Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/10/2010

Potvrdené rozhodnutím 1To/50/2020
„Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného H.. V. O. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného H.. V. O. proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21.05.2020, sp. zn. 1T/10/2010, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 13.10.2020, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného H.. V. O., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e t a, pretože zistil, že nie je dôvodné."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému H.. V. O. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 21. mája 2020 predseda senátu JUDr. Imrich Hlavička a prísediaci Mgr. Rozália Süttiová a Mária Szuriová, takto

rozhodol:

Obžalovaný

H.. V. O., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom V. číslo XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v období od mesiaca máj roku 2003 až do 12.5.2007 v S. na ulici O. S. v dome číslo XXX/XX, v ktorom žil v spoločnej domácnosti v tom čase so svojou manželkou X.. O. O., t.č. F., narodenou XX.X.XXXX, tejto spôsoboval psychické a fyzické utrpenie tým, že ju opakovane verbálne napádal spôsobom, že jej vulgárne nadával, ponižoval ju, vyhrážal sa jej fyzickou likvidáciou, a svojim verbálnym prejavom, ktorý obsahoval rôzne vulgarizmy, ponižujúce a pohŕdavé vyjadrenia voči poškodenej, vyvolal u nej dlhšie trvajúci stav strachu a stresu, pričom poškodenú opakovane aj fyzicky napádal tak, že ju ťahal za vlasy, fackal, päsťou udieral do tváre, kopal do zadku, a takéhoto konania sa dopustil aj v období keď poškodená bola tehotná s ich spoločným synom, a to v presne nezistený deň v mesiaci máj 2003, kedy ju chytil za vlasy a obúchal jej hlavu o stenu v kúpeľni, a v októbri alebo novembri 2003 ju zbil, a keď sa pred ním ukryla v detskej izbe, vykopol dvere a poškodil aj zariadenie bytu, ďalej počas výletu v mesiaci júl roku 2003 v O., kde ju napadol tým spôsobom, že ju ťahal za vlasy, zozadu ju chytil za krk a buchol ju do chrbta, dňa 27.7.2004 ju zbil z dôvodu, že chcela odísť bez neho na dovolenku s deťmi, pričom jej spôsobil pomliaždenie temennej kosti hlavy a nosa, z toho dôvodu poškodená vyhľadala aj lekársku pomoc, pričom jej zranenia si vyžiadali len jednorazové ošetrenie, vo viacerých prípadoch fyzicky napadol poškodenú a vulgárne jej nadával v prítomnosti v tom čase jej maloletej dcéry, ich spoločného syna, otca poškodenej, ktorý viac krát zabránil ďalšiemu útoku voči nej, vulgárne nadával na rodinných príslušníkov poškodenej a opakovane sa dožadoval, aby s nimi prerušila kontakt, a keď napriek tomu navštívila svojich rodičov, viac krát ju preto zbil, pričom uvedeného konania sa dopúšťal tak pod vplyvom alkoholu ako aj v triezvom stave, vo viacerých prípadoch, keď ho poškodená žiadala, aby trávil viac času s rodinou a nechodil domov v noci, ju opakovane zbil, inokedy, keď v noci prišiel domov a poškodená už spala, bezdôvodne ju budil, vulgárne jej nadával a zbil ju z dôvodu, že si nevšimla, že je už doma, v presne nezistenom čase počas tohto obdobia, keď si poškodená od neho pýtala peniaze na domácnosť, napchal jej peniaze do úst a dusil ju nimi, viac krát jej povedal, že vie kde ju má udrieť, aby ju zabil jednou ranou, a keď mu poškodená oznámila, že chce podať žiadosť o rozvod ich manželstva, vyhrážal sa jej, že sa spojí s jej bývalým manželom a spoločne ju zničia a zoberú jej deti, pričom tieto útoky voči poškodenej uskutočňoval pravidelne, s intenzitou najmenej raz za mesiac, a to až do dňa 12.5.2007, keď opustil spoločnú domácnosť,

t e d a

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním a vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , Tr. zák. (účinného v čase spáchania skutku v znení , ďalej len Tr. zák.)

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa ustanovenia § 208 ods. 2 Tr. zák. za použitia ustanovenia § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Súd prejednal trestnú vec obžalovaného H.. V. O. na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Komárno pod spisovou značkou -28 zo dňa 22. januára 2010 doručenú tunajšiemu súdu dňa 27. januára 2010.

Vec bola pôvodne pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Petrovi Kaňovi, ktorý vykonával dokazovanie na hlavných pojednávaniach. Následne predseda senátu bol pridelený na súd vyššieho stupňa a vec bola náhodným výberom pridelená sudcovi JUDr. Tiborovi Šulákovi, ktorý vo veci vykonával dokazovanie na hlavných pojednávaniach. Po odchode JUDr. Tibora Šuláka do dôchodku bola vec náhodným výberom nakoniec pridelená JUDr. Imrichovi Hlavičkovi. Po pridelení veci obžalovaný súhlasil so zmenou v osobe predsedu senátu. Následne jedna z prísediacich zo zdravotných dôvodov sa nevedela dostavovať na hlavné pojednávania, preto bola nahradená novou prísediacou, pričom obžalovaný s nasledujúcou zmenou už nesúhlasil, a preto sa hlavné pojednávanie muselo vykonať od začiatku.

Na hlavných pojednávaniach sa vykonalo rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného H. V. O., poškodenej O. O. (t.č. F.), svedkov Q.. H. I., Q.. V. Q., Y. S., G. A., W. Z., H.. U. V., H.. J. V., MUDr. U. Z., X.. U. B., V. B., Q.. J. Q. Z., A. W., I. Q., O. O., bola vypočutá znalkyňa MUDr. K. P., čítal sa znalecký posudok MUDr. J. S., Mgr. S. Q., čítali sa zápisnice o výpovediach svedkov MUDr. Q. F., X. S., o výsluchu Mgr. S. Q., o výsluchu mal. B. I., prehral sa obrazovo zvukový záznam z výsluchu mlad. B. I. a oboznámili sa listinné dôkazy, a to lekársky nález MUDr. J. Q. Z., správa od Q.. Margity Q., správa od Q.. U. Z., príjmový doklad z chirurgickej ambulancie, ostatné lekárske správy, návrh X.. O. O., správa z materskej školy ohľadne A. O., správa od Q.. O. H., úradné záznamy, zápisnice o výsluchoch svedkov, návrh na vydanie predbežného opatrenia, výpis z účtu poistenca, lekárska správa Q.. A. B., preklad písomnej výpovede svedka O. O., správa Q.. P. W., trestný rozkaz, zápisnice vo veci , odpoveď na lustráciu v registri GP SR na obžalovaného (221-222), odpoveď na lustráciu v registri ZVJS (čl. 367) a registri trestov GP SR na obžalovaného (čl. 368), následne bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol obžalovaný H.. V. O. oslobodený z obžaloby Okresnej prokuratúry Komárno. Proti rozsudku podala Okresná prokuratúra Komárno odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. - 1763 zo dňa 25.11.2019, zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal.

