Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-236-2016.pdf
PDF · 178.86 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/236/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Združenie obcí „Mikroregión Turecká", so sídlom Rudná 69, 048 01 Rudná, IČO: 35 565 241, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 9, Bratislava 811 07, IČO: 36 865 192, proti žalovanému: Ultima Ratio, s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 46 862 439, zastúpenému zástupcom JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., so sídlom Karpatská 11, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 506, v konaní o zaplatenie 3.564 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/357/2015-46 zo dňa 30. mája 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/357/2015-46 zo dňa 30. mája 2016 p o t v r d z u j e. Žalobca m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.564 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 11.6.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 21.12.2015, ktorou sa voči označenému žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.564 Eur spolu s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 18.10.2014 Mandátnu zmluvu podľa ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, špecifikovanú ako „Zmluva o realizácii verejného obstarávania 2004-Z-043", predmetom ktorej bol záväzok zrealizovať verejné obstarávanie nadlimitnej zákazky na stavebné práce: „vybudovanie kanalizácie a ČOV (čističky odpadových vôd) pre Mikroregión Turecká". Počas trvania záväzkového vzťahu došlo zo strany žalobcu k plneniu peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy uhradením faktúry č. 2014-10-10 v celkovej sume 3.564 Eur splátkou zo dňa 28.11.2004 vo výške 2.376 Eur a splátkou dňa 4.2.2015 vo výške 1.188 Eur, napriek tomu, že zo strany žalovaného nedošlo ani len k čiastočnému plneniu predmetu zmluvy. Z dôvodu nečinnosti žalovaného týkajúcej sa plnenia predmetu zmluvy mu bola dňa 10.6.2015 doručená výpoveď zmluvy zo dňa 8.6.2015 súčasne s výzvou žalobcu k vystaveniu dobropisu k faktúre č. 2014-10-10 vo výške 3.564 Eur. Dňom zániku záväzkového právneho vzťahu založeného zmluvou je deň doručenia výpovede 10.6.2015. Žalovaný v Stanovisku zo dňa 15.6.2015 dôvodnosť požadovaného vrátenia peňažných prostriedkov nespochybnil. Žalobca uviedol, že pohľadávku uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka, spolu s príslušným úrokom z omeškania.
2. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že konal a pojednával v neprítomnosti účastníkov konania podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí sa na pojednávanie neustanovili, hoci predvolanie na pojednávanie bolo
žalobcovi doručené dňa 14.3.2016 a žalovanému dňa 11.3.2016, pričom o odročenie pojednávania nežiadal ani žalobca, ani žalovaný.
3. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, aplikáciu ust. § 1 ods. 2, § 261 ods. 2, 3, § 269 ods. 1, 2, § 566 ods. 1, § 574 ods. 1, 4, § 576 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca je pre účely § 261 Obchodného zákonníka subjekt verejného práva - právnická osoba: združenie obcí vedené v registri združení obcí Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (§ 261 ods. 3 písm. e) Obchodného zákonníka). Žalovaný je podnikateľ - právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri. Predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného je aj verejné obstarávanie. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 18.10.2014 uzavreli žalobca ako „klient" a žalovaný ako „poskytovateľ" Zmluvu o realizácii verejného obstarávania č. 2004-Z-043, pričom v úvodnom ustanovení zmluvy zmluvné strany uviedli, že majú záujem upraviť realizáciu verejného obstarávania v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Predmetom zmluvy bola úprava práv a povinností pri realizácii verejných obstarávaní definovaných v prílohe č. 1 zmluvy s tým, že predmetom plnenia budú všetky úkony v rozsahu vyplývajúcom z podmienok zákona o verejnom obstarávaní - vykonávané pracovníkmi pre verejné obstarávanie, vykonané v prípade požiadavky klienta prostredníctvom odborne spôsobilej osoby na verejné obstarávanie, potrebné na realizáciu verejného obstarávania predmetu zákazky (špecifikované v prílohe č. 1 zmluvy). V prílohe č. 1 k zmluve bolo dohodnuté, že úlohou poskytovateľa (žalovaného) je realizácia uvedených aktivít pri realizácii verejných obstarávaní špecifikovaných v tabuľke 1: „realizácia verejného obstarávania nadlimitnej zákazky na stavebné práce, vybudovanie kanalizácie a ČOV pre Mikroregión Turecká". Dohodnutý predmet zmluvy bol