Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 200/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti , zastúpeného advokátom

Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., advokátska kancelária, Tichá 45, Bratislava,

pre namietané porušenie a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Komárno p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Komárno j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 468,51 € (slovom štyristošesťdesiatosem eur a päťdesiatjeden centov)

na účet Mgr. JUDr. Zoltána Perhácsa, PhD., advokátska kancelária, Tichá 45, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -16 z 21. marca 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Komárno (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 19. mája 2009 vyšetrovateľ Okresného

riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej

polície Komárno (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“) mu uznesením ČVS:

ORP-626/OVK-KN-2008 PL vzniesol obvinenie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa , a s poukazom

na .

Dňa 22. januára 2010 prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno (ďalej len „okresná

prokuratúra“) podal na neho na okresný súd obžalobu podľa § 234 ods. 1 Trestného

poriadku č. k. -28 za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208

ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. d) s poukazom na Trestného

zákona.

Prípravné konanie trvalo celkovo 8 mesiacov a počas neho nedošlo k prieťahom

v konaní. Orgány prípravného konania preto nemôžu byť spoluzodpovedné za neprimeranú

dĺžku trestného konania ako celku.

Okresnému súdu bola obžaloba prokurátora okresnej prokuratúry doručená

27. januára 2010.

Celkovú neprimeranú dĺžku trestného konania v trvaní 7 rokov a 8 mesiacov treba

podľa sťažovateľa pričítať na ťarchu okresného súdu.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„I. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom orgánu verejnej moci Slovenskej republiky – Okresným súdom Komárno,

v konaní vedenom pod číslom konania , porušené boli.

II. Okresnému súdu Komárno prikazuje, vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

III. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom

desaťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Komárno povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd

Komárno povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. JUDr. Zoltána Perhácsa,

PhD..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, vyjadrení účastníkov konania

a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

- 27. januára 2010 okresná prokuratúra doručila na okresný súd obžalobu č. k.

-28 proti sťažovateľovi pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby.

Na okresnom súde bola vec zaevidovaná pod sp. zn. ;

- 18. februára 2011 okresný súd vyzval obžalovaného na oznámenie návrhov

na vykonanie dokazovania;

- 8. marca 2011 právna zástupkyňa poškodenej požiadala o ospravedlnenie neúčasti

na pojednávaní nariadenom na 22. marec 2011;

- 10. marca 2011 právna zástupkyňa obžalovaného (sťažovateľa) ospravedlnila svoju

neúčasť na pojednávaní nariadenom na 22. marec 2011;

- 28. apríla 2011 predseda senátu oznámil účastníkom zmenu termínu verejného

zasadnutia na 28. apríl 2011;

- 27. apríla 2011 poškodená ospravedlnila neúčasť na pojednávaní z dôvodu

práceneschopnosti;

- 28. apríla 2011 sa uskutočnilo verejné zasadnutie senátu. Sťažovateľ bol prítomný.

Bolo odročené na 28. jún 2011 s tým, že budú vypočutí svedkovia navrhnutí v obžalobe,

vykonané výsluchy znalcov a čítané listinné dôkazy;

- 7. júna 2011 sťažovateľ doručil podanie, žiadal, aby bola vypočutá

- 13. júna 2011 vyšetrovateľ okresného riaditeľstva Policajného zboru

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 29. jún 2011;

- 15. júna 2011 sťažovateľ navrhol vypočuť svedkov;

- 22. júna 2011 poškodená ospravedlnila neúčasť na pojednávaní nariadenom

na 28. a 29. jún 2011 z dôvodu práceneschopnosti;

- 23. júna 2011 ospravedlnila neúčasť na pojednávaní svedkyňa

- 24. júna 2011 ospravedlnila neúčasť na pojednávaní právna zástupkyňa poškodenej;

- 13. septembra 2011 poškodená doručila návrh na doplnenie dokazovania

výsluchom svedkov;