Súd s poukazom na závery uznesenia Krajského súdu v Nitre vo veci znovu vykonal hodnotenie dôkazov, selekciu dôkazom a znovu vyhodnotil všetky svedecké výpovede a ostatné zabezpečené dôkazy.

Obžalovaný H.. V. O. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že s poškodenou sa zoznámil v apríli roku 2001. Poškodená bola vtedy práve po rozchode s jej prvým manželom, z manželstva ktorého pochádzala dcéra B.. Dňa 11.9.2001 sa po vzájomnej dohode nasťahoval do spoločnej domácnosti s poškodenou, pričom uvedená nehnuteľnosť bola vo dvore, kde v tom čase sídlil exekútorský úrad poškodenej a jej otca. Zosobášili sa v roku 2002, obľúbil si aj jej dcéru a vychovával ju ako vlastnú. Plánovali aj spoločné dieťa. Od roku 2002 do roku 2006 bývali takým spôsobom, že 9 mesiacov bývali v S. a jún až august bývali na chate v V.. Asi mesiac po sobáši poškodená otehotnela, ale v treťom mesiaci potratila. Oboch sa to veľmi dotklo a vtedy poškodená začala byť depresívna a pesimistická. V apríli roku 2003 opäť otehotnela a narodil sa im ich spoločný syn A. O.. Toto obdobie považoval za najšťastnejšie v ich živote. Počas tehotenstva mali nejaké slovné výmeny názorov, ale iba občas. Konkrétne dňa 11.5.2003 nie je pravda to, že by napadol poškodenú oboma rukami ju chytil za hlavu a obúchal jej hlavu o stenu a obklad v kúpeľni. O tehotenstvo poškodenej javil záujem a uvedené obdobie bolo najšťastnejším. Dňa 3.11.2003 išli na 40. narodeniny jeho kamaráta, avšak poškodená sa vo vstupnej hale otočila a chcela ísť domov. On ju odviezol aj keď sa mu to nepáčilo. Doma ona evidentne ťahala čas, ako keby sa nechcela vrátiť. Vytiahol si koňakovú fľašku a dal si pol deci s kolou. Z nepozornosti vylial kolu, ale nebol opitý. Keď poškodená vyšla tak jej povedal, že nikam nejdú, pretože už pil a aj program zmeškali. Bol nahnevaný a päsťou buchol do dverí, došlo aj k nejakým slovným hádkam, ale nedošlo k vulgárnym nadávkam. Nie je pravda, že poškodená sa pred jeho agresívnym správaním musela schovať. Po tomto odišiel z domu a vrátil sa až po polnoci a potom išiel rovno späť. Poškodenú ani deti nikdy nebudil, to skôr poškodená, keď spal si prezerala jeho telefón a následne ho budila a vypytovala sa na telefónne čísla na ktoré volal, resp. si s nimi písal, pretože bola žiarlivá. Bol prekvapený keď poškodená mu po pôrode z nemocnice napísala SMS, že také zakrpatené dieťa nechce. Celý čas spolužitia sa snažil byť k nej trpezlivý. Dňa 29.7.2004 poškodená a deti neboli v V.. Dňa 27.7.2004 večerali spolu s poškodenou v V. v penzióne O., odkiaľ poškodená po slovnej hádke s ním s rachotom opustila reštauráciu, keď za ňou išiel a vtedy bola z jeho strany prvý krát naznačená facka, avšak jej ju nedal. Ešte v ten deň odišla a on zostal v V.. Následne dňa 29.7.2004 išiel do S., bol rozčúlený, že poškodená ide na dovolenku do I. a zároveň zistil, že poškodená vymazala z jeho počítača dokumenty týkajúce sa jeho podnikania v obrovskom počte, ktoré nemal zálohované. Následne sa pohádali a padli dve facky (symbolické a nespôsobili zranenia) z jeho strany aj zo strany poškodenej. Toto bol jediný fyzický konflikt medzi ním a poškodenou. Poškodená vybehla z domu a vbehla do kancelárie exekútorského úradu, on išiel za ňou, kde padlo pár nepekných slov za prítomnosti zamestnankyne Z. a nie je pravda, že by ju udrel dlaňou do chrbta. Potom prišiel poškodenej otec, ktorý mu povedal aby odišiel, čo aj učinil. Po návrate z dovolenky sa porozprávali s poškodenou a obnovili spolužitie. Neskôr spoločne odcestovali na dovolenku do I., kde neboli žiadne problémy. Po návrate z dovolenky zase sa začalo zhoršovať spolužitie s poškodenou. Počas celého manželstva s poškodenou sa odsťahoval asi šesťkrát. S poškodenou sa pohádal vážnejšie približne raz za pol roka a uvedené hádky deti nepočuli. Čo sa týka skutku od 1.1.2007 do 2.1.2007 nie je pravda, že by poškodenej napchal peniaze do úst iba jej povedal, že ich má zjesť. Poprel tú skutočnosť, že by počas ich spolužitia mala poškodená modriny na tele, resp. na tvári, ktoré by jej mal spôsobiť. Jediné modriny čo mala poškodená občas na rukách resp. na stehnách, pochádzali z ich sexuálneho spolužitia, pretože poškodená mala jemnú pokožku a niekedy sa jej vytvorili. Ukončiť manželstvo nemal v úmysle aj s poukazom na tú skutočnosť, že videl na vlastnej koži ako prebiehal styk jej dcéry s poškodenej bývalým manželom. S bývalým manželom poškodenej sa stretol, a to preto aby doriešil svoj vzťah s poškodenou, aby sa mu podarilo zachrániť manželstvo. Manželstvo sa snažil zachrániť či už v spolupráci s jej rodinou alebo vydiskutovaním s poškodenou, čo sa nepodarilo. Pred policajnou hliadkou dňa 28.6.2008 sa nevyjadril, že poškodenú päťdesiatkrát udrel iba konštatoval, že tých 50 faciek čo spomínala poškodená jej mal dať jej otec.

