Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 358/2017
PDF · 114 KB
No categories available
I. ÚS 358/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júla 2017
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Ultima Ratio, s. r. o., 1. mája 709,
Liptovský Mikuláš, zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Žoldošom, advokátska
kancelária JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s. r. o., Karpatská 11, Poprad, vo veci namietaného
porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9 Cb 357/2015-46 z 30. mája 2016 a rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 13 Cob 236/2016-148 z 29. marca 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Ultima Ratio, s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2017
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Ultima Ratio, s. r. o., 1. mája 709, Liptovský
Mikuláš (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) č. k. 9 Cb
357/2015-46 z 30. mája 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom
Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 13 Cob 236/2016-148 z 29. marca
2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel
žalobe Združenia obcí „Mikroregión Turecká“ a zaviazal sťažovateľku ako žalovanú
na zaplatenie sumy 3 564 € žalobcovi. Krajský súd napadnutým rozsudkom na odvolanie
sťažovateľky potvrdil rozsudok okresného súdu.
3. Sťažovateľka vo svojej sťažnostnej argumentácii namieta nesprávne závery
okresného súdu, ako aj krajského súdu, ktorý si v plnom rozsahu osvojil závery okresného
súdu, a je toho názoru, že z dôvodu arbitrárnych záverov súdov oboch stupňov boli
napadnutými rozsudkami porušené jej označené základné a iné práva.
4. Sťažovateľka napadnuté rozsudky okresného súdu a krajského súdu k sťažnosti
nepripojila.
5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa... na právo na súdu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy
SR a právo na spravodlivý súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo rozsudkom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č. k. 9Cb 357/2015 - 46, zo dňa 30.5.2016 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline,
č. k. 13Cob 236/2016 - 148, zo dňa 29.3.2017, porušené.
Ústavný súd SR zrušuje rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
č. k. 9Cb 357/2015 - 46, zo dňa 30.5.2016, zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline,
č. k. 13Cob 236/2016-148, zo dňa 29.3.2017 a vracia vec Okresnému súdu Liptovský
Mikuláš na opätovné konanie.
Sťažovateľ si neuplatňuje náhradu trov konania pred Ústavným súdom SR.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania musí
sťažovateľ pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento
zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí
kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
9. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované
právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných
náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom
súde).
10. Ústavný súd konštatuje, že v sťažovateľkou podanej sťažnosti absentuje
podstatná náležitosť sťažnosti, a to pripojenie sťažovateľkou napadnutých rozhodnutí
(rozsudku okresného súdu a rozsudku krajského súdu).
11. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,
z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,
III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,
IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
12. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje také
nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, ktoré zakladajú dôvod na jej odmietnutie už
len z tohto dôvodu.
13. Ústavný súd preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
a vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júla 2017