- 20. septembra 2011 návrh poškodenej na zabezpečenie vyšetrovacích spisov

a vypočutie svedkov;

- 28. septembra 2011 poškodená doručila listinné dôkazy;

- 10. októbra 2011 svedkyňa z USA ospravedlnila svoju neúčasť

na pojednávaní nariadenom na 14. október 2011;

- 14. októbra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ i poškodená boli

prítomní. Pojednávanie bolo prerušené do 17. októbra 2011;

- 17. októbra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ i poškodená boli

prítomní. Bolo odročené na 17. január 2012;

- 5. januára 2012 poškodená doručila žiadosť o odročenie pojednávania a oznámila

„ukončenie plnej moci so splnomocneným zástupcom“;

- 13. januára 2012 sudca zrušil termín pojednávania určený na 17. január 2012 a určil

nový termín na 3. apríl 2012;

- 23. marca 2012 bol termín pojednávania 3. apríl 2012 zrušený. Bol určený nový

termín na 11. september 2012;

- 11. septembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ i poškodená boli

prítomní. Bolo odročené na 29. november 2012;

- 7. septembra 2012 sťažovateľ doručil podanie;

- 18. septembra 2012 poškodená doručila sťažnosť proti uzneseniu z 11. septembra

2012;

- 11. septembra 2012 okresný súd uznesením č. k. -768 námietky

poškodenej proti obsahu zápisnice z hlavného pojednávania zo 14. a 17. októbra 2011

zamietol;

- 5. novembra 2012 poškodená doručila odvolanie proti uzneseniu z 11. septembra

2012;

- 27. novembra 2012 bol zrušený termín pojednávania nariadený na 29. november

2012 z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu;

- 12. decembra 2012 bol spis doručený Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie

o odvolaní poškodenej. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. ;

- 12. marca 2013 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením sp. zn.

zo 16. januára 2013, ktorým krajský súdu námietky poškodenej zamietol;

- 28. februára 2013 právny zástupca poškodenej, doručil „návrh

na vykonanie dôkazu a oznámenie adresy svedka“;

- 28. marca 2013 poškodená navrhla vypočuť súdneho znalca;

- 23. júla 2013 poškodená požiadala o nariadenie termínu pojednávania

po 25. auguste 2013, pretože dovtedy bude na dovolenke;

- 10. októbra 2013 poškodená doručila „žiadosť o pribratie iného tlmočníka“;

- 12. novembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ aj poškodená boli

prítomní. Po vypočutí svedkov bolo pojednávanie odročené na 4. marec 2014;

- 26. novembra 2013 sťažovateľ navrhol vypočuť dvoch svedkov;

- 27. novembra 2013 právny zástupca poškodenej navrhol vypočuť svedkyňu

a oznámil, že trvá na vypočutí už skôr navrhnutých ďalších svedkov;

- 20. februára 2014 poškodená oznámila okresnému súdu, že navrhnuté svedkyne

nedostali predvolanie;

- 26. februára 2014 poškodená doručila zvukový záznam na CD nosiči;

- 27. februára 2014 znalkyňa ospravedlnila neúčasť na pojednávaní

nariadenom na 4. marec 2014 z dôvodu pracovnej vyťaženosti. Žiadala o predvolanie aspoň

s mesačným predstihom;

- 3. marca 2014 ospravedlnila svoju i sťažovateľovu neúčasť na pojednávaní právna

zástupkyňa obžalovaného (sťažovateľa);

- 3. marca 2014 poškodená oznámila okresnému súdu, že svedkyňa sa

dostavila na Slovensko z USA len kvôli pojednávaniu nariadenému na 4. marec 2014, preto

žiada o jej vypočutie;

- 4. marca 2014 svedkyňa doručila „žiadosť o umožnenie vypovedať“;

- 4. marca 2014 konajúci sudca spísal úradný záznam o kontakte s právnou

zástupkyňou obžalovaného (sťažovateľa), či je spôsobilá dostaviť sa ona alebo substituent

