdo/38/2012).
31 Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované
dôkazy (ako uvádza žalobca v súvislosti s tvrdeným nedostatočným odôvodnením pri
nevysporiadaní sa s dôkazmi v konaní vykonanými), nezakladá prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, lebo týmto postupom sa
účastníkovi neodníma možnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999)
32 Po preskúmaní veci z hľadiska, či konanie odvolacieho súdu je reálne postihnuté
vadou podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, dovolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie,
ako aj odvolací súd postupovali procesne správne, vykonávané dokazovanie bolo
dôsledkom návrhov účastníkov konania a pokiaľ súd nevykonal ďalšie dokazovanie, bolo to
výlučne na jeho úvahe s ohľadom na závery, ktoré z už vykonaného dokazovania
postačovali pre rozhodnutie vo veci samej.
33 Pokiaľ dovolateľ namieta, že súdy rozhodli bez úplných skutkových podkladov,
prípadne že zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotili alebo že dospeli k nesprávnym
skutkovým zisteniam a tieto po právnej stránke nesprávne posúdili, ide o námietky, ktoré ani
v prípade, že by boli opodstatnené (dovolací súd sa ich dôvodnosťou nezaoberal) by
nenasvedčovali existencii procesnej vady konania v zmysle § 237 OSP, zakladajúcej
prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.
34 Osobitne k námietke dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP), je potrebné uviesť, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 OSP a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia (viď R 54/2012)).
35 Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že Ústavný súd SR v náleze z 30. januára
2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov
priklonil k tej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá prijala záver, že
nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 OSP, ale
len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ OSP“.
36 Vzhľadom na pretrvávajúcu nejednotnosť nazerania senátov Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na procesné dôsledky nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu,
na rokovaní občianskoprávneho kolégia NS SR, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015,
bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho
poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá
prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“. Toto
stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 2/2016. Najvyšší súd Slovenskej republiky, stotožňujúc sa
v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal, či
v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladala vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky
však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo, keďže odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje riadne vysvetlenie dôvodov, na
ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie, a nie je preto nepreskúmateľné.
37 Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 238 OSP prípustné, tvrdená
procesná vada uvedená v § 237 ods. 1 písm. f/ OSP nebola preukázaná a v dovolacom
konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 23 7 ods. 1 OSP, dovolací súd odmietol
dovolanie žalovaného ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 OSP v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ OSP) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu.».
3. Sťažovateľ je presvedčený, že došlo k porušeniu označených článkov ústavy,
listiny a dohovoru, a to z viacerých dôvodov.
Podľa sťažovateľa predovšetkým Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“), ale
ani Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) neposúdili bez odôvodnenia cenovú
ponuku podnikateľa W.R.V. ‒ , zktorej vychádzal pri dodaní
vysávača aj žalovaný ‒KOLVER (ďalej len „žalovaný“).
Ďalej podľa sťažovateľa nebolo vysvetlené, prečo sa nepovažovala za relevantnú
výpoveď svedka z 8. októbra 2003 na obhliadke, hoci uviedol, že žalovaný
pred predajom vysávača sám tvrdil, že „tento vak nám predávajú len z toho dôvodu, aby
sme nemuseli kupovať papierové sáčky“. Pritom žalovaný počas konania nikdy nenamietal,
že pred predajom vysávača sťažovateľovi tvrdil, že pri použití plsteného vaku nie je
potrebné „sáčky“ kupovať.
Sťažovateľ tiež namieta, že nedostal odpoveď na svoju kľúčovú námietku, podľa
ktorej z podaných znaleckých posudkov vyplývajú tvrdené vady vysávača, pre ktoré od
kúpnej zmluvy odstúpil, pričom v tejto súvislosti cituje rozhodujúce pasáže znaleckých
posudkov a zdôrazňuje, že všeobecné súdy sa s týmito závermi nevysporiadali a neuviedli,
prečo ich nepovažovali za dostatočne preukazujúce podstatné vady vysávača.
Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd, ale ani krajský súd nedali žiadnu odpoveď na
tieto kľúčové námietky:
„- žalovaný vykonal obhliadku priestorov, v ktorých sa mal predmetný vysávač
používať a sám žalovaný nikdy nepoprel sťažovateľom tvrdené a vytýkané vady
predmetného vysávača, pre ktoré sťažovateľ od kúpnej zmluvy odstúpil,
- sťažovateľ preukázal, že pokiaľ by vedel, že bude potrebné na vysávanie zakupovať
špeciálne papierové sáčky, nebol by si predmetný vysávač zakúpil, pričom túto výhradu
sťažovateľa (pred zakúpením predmetného vysávača) žalovaný nerozporoval,
- žalovaný v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel, resp. mohol s prihliadnutím
na požiadavky sťažovateľa predvídať, že žalovaným deklarované vlastnosti predmetný
vysávač spĺňať nebude,
- sťažovateľ, keď zistil vady na predmetnom vysávači, bezodkladne a v záručnej dobe
oznámil žalovanému zistené vady (pozri reklamačný protokol z 15.12.2000), avšak žalovaný
oznámené vady na predmetnom vysávači neodstránil, resp. predmetný vysávač za iný
nevymenil,
- bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že predmetný vysávač s vkladaným
plsteným vakom (nie je potrebné kupovať sáčky) nemá antistatické vyhotovenie a nie je ani
vhodný na vysávanie suchých nehorľavých látok jemnej frakcie, tak ako to sťažovateľ
výslovne od žalovaného požadoval a ako to žalovaný tvrdil,
- je nepreskúmateľné tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca mal od kúpnej zmluvy
odstúpiť skôr, či nekompromisne, nakoľko sťažovateľ si splnil svoju povinnosť a
bezodkladne oznámil žalovanému vady predmetného vysávača a potom, čo žalovaný vady
neodstránil, sťažovateľ využil inštitút odstúpenia od zmluvy, čo je právom oprávnenej
osoby, nie jeho povinnosťou; túto skutočnosť zákonodarca zohľadnil aj v ust. § 345 ods. 3
ObchZ., v ktorom dáva oprávnenej osobe možnosť nevyužiť právo na odstúpenie, čo však
nemá za následok zánik jeho práva na odstúpenie od zmluvy, ale zmenu účinkov -
oprávnená osoba môže odstúpiť od zmluvy podľa úpravy pre nepodstatné porušenie zmluvy,
- v danej veci došlo zo strany žalovaného k podstatnému porušeniu zmluvy, ktoré
vychádza z ust. čl. 25 vyhl. č. 160/1991 Zb. - Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej
kúpe tovaru, podľa ktorého, porušenie zmluvy jednou zo strán je podstatné, ak spôsobuje
takú ujmu druhej strane, že ju v značnej miere zbavuje toho, čo táto strana je oprávnená
očakávať podľa zmluvy, ibaže strana porušujúca zmluvu nepredvídala také dôsledky a ani
rozumná osoba v tom istom postavení by ich nepredvídala za tých istých okolností, pričom
v predmetnej právnej veci bolo preukázané, že predmetný vysávač nespĺňa požiadavky
očakávané sťažovateľom,
- z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa nedá zistiť, prečo súd súhlasil
s názorom žalovaného, že nedošlo k ...ani nepodstatnému porušeniu zmluvy, pokiaľ už iba
jeden dôvod, a to, že na vysávanie priestorov sťažovateľa nie je vhodné používať plstené
vrece, ktoré žalovaný sťažovateľovi doporučil (s tým, že nie je potrebné kupovať sáčky)
postačuje na preukázanie, že došlo k porušeniu zmluvy podstatným spôsobom, a že
sťažovateľ platne od zmluvy odstúpil.“
Ďalej sťažovateľ poukazuje na to, že «Krajskému súdu v Prešove ako aj
porušovateľovi na „zákonné rozhodnutie“ stačil rozsah odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie o žalobe z 13.03.2002 (t. j. vo veci sa rozhodlo po 13 rokoch od podania
žaloby po rozsiahlom znaleckom dokazovaní) tvorí z 18-stranového rozsudku spolu cca 2/3
jednej strany formátu A4 (1/3 strany na str. 17 a 1/3 strany na str. 18). Už len táto
skutočnosť svedčí o tom, že súd prvej inštancie sa v tak strohom odôvodnení rozhodnutia
nevysporiadal so všetkými kľúčovými námietkami sťažovateľa v priebehu celého 13-ročného
konania.».
4. Sťažovateľ tiež namieta, že „Porušovateľ ako aj odvolací súd sa nijako právne
nevysporiadali ani s námietkou sťažovateľa, že predmetný vysávač je aj v súčasnej dobe
možné vrátiť žalovanému v stave v akom ho žalovaný sťažovateľovi predal a že aj po
niekoľkých rokoch má všetky vlastnosti priemyselného vysávača a je teda spôsobilý na
obvyklý účel, ako to vyplýva aj z vyjadrení samotného žalovaného.“.
