Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 365/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť –

, , zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom,

Advokátska kancelária, Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa , Listiny základných práv

a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. októbra

2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť – o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára

2017 doručená sťažnosť – , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 18. októbra 2016. Sťažnosť

bola odovzdaná na poštovú prepravu 30. januára 2017.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že «Sťažovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa

13.03.2002, v zmysle úpravy žalobného petitu zo dňa 30.04.2002 a úpravy žalobného

návrhu na pojednávaní dňa 21.06.2013, pripusteného uznesením na pojednávaní konanom

dňa 21.06.2013. domáhal voči žalovanému - – KOLVER(...) (ďalej aj

„žalovaný“), aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľovi sumu vo výške 2.784,21

EUR s 18 % úrokmi z omeškania ročne od 15.01.2001 do zaplatenia, oproti povinnosti

sťažovateľa vrátiť žalovanému priemyselný vysávač WAP SQ 850-11 s príslušenstvom, výr.

číslo: 614476 (ďalej aj „predmetný vysávač“).

Sťažovateľ žalobu z 13.03.2002 odôvodnil tým, že dňa 22.09.2000 zakúpil od

žalovaného predmetný vysávač so 6 - mesačnou zárukou, ktorý po prehliadke priestorov,

kde sa mal vysávač používať, žalovaný sám sťažovateľovi odporučil s ohľadom na

sťažovateľove požiadavky, a to aby vysávač bol s vkladaným plsteným vakom, ku ktorému

nie je potrebné kupovať sáčky - antistatické vyhotovenie vysávača, a ďalej aby vysávač bol

vhodný na vysávanie suchých nehorľavých látok jemnej frakcie.

Dňa 05.12.2000 sťažovateľ u žalovaného reklamoval vadu predmetného vysávača,

nakoľko nebol schopný ďalšieho výkonu pri údržbe 150 - 200 m² plochy. Následne sa

vyskytla ďalšia vada - elektrizácia rukoväte vysávača. Sťažovateľ so žalovaným dňa

15.12.2000 spísali o uvedených vadách predmetného vysávača reklamačný list č. 1.

Žalovaný v odpovedi na reklamáciu zo 04.01.2001 zaujal stanovisko k vyššie

uvedeným vadám predmetného vysávača, pričom žalovaný uviedol, že uvedené vady nie sú

vadou na vysávači a zároveň odporučil sťažovateľovi používať filtračné vrece v súlade

s poučením uvedeným na str. 46 návodu k predmetnému vysávaču.

Keďže sťažovateľ s postupom žalovaného pri vybavení jeho reklamácie predmetného

vysávača nesúhlasil, listom zo dňa 15.01.2001 oznámil žalovanému odstúpenie od kúpnej

zmluvy zo dňa 22.09.2000 a zároveň požiadal žalovaného o vrátenie kúpnej ceny

predmetného vysávača s príslušenstvom, nakoľko mal za to, že žalovaný podstatným

spôsobom porušil zmluvu tým, že v čase uzavretia zmluvy mohol rozumne predvídať,

s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých

bola zmluva uzavretá, že sťažovateľ nebude mať záujem na plnení povinností pri takom

porušení zmluvy zo strany žalovaného.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril a žiadal, aby Okresný súd Prešov žalobu

zamietol, nakoľko mal za to, že kúpnu zmluvu uzavretú so sťažovateľom neporušil a podľa

jeho názoru predmetný vysávač spĺňal výrobcom uvedené parametre. Ďalej uviedol, že

uvedené vady neboli vadami na predmetnom vysávači.

Súd prvej inštancie uznesením zo 06.04.2005 vo veci nariadil znalecké dokazovanie

znalkyňou (...), ktorá vypracovala znalecký posudok č. 8/2005

zo dňa 09.12.2005. Uznesením zo dňa 26.03.2010 súd nariadil znalecké dokazovanie

znaleckou organizáciou - súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline(...)

(ďalej aj „USI“), ktorý vypracoval znalecký posudok č. 33/2013 zo dňa 16.04.2013.

Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. z 24.06.2014 zamietol žalobu

z 13.03.2002 a svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil tým, že:

„Žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy s tým, že pri jeho kúpe bol ubezpečený o jeho

vlastnostiach, ako je výkon, kapacita čistenia v m², bezpečnosť pri práci, antistatická

súprava, ktoré nemá a že tento stroj nie je vhodný na priemyselné použitie.

Po vykonaní rozsiahleho dokazovania súd však dospel k právnemu záveru, že aj keby

tomu tak bolo, čo však žalovaný jednoznačne od počiatku sporu popiera, niet jednak

hodnoverného dôkazu zo strany žalobcu o tom, že ho o týchto vlastnostiach aj žalovaný

ubezpečil, pričom návod na obsluhu neslúži vo všeobecnosti ako doklad o technických

a spôsobilostných parametroch vysávača, len ako pomôcka na jeho používanie, ani nie je

objektívnou pravdou, aby tento vysávač nebol vhodný na priemyselné používanie.

Výber konkrétneho priemyselného vysávača je oprávnene otázkou, s ktorou sa

zákazník zvyčajne obracia na predajcu, ale to ho nezbavuje povinnosti sám urobiť konečné

rozhodnutie a vybrať si na základe odporúčania ten správny typ vysávača, nakoľko hlavne

pri týchto prístrojoch je najviac dôležité konkrétne prostredie, v ktorom sa bude užívať,

a toto prostredie a podmienky používania predaj sa dopredu predvídať nemôže a rovnako

ani zodpovedať prípadne za bezporuchový výkon vysávača za akýchkoľvek podmienok.

Zákazník by mal preto primerane starostlivo zvažovať kúpu takéhoto výrobku ak sú

dané maximálne konkrétne okolnosti, v ktorých ho zvažuje užívať a nezbavuje ho to

povinnosti starostlivého výberu.

Žalobca tvrdil, že ak by vedel, že bude potrebné na vysávanie zakupovať špeciálne

sáčky, tak by si tento druh vysávača nezakúpil, ale toto tvrdenie ničím nepreukázal.

Je potrebné poukázať aj na to, že ak vysávač používal vyše dvoch mesiacov, počas

ktorého užívania mu muselo byť zrejmé, aké skutočné vlastnosti vysávač má, je

nevieryhodné, aby ak skutočne sa cítil žalovaným oklamaný o technických spôsobilostiach

vysávača, by neodstúpil od uzavretej kúpnej zmluvy už skôr, nekompromisne a bez

akýchkoľvek podmienok.

Znalecké dokazovanie navyše vyvrátilo žalobcom tvrdené skutočnosti

o nespôsobilosti vysávača na priemyselné používanie a v tomto smere je potrebné dať za

pravdu žalovanému, že nedošlo k podstatnému ani nepodstatnému porušeniu zmluvy

a žalobcovi nepatrí nárok na platné odstúpenie od kúpnej zmluvy a preto ho zamietol.“

Voči tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie zo 07.10.2014, keďže mal za to, že

súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a samotné rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Krajsky súd v Prešove o odvolaní sťažovateľa zo 07.10.2014 proti rozsudku

Okresného súdu Prešov sp. zn. z 24.06.2014 rozhodol rozsudkom sp. zn.

, z 19.03.2015 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil a svoje rozhodnutie odôvodnil o.i. tým, že:

„Aj po takýchto úkonoch odvolací súd dospel k záveru, že:

a) uplatnené odvolacie dôvody žalobcu proti rozsudku nie sú spôsobilé privodiť

zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku

b) podanému odvolaniu USI ZU proti uzneseniu o znalečnom je možné čiastočne

vyhovieť

ad a) Úspech podanej žaloby bol závislý na zodpovedaní otázok, či na základe

vykonaného dokazovania pri aplikácii ust. bolo z hľadiska skutkového

možné uzavrieť, že odstúpenie žalobcu ako kupujúceho od kúpnej zmluvy bolo platné, či

zo strany žalovaného ako predávajúceho došlo k podstatnému alebo nepodstatnému

porušeniu zmluvy, či nastali účinky odstúpenia od zmluvy alebo tieto účinky nevznikli alebo

zanikli.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa podľa procesnej iniciatívy účastníkov

vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie. Ani odvolacie námietky neobsahujú výhrady proti

tomu, že by súd prvého stupňa nevykonal dôkaz účastníkom navrhnutý. Obsah jednotlivých

realizovaných dôkazov napokon súd prvého stupňa uvádza v dôvodoch napadnutého

rozhodnutia.