ďalej popísaný s tým, že realizácia verejného obstarávania zákazky zahŕňa: I. Vyhlásenie súťaže: a) vypracovanie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, b) odoslanie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania do vestníka; II. Zabezpečenie procesnej stránky vyhlásenia postupu verejného obstarávania: a) vypracovanie súťažných podkladov, b) vypracovanie dokumentov súvisiacich s poskytovaním súťažných podkladov, c) vypracovanie dokumentov súvisiacich s doručovaním ponúk, d) komunikácia so záujemcami a uchádzačmi a vysvetľovanie súťažných podkladov, e) vypracovanie dokumentov súvisiacich s činnosťou komisií, formuláre na menovanie komisií, pozvánky a prezenčné listiny ... až j); III. Ukončenie súťaže a) vypracovanie oznámenia o uzavretí zmluvy, b) skompletizovanie dokumentácie z realizovaného postupu verejného obstarávania. V článku 4. bod 4.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že práce súvisiace s plnením zmluvy klient zadáva poskytovateľovi formou písomnej objednávky. V článku 5. bod 5.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na odmene s odkazom na prílohu 1 zmluvy, podľa ktorej činnosti poskytovateľa budú pre každú jednotlivú fázu zákazky fakturované: 33 % ceny po podpise zmluvy; 33 % po otváraní obálok „Ostatné"; 34 % ceny po podpísaní zmluvy víťazným uchádzačom alebo po ukončení verejného obstarávania s tým, že poskytovateľ má právo vystaviť faktúru najskôr nasledujúci pracovný deň po ukončení fakturovanej činnosti, ktorá je splatná do 14 dní odo dňa vystavenia faktúry s tým, že k cene na faktúre bude pripočítaná DPH vo výške 20 %. Podľa článku 5. bod 5.2 zmluvy nárok na primeranú odmenu za služby realizácie obstarávania uvedenú v bode 5.1, určenú podľa rozsahu vykonanej práce, vzniká poskytovateľovi tiež v nasledovných prípadoch alebo obdobných prípadoch: - klient sa rozhodne nevyhlásiť obstarávanie a poskytovateľ už začal s prípravou podkladov, - klient zruší vyhlásenie postupu obstarávania a toto nebolo spôsobené okolnosťami, za ktoré zodpovedá poskytovateľ. V článku 6. bod 6.1 zmluvy bolo dohodnuté, že zmluva je uzavretá na dobu realizácie verejných obstarávaní špecifikovaných v prílohe 1 tejto zmluvy.
4. Vo všeobecnosti okresný súd poukázal na to, že mandátna zmluva upravená v Obchodnom zákonníku sa považuje za základný pomenovaný zmluvný typ obstarávateľského charakteru. Podstatnými náležitosťami mandátnej zmluvy sú 1/ určenie zmluvných strán, 2/ určenie predmetu zmluvy, 3/ záväzok mandanta zaplatiť odplatu. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má podstatné náležitosti mandátnej zmluvy, hoci tak nie je označená (§ 269 ods. 1 Obchodného zákonníka). V prípade zmluvy uzavretej medzi účastníkmi išlo o uskutočnenie inej činnosti, ktorá nemá náležitosti právneho úkonu. Podľa ust. § 574 Obchodného zákonníka mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať. Nie je potrebné, aby uvádzal dôvod výpovede. Podľa ust. § 576 Obchodného zákonníka sa ustanovenie § 574 Obchodného zákonníka môže použiť primerane aj v ostatných prípadoch zmlúv, keď je povinnosťou podľa iných ustanovení tohto zákona zariadiť určitú záležitosť na účet iného. Okresný súd uzavrel, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa náležitosť zariadenia záležitosti žalobcu žalovaným, pričom v zmluve aplikáciu ust. § 574 a 576 Obchodného zákonníka zmluvné strany nevylúčili, resp. neusporiadali si svoje práva a povinnosti vo vzťahu inak.
5. Okresný súd ďalej poukázal na to, že písomným podaním zo dňa 8.6.2015, doručeným žalovanému dňa 10.6.2015, vypovedal žalobca zmluvu o realizácii verejného obstarávania uzavretú dňa 18.10.2014 s odkazom na ust. § 574 Obchodného zákonníka. Vo výpovedi zmluvy uviedol, že nedošlo k realizácii predmetu zmluvy č. 2004-Z-043, preto žiada o vystavenie dobropisu ku faktúre č. 2014-10-10 na sumu 3.564 Eur, ktorú žalobca zaplatil žalovanému v splátkach dňa 28.11.2014 v sume 2.376 Eur a 4.2.2015 v sume 1.188 Eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné doručenie listiny označenej výpoveď zo zmluvy dňa 10.6.2015 a ani, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 3.564 Eur. V liste zo dňa 15.6.2015 (č.l. 12) žalovaný žalobcovi oznámil po doručení výpovede, že totožnú zmluvu žalobca vypovedal 15.4.2015 (elektronicky - emailom, č.l. 7), a preto mu navrhuje ukončiť právny vzťah dohodou ku dňu 19.6.2015 s tým, že súhlasný prejav vôle zo strany žalobcu je potrebné doručiť žalovanému do 19.6.2015. Okresný súd považoval za nesporné, že k platnému vypovedaniu zmluvy pred 10.6.2015 nedošlo, čo vyplynulo z listinných dôkazov: listov účastníkov (č.l. 7, 12).