7. marca 2014 na okresný súd z dôvodu účasti svedkyne na výsluchu;

- 5. marca 2014 právna zástupkyňa obžalovaného (sťažovateľa) oznámila, že sa jej

nepodarilo zabezpečiť substitučné zastúpenie a obžalovaný nesúhlasí s vykonaním hlavného

pojednávania bez obhajcu;

- 5. marca 2014 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť svojej

obhajkyne na pojednávaní nariadenom na 4. marec 2014;

- 5. marca 2014 poškodená požiadala o preskúmanie odôvodnenosti odročenia

pojednávania;

- 5. mája 2014 konajúci sudca „vzhľadom na telefonické oznámenie obhajkyne

obžalovaného“ zrušil pojednávanie nariadené na 5. jún 2014;

- 5. júna 2014 právny zástupca poškodenej oznámil okresnému súdu, že v dňoch

30. júna 2014 až 13. júla 2014 a 18. februára 2014 až 31. augusta 2014 bude advokátska

kancelária z dôvodu čerpania dovolenky zatvorená;

- 11. septembra 2014 poškodená požiadala okresný súd o zaslanie predvolania

svedkyni do USA v dostatočnom predstihu a žiadala o nariadenie termínu pojednávania

v dňoch 2., 3., 4. alebo 5. decembra 2014;

- 26. marca 2015 poškodená požiadala o predvolanie svedkyne z USA a oznámila jej

novú adresu;

- 27. marca 2015 obžalovaný (sťažovateľ) ospravedlnenil neúčasť na pojednávaní

nariadenom na 4. máj 2015;

- 27. marca 2015 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 4. máj 2015

znalec, a to z dôvodu dovolenky v zahraničí;

- 31. marca 2015 okresný súd určil nový termín pojednávania na 3. jún 2015;

- 17. apríla 2015 poškodená doručila listinné dôkazy;

- 3. júna 2015 súdna znalkyňa ospravedlnila neúčasť na pojednávaní

3. júna 2015 z dôvodu akútneho ochorenia;

- 3. júna 2015 sa uskutočnilo pojednávanie. Obžalovaný (sťažovateľ) i poškodená

boli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 9. september 2015;

- 18. augusta 2015 predseda senátu oznámil, že termín hlavného

pojednávania určený na 9. september 2015 sa ruší z dôvodu odchodu konajúceho sudcu

do dôchodku;

- 1. marca 2016 predseda senátu vyzval obžalovaného (sťažovateľa)

i jeho obhajkyňu, aby v lehote 7 dní oznámili, či súhlasia so zmenou osoby predsedu senátu;

- 14. marca 2016 obžalovaný (sťažovateľ) oznámil, že súhlasí so zmenou osoby

predsedu senátu;

- 20. mája 2016 obžalovaný (sťažovateľ) oznámil, že vypovedal svojej obhajkyni

plnú moc. Zároveň doručil plnú moc udelenú

;

- 17. júna 2016 bol spísaný úradný záznam: prísediaca , oznámila, že

je dlhodobo chorá, preto sa nemôže zúčastňovať pojednávaní;

- 21. júna 2016 predseda senátu vyzval obhajcu sťažovateľa, aby oznámil v lehote

7 dní, či súhlasí so zmenou v osobe prísediacej;

- 6. júla 2016 obhajca obžalovaného (sťažovateľa) oznámil, že nesúhlasia so zmenou

zloženia senátu a požadujú, aby sa celé hlavné pojednávanie vykonávalo znovu od začiatku;

- 15. júla 2016 predseda senátu oznámil svedkyniam , že ruší

ich predvolanie na pojednávanie nariadené na 4. október 2016;

- 26. septembra 2016 poškodená doručila dôkazný materiál;

- 27. septembra 2016 oznámila, že vzhľadom na jej ťažké

zdravotné obmedzenie žiada, aby sa jej svedecká výpoveď čítala;