Okrem medzi účastníkmi nesporných skutočností (o uzavretí zmluvy, o obsahu listov

o oznamovaní vád, obsahu reakcií žalovaného na ne, či obsahu oznámenia odstúpenia od

zmluvy) dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádzajú aj zistenia pri

súdom realizovaných ohliadkach, zistenia vyplývajúce z listu Technického skúšobného

ústavu Piešťany, š. p. zo 14.3.2011, ako aj závery znaleckých posudkov , či

Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity.

Z týchto dôkazov okrem iného vyplýva aj to, že pri vysávaní suchých, nehorľavých

látok predmetným vysávačom by sa malo podľa odporúčania výrobcu do nádoby na

nečistoty vložiť filtračné papierové vrece. Vysatý materiál je v takomto prípade jednoducho

odstrániteľný a hlavný filter je chránený - vydrží dlhú dobu. Ak sa pri vysávaní predmetnej

skladovej prevádzky u žalobcu nepoužíva takéto filtračné papierové vrece a použije sa

vkladací látkový filter, ochrana hlavného filtra je výrazne znížená. Dochádza k prepúšťaniu

väčšieho množstva jemných frakcií do hlavného filtra vysávača High - Pro, ako keby bolo

používané výrobcom odporúčané filtračné papierové vrece. Návod na obsluhu na strane

č. 46 vyslovene používanie takéhoto filtračného papierového vreca odporúča. Už Technický

skúšobný ústav Piešťany, š.p. konštatuje vo svojom liste zo 14.3.2001 to, že pri prehliadke

bolo konštatované, že vysávač sa prevádzkuje s náhradným plstenným filtrom namiesto

pôvodne uvažovaného papierového vrecového filtra. Napriek tomu aj uvedený ústav

konštatoval, že priemyselný vysávač, ktorý je predmetom zmluvy, je pre účely

zodpovedajúcom použití vhodný na vysávanie suchých, nehorľavých prachov, ako aj

kvapalín. Aj znalkyňa konštatovala, že pri vysávaní s papierovým

vrecúškom vysávač funguje bez problémov. Znalkyňa konštatovala aj to, že nie je chybou

vysávača, ak pri používaní značne zaneseného filtra svieti - signalizuje kontrolka, ktorá je

na to určená. Rovnako za vadu vysávača znalkyňa nepovažuje ani to, ak elektrická ochrana

proti preťaženiu motora pri používaní značne znečisteného filtra vysávač vypne. Závery

uvedené znalkyňou sa stotožňujú aj s následnými závermi, ktoré prijal

vo veci znaleckého dokazovania Ústav súdneho inžinierstva ŽU v Žiline. Závery z týchto

dôkazov vyplývajúce nesvedčia tomu, že by predmetný vysávač nebol vhodný na

priemyselné používanie v podmienkach u žalobcu. Tieto skutkové závery súdu prvého

stupňa majú preto oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd nemohol konštatovať ani to, že by závery súdu prvého stupňa, týkajúce

sa námietok žalobcu o ubezpečeniach žalovaného o vlastnostiach, či výkone alebo kapacite

čistenia m², či bezpečnosti pri práci alebo antistatickej úpravy nemali oporu vo výsledkoch

vykonaného dokazovania. Jednotlivé dôkazy, vrátane výsluchu samotného žalobcu

i žalovaného prvostupňový súd správne vyhodnotil a tieto dôkazy hodnotil zodpovedajúco

ust. aj v nadväznosti na ďalšie listinné dôkazy, či na závery z ohliadok alebo

znaleckých dokazovaní.

Žalobca, na ktorom v konaní bolo dôkazné bremeno, nepreukázal, že dodaný vysávač

mal také vady, ktoré by predstavovali porušenie kúpnej zmluvy zo strany žalovaného a to

naviac podstatným spôsobom.