6. Okresný súd uzavrel, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu zanikla dňom doručenia výpovede žalovanému dňa 10.6.2015. Konštatoval, že všeobecne pri výpovedi zmluvy platí, že jej účinky nastávajú ex tunc, t.j. zmluva zaniká ku dňu účinnosti výpovede. Výpoveď zmluvy je jeden z dôvodov zániku právneho dôvodu plnenia a spôsobuje zánik záväzkového vzťahu, t.j. je spôsobom ukončenia zmluvného vzťahu. Výpoveď je možné definovať ako: Jednostranný adresný právny úkon účastníka zmluvy, ktorým ukončuje záväzkový právny vzťah do budúcnosti (ex nunc). Zmluva sa považuje do okamihu jej výpovede za platnú. Výpoveď zmluvy nezakladá povinnosť vydať plnenia prijaté zmluvnými stranami do okamihu vypovedania zmluvy, lebo účinky výpovede nastávajú ex nunc. Okresný súd poukázal na to, že v tomto prípade sa žalobca po vypovedaní zmluvy domáha zaplatenia časti zmluvnej odmeny, ktorú poskytol žalovanému po uzavretí zmluvy, ale žalovaný neplnil podľa zmluvy ani len čiastočne. Takto skutkovo vymedzil žalobu. Okresný súd poukázal na to, že mandatár má právo na náhradu nákladov vynaložených podľa § 572 a primeranú časť odmeny iba za činnosti, ktoré riadne uskutočnil do účinnosti výpovede zmluvy. Žalobca tvrdil, že žalovaný nevykonal žiadne činnosti smerujúce k plneniu predmetu zmluvy. Žalovaný na svoju obranu netvrdil (ani čiastočné) plnenie zo zmluvy, na základe ktorej by mu vzniklo právo na náhradu nákladov alebo odmenu, najmä nevzniesol kompenzačnú námietku. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že v predvolaní na pojednávanie boli účastníci a ich zástupcovia riadne poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (č.l. 34). V prípade žalovaného absentovalo tvrdenie, ktoré predchádza dokazovaniu. V zmluve sa strany sporu dohodli, že odmena bude platená priebežne, prvýkrát 33 % z ceny po podpise zmluvy, čo nebolo viazané na žiadne uskutočnené plnenie zo strany žalovaného, len podpis zmluvy. Žalobca po uzavretí zmluvy žalovanému zaplatil 3.564 Eur ako 33 % z celkovej ceny, ktorá bola dohodnutá vo výške 9.000 Eur bez DPH. Žalobca poskytol žalovanému plnenie zo zmluvy, ktorá následne zanikla výpoveďou, ale bez protiplnenia zo strany žalovaného (čo i len čiastočného).
7. Okresný súd poukázal na to, že vznik bezdôvodného obohatenia preukazuje ten, kto sa ho domáha
- žalobca. Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou v žalobe, rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, ktorými odôvodňuje nárok. Bezdôvodné obohatenie má subsidiárny charakter a uplatňuje sa iba vtedy, ak nie je možné daný prípad podriadiť pod inú právnu normu (napríklad škodu a pod.). Okresný súd uzavrel, že majetok žalovaného sa rozmnožil o peňažné plnenie žalobcu, ktoré si žalovaný ponechal, hoci on sám žiadne plnenie predstavujúce protihodnotu peňažného plnenia žalobcovi neposkytol. Žalobca poskytol žalovanému podľa zmluvy po jej uzavretí časť odplaty, ktorú si žalovaný ponechal, hoci žalobcovi neplnil ani čiastočne. Právny dôvod, na základe ktorého žalobca plnil, dodatočne odpadol. Žalovaný nemá právo ponechať si zaplatenú časť odplaty bez toho, aby sám poskytol plnenie žalobcovi v rozsahu zodpovedajúcom výške odplaty, alebo vynaložil skutočné náklady na pri plnení záväzku. Okresný súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia 3.564 Eur. Okresný súd konštatoval, že bezdôvodné obohatenie žalovaného vzniklo dňom účinnosti výpovede 10.6.2015, pričom do omeškania sa dostal nasledujúci deň 11.6.2015, lebo súčasne s výpoveďou žalobca žiadal vrátiť „uhradené finančné prostriedky" na jeho účet. Z uvedeného preto priznal žalobcovi požadované úroky z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013. Okresný súd ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p..