Poškodená X.. O. F. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že s obžalovaným sa zobrali dňa 21.03.2002 po krátkej známosti, v tom období bol ešte obžalovaný milý, veľmi dobre vychádzal s jej dcérou z prvého manželstva. Ešte pred sobášom sa obžalovaný nasťahoval k nej do rodinného domu. Uvedený dom sa nachádza vo dvore exekútorského úradu, kde v tom čase žil jej otec, mama a sestra. Prvýkrát ju obžalovaný napadol dňa 11.05.2003 v ich rodinnom dome, keď ho poprosila aby pokosil trávu na dvore, v tom čase bola tehotná. Obžalovaný jej uviedol, že „gecimu“ trávu kosiť nebude. Takto začal nadávať jej otcovi, následne jej chytil oboma rukami hlavu a obúchal jej ju o stenu a obklad v kúpeľni až kým neodpadla. K lekárovi nešla a radšej o tomto incidente nepovedala ani svojej mame.

Obžalovaný sa hneď potom ospravedlnil odišiel preč a od tohto okamihu ju začal veľmi často biť a trhal jej aj vlasy. Spúšťacím mechanizmom všeobecne k jeho útokom boli rôzne veci, ktoré sa v tom okamihu jemu nepáčili. Veľmi škaredo nadával na celú rodinu poškodenej. Dňa 3.11.2003 ho poprosila, aby ju zobral domov z jednej oslavy, pričom po ceste chcel autom vojsť do P.. Doma sa spil, nadával jej, zbil ju, strhal žalúzie, vykopol dvere do detskej izby, pričom v tom čase bola tehotná. Počas celého obdobia ju zbil približne každý mesiac, ale bolo aj také že ju 3 mesiace nezbil, ale bolo aj také, že ju zbil viackrát do mesiaca. V januári 2007 jej napchal peniaze do úst, vankúš jej dal na tvár a pritom sa dusila. Raz ju napadol aj pred kolegyňou W. Z. v kancelárii, keď mala na ruke vtedy už narodeného synčeka a obžalovaný jej udieral päsťou do tváre. Zachránil ju jej otec. Uvedené sa stalo, pretože nechcela na neho prepísať polku domu. Viackrát sa stalo, že keď ju doma zbil utekala s oboma deťmi k rodičom veľakrát aj v noci pričom mala na sebe aj krvavé zranenia. V roku 2006 na lyžovačke ju zamkol s deťmi v hotelovej izbe a odišiel na celú noc preč. Obžalovaný ju zbil aj v V. pred zamestnankyňou I. Q.. Zbil ju aj 21.07.2004 v deň odchodu na dovolenku do I. kedy bola aj na ošetrení u lekára. Takéto konanie obžalovaného trvalo až do 12.05.2007, kedy sa od nich odsťahoval a ona na jeseň podala podnet na rozvod manželstva. Na jej dcéru sa zvykol škaredo vyjadrovať ako napríklad, že je iškariotský X.. Jej dcéra bola veľakrát účastná - svedkom násilného a agresívneho správania obžalovaného voči nej v uvedenom období. Odkedy bola prvá bitka až do ukončenia spolužitia bola veľakrát zbitá, mala neustále psychický teror, vyhrážal sa jej, že jej zoberie deti a že ju zničí. Bránil jej v styku s rodičmi. S poukazom na opísané správanie obžalovaného musela vyhľadať psychologickú pomoc pre svoje deti a takisto pre seba.

Svedok Q.. H. I. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že bol v uvedenom období v kontakte s poškodenou a obžalovaným, pretože má spoločné dieťa s poškodenou. Málo krát chodil do domácnosti poškodenej. Poškodená ani jej dcéra sa mu nikdy nezverili, že by mali nejaké problémy s obžalovaným. Ani o fyzických útokoch nemal vedomosť. Poškodenú opísal ako impulzívnejší typ osobnosti, pričom v čase ich spolužitia sa vyjadrovala vulgárne a mala sklony k žiarlivosti.

Svedok Q.. V. Q. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že je kamarát obžalovaného a v období keď poškodená bola jeho ženou, tak boli v priateľskom vzťahu. Od roku 2003 od leta začal robiť v penzióne O. na recepcii, cez prázdniny do septembra u obžalovaného bol zamestnaný do roku 2009. Spolužitie obžalovaného a poškodenej v roku 2003 bolo veľmi šťastné, obžalovaný sa o ňu veľmi dôkladne staral. Na poškodenej si nikdy nevšimol, že by mala nejaké problémy a to už vonkoncom, že by mala nejaké známky po fyzických útokoch. Rodinne trávili spolu veľa času. V lete 2004 spozoroval, že medzi obžalovaným a poškodenou zvyknú byť hádky, niektorých bol aj svedkom. Poškodená zvykla nadávať na obžalovaného a jeho matku, rozprávala škaredo a obžalovaný ju ukľudňoval. Na kúpalisku v V. sa s poškodenou stretával počas letného obdobia, videl ju skoro každý deň v plavkách a žiadne zranenia na nej nespozoroval. Stretávali sa aj mimo sezóny aj na dovolenkách v období rokov 2004 až 2006. O obžalovanom si vôbec nevie predstaviť, že by bol fyzicky alebo psychicky ubližoval niekomu inému a to už vonkoncom nie poškodenej. Obžalovaný chcel dokonca trvania manželstva ho zachrániť. Obžalovaný sa prispôsoboval rodine, odkedy boli spolu menej navštevoval vlastné aktivity. Čo sa týka incidentu v V. koncom júna roku 2008 videl obžalovaného ako vysvetľoval policajtom po slovensky, že prečo nestihol načas vrátiť syna A., pričom poškodená po maďarsky niečo kričala obžalovanému, načo obžalovaný povedal, že si mala dostať tých 50 faciek od svojho otca. O jednej facke mal vedomosť z rozprávania obidvoch, keď obžalovaný dal facku pred domom, kde bývali v S..