Tak ako je už uvedené vyššie, obsah vykonaných dôkazov vyhodnotených súdom

prvého stupňa, nedal možnosť z hľadiska skutkového uzavrieť, že pri plnení povinnosti

žalovaným ako predávajúcim došlo k takému porušeniu zmluvy podstatným spôsobom, ktoré

by umožňovalo realizovať žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy. Právne závery aj súdu

prvého stupňa o týchto skutočnostiach teda majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Pre rozhodnutie v predmetnej veci je relevantnou aj aplikácia tých ustanovení Obch.

zák., na ktoré poukazoval žalovaný už pred súdom prvého stupňa, ku ktorým sa dal odvolací

súd žalobcovi vyjadriť po výzve pred rozhodnutím vo veci. ...

V zmysle týchto ustanovení podstatou predmetnej veci je teda aj výklad a aplikácia

týchto ustanovení. Pravidlá správania upravené týmito ustanoveniami určujú, že účinky

odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave

v akom ho obdržal. Tretí odstavec z citovaného ustanovenia upravuje z tohto pravidla

výnimky v prospech kupujúceho - pravidlo sa nepoužije, ak nemožnosť vrátenia tovaru

nebola spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho alebo ak ku zmene stavu tovaru

došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru.

Funkciou citovaných ustanovení je rozdelenie rizika spojeného s možným vadným

plnením rovnomerne medzi predávajúceho i kupujúceho. Predávajúci je chránený v tých

prípadoch, kedy by napríklad musel prevziať tovar v zmenenom stave, teda tovar, ktorý je

znehodnotený, zničený, tovar, ktorý by už nemal pre predávajúceho žiadne ďalšie

hospodárske využitie. Kupujúci je naopak chránený výnimkami uvedenými v treťom

odstavci pre tie prípady, kedy by aplikácia zásady, že možno vrátiť tovar len v pôvodnom

stave, viedla k jeho znevýhodneniu a zníženiu dôsledkov zodpovednosti za vady. Pokiaľ teda

kupujúci sám postupoval vždy s riadnou úrovňou starostlivosti o tovar, nezanedbal

primeranú ochranu tovaru pred jeho poškodením alebo zničením, naopak jeho konanie bolo

konaním, ktoré vo vzťahu k vadnému tovaru rešpektovalo charakter tohto tovaru, účel jeho

použitia i prípadné zvyklosti, ktoré sa v danom odvetví hospodárstva vyvinuli, pokiaľ ide

o zaobchádzanie s týmto tovarom, druhom tovaru, nie je možné prenášať na neho dôsledky

spojené s podstatnými vadami, ktoré sa na tovare vyskytli. Pri alternatíve existencie

podstatných vád možno preto nielen ten tovar, ktorý zostal celkom nezmenený, ale aj tovar,

ktorý síce nie je v pôvodnom stave, ale jeho zmeny sú dôsledkom prirodzeného opotrebenia,

či pôsobenia prírodných síl, náhodných udalostí alebo jednoducho starnutia tovaru, o ktoré

bolo inak riadne starané.

V posudzovanej veci žalobca sám tvrdí, že vysávač nebolo možné používať pre ním

oznamované vady, a preto bol odstavený z prevádzky. Takto to uviedol žalobca aj vo svojom

účastníckom prednese, ktorý je zaznamenaný aj v dôvodoch napadnutého rozhodnutia na

strane 6. Ak žalobca odstúpil od zmluvy už listom z 15.1.2001 pre ním tvrdené vady

vysávača, potom by bolo úplne nelogickým zistenie, ktoré sa konštatuje v znaleckom

posudku ÚSI ŽU pod bodom 15, podľa ktorého na vysávači bola realizovaná po odstupe

ďalších 2 rokov výmena sacích turbín, ktoré boli nefunkčné z titulu opotrebenia. Túto

výmenu žalobca ani nespochybňuje. Každopádne však z toho vyplýva, že žalobca vysávač

ďalej používal a pre účely jeho využitia realizoval aj výmenu týchto sacích turbín.