8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d), f) O.s.p.. Žalovaný namietal správnosť záveru okresného
súdu o existencii dojednania účastníkov o podstatných častiach zmluvného typu mandátnej zmluvy. Poukázal na to, že z obsahu zmluvy je nepochybné, že záväzkom žalovaného je činnosť, ktorá spočíva v: a) zhotovení hmotne zachyteného výsledku, b) vykonaní faktickej činnosti, ktorú nie je možné hmotne zachytiť. Z obsahu zmluvy vyplýva, že prevažná časť činnosť žalovaného mala spočívať v činnosti, ktorej výsledok bolo nevyhnutné hmotne zachytiť. Žalovaný mal za to, že z hľadiska povahy záväzku žalovaného má obsah zmluvy bližšie k zmluvnému typu zmluvy o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Z hľadiska zákonnej definície pojmu „dielo" nespadá pod zmluvu o dielo záväzok výlučne k činnosti neviazanej na určitý výsledok uložený na materiálnom nosiči. Znamená to súčasne, že záväzky smerujúce k iným činnostiam, ktorých výsledok nemá byť zachytený hmotne, bude nutné kvalifikovať inak, teda najčastejšie ako zmluvu mandátnu. Argumentum a contrario preto platí, že záväzky, ktoré smerujú k činnostiam, ktorých výsledok sa má hmotne zachytiť, nespadajú pod režim mandátnej zmluvy. Žalovaný mal za to, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku toho aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď vyslovil záver o existencii dojednania o podstatných častiach zmluvného typu mandátnej zmluvy. Keďže obsahom zmluvy bol záväzok žalovaného na vykonanie činnosti, ktorá mala byť hmotne zachytená a súčasne mala spočívať iba vo faktickej činnosti bez možnosti hmotného zachytenia, tak takúto zmluvu nebolo možné subsumovať pod určitý zmluvný typ v Obchodnom zákonníku, a preto bola uzatvorená podľa 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca mal ďalej za to, že rozsudok okresného súdu je vnútorne rozporný, keď podľa názoru okresného súdu došlo k dohode o podstatných náležitostiach mandátnej zmluvy podľa ust. § 566 Obchodného zákonníka. Ďalej poukázal na to, že okresný súd odôvodnil prípustnosť skončenia zmluvy výpoveďou podľa ust. § 574 aplikáciou ustanovenia § 576 Obchodného zákonníka, ktoré sa však nevzťahuje na mandátnu zmluvu, ale na iné prípady. Podľa žalovaného nebola splnená hypotéza normy v § 576 Obchodného zákonníka, ktorá by umožňovala aplikáciu tohto ustanovenia. Keďže podľa žalovaného nie je možné subsumovať zmluvu pod ust. § 566 Obchodného zákonníka, nie je možné ju ani skončiť výpoveďou v zmysle § 574 Obchodného zákonníka. Samotná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a strany sporu si možnosť skončenia zmluvy výpoveďou nedojednali. Z uvedeného vyplýva, že skončenie zmluvy výpoveďou nie je prípustné a účinky výpovede nenastali. Napriek trvaniu žalovaného na argumentácii ohľadne neúčinnosti výpovede, hmotnoprávny dôvod vydania bezdôvodného obohatenia nevznikol ani v prípade prijateľnosti subsumovania zmluvy pod režim mandátnej zmluvy. Žalovaný v rámci svojich písomných aj ústnych vyjadrení argumentoval, že žalobca si zamieňa pojem zrušenie zmluvy a zánik zmluvy, čo má priamy vplyv na existenciu právneho titulu vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle platnej zmluvy sa strany sporu dohodli, že časť odmeny je žalobca povinný zaplatiť žalovanému hneď po uzavretí zmluvy, pričom plnenie žalobcu nebolo podmienené žiadnou inou podmienkou. Právnym titulom vzniku práva na prijatie zaplatenej časti odmeny je zmluva. Teda, pokiaľ bolo plnené žalovanému v súlade s ustanoveniami zmluvy, právo žalovaného ponechať si poskytnuté plnenie je dané. Povinnosťou žalovaného bolo v zmysle zmluvy poskytnúť dohodnuté plnenie, pričom právom žalobcu bolo požadovať na základe zmluvy od žalovaného poskytnutie príslušného plnenia. V zmysle samotnej zmluvy teda žalovaný nebol povinný vrátiť časť zaplatenej odmeny. Právo ponechať si plnenie poskytnuté na základe existujúceho právneho dôvodu (ktorý dodatočne neodpadol), tak zostalo na strane žalovaného zachované. Žalovaný súhlasil s právnym názorom okresného súdu o subsidiárnej povahe aplikácie inštitútu dôvodného