Svedok Y. S. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že obžalovaného pozná od roku 2000 keď pracoval u neho ako šofér, poškodenú pozná od roku 2002. Obžalovaný s poškodenou podľa jeho vedomostí a osobných skúseností mal dojem, že žijú pekný život. Keď sa obžalovaný dozvedel v roku 2003, že spolu čakajú dieťa, bol veľmi šťastný. Poškodená, bola dosť často na kúpalisku v V., kde mali aj chatu. Medzi obžalovaným a poškodenou si nevšimol žiadne konflikty. Pri jednom konflikte bol v S., keď obžalovaný vošiel do domu odkiaľ počul krik, pričom obžalovaný kričal že niečo si vymazala. Tento incident videl, pričom keď obžalovaný vošiel dnu poškodená ho napadla, mávala rukami, bila ho a obžalovaný švihol a dal jej facku. Poškodená zobrala syna a utekala z bytu na exekútorský úrad, kde potom zasiahol poškodenej otec. Obžalovaného charakterizoval ako kľudného človeka, k poškodenej sa veľmi vyjadriť nevedel, ale uviedol, že občas bola veľmi výbušná. Na poškodenej nikdy nevidel žiadne zranenia ani keď v lete zvykla byť na kúpalisku v plavkách. Keby mala modriny určite by si to bol všimol.

Svedkyňa G. A. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že podľa jej názoru konflikty medzi poškodenou a obžalovaným začali v čase keď zostala tehotná. Jednu noc sa zobudila, keď poškodená a jej dcéra vybehli k nim do domu s plačom, že obžalovaný ju bije. Medzitým pribehol aj obžalovaný, poškodená povedala otcovi že ju obžalovaný bije a schovali sa za neho. Otec poškodenej povedal obžalovanému, aby nebil jej sestru a nech si k bitke vyberá súceho partnera. Obžalovaný trhal poškodenú za rameno ruky aby išla domov. Následne obžalovaný odišiel preč. Poškodená jej ukázala modriny na chrbte a opúchala jej polovička tváre. Poškodená bola v tom čase tehotná a báli sa lebo dieťa sa nehýbalo. Uvedený incident vznikol kvôli tomu, že obžalovaný chcel aby poškodená prepísala polovicu jej bytu na neho, na uvedom sa viackrát pohádali. Obžalovaný často ich rodine nadával do sprostých právnikov, tupých W. a židov. Viackrát sa stalo, že poškodená pribehla za ňou skryť sa pred agresívnym správaním obžalovaného. Vyhrážal sa poškodenej aj s tým že sa spojí s bývalým manželom poškodenej a zoberú jej deti. V roku 2004 na dovolenke bola svedkom toho, že obžalovaný poškodenej päsťou buchol do tváre z dôvodu, že chcela aby celá rodina sedela na večeri. Svojím správaním im pokazil celú dovolenku. Obdobná situácia sa udiala aj v S. v roku 2006. Bola svedkom aj toho, že videla následky keď obžalovaný zničil zariadenie bytu ktorý obývali. Pokoj bol len vtedy keď obžalovaný nebol doma. Na agresívne správanie obžalovaného sa jej zvykla sťažovať aj B..

Svedkyňa W. Z. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že približne v roku 2004 sa dozvedela, že poškodená s obžalovaným majú nejaké manželské problémy. Keď bola na dovolenke v I. si všimla fľaky na nohách poškodenej, ktorá jej uviedla, že ju obžalovaný napadol a spôsobil jej uvedené zranenia, pretože nechcel aby odišla na dovolenku. Obžalovaný jej tam volal a sľuboval jej, že sa to už nestane a že ho to mrzí. Poškodená mu na to povedala, že by sa mal liečiť na agresivitu. Uviedla ešte jeden incident, ktorý sa udial v ten istý rok v exekútorskom úrade, keď doň vbehla poškodená s dieťaťom na rukách, obžalovaný za ňou utekal, sácal do nej dlaňou a jej nadával. Na ten krik vybehol von otec poškodenej, ktorý sa zastal poškodenej. Okrem uvedených incidentov sa nevedela vyjadriť k spolužitiu poškodenej s obžalovaným.

Svedkyňa X.. U. B. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že s poškodenou sa pozná od detstva, boli neustále v kontakte až doposiaľ. Obžalovaného pozná z videnia od puberty. Je sebavedomí a viac výbušnej povahy. Poškodená je veľmi šikovná, dobrá matka a kladie dôraz na dobré rodinné zázemie. Počas manželstva poškodená viackrát jej telefonovala, že bola zbitá obžalovaným. Pár krát ju aj navštívila v B. v sprievode dcéry a bola vo veľmi zúfalom stave. Obžalovaného sa bála a odišla od neho, pretože sa bála ďalších fyzických útokov voči jej osobe. Počas návštev mala na tvári veľa make-upu, plakala a bolo vidieť, že pod ním má modriny. Poškodená nechcela prísť na svadbu jej sestry, pretože pred tým bola s obžalovaným na svadbe v V., kde sa obžalovaný správal veľmi agresívne, kde ju aj zbil, z čoho mala modriny. V roku 2005 jej mala volať poškodená, ktorá jej uviedla, že obžalovaný ju veľmi zbil, predtým ako sa im narodil syn a že ju z deťmi zatvoril v izbe. Na W. v roku 2004 obžalovaný si vypil o pol noci vypol hudbu a išiel si ľahnúť, ráno agresívne nadával na poškodenú, že sa s niekým vyspala. Nadával jej v preklade „ty špinavá kurva“. O agresívnom správaní obžalovaného vedela aj od sestry poškodenej, s ktorou v tom období bývala na vysokoškolskom internáte. Za uvedené obdobie kladené obžalovanému za vinu vedela približne o 10-tich útokoch keď ju aj poškodená vyhľadala, ale zvykla sa aj priebežne sťažovať v telefonátoch na správanie obžalovaného. Priamym svedkom vyhrážania zo strany obžalovaného voči poškodenej nebola prítomná. Spočiatku sa obžalovaný voči nej správal láskavo a pekne, neskôr ponižujúco s nadávkami. Obžalovaný bol agresívny na svadbe sestry poškodenej a takisto aj jej sestry, čo v poslednom čase u neho bolo bežné.

Svedok V. B. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že bol na preverení oznámenia v V. v V., na podnet poškodenej, ktorá zahlásila únos dieťaťa. Na miesto išiel s kolegom V. W. a riešilo sa to s obžalovaným. O uvedenom zákroku vyhotovili záznam zo služby s dôkladným a stručným popisom udalosti.