Za takéhoto stavu možno dôvodne uzavrieť, že aj po odstúpení od zmluvy s vysávačom

žalobca riadne disponoval a využíval ho na účely, pre ktoré si ho aj zakupoval. Zakúpený

vysávač bol aj po odstúpení od zmluvy využívaný, čím došlo aj k jeho zmene stavu, ktorá

bráni jeho vráteniu predávajúcemu v nezmenenom stave (aký bol v čase realizácie

odstúpenia od zmluvy).

Žalovaný podľa výsledkov dokazovania pred súdom prvého stupňa neporušil svoje

povinnosti predávajúceho a naviac aj žalobcom realizovanou činnosťou s vysávačom, ktorá

viedla u žalobcu aj k realizovaniu opravy (s odstupom ďalších dvoch rokov po upovedomení

o odstúpení od zmluvy) nastal stav, ktorý neumožňuje vyhovenie podanej žaloby žiadajúcej

splnenie synalagmatického záväzku (vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu vysávača).

Odkazy žalobcu na to, že k poškodeniu sacích turbín došlo ešte pred odstúpením od zmluvy

sú zjavne účelové. Ak žalobca odstúpil od zmluvy, zdá sa byť nepravdepodobným jeho

záujem na tomto odstránení vád.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1

ako vecne správne potvrdil.“

Voči tomuto rozsudku podal sťažovateľ dovolanie z 18.06.2015, keďže mal za to, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia, pričom z rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva,

že súd rozhodoval aj o námietkach sťažovateľa, ktoré boli v konaní rozhodujúce.

O dovolaní sťažovateľa zo dňa 18.06.2015 rozhodol porušovateľ sťažnosťou

napadnutým uznesením, ktoré odôvodnil o.i. takto:

«26 V preskúmavanej veci odvolací súd vo svojom rozhodnutí argumentačne logicky

a prehľadne sformuloval najdôležitejšie dôvody, pre ktoré považoval rozhodnutie súdu

prvej inštancie za vecne a právne správne a reagoval aj na odvolacie námietky. Jeho

rozhodnutie je tak preskúmateľné a nemožno preto hovoriť o arbitrárnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie vykonal obšírne dokazovanie, dôkazy vyhodnotil

jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti a sformuloval dokazovaniu zodpovedajúce závery

súvisiace s posúdením včasnosti reklamovania tovaru kupujúcim, charakteru tvrdených vád

a možnosti odstúpiť od kúpnej zmluvy.

27 Závery súdu prvej inštancie pri doplnení ďalšej právnej úvahy v súlade

s procesnou úpravou formulovanou ust. potvrdil odvolací súd. Jeho

doplnená úvaha o nemožnosti tovar vrátiť s poukazom na ust. § 441 ods. 2 Obchodného

zákonníka bola len reakciou na v odvolaní vznesené tvrdenia žalovaného, ku ktorým sa

žalobca riadne vyjadril a v odôvodnení rozhodnutia sa s jeho námietkami odvolací súd

vysporiadal. Závery odvolacieho súdu, čo do úvahy o aplikácii § 441 ods. 2 Obchodného

zákonníka, však nijako nezmenili charakter a správnosť právnej úvahy súdu prvej inštancie.

Odvolacím súdom tak bol potvrdený záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného

bremena žalobcu pri preukázaní takého podstatného porušenia kúpnej zmluvy, ktorá by

mohla byť dôvodom pre odstúpenie od zmluvy.

30 Dovolací súd uvádza, že v súvislosti s dovolateľom tvrdenou neúplnosťou

skutkových zistení alebo nesprávnosťou skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi NS SR považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania

v zmysle (viď napríklad sp. zn. , ,

, a ).

31 Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované

dôkazy (ako uvádza žalobca v súvislosti s tvrdeným nedostatočným odôvodnením pri

nevysporiadaní sa s dôkazmi v konaní vykonanými), nezakladá prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa , lebo týmto postupom sa

účastníkovi neodníma možnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999)

32 Po preskúmaní veci z hľadiska, či konanie odvolacieho súdu je reálne postihnuté

vadou podľa , dovolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie,

ako aj odvolací súd postupovali procesne správne, vykonávané dokazovanie bolo

dôsledkom návrhov účastníkov konania a pokiaľ súd nevykonal ďalšie dokazovanie, bolo to

výlučne na jeho úvahe s ohľadom na závery, ktoré z už vykonaného dokazovania

postačovali pre rozhodnutie vo veci samej.