obohatenia, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa žalovaného nie je možné vyvodiť, na základe akých dôvodov okresný súd túto zásadu aplikoval. Právna norma § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka prikazuje reparovať škodlivý následok bezprávneho obohacovania sa, implicitne zakazuje takéto konanie, a a contrario dovoľuje také konanie, pri ktorom dochádza k obohacovaniu sa na základe relevantného právneho dôvodu. Zmluva medzi stranami sporu bola platná a zanikla v dôsledku účinkov výpovede. Ako bolo preukázané, účinky výpovede nespočívajú v právnom následku zrušenia zmluvy, t.j. v dodatočnom odpadnutí právneho dôvodu. V prípade, ak by mal žalobca za to, že žalovaný nesplnil svoju zmluvnú povinnosť napriek tomu, že prijal čiastočné protiplnenie od žalobcu, mal k dispozícii možnosť dožadovať sa právnej ochrany svojho nároku na poskytnutie plnenia v zmysle zmluvy, a to žalobou na plnenie. Ak by sa podľa názoru žalobcu dostal žalovaný do omeškania so splnením svojej zmluvnej povinnosti, mohol žalobca v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpiť a v prípade odstúpenia by sa naplnila časť hypotézy podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Takýto právny úkon žalobca nevykonal. Právny dôvod plnenia zo strany žalobcu nebol zrušený, t.j. dodatočne neodpadol a ak aj došlo k údajnému obohateniu sa žalovaným, došlo tak na základe právneho dôvodu a samotná existencia právneho dôvodu vylučuje prípustnosť aplikácie inštitútu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poukázal
na to, že na prvom pojednávaní namietol existenciu právneho titulu bezdôvodného obohatenia, na základe ktorého si žalobca uplatnil svoj nárok a súčasne namietol pravdivosť tvrdení žalobcu. Následne žalovaný požiadal okresný súd o vyslovenie predbežného právneho názoru na otázku existencie právneho titulu bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca uplatnil výpoveď zmluvy a nie je odstúpenie od zmluvy. Žalovaný v tomto štádiu nenavrhol vykonať dôkazy, napriek splneniu svojej povinnosti tvrdenia, keďže to považoval za nehospodárne v prípade, ak by sa okresný súd stotožnil s názorom žalovaného o neexistencii titulu bezdôvodného obohatenia. Súčasne uviedol, že navrhne vykonať dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ak to bude potrebné. Okresný súd konštatoval, že bude zmluvu subsumovať pod režim mandátnej zmluvy a právny úkon žalobcu bude považovať za výpoveď, nie za odstúpenie od zmluvy. K otázke existencie titulu bezdôvodného obohatenia sa nevyjadril. V danom prípade nevyhlásil dokazovanie za skončené a následne pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku. Na začiatku nasledujúceho pojednávania vyhlásil dokazovanie za skončené bez toho, aby sa vyjadril k predbežnej otázke existencie titulu bezdôvodného obohatenia. Nedal tak žalovanému možnosť na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Sudca na pojednávaní doručil účastníkom aj písomné vyhotovenie rozsudku, ktoré tak bolo nepochybne vyhotovené skôr, ako vyslovil uznesením dokazovanie za skončené. Teda, pri odôvodnení rozsudku vychádzal zo skutkového stavu, ktorý zistil pred uzatvorením dokazovania vo veci. Týmto postupom bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Takýto postup okresného súdu zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
9. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žaloba prostredníctvom zástupcu. Mal za to, že rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš vychádza z riadne zisteného skutkového stavu, ako aj zo správneho právneho posúdenia veci, a preto žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K tvrdeniam žalovaného žalobca poukázal na ust. § 566 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že podstatnými časťami mandátnej zmluvy sú: a) určenie subjektov zmluvy (mandatára a mandanta), b) vymedzenie činnosti, ktorá sa má uskutočniť a ktorá vedie k zariadeniu obchodnej záležitosti, c) dojednanie o odplate. Žalobca poukázal na to, že mandátna zmluva je základným zmluvným typom obstarávateľského charakteru a spomedzi zmlúv, predmetom ktorých