- 3. októbra 2016 za poškodenú požiadal o ospravedlnenie neúčasti

na pojednávaní nariadenom na 4. október 2016;

- 3. októbra 2016 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 4. október 2016;

- 3. októbra 2016 predseda senátu požiadal okresné riaditeľstvo Policajného zboru

o oznámenie, aké konania sa viedli pod č. ORP-815/OVK-KN-2008 a ORP-768/OVK-KN-

2008 a či sú ukončené;

- 11. októbra 2016 okresné riaditeľstvo Policajného zboru odpovedalo na dopyt;

- 6. decembra 2016 okresná prokuratúra požiadala o odročenie pojednávania

nariadeného na 7. december 2016 z dôvodu ochorenia prokurátorky;

- 14. februára 2017 sa uskutočnilo pojednávanie. Obžalovaný (sťažovateľ) bol

prítomný, poškodená nebola prítomná, prítomný bol jej splnomocnený zástupca

. Pojednávanie bolo odročené na 21., 24. a 26. apríl 2017;

- 26. apríla 2017 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci boli prítomní. Bolo odročené

na 3. júl 2017.

Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu

v podaní sp. zn. Spr 69/17 doručenom ústavnému súdu 11. mája 2017. Okrem chronológie

úkonov okresného súdu uviedol: «V predmetnej ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta, že

jeho trestná vec, ktorá sa vedie už viac ako 7 rokov a v ktorej bola obžaloba Okresnej

prokuratúry v Komárne, doručená Okresnému súdu Komárno dňa 27.1.2010 ešte nedošlo

k rozhodnutiu resp. k právoplatnému skončeniu trestnej veci. Zároveň poukazuje aj

na neefektívnu a nesústredenú činnosť Okresného súdu Komárno, ako aj na celkovú dĺžku

trestného konania, kde žiada pričítať na ťarchu Okresného súdu Komárno aj dôvody, ktoré

súd nemohol ani spôsobiť.

Z uvedenej chronológie úkonov nesporne vyplýva, že počas celého obdobia

dokazovania pred súdom t.j. od podania obžaloby až doteraz, došlo k veľkému množstvu

nevyhnutných a nutných zmien v obsadení predmetnej trestnej veci sudcami, ktoré boli

vyvolané zmenami v obsadení Okresného súdu Komárno sudcami, čo v danom prípade je

nutné posúdiť za objektívnu okolnosť, pre ktorú predmetné trestné konanie taktiež nie je

skončené. V tejto súvislosti je ďalej nutné poukázať aj na to, že sám sťažovateľ, ale

na druhej strane aj poškodená, využili procesné možnosti dané im zákonom a teda aj sám

sťažovateľ zapríčinil, že sa konanie doposiaľ neskončilo. Dôkazom toho je predovšetkým, že

sa dokazovanie vykonávalo opakovane, pretože sťažovateľ v postavení obvineného

nesúhlasil s oboznamovaním dôkazov už skôr vykonaných inými zákonnými sudcami, ktorí

boli zákonnými sudcami vo veci resp. senátom, chcel ich opakovať pre zmenu senátu.

Zmeny v zložení senátu by v tomto kontexte nevyvolali predlžovanie konania bez

spolupôsobenia na nich sťažovateľom. Ak sťažovateľovi išlo o rýchle skončenie konania,

potom tieto procesné možnosti nemusel využiť, pretože tým sa dokazovanie v podstate

nezmenilo, ale iba naťahovalo, čo je a bolo v jeho prospech a na čo poukazovala aj na

druhej strane nespokojná poškodená už počas dokazovania, ale aj v sťažnosti, ktorú som

riešil v rámci svojej kompetencie.