33 Pokiaľ dovolateľ namieta, že súdy rozhodli bez úplných skutkových podkladov,

prípadne že zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotili alebo že dospeli k nesprávnym

skutkovým zisteniam a tieto po právnej stránke nesprávne posúdili, ide o námietky, ktoré ani

v prípade, že by boli opodstatnené (dovolací súd sa ich dôvodnosťou nezaoberal) by

nenasvedčovali existencii procesnej vady konania v zmysle , zakladajúcej

prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

34 Osobitne k námietke dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), je potrebné uviesť, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia (viď R 54/2012)).

35 Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že Ústavný súd SR v náleze z 30. januára

2013 sp. zn. konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov

priklonil k tej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá prijala záver, že

nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale

len tzv. inú vadu konania podľa “.

36 Vzhľadom na pretrvávajúcu nejednotnosť nazerania senátov Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na procesné dôsledky nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu,

na rokovaní občianskoprávneho kolégia NS SR, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015,

bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho

poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné

vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá

prípustnosť dovolania podľa .“. Toto

stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 2/2016. Najvyšší súd Slovenskej republiky, stotožňujúc sa

v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal, či

v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia

zakladala vadu konania v zmysle . Najvyšší súd Slovenskej republiky

však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo, keďže odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje riadne vysvetlenie dôvodov, na

ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie, a nie je preto nepreskúmateľné.

37 Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu nie je podľa prípustné, tvrdená

procesná vada uvedená v nebola preukázaná a v dovolacom

konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v 7 ods. 1 , dovolací súd odmietol

dovolanie žalovaného ako procesne neprípustné ( v spojení s

písm. c/ ) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu.».

3. Sťažovateľ je presvedčený, že došlo k porušeniu označených článkov ,

listiny a dohovoru, a to z viacerých dôvodov.

Podľa sťažovateľa predovšetkým Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“), ale

ani Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) neposúdili bez odôvodnenia cenovú

ponuku podnikateľa W.R.V. ‒ , zktorej vychádzal pri dodaní

vysávača aj žalovaný (ďalej len „žalovaný“).

Ďalej podľa sťažovateľa nebolo vysvetlené, prečo sa nepovažovala za relevantnú

výpoveď svedka z 8. októbra 2003 na obhliadke, hoci uviedol, že žalovaný

pred predajom vysávača sám tvrdil, že „tento vak nám predávajú len z toho dôvodu, aby

sme nemuseli kupovať papierové sáčky“. Pritom žalovaný počas konania nikdy nenamietal,

že pred predajom vysávača sťažovateľovi tvrdil, že pri použití plsteného vaku nie je

potrebné „sáčky“ kupovať.

Sťažovateľ tiež namieta, že nedostal odpoveď na svoju kľúčovú námietku, podľa

ktorej z podaných znaleckých posudkov vyplývajú tvrdené vady vysávača, pre ktoré od

kúpnej zmluvy odstúpil, pričom v tejto súvislosti cituje rozhodujúce pasáže znaleckých

posudkov a zdôrazňuje, že všeobecné súdy sa s týmito závermi nevysporiadali a neuviedli,

prečo ich nepovažovali za dostatočne preukazujúce podstatné vady vysávača.

Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd, ale ani krajský súd nedali žiadnu odpoveď na

tieto kľúčové námietky:

„- žalovaný vykonal obhliadku priestorov, v ktorých sa mal predmetný vysávač

používať a sám žalovaný nikdy nepoprel sťažovateľom tvrdené a vytýkané vady

predmetného vysávača, pre ktoré sťažovateľ od kúpnej zmluvy odstúpil,

- sťažovateľ preukázal, že pokiaľ by vedel, že bude potrebné na vysávanie zakupovať