je vykonávanie činnosti pre iného, je najširším typom zmluvy, výsledok ktorej nemusí mať nevyhnutne zhmotnenú podobu ako u zmluvy o dielo. Základným znakom mandátnej zmluvy je zariadenie určitej obchodnej záležitosti. S výnimkou základného ustanovenia je úprava mandátnej zmluvy dispozitívna a v prípade, že sa zmluvné strany od základného ustanovenia odchýlia, vzťah zmluvných strán sa bude považovať za vzťah založený inominátnou zmluvou. Predmetom mandátnej zmluvy je zriadenie určitej obchodnej záležitosti mandanta, ktorá má vzťah k jeho podnikateľskej činnosti. Zákon umožňuje, aby si zmluvné strany dohodli dva spôsoby zariadenia dohodnutej obchodnej záležitosti - uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti, ktorá nemá náležitosti právneho úkonu. Predmetom mandátnej zmluvy je záväzok mandatára vykonať činnosť smerujúcu k dosiahnutiu určitého výsledku. Žalobca poukázal na to, že podnikateľská činnosť a jej hmotne zachytený výsledok odlišuje zmluvu o dielo od mandátnej zmluvy. Podstatné znaky pomenovaných zmluvných typov, charakter vykonávanej činnosti a úmysel zmluvných strán bude rozhodujúci pri určovaní konkrétneho druhu zmluvy, ktorý bol titulom pre vznik záväzkového vzťahu medzi zmluvnými stranami. Pre aplikáciu ustanovení zmluvy o dielo pri vytvorení iného výsledku ako veci, sa vyžaduje splnenie statusu podnikateľa, resp. subsumácia činností zhotoviteľa pod vymedzenie ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca mal za to, že predmet podnikateľskej činnosti žalovaného tak, ako je zapísaný v obchodom registri, svedčí o tom, že predmetom činnosti žalovaného ako podnikateľa sú činnosti obstarávateľského charakteru a nie činnosti vedúce k zhotoveniu diela. Žalobca poukázal na to, že zákonná úprava mandátnej zmluvy najlepšie vystihuje charakter záležitosti, ktorú mal žalovaný pre žalobcu vykonať. Okresný súd posúdil zmluvu o realizácii verejného obstarávania zo dňa 18.10.2014 (ďalej len ako „Zmluva") správne, ak ju podriadil pod režim mandátnej zmluvy. Nakoľko žalobca mal záujem o služby vo verejnom obstarávaní, bližšie špecifikované v prílohe č. 1 zmluvy, uzavrel zmluvu o realizácii verejného obstarávania so žalovaným ako podnikateľským subjektom pôsobiacim v oblasti verejného obstarávania. Predmetom zmluvy bol teda záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi služby vo verejnom obstarávaní v rozsahu zákona o verejnom obstarávaní okrem činností výslovne zmluvou vylúčených. Podľa obsahu a predmetu plnenia ide o jednoznačný zmluvný vzťah, v ktorom prevažujú prvky mandátnej zmluvy. Pokiaľ by žalobca pripustil argumentáciu žalovaného, že uzavretím zmluvy išlo o uzavretie nepomenovanej zmluvy, v prípade,
že by určitá otázka týkajúca sa záväzkovo právneho vzťahu nebola zmluvnými stranami v zmluve osobitne upravená, vzťahovali by sa na túto otázku ustanovenia toho zmluvného typu upraveného zákonom, ktorý upravuje vzťahy obsahom aj účelom jej najbližšie. V zmysle uvedeného by podľa žalobcu zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami sa spravovala v otázkach výslovne neupravených režimom mandátnej zmluvy. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že jej skončenie nebolo zmluvnými stranami žiadnym spôsobom upravené. Na spôsob zániku zmluvy tak bolo možné aplikovať ustanovenia o skončení zmluvy uvedené v zákonnej úprave zmluvného typu účelom a spôsobom najbližšieho k záväzkovému vzťahu založenému zmluvou, pričom ustanovenia o výpovedi mandátnej zmluvy upravené v § 574 a § 575 Obchodného zákonníka zmluvné strany žiadnym spôsobom nevylúčili ani nemodifikovali. Námietka žalovaného o nemožnosti aplikácie dispozitívnych právnych noriem obchodného zákonníka účelom a povahou najbližším na záväzkovo-právne vzťahy zákonom výslovne neupraveným nemôže byť podľa žalobcu akceptovateľná, nakoľko v prípade jej prijatia, by išlo o odopretie právnej ochrany súkromno- právnym záujmom a právam. Žalobca ďalej poukázal na to, že za situácie, kedy nie je medzi účastníkmi v určitej otázke dohodnuté nič, použijú sa na záväzkový právny vzťah vzniknutý z nepomenovanej zmluvy analogicky tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, resp. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú záväzkový právny vzťah obsahom a účelom mu najbližší. Pokiaľ žalovaný namietal, že samotná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a účastníci si možnosť skončenia zmluvy výpoveďou nedojednali, a preto skončenie zmluvy výpoveďou nie je prípustné, tak žalobca poukázal na čl. 6. bodu 6.1. zmluvy, čl. 1 bod 1.1 s tým, že doba trvania zmluvy môže byť určená buď podľa kalendára, alebo tak, že je síce isté, že určitá skutočnosť nastane, nie je však isté, kedy nastane. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným neurčila žiadny časový horizont, do ktorého sa má verejné obstarávanie realizovať, resp. do akej doby má byť verejné obstarávanie ukončené. Z úpravy doby trvania zmluvy uvedenej v článku 6. bodu 6.1. zmluvy podľa názoru žalobcu nie je možné jednoznačne určiť, kedy realizácia verejného obstarávania nastane a už vôbec nie, či realizácia verejného obstarávania zo strany žalovaného niekedy v budúcnosti naozaj nastane. Doba trvania zmluvy je tak podľa názoru žalobcu viazaná na neistú skutočnosť, ktorá nemusí nikdy nastať. Bez ohľadu na to, či zmluva bola medzi jej stranami uzavretá na dobu určitú alebo neurčitú, podľa žalobcu na možnosť ukončiť zmluvu výpoveďou je potrebné aplikovať ustanovenia o výpovedi mandátnej zmluvy (§ 574 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka), na základe ktorých je mandant oprávnený mandátnu zmluvu kedykoľvek vypovedať. K námietke žalovaného, že nevznikol hmotno- právny dôvod vydania bezdôvodného obohatenia, a to ani v prípade prijateľnosti subsumovania zmluvy pod režim mandátnej zmluvy, tak žalobca uviedol, že má za to, že z prílohy č. 1, ako aj čl. 5 bod 5.4. zmluvy vyplýva, že žalovanému mala byť vyplatená za realizáciu predmetu zákazky odmena v rozsahu skutočne vykonanej práce. Zo znenia ustanovení zmluvy podľa názoru žalobcu je zrejmé, že záväzok žalobcu zaplatiť 33% ceny zákazky žalovanému pri podpise zmluvy, bol viazaný na záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi fakturované činnosti. Pokiaľ sa žalobca so žalovaným dohodli, že žalobca je povinný plniť žalovanému časť odmeny za vykonanie činností smerujúcich k realizácii verejného obstarávania ešte pred ich samotným vykonaním, je nutné tento úkon žalobcu posúdiť ako poskytnutie preddavku na odmenu za realizáciu verejného obstarávania. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému na základe uzavretej zmluvy malo byť plnením zmluvne dohodnutej odmeny, ktoré nebolo ničím podmienené. Nie je pravdou, že žalobca bol povinný poskytnúť peňažné prostriedky žalovanému bez ohľadu na to, či k plneniu zo strany žalovaného došlo alebo nie. Žalobca súhlasí so žalovaným, že k zániku zmluvy výpoveďou nedochádza s účinkami ex tunc. Tiež súhlasí s tvrdením, že akékoľvek plnenie, ktoré si počas trvania záväzkového vzťahu zmluvné strany poskytli, nemajú zmluvné strany povinnosť z dôvodu zániku zmluvy výpoveďou vrátiť, avšak iba za podmienky, že synalagmatické práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy si zmluvné strany do zániku zmluvy výpoveďou v celom rozsahu splnili. Pokiaľ žalobca poskytol žalovanému preddavok na dohodnutú odmenu, ktorá bola viazaná na realizáciu verejného obstarávania, resp. jeho jednotlivých etáp, ktoré však žalovaný do zániku zmluvy výpoveďou ani len sčasti nevykonal, výpoveďou zmluvy došlo k dodatočnej nemožnosti plnenia zo strany žalovaného, za účelom ktorého už bola žalobcom pri podpise zmluvy poskytnutá časť odmeny. Zánikom zmluvy výpoveďou a nevykonaním žiadneho úkonu zo strany žalovaného, za účelom ktorého mu však už bola poskytnutá odmena, bola podľa žalobcu jednoznačne naplnená hypotéza právnej normy viažucej sa k bezdôvodnému obohateniu, ktoré vzniklo z dôvodu, ktorý odpadol. Právne posúdenie veci tak, ako bolo urobené okresným súdom, s ktorým sa žalobca v celom rozsahu stotožňuje, podľa žalobcu možno podporiť rozhodovacou praxou súdov vyššej inštancie, a to rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 4121/2007, sp. zn. 33Cdo 3069/2014, sp. zn. 33Cdo 2014/2014, sp. zn. 25Cdo 27/2001, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 42Cb/32/2008. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, spočívajúcemu v odňatí možnosti konať pred súdom, žalobca poukázal na ust. § 100 ods. 1 O.s.p., z ktorého jednoznačne vyplýva,