Svedok Q.. J. Q. Z. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že lekárom bol obžalovanému aj poškodenej. V období rokov 2003 až 2007 poškodená nemala na sebe znaky násilia, nikdy nežiadala psychiatrické, resp. psychologické vyšetrenie. Po oboznámení lekárskej správy zo dňa 27.12.2004, že žiada o vyšetrenie ORL, pretože poškodená mala byť údajne udretá do nosa, od tej doby bolesti hlavy a krvavý hlien po smrkaní, uviedol, že uvedený nález vystavil a poslal poškodenú k Q.. Q.. Do správy musel uviesť to čo pacient uvádza a tak to bolo aj v uvedenom prípade. Výmenný lístok vystavil aj napriek tomu, že na poškodenej zranenia nespozoroval. Keby mala viditeľné zranenia, tak by ju bol poslal na

chirurgiu, alebo k neurológovi. Po oboznámení svedka so správou Q.. Q. Q. uviedol, že poškodená mala nádchu (rhinitis) a traumatické zmeny vylúčila.

Svedkyňa A. W. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že v predmetnom období bola zamestnankyňa exekútorského úradu X.. F. ako účtovníčka. S poškodenou sa pravidelne stretávala, keď boli naraz obidve v práci. Na poškodenej nevidela zranenia a ani poškodená sa nezvykla sťažovať na spolužitie obžalovaným. Ani ostatní zamestnanci exekútorského úradu nič nespomínali. O nezhodách vo vzťahu medzi poškodenou a obžalovaným sa dozvedela až sprostredkovane, keď obžalovaný opustil spoločnú domácnosť, dovtedy nemala žiadne vedomosti o problémoch v ich spolužití. Neskôr sa dozvedela, že poškodená mala mať jedno zranenie, pre ktoré vyhľadala lekársku pomoc, keď mala dostať od obžalovaného jednu facku.

Svedkyňa I. Q. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že medzi obžalovaným a poškodenou bol dobrý vzťah, bolo to dobré manželstvo. Nastúpila pracovať k obžalovanému v roku 2002 a pracovala u neho do roku 2005, vtedy boli novomanželia. Poškodená zvykla každé ráno chodiť do S., do práce, lebo tam mala kanceláriu a potom poobede sa vracala do V. a následne potom, už boli stále spolu. Poškodená sa jej nikdy na obžalovaného nesťažovala v žiadnom smere a ani obdobné informácie nemala od nikoho iného. Jedenkrát sa stalo, že ju vyhľadala poškodená, ktorá jej mala uviesť, že keď bude vypovedať proti obžalovanému tak jej za to zaplatí. Spozorovala medzi obžalovaným a poškodenou iba jeden incident, keď poškodená vyšla von z jedálne penziónu vybehla von a počula, že sa s obžalovaným hádajú. Videla ako obžalovaný na poškodenú zodvihol ruku ale facku nevidela. Poškodená potom jej povedala, že či videla facku, avšak ona facku nevidela, a ani zranenia na tvári poškodenej nespozorovala. Počas obdobia, keď poškodená bola v V. ju stretávala skoro každý deň, zranenia na nej nikdy nespozorovala. Poškodenú charakterizovala ako žiarlivú osobu.

Svedok O. O. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že dňa 28.6.2008 sa vybral za obžalovaným do V., do rekreačného strediska, aby mu pomohol vyplniť papiere k pobytu. Zaparkoval svoje auto na parkovisku oproti chate O., a videl obžalovaného ako stojí pred svojim penziónom a rozprával sa. Asi okolo18.00 hod. sa vrátil naspäť a videl jedno modré policajné auto, resp. tam stál aj jeden malý Q. striebornej farby. Potom vyšiel von obžalovaný na terasu svojho domu, vtedy vybehla jedna žena s dlhými vlasmi vo veku okolo 30 rokov, chytila malého A., zbehla dole, a malého vložila do auta. Medzitým pán policajt vyšiel po schodoch približne do polovičky a rozprával sa s obžalovaným, ale to, že o čom, nevedel uviesť, potom vystúpila aj tá pani z auta, a odišla k pingpongovému stolu aj pán policajt odišiel k tomu pingpongovému stolu a tam sa rozprávali niečo po slovensky, čomu nerozumel. Obžalovaný sa potom opýtal tej pani, ktorú predtým ešte nevidel až po tom sa dozvedel, že je to bola manželka obžalovaného, tak sa jej obžalovaný spýtal “na čo je dobrý tento cirkus, chceš ma zhodiť“, na to tá pani odpovedala „dostaneš to, čo si zaslúžiš“ a ešte niečo v tom zmysle, že si ma opustil kvôli novej žene, alebo že si odišiel k novej žene. Obžalovaný na to odpovedal „hanbi sa tých 50 faciek, ktoré spomínaš, a si nedostala, si mala dostať do svojho otca“, na to tá pani znova nastúpila do auta, chcela veľkou rýchlosťou odísť, začala cúvať potom bol taký náraz, neskôr vyšlo najavo, že narazila na takú malú skalu a potom tá pani veľkou rýchlosťou odišla.

Znalkyňa Q.. K. P. na hlavnom pojednávaní predniesla závery znaleckého posudku, v ktorom uviedla okrem iného, že u poškodenej sa zistili prejavy úzkostnej, posttraumatickej stresovej poruchy, išlo o psychoreaktívnu poruchu vyvolanú pôsobením extrémnych psychotraumatizujúcich zážitkov. V čase vypracovania znaleckého posudku v popredí vtedajších ťažkostí bola znížená frustračná tolerancia, úzkostne - depresívne prežívanie. Mala problémy so spánkom, desivé sni, obavu o existenciu, sociálna fóbia, pocity menejcennosti, strach o deti. Obavné reakcie z budúcnosti, bolesti hlavy, búšenie srdca atď. Flashbacky v popredí s anticipačnou úzkosťou, ktoré však vie dobre zvládnuť. Uvedené závery boli konštatované z vyšetrenia menovanej a výpovedí, ktoré boli zaznamenané vo vyšetrovacom spise, resp. materiálov, ktoré predložil zadávateľ posudku a to splnomocnenec poškodenej. Zároveň sa odvolala aj na závery znaleckého posudku Q.. J. S. v časti symptómu. Pripustila aj tú možnosť, že post traumatický stres mohol poškodenej vzniknúť až neskôr.