špeciálne papierové sáčky, nebol by si predmetný vysávač zakúpil, pričom túto výhradu

sťažovateľa (pred zakúpením predmetného vysávača) žalovaný nerozporoval,

- žalovaný v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel, resp. mohol s prihliadnutím

na požiadavky sťažovateľa predvídať, že žalovaným deklarované vlastnosti predmetný

vysávač spĺňať nebude,

- sťažovateľ, keď zistil vady na predmetnom vysávači, bezodkladne a v záručnej dobe

oznámil žalovanému zistené vady (pozri reklamačný protokol z 15.12.2000), avšak žalovaný

oznámené vady na predmetnom vysávači neodstránil, resp. predmetný vysávač za iný

nevymenil,

- bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že predmetný vysávač s vkladaným

plsteným vakom (nie je potrebné kupovať sáčky) nemá antistatické vyhotovenie a nie je ani

vhodný na vysávanie suchých nehorľavých látok jemnej frakcie, tak ako to sťažovateľ

výslovne od žalovaného požadoval a ako to žalovaný tvrdil,

- je nepreskúmateľné tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca mal od kúpnej zmluvy

odstúpiť skôr, či nekompromisne, nakoľko sťažovateľ si splnil svoju povinnosť a

bezodkladne oznámil žalovanému vady predmetného vysávača a potom, čo žalovaný vady

neodstránil, sťažovateľ využil inštitút odstúpenia od zmluvy, čo je právom oprávnenej

osoby, nie jeho povinnosťou; túto skutočnosť zákonodarca zohľadnil aj v ust. § 345 ods. 3

ObchZ., v ktorom dáva oprávnenej osobe možnosť nevyužiť právo na odstúpenie, čo však

nemá za následok zánik jeho práva na odstúpenie od zmluvy, ale zmenu účinkov -

oprávnená osoba môže odstúpiť od zmluvy podľa úpravy pre nepodstatné porušenie zmluvy,

- v danej veci došlo zo strany žalovaného k podstatnému porušeniu zmluvy, ktoré

vychádza z ust. vyhl. č. - Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej

kúpe tovaru, podľa ktorého, porušenie zmluvy jednou zo strán je podstatné, ak spôsobuje

takú ujmu druhej strane, že ju v značnej miere zbavuje toho, čo táto strana je oprávnená

očakávať podľa zmluvy, ibaže strana porušujúca zmluvu nepredvídala také dôsledky a ani

rozumná osoba v tom istom postavení by ich nepredvídala za tých istých okolností, pričom

v predmetnej právnej veci bolo preukázané, že predmetný vysávač nespĺňa požiadavky

očakávané sťažovateľom,

- z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa nedá zistiť, prečo súd súhlasil

s názorom žalovaného, že nedošlo k ...ani nepodstatnému porušeniu zmluvy, pokiaľ už iba

jeden dôvod, a to, že na vysávanie priestorov sťažovateľa nie je vhodné používať plstené

vrece, ktoré žalovaný sťažovateľovi doporučil (s tým, že nie je potrebné kupovať sáčky)

postačuje na preukázanie, že došlo k porušeniu zmluvy podstatným spôsobom, a že

sťažovateľ platne od zmluvy odstúpil.“

Ďalej sťažovateľ poukazuje na to, že «Krajskému súdu v Prešove ako aj

porušovateľovi na „zákonné rozhodnutie“ stačil rozsah odôvodnenia rozhodnutia súdu

prvej inštancie o žalobe z 13.03.2002 (t. j. vo veci sa rozhodlo po 13 rokoch od podania

žaloby po rozsiahlom znaleckom dokazovaní) tvorí z 18-stranového rozsudku spolu cca 2/3

jednej strany formátu A4 (1/3 strany na str. 17 a 1/3 strany na str. 18). Už len táto

skutočnosť svedčí o tom, že súd prvej inštancie sa v tak strohom odôvodnení rozhodnutia

nevysporiadal so všetkými kľúčovými námietkami sťažovateľa v priebehu celého 13-ročného

konania.».

4. Sťažovateľ tiež namieta, že „Porušovateľ ako aj odvolací súd sa nijako právne

nevysporiadali ani s námietkou sťažovateľa, že predmetný vysávač je aj v súčasnej dobe

možné vrátiť žalovanému v stave v akom ho žalovaný sťažovateľovi predal a že aj po

niekoľkých rokoch má všetky vlastnosti priemyselného vysávača a je teda spôsobilý na

obvyklý účel, ako to vyplýva aj z vyjadrení samotného žalovaného.“.