5. Z vyjadrenia žalovaného z 8. júna 2006 vyplýva, že „S obhliadkou a preskúšaním
zo dňa 17.5.2006 som nesúhlasil aj keď sa už jedna skúška konala dňa 08.10.2003
a dopadla dobre v prospech žalovaného, vysávač bol plne funkčný a nevykazoval žiadne
známky poškodenia...“, „... vysávač je do dnešného dňa v poriadku a nevykazuje slabý sací
výkon“.
Žalovaný v uvedenom vyjadrení tiež tvrdil, že „Výrobok je do dnešného dňu plne
funkčný a dôvodom nášho sporu - reklamácie nemal byť vysávač, ale doplnkové špeciálne
príslušenstvo a to 3 mesiace používaný.“.
Vo vyjadrení žalovaného na odvolanie sťažovateľa z 26. novembra 2014 sa uvádza:
„Poukazujem na závery uvedeného znaleckého posudku, podľa ktorého je vysávač bez vád,
plne funkčný aj v súčasnosti.“
6. Podľa sťažovateľa najvyšší súd a krajský súd sa právne nevysporiadali s ustálenou
judikatúrou, podľa ktorej ustanovenie § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka sa neuplatní, ak
kupujúci tovar pozmenil pri jeho obvyklom použití. Neskúmali ani, či k zmene na tovare
došlo pred objavením vád pri jeho obvyklom použití, a v tomto smere sa žiadne
dokazovanie nevykonalo.
7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Základné právo - , , podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd a základné právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 36/2016 z 18.10.2016,
porušené bolo.
3. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 36/2016 z 18.10.2016 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Cob 101/2014, 2 Cob 102/2014
z 19.03.2015, sa zrušuje.
4. Vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.“
Napokon sa sťažovateľ domáha náhrady trov právneho zastúpenia advokátom
vo výške 374,81 €.
II.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
10. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
11. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).
12. Podľa názoru ústavného súdu sú závery najvyššieho súdu úplné, dostatočne jasné,
ale aj presvedčivé. Nijaké známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti nevykazujú.
Skutočnosť, že sťažovateľ má odlišný názor, sama osebe nezakladá porušenie označených
článkov ústavy, listiny a dohovoru.
Hoci najvyšší súd vysvetlil, že vzhľadom na znenie ustanovenia § 238 Občianskeho
súdneho poriadku (účinného do 30. júna 2016) v prípade potvrdzujúceho rozsudku
odvolacieho súdu prípustnosť dovolania možno v danom prípade potenciálne vyvodiť iba
z ustanovenia § 237 Občianskeho súdneho poriadku [pričom zároveň dospel k záveru, že
dovolacie námietky sťažovateľa nenapĺňajú skutkovú podstatu odňatia možnosti
sťažovateľa konať pred súdom v dôsledku postupu súdu podľa § 237 písm. f) Občianskeho
súdneho poriadku], sťažovateľ s týmito zásadnými závermi najvyššieho súdu v podstate
nijako konkrétne vecne nepolemizuje, len trvá na tom, že ním uplatnené námietky sú
dôvodné.
Skutočným jadrom námietok sťažovateľa je jednak jeho nespokojnosť
s vyhodnotením, resp. nevyhodnotením niektorých (podľa neho) dôležitých dôkazov, ale
tiež viaceré (podľa neho) nesprávne právne závery, ku ktorým okresný súd a krajský súd
dospeli.
Pri uvedenej argumentačnej konštrukcii sťažnosti nebolo v možnostiach najvyššieho
súdu, aby v dovolacom konaní poskytol sťažovateľovi požadovanú ochranu jeho práv,
keďže jadro sťažovateľovej argumentácie prípustnosť dovolania nezakladalo.
Sťažovateľ naproti tomu mohol svoju argumentáciu uplatniť v konaní vedenom
ústavným súdom tým, že by podanou sťažnosťou napadol (napríklad popri konaní vedenom
najvyšším súdom) postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cob 101/2014,
2 Cob 102/2014, ako aj jeho rozsudok z 19. marca 2015, čo sa však nestalo. V kladnom
prípade by mohol dôvodnosť týchto skutkových a právnych námietok meritórne posúdiť
ústavný súd.
13. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. júna 2017