S poukazom na lekárske správy ohľadne B. I. podľa ustanovenia sa čítala zápisnica o výsluchu svedkyne, v ktorej okrem iného uviedla, že bývala v spoločnej domácnosti s obžalovaným, poškodenou a bratom A.. Potom ako sa poškodená vydala za obžalovaného, tento začal byť veľmi agresívnym, čo sa prejavovalo najmä tým, že v noci sa budila na to, že obžalovaný bije

poškodenú päsťami aj perinou aj keď bola tehotná. Bola očitým svedkom toho ako poškodenú zvykol byť, ktorá následne plakala. Keď zvykol v noci prísť opitý, zvykol zobudiť A. a chcel sa sním hrať. Bolo aj také, že poškodená držala A. na rukách keď bol kojencom a obžalovaný udrel poškodenú, ktorá spolu s dieťaťom spadla na zem. Po incidentoch zvykol opustiť spoločnú domácnosť. Bolo aj také, že vykopol dvere aj s rámom dverí. Bolo aj také, že zbil poškodenú v V. v aute päsťami a ťahal ju za vlasy. Raz aj ju škrtil a aj poškodenú kopol do nosa. Na obžalovaného nemá žiadne dobré spomienky iba zlé. Na dovolenkách robil naprieky, museli s poškodenou robiť to čo on chcel, dokonca sa stalo aj také že ich zamkol v izbe. Často na poškodenú vulgárne nadával. Poškodenú zvykol zbiť buď bezdôvodne alebo za rôzne malichernosti. O jej starých rodičoch sa vyjadroval vulgárne na dedka hovoril, že je gecoš. Bolo aj také, že poškodená chcela zavolať políciu potom keď ju zbil, ale obžalovaný jej to nedovolil a zobral jej preto telefón. Raz hodil po poškodenej aj nôž, ale ju netrafil. Obmedzoval im styk so starými rodičmi zo strany poškodenej.

S poukazom na zdravotný stav svedkyne Q. K. boli v zmysle ustanovenia prečítané zápisnice o výpovedi svedkyne, v ktorých uviedla, že bola dobrá známa s poškodenej rodičmi, pričom od roku 2000 do roku 2004 chodila k nim upratovať do kancelárie exekútorského úradu každý deň v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., raz za mesiac chodila upratovať domácnosť poškodenej. Od roku 2004 nechodila upratovať, iba raz za mesiac sa tam zastavila na kávu. Čo sa týka vzťahu obžalovaného s poškodenou, tak ona nikdy nevidela, že by obžalovaný bil poškodenú, len od otca poškodenej počula, že ho to veľmi bolí, že obžalovaný poškodenú bije. Za to obdobie čo u nich upratovala si všimla, že poškodená mala tri alebo štyrikrát modriny pod očami, bola smutná a plakala. Ona sa nepýtala poškodenej z čoho má modriny a poškodená jej to ani nepovedala. Mala modriny aj keď bola tehotná. Raz na dvore videla dvere, v ktorých bola diera o rozmeroch 20 x 20 cm, pričom poškodená jej povedala, že obžalovaný nohou kopol do dverí keď sa spolu hádali. V ich byte videla poškodené parkety a zničené žalúzie. Viackrát sa stalo že otec poškodenej ju ochránil pred obžalovaným.

S poukazom na ustanovenia bol prečítaný na hlavnom pojednávaní znalecký posudok MUDr. J. S., v záveroch ktorého uviedla, že u poškodenej v dôsledku dlhodobého týrania a fyzického násilia neprišlo k vzniku syndrómu týranej osoby a neprišlo k vážnemu ohrozeniu jej duševného stavu.

S poukazom na ustanovenia bol prečítaný na hlavnom pojednávaní znalecký posudok Mgr. S. Q., v záveroch ktorého uviedla, že stupeň rozumovej a mravnej vyspelosti obžalovaného je dobrý, zodpovedá veku a sociokultúrnym normám. Intelektový výkon a schopnosti sú v pásme vyššieho nadpriemeru, osobnosť obžalovaného je dobre diferencovaná, extrovertná, emočne stabilná, je aktívny, komunikatívny a adaptabilný. V interpersonálnych vzťahoch je prítomná tendencia k vysokým očakávaniam a v hodnotení správania iných znížená schopnosť prijímať kompromisy, silná fixácia morálnych a hodnotových obsahov v očakávaniach, dostatočná empatia a komunikatívnosť. Neboli zistené patologické rysy osobnosti ani patologická agresivita, a ani zvýšená miera agresivity.

Podľa orgány činné v trestnom konaní (policajt a prokurátor) a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb a ochrana osôb iných osôb v starostlivosti alebo výchove. Osobou blízkou okrem iných je aj manželka. Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie.

Trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto týra blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť závažnejším spôsobom konania.

Pod pojmom závažnejším spôsobom konania sa rozumie podľa § 138 písm. b/ Tr. zák. po dlhší čas.

Pre naplnenie znakov daného trestného činu je dostačujúce preukázanie spôsobenia fyzického utrpe- nia alebo psychického utrpenia jedným z konaní podľa ods. 1 písm. a) až e).

Vychádzajúc z definície podstatného znaku tejto skutkovej podstaty, ktorý je uvedení v ustanovení § 208 ods. 1 Tr. zák. a ktorý hovorí o spôsobení „fyzického alebo psychického utrpenia“, tento znak možno po- važovať za následok trestného činu týrania blízkej osoby alebo zverenej osoby. Znak, či pojem „fyzic- ké alebo psychické utrpenie“ je pritom nutné definovať tak, že ide o fyzické alebo duševné bolesti, kto- ré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život poškodenej (týranej) osoby (podstatne narúšajú kvalitu živo- ta poškodenej osoby) a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Teda musí ísť o určitú sústavnosť (trva- losť) konania popísaného v písmenách a) až e), ktoré práve svojou bezohľadnosťou, hrubosťou, či bo- lestivosťou pociťuje poškodená osoba ako fyzické alebo psychické utrpenie.

Súd aj s poukazom na rozhodnutie nadriadeného súdu vykonal selekciu dôkazov, tým pádom posúdil či spĺňajú kritériá dôkazu podľa V tejto súvislosti písomné výpovede osôb, ktoré neboli vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní (policajtom, prokurátorom) alebo súdom a spôsobom aký požaduje v ustanoveniach o vykonávaní dôkazov. Takéto „písomné výpovede“ neboli získané zákonným procesným spôsobom a tak nemôžu byť považované za dôkaz použiteľný v konaní pred súdom. Tak isto aj výpovede svedkov, súkromných nahrávok, znaleckých posudkov, zápisníc z pojednávaní, ktoré boli získané v iných trestných, resp. civilných veciach a ktoré boli prečítané na hlavných pojednávaniach (č.l. 1600, 1673) alebo na základe ich prečítania súd odstraňoval rozpory vo výpovediach (č.l. 1242). Súd zdôrazňuje, že je neprípustné nahradzovať nevykonanie dôkazu v trestnej veci prečítaním napr. zápisnice o pojednávaní z iného civilného konania o výpovedi (č.l. 1600), alebo prečítaním rôznych úradných záznamov o výpovediach (č.l. 1673). V každej konkrétnej veci je potrebné vychádzať a hodnotiť len tie dôkazy, ktoré boli získané a vykonané zákonným procesným postupom v tejto konkrétnej veci.