5. Z vyjadrenia žalovaného z 8. júna 2006 vyplýva, že „S obhliadkou a preskúšaním

zo dňa 17.5.2006 som nesúhlasil aj keď sa už jedna skúška konala dňa 08.10.2003

a dopadla dobre v prospech žalovaného, vysávač bol plne funkčný a nevykazoval žiadne

známky poškodenia...“, „... vysávač je do dnešného dňa v poriadku a nevykazuje slabý sací

výkon“.

Žalovaný v uvedenom vyjadrení tiež tvrdil, že „Výrobok je do dnešného dňu plne

funkčný a dôvodom nášho sporu - reklamácie nemal byť vysávač, ale doplnkové špeciálne

príslušenstvo a to 3 mesiace používaný.“.

Vo vyjadrení žalovaného na odvolanie sťažovateľa z 26. novembra 2014 sa uvádza:

„Poukazujem na závery uvedeného znaleckého posudku, podľa ktorého je vysávač bez vád,

plne funkčný aj v súčasnosti.“

6. Podľa sťažovateľa najvyšší súd a krajský súd sa právne nevysporiadali s ustálenou

judikatúrou, podľa ktorej ustanovenie sa neuplatní, ak

kupujúci tovar pozmenil pri jeho obvyklom použití. Neskúmali ani, či k zmene na tovare

došlo pred objavením vád pri jeho obvyklom použití, a v tomto smere sa žiadne

dokazovanie nevykonalo.

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo - , , podľa

článku 46 ods. 1 , článku 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd a základné právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 18.10.2016,

porušené bolo.

3. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 18.10.2016 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. ,

z 19.03.2015, sa zrušuje.

4. Vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.“

Napokon sa sťažovateľ domáha náhrady trov právneho zastúpenia advokátom

vo výške 374,81 €.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

10. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

11. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

12. Podľa názoru ústavného súdu sú závery najvyššieho súdu úplné, dostatočne jasné,

ale aj presvedčivé. Nijaké známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti nevykazujú.

Skutočnosť, že sťažovateľ má odlišný názor, sama osebe nezakladá porušenie označených

článkov , listiny a dohovoru.

Hoci najvyšší súd vysvetlil, že vzhľadom na znenie ustanovenia § 238 Občianskeho

súdneho poriadku (účinného do 30. júna 2016) v prípade potvrdzujúceho rozsudku

odvolacieho súdu prípustnosť dovolania možno v danom prípade potenciálne vyvodiť iba

z ustanovenia [pričom zároveň dospel k záveru, že

dovolacie námietky sťažovateľa nenapĺňajú skutkovú podstatu odňatia možnosti

sťažovateľa konať pred súdom v dôsledku postupu súdu podľa § 237 písm. f) Občianskeho

súdneho poriadku], sťažovateľ s týmito zásadnými závermi najvyššieho súdu v podstate

nijako konkrétne vecne nepolemizuje, len trvá na tom, že ním uplatnené námietky sú

dôvodné.

Skutočným jadrom námietok sťažovateľa je jednak jeho nespokojnosť

s vyhodnotením, resp. nevyhodnotením niektorých (podľa neho) dôležitých dôkazov, ale

tiež viaceré (podľa neho) nesprávne právne závery, ku ktorým okresný súd a krajský súd

dospeli.

Pri uvedenej argumentačnej konštrukcii sťažnosti nebolo v možnostiach najvyššieho

súdu, aby v dovolacom konaní poskytol sťažovateľovi požadovanú ochranu jeho práv,

keďže jadro sťažovateľovej argumentácie prípustnosť dovolania nezakladalo.

Sťažovateľ naproti tomu mohol svoju argumentáciu uplatniť v konaní vedenom

ústavným súdom tým, že by podanou sťažnosťou napadol (napríklad popri konaní vedenom

najvyšším súdom) postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

, ako aj jeho rozsudok z 19. marca 2015, čo sa však nestalo. V kladnom

prípade by mohol dôvodnosť týchto skutkových a právnych námietok meritórne posúdiť

ústavný súd.

13. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2017