Počas dokazovania som nezistil žiadne také obdobie, ktoré by bolo možné označiť

ako nečinnosť súdu tak, ako to uvádza sťažovateľ a je nutné zdôrazniť, že obdobie počas

ktorého predmetná trestná vec nebola posudzovaná súdom (t.j. bola v prípravnom konaní

pred podaním obžaloby na súd), nie je možné spravodlivo pripísať súdu ako jeho

nečinnosť... Konštatujem teda, že aj keď sa celková dĺžka konania od podania žaloby na súd

až doposiaľ javí ako neprimerane dlhá, táto okolnosť nie je objektívne spôsobená ani

ovplyvnená nesprávnym, neefektívnym a nesústredeným postupom súdu s cieľom porušenia

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , naopak toto časové obdobie potreboval sťažovateľ, aby

bola za danej situácie oprávnený podať ústavnú sťažnosť.

Je nesporné, že predmetná trestná vec bola v súlade so zákonom a v zmysle rozvrhu

práce súdu viackrát v rámci prerozdelenia pridelená rôznym sudcom, pričom došlo

niekoľkokrát aj ku zmene senátu a to najprv z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu

, následne z dôvodu kariérneho postupu zákonného sudcu

na Krajský súd v Nitre, neskôr opäť po vzdaní sa funkcie sudcu

, ako aj po nástupe nového zákonného sudcu ,

ktorý aj t. č. vykonáva rozsiahle dokazovanie predovšetkým s prihliadnutím na stav, ktorý si

navodzovali aj strany trestného konania, v rámci toho aj sťažovateľ.

Z tohto pohľadu môže mať potom ústavná sťažnosť sťažovateľa iný rozmer a zámer,

ako ňou je verbalizované odstránenie stavu právnej neistoty resp. emocionálnych útrap,

morálneho utrpenia, ktoré vychádza z pocitov krivdy, bezmocnosti a poníženia. Som toho

názoru, že ak v dôsledku uplatnenia procesných práv stranou konania, čo aj zákonne

prípustných a možných, dochádza k predlžovaniu konania, túto skutočnosť nemožno

hodnotiť iba ako „zbytočné prieťahy v konaní“ a zodpovednosť za tento stav nemožno

pripísať konajúcemu súdu. Preto v tomto smere je nutné poukázať na úsilie všetkých

zákonných sudcov vykonať procesné úkony smerujúce k rozhodnutiu veci...»

K vyjadreniu okresného súdu zaujal prostredníctvom svojho právneho zástupcu

stanovisko sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 30. mája 2017, v ktorom

uviedol: „Sťažovateľ naďalej trvá na tom, že ak vyšetrovateľ Policajného zboru bez

právnického vzdelania (s akademickým titulom Ing.), ktorý viedol policajné vyšetrovanie,

vedel svoju prácu zorganizovať tak, že všetky procesné úkony vykonal systematicky

v primeranej lehote 8 (ôsmich) mesiacov, v ktorej ukončil aj samotné vyšetrovanie, prečo

kvalifikovaný, nezávislý a nestranný súd (trojčlenný senát) nevedel rozhodnúť ani za sedem

rokov od podania obžaloby, resp. dodnes.

Pritom je zjavné, že nejde o komplikovanú vec ani po skutkovej ani po právnej

stránke. Navyše platí, že v zásade trestné veci nie sú po právnej stránke komplikované. Inak

povedané, ak skutkový stav je náležité zistený, tak jeho právne posúdenie nemôže spôsobiť

žiadne ťažkosti.

Je ničím neospravedlniteľné, že Okresný súd Komárno v tak jednoduchej trestnej

veci do dnešného dňa nerozhodol.

Počas neúnosnej doby trvania trestného konania došlo aj k viacerým zmenám

v zložení senátu. Ako obžalovaný sťažovateľ má zákonom a garantované právo, aby

jeho trestná vec bola v konaní pred súdom prejednávaná a rozhodnutá v rovnakom zložení

senátu. S prvou zmenou v zložení senátu (so zmenou osoby predsedu senátu) sťažovateľ

súhlasil. Keďže v jeho trestnej veci došlo aj k ďalšej zmene v zložení senátu, s touto už

nesúhlasil, čo písomne oznámil Okresnému súdu Komárno. V zmysle ustálenej štrasburskej

judikatúry uplatnenie ústavného práva sťažovateľa nemožno pričítať na jeho ťarchu, navyše

on som nezapríčinil, resp. nemal žiadny vplyv na zmeny zloženia senátu Okresného súdu

Komárno.