Napriek tomu, že výpovede poškodenej, ktoré boli vykonané v značnom časovom rozmedzí, všetky skutočnosti detailne opisovala v priebehu celého konania bez väčších rozporov. Súd ich vyhodnotil aj v kontexte s výpoveďami svedkov, a to jej dcéry B. I., Q. F., Q. K., W. Z., X.. U. B. a G. A., pričom poškodenou popisované útoky boli z časového a logického hľadiska podopreté výpoveďami uvedených svedkov. Pokiaľ ide o výpoveď B. I., tá vedela detailne a takmer presne s opisom poškodenej špecifikovať útoky, ktoré boli zo strany obžalovaného vedené voči poškodenej, pri ktorých bola osobne prítomná, či už uvedením presných dátumov, resp. opísaním konkrétnych udalostí, kedy sa útoky mali stať. Jedná sa o útoky v ich byte, v ktorom spolu žili, či dovoleniek, na ktoré spolu chodili. Išlo o prípady keď obžalovaný v noci budil, bil päsťou, perinami a nadával poškodenej. Stalo sa aj také, že zaútočil na poškodenú, keď držala jej brata na rukách a udrel ju, pričom spadla aj s bratom na zem. Takisto potvrdila aj tú skutočnosť, že keď boli v V. a chceli ísť domov, tak poškodenú zbil pred ňou v aute a iné. Čo sa týka výpovede svedkyne B. I., súd poukazuje aj na výpoveď svedkyne Mgr. Z. B., ktorá pri svojom výsluchu z pozície špeciálneho pedagóga uviedla, že dieťa v tom čase na polícii vypovedalo spontánne, malo spontánny rečový prejav, pôsobila vysporiadane a vedela k čomu bola vypočúvaná. Preto aj v kontexte s tou skutočnosťou, že svedkyňou uvádzané skutočnosti dávajú logickú reťaz ňou uvádzaných skutočností s ostanými vo veci vypočutými svedkami, ako napr. poškodená jej matka, atď. považoval súd uvedenú výpoveď za vierohodnú. Výpoveď poškodenej bola podopretá aj výpoveďou jej matky Q. F., ktorá bývala v jednom dvore s poškodenou a obžalovaným v čase keď sa protiprávneho konania dopúšťal obžalovaný. Detailne opísala nočné príchody zbitej poškodenej, ako ju chránila už s nebohým manželom, resp. s jej druhou dcérou G. A., ako jej poskytovali prvú pomoc. O pravdivosti útokoch voči poškodenej, keď mal obžalovaný strhať žalúzie a vylomiť dvere svedčí aj výpoveď svedkyne Q. K., ktorá na druhý deň videla, aké škody boli spôsobené na majetku poškodenej, a to zničené dvoje dverí, ktoré boli pravdepodobne rozkopnuté. Zároveň uviedla, že približne dvakrát počas obdobia keď u nich upratovala si všimla na poškodenej modriny. O tom, že mala byť poškodená bitá obžalovaným počula aj od nebohého pána F.. Čo sa týka výpovede svedkyne W. Z., tá potvrdila tú skutočnosť, že keď boli na dovolenke v I. poškodená sa jej zdôverila s tým, že ju obžalovaný zbil v deň odchodu, pretože nechcel aby odcestovala. Videla ako mala poškodená na nohách modriny a sťažovala sa, že ju bolí hlava. Keď boli na dovolenke viackrát volal obžalovaný a ospravedlňoval sa jej za to. Ďalej bola aj pri dvoch incidentoch, ktoré sa odohrali v kancelárii exekútorského úradu. X.. U. B. dlhoročná kamarátka poškodenej potvrdila, že poškodená v období keď

žila s obžalovaným jej viackrát telefonovala, že bola zbitá obžalovaným. Párkrát ju aj bola navštíviť v B., pričom prišla v zúfalom stave a mala na tvári veľa make-upu a keď plakala bolo vidieť, že má pod ním modriny. Svedkyňa G. A. potvrdila tak isto tvrdenia poškodenej o zlom spolužití s obžalovaným, pričom z obdobia, keď bola prítomná v S. vedela uviesť, že keď poškodená bola tehotná, tak k nej dobehla s B. v noci s plačom, pretože ju obžalovaný zbil. Neskôr pribehol aj obžalovaný, pričom ich nebohý otec sa zastal poškodenej. Obžalovaný trhal poškodenú, pričom chcel aby sa s ním vrátila späť do ich bytu. Poškodená a B. vtedy u nich prespali, pričom sa báli o zdravie ešte nenarodeného dieťaťa. Slovné hádky a vyhrážky počula viackrát z nehnuteľnosti, ktorú spoločne obývala poškodená s obžalovaným. Také, že sa k nim poškodená išla schovať pred obžalovaným sa stalo dva alebo trikrát. Takisto potvrdila aj poškodenie zariadenia bytu. Hore uvedené výpovede v kontexte s ostatnými výpoveďami poškodenej a ostatných svedkov súd vyhodnotil s poukazom na ich časovú a logickú nadväznosť ako pravdivé. W. U. V. bývalá družka obžalovaného sa ku skutku kladenému za vinu obžalovanému nevedela vyjadriť, vedela sa vyjadriť iba k tomu, že podľa jej názoru je rozhodný typ človeka, inteligentný, problémy s ním si vedela vydiskutovať, vie prijímať iné logické názory, pričom jej nikdy neublížil a možno bol aj impulzívny. Súd uvedenú výpoveď hodnotil aj z toho hľadiska, že svedkyňa obžalovaného poznala ešte z obdobia, pred skutkom, ktorý je mu kladený za vinu, pričom plynutím času a takisto aj spolužitím s iným typom človeka mohlo sa jeho správanie časom diametrálne meniť. To, že voči uvedenej svedkyni nepoužil násilie, resp. iné neprípustné správanie, neznamená to, že sa uvedeného správania nedopúšťal voči poškodenej. Čo sa týka výpovede MUDr. U. Z., tak súd vychádzal z tej skutočnosti, že na lekárskej správe uvedená skutočnosť, že napadnutá bola poškodená inou osobou, nebola zo strany lekára verifikovaná, iba písal skutočnosti opisované poškodenou. Uvádzane poškodenie nosa objektívne nevidel, preto jej ani neindikoval CT mozgu a ani neurologické vyšetrenie. Svedkyňou X. S. uvádzané skutočnosti o tom, že sa poškodenej dcéra v tom čase keď navštevovala ambulanciu MUDr. O. v roku 2003 vyjadrovala, že obžalovaný viackrát napadol poškodenú, pričom ju aj udieral do nosa a brucha, pričom museli brať k lekárovi, súd vyhodnotil aj s poukazom na výpoveď poškodenej svedkyne B. I., Q. F. za vierohodnú. Z ostatných výpovedí svedkov, ktorí boli vypočutí buď v prípravnom konaní, alebo boli vypočutí na hlavnom pojednávaní nevyplýva, že by mali vedomosť alebo boli priamymi svedkami nejakého nesprávneho konania obžalovaného voči poškodenej, okrem spomínanej facky, ktorú priznal aj obžalovaný, pričom tu súd poukazuje na to, že títo svedkovia nebývali v spoločnej domácnosti s obžalovaným a poškodenou, ale len chodili k nim na návštevu, resp. stretávali ich mimo ich domova. Výpovede obžalovaného súd vyhodnotil ako jeho obranu.

MUDr. J. S., v záveroch znaleckého posudku uviedla, že u poškodenej v dôsledku dlhodobého týrania a fyzického násilia neprišlo k vzniku syndrómu týranej osoby a neprišlo k vážnemu ohrozeniu jej duševného stavu, avšak z obsahu uvedeného znaleckého posudku vyplýva okrem iného aj tá skutočnosť, že u poškodenej sa manifestuje selektívne znížená frustračná tolerancia v priamej spojitosti s prežívaním partnerskej problematiky, ktorá pri kumulovaní exogennej noxy vedie k prejavom poruchy adaptácie v zmysle intermitentnej dissomnie, anticipačnej anxiozite, obavných myšlienok z nekvalitnej perspektívy kedy však zatiaľ bez známok prejavov, ktoré by dovoľovali stav diagnosticky uzavrieť ako syndróm týranej osoby. S poukazom aj na závery znaleckého posudku MUDr. K. P. a takisto aj jej názor, že zistenia MUDr. J.., keď popísala zjavné symptómy, ako úzkosť, strach a obavné myšlienky, ktoré boli v priamej súvislosti s prežívaním partnerských problémov, nepremietla do záverov uvedeného posudku. Aj s poukazom na uvedené zistenia a závery znaleckého posudku MUDr. K. P. súd ustálil, že poškodená mala hore uvedené symptómy, ktoré boli zapríčinené dlhotrvajúcim zlým konaním obžalovaného.

Čo sa týka intenzity zásahov do integrity poškodenej, súd vychádzal zo skutku uvedeného v obžalobe, v ktorom sú podrobne rozpísané časté a ponižujúce útoky zo strany obžalovaného voči poškodenej, či už bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu alebo nie, najmä to, že veľa z uvedených útokov, ktoré smerovali voči poškodenej boli za prítomnosti či už svedkyne vtedy mal. B. I., resp. neskôr za prítomnosti maloletého A. O., čo v poškodenej ešte umocňovali jej pocity beznádeje. Periodicita útokov bola pravidelná, časom zintenzívňujúca. Celkové následky konania obžalovaného vyústili u poškodenej k prejavom poruchy adaptácie v zmysle intermitentnej dissomnie, anticipačnej anxiozite, obavných myšlienok z nekvalitnej perspektívy počas dlhého obdobia, ktoré ovplyvnilo jej život aj po skončení páchania uvedeného skutku. Napriek tej skutočnosti, že poškodená netrpí syndrómom týranej osoby, súd má za to, že správanie obžalovaného naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty v zmysle ustanovenia § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku.

Obžalovaný tým, že sa správal voči poškodenej tak, že jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie rôznymi fyzickými napádaniami, prejavy nadradenosti, vyhrážaním sa jej zobratím detí a iným neprístojným správaním, naplnil tak skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a keďže sa obžalovaný tohto konania dopúšťal počas dlhšieho obdobia, t. j. od mesiaca máj roku 2003 až do 12.5.2007 naplnil tak kvalifikovanú skutkovú podstatu uvedeného zločinu aj podľa odseku 2 písm. d/ Tr. zák. účinného do 31.12.2015 - závažnejším spôsobom konania - s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. - po dlhší čas. Obrana obžalovaného bola vyvrátená jednoznačne výpoveďou poškodenej, jej dcéry, jej matky a ostatnými hore uvedenými svedeckými výpoveďami a znaleckými posudkami vypracovaným v predmetnej veci.

Obžalovaný v priestupkovom konaní bol riešený päťkrát, za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ale to až od roku 2015 do súčasnosti. Doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu postupoval podľa § 34 Tr. zák., pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., a to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, pričom nezistil u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade je pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam 1:0, prišlo k úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 3 Tr. zák. Trestná sadzba pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2015 bola v rozsahu od 7 rokov do 15 rokov. Upravená trestná sadzba keď sa znižovala horná hranica trestnej sadzby o 1/3 je vo výmere 7 rokov až 12 rokov a 8 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že skutok, pre ktorý súd uznal obžalovaného za vinného spáchal od mája 2003 do 12.5.2007, teda páchať prestal tento skutok pred 13 rokmi, súd dospel k záveru, že aj vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu, a to, že obžalovaný sa sám dobrovoľne odsťahoval zo spoločnej domácnosti, založil si novú rodinu a žije usporiadaným rodinným životom, by bolo uloženie trestu v upravenej zákonnej trestnej sadzbe neprimerane prísne pre obžalovaného, a preto súd pri ukladaní trestu postupoval podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. a uložil obžalovanému trest pod dolnú zákonnú trestnú sadzbu ustanovenú pri citovanom trestnom čine v trvaní 2 roky. Výkon tohto trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Súd preto ukladal tento druh a v takejto výmere, pretože je toho názoru, že tento druh trestu dostatočne zabráni obžalovanému v páchaní trestnej činnosti a odradí obžalovaného od páchania trestnej činnosti ako takej. V tomto smere súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že obžalovaný s poškodenou nežije v spoločnej domácnosti, nestretávajú sa a od spáchania skutku uplynulo viac ako 13 rokov. Vzhľadom k tomu, že poškodená si neuplatnila nárok na náhradu škody súd o škode ako takej nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.