Navyše, z vyjadrenia odporcu (z chronológie podstatných a relevantných úkonov

vykonaných súdom) vyplýva, že zákonný sudca sa vzdal funkcie sudcu

ku dňu 28.02.2010. Odporca však vzápätí uvádza, že z uvedeného dôvodu bola vec

pridelená náhodným výberom zákonnej sudkyni dňa 23.02.2010.

pričom po nástupe nového sudcu, v rámci prerozdelenia vecí bola vec pridelená náhodným

výberom sudcovi dňa 06.07.2010. Sťažovateľ sa pýta. ako mohla byť

zákonným spôsobom, v súlade so zákonom a v zmysle rozvrhu práce súdu pridelená vec

sudkyni dňa 23.02.2010. keď zákonný sudca sa

podľa odporcu vzdal funkcie až dňa 28.02.2010? Už táto skutočnosť podľa názoru

sťažovateľa vyvoláva pochybnosti o otázke zákonného sudcu. Aj následné mnohopočetné

prerozdeľovania a prideľovania spisu ďalším (rôznym) sudcom, dokonca aj jeho opätovné

pridelenie tej istej sudkyni ( ) vyvoláva ďalšie pochybnosti, či v trestnej

veci sťažovateľa nedošlo zároveň aj k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

a nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa Slovenskej

republiky, na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 a nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa

čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

Mnohopočetné prerozdeľovania trestnej veci medzi sudcami nijako nezapríčinil

sťažovateľ a preto nemožno túto objektívnu skutočnosť pričítať na jeho ťarchu. Rovnako

nemožno právne relevantným spôsobom pričítať na ťarchu sťažovateľa uplatnenie svojich

garantovaných procesných práv, pretože právo na obhajobu

je najzákladnejším právom obvineného (obžalovaného) v každom vyspelom demokratickom

a právnom štáte.“

Účastníci konania pred ústavným súdom súhlasili s tým, aby ústavný súd upustil

od verejného ústneho pojednávania vo veci, preto podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde od ústneho pojednávania upustil, pretože od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva

podľa nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali

rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, v ktorej predmetom konania je trestné

konanie veci sťažovateľa, obžalovaného zo zločinu týrania blízkej osoby, ústavný súd

konštatuje, že preskúmavané konanie nie je po právnej stránke zložité. Z faktického

hľadiska je však zložitejšia z dôvodu potreby vypočuť viacerých svedkov, niektorých aj

zo zahraničia, a tiež potreby znaleckého dokazovania. Faktickú zložitosť znásobuje

skutočnosť, že celé dokazovanie sa muselo vykonávať opakovane z dôvodu nesúhlasu

sťažovateľa so zmenou v zložení senátu po oznámení prísediacej , že jej

dlhodobá choroba neumožňuje účasť na pojednávaniach.

2. Pri hodnotení podľa kritéria, ako sa správal samotný sťažovateľ v namietanom

konaní, ústavný súd zistil, že samotný sťažovateľ svojím správaním významnou mierou

prispel k prieťahom v konaní. Sám niekoľkokrát požiadal o odročenie nariadeného

pojednávania. Súčasne v plnej miere využíval svoje procesné oprávnenia a navrhoval

vypočuť svedkov (niektorí ospravedlnili neúčasť a bolo potrebné ich opätovne

predvolávať). Na základe jeho návrhu konajúci sudca vypracovával podania okresnému

riaditeľstvu Policajného zboru v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie policajtov

od povinnosti mlčanlivosti. Sťažovateľ ďalej vypovedal plnú moc svojej obhajkyni a udelil

ju novému obhajcovi, ktorý následne nesúhlasil so zmenou zloženia senátu a trval na tom,

aby sa celé hlavné pojednávanie vykonávalo znova od začiatku.

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje (obdobne ako vo veciach ,

, , ), že uplatnenie procesných práv tak zo strany

sťažovateľa, ako aj ostatných účastníkov konania v doterajšom priebehu konania nezakladá

zodpovednosť sťažovateľa za zbytočné prieťahy v konaní, ale v takomto prípade

zodpovednosť nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že namietané konanie začalo 27. januára

2010 a ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu trvalo 7 rokov.

Z toho sa vec 3 mesiace (od 12. decembra 2012 do 12. marca 2013) v dôsledku

rozhodovania o opravnom prostriedku poškodenej nachádzala na krajskom súde.

V priebehu konania sa vyskytli obdobia, v ktorých okresný súd nevykonal žiadny

úkon smerujúci k rozhodnutiu veci, a to od marca 2012 do septembra 2012 (6 mesiacov)

a od 28. marca 2013 do 12. novembra 2013 (7 mesiacov). Spolu bol okresný súd nečinný

viac ako rok.

Okresný súd sám uznal, že dĺžka napadnutého konania je neprimerane dlhá, no podľa

predsedu okresného súdu to nebolo spôsobené neefektívnym postupom konajúceho súdu.

Poukázal najmä na skutočnosť, že: „dokazovanie sa vykonávalo opakovane, pretože

sťažovateľ v postavení obvineného nesúhlasil s oboznamovaním dôkazov už skôr

vykonaných inými zákonnými sudcami, ktorí boli zákonnými sudcami vo veci resp. senátom,

chcel ich opakovať pre zmenu senátu. Zmeny v zložení senátu by v tomto kontexte nevyvolali

predlžovanie konania bez spolupôsobenia na nich sťažovateľom. Ak sťažovateľovi išlo

o rýchle skončenie konania, potom tieto procesné možnosti nemusel využiť, pretože tým sa

dokazovanie v podstate nezmenilo, ale iba naťahovalo.“

Ústavný súd akceptuje argumenty okresného súdu. Na druhej strane ale konštatuje,

že takéto dlhé konanie možno spravidla už len na základe toho, že nebolo právoplatne

skončené ani po viac ako siedmich rokoch, považovať za zlučiteľné s imperatívom

ustanoveným v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že základné právo

sťažovateľa na prerokovanie namietanej veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 a tiež právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené

v čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

v bode 1.

Vzhľadom na to, že konanie v predmetnej veci na okresnom súde nebolo ukončené,

ústavný súd podľa okresnému súdu prikázal,

aby ďalej vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, čo

odôvodnil najmä tým, že: „V dôsledku extrémne neúnosného dlhotrvajúceho trestného

konania došlo k zhoršeniu rodinných pomerov, k strate známych a k odsúdeniu okolím,

čo do dnešného dňa mimoriadne ťažko znášam. Niet sporu o tom, že dlhotrvajúce trestné

konanie má nepriaznivý dopad nielen na moje spoločenské postavenie, ale aj na moje

osobné a rodinné vzťahy.“

Vzhľadom na všetky okolnosti veci ústavný súd dospel k názoru, že v danom prípade

je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa konštatovanie porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené finančné zadosťučinenie mu

nepriznať (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).

Ústavný súd podľa rozhodol aj o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním v konaní

pred ústavným súdom advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD. Advokát si trovy

konania neuplatnil v konkrétnej výške.

Ústavný súd úhradu priznal za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2017

(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie z 26. mája 2017) v súlade

s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon

po 147,33 € spolu s režijným paušálom 3 x po 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada trov

konania tak bola priznaná v celkovej sume 468,51 €.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokáta Mgr. JUDr. Zoltána

Perhácsa, PhD., ( v spojení s Civilného

sporového poriadku) tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2017