že súd právne posúdenie môže, avšak nemusí účastníkom konania predostrieť. Tvrdenie žalovaného, že na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať dôkazy z dôvodu, že okresný súd neuviedol svoj predbežný právny názor ohľadne vzniku bezdôvodného obohatenia, považoval za bezpredmetné. Žalobca už v žalobe svoj nárok na zaplatenie sumy uplatňoval titulom zániku mandátnej zmluvy a vznikom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný mal až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania možnosť, ako aj povinnosť predkladať a navrhovať dôkazy, ktorými by vyvrátil uplatňovaný nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. K námietke postupu okresného súdu, keď sudca vyhotovil rozsudok pred tým, než bolo skončené dokazovanie a tento po skončení dokazovania a vyhlásení rozsudku doručil stranám sporu, považoval za účelové. Okresný súd pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania strany sporu na prednesenie svojich doplnení a návrhov vyzval. Keďže ani jedna zo strán svoje procesné právo nevyužila, okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené a pristúpil k vyhláseniu rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
10. K doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalovaný. K argumentácii žalobcu, že sú dané dve rozlišovacie kritériá pri posúdení, či sa má zmluva subsumovať pod právny režim zmluvy o dielo alebo mandátnej zmluvy, žalovaný mal za to, že rozhodujúcim je posúdenie, či sa v konkrétnom prípade jedná o činnosť, výsledok ktorej bude hmotne zachytený alebo sa jedná o činnosť, ktorá nemá spočívať v hmotne zachytenom výsledku. Zotrval na svojej argumentácii, podľa ktorej žalovaný bol na základe zmluvy povinný vykonať činnosť, ktorej výsledok mal byť hmotne zachytený, ako aj činnosť, ktorá nemala byť hmotne zachytená. Z uvedeného vyplýva, že drvivá väčšina činnosti, ktorú mal žalovaný podľa zmluvy vykonať, mala byť hmotne zachytená, čím bola splnená podmienka pre aplikáciu režimu zmluvy o dielo. Podľa obsahu zmluvy, jej predmetom nebola len hmotne zachytiteľná činnosť, ale aj činnosť, ktorú nie je možné hmotne zachytiť, preto nebolo možné danú zmluvu subsumovať pod žiaden zmluvný typ v Obchodnom zákonníku, a preto zmluvné strany uzatvorili nepomenovanú zmluvu. Aj pri použití analógie legis mal žalovaný za to, že najbližším zmluvným typom v tomto prípade je práve zmluva o dielo. Dojednania zmluvných strán v zmluve je podľa žalovaného potrebné interpretovať ako komplexné a konečné a argumentáciu žalobcu považoval za zavádzajúcu. Čo sa týka samotnej skutočnosti, že strany v zmluve neupravili ako osobitný spôsob zániku zmluvy výpoveď, tak žalovaný má za to, že zo znenia čl. 6 ods. 6.1 zmluvy nie je možné vyvodiť záver, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Z predmetného ustanovenia nepochybne vyplýva, že platnosť zmluvy končí vykonaním predmetu zmluvy - verejným obstarávaním. Skutočnosť, že tento koniec nie je určený konkrétnym dátumom, ale faktickou situáciou, nie je možné interpretovať tak, že nie je možné určiť, kedy táto skutočnosť nastane. Verejné obstarávanie malo byť realizované za účelom podania žiadosti o nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov zo strany žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že najneskôr do uplynutia danej konkrétnej výzvy malo byť verejné obstarávanie zrealizované. Obe zmluvné strany tak mali vedomosť, kedy najneskôr má byť verejné obstarávanie ukončené. Argumentáciu žalobcu považoval tak za účelovú a nepravdivú. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, tak žalovaný poukázal na čl. 5 bodu 5.4. zmluvy, prílohu č. 1 zmluvy, pričom mal za to, že z týchto ustanovení nie je možné žiadnym spôsobom vyvodiť, že žalovanému mala byť vyplatená odmena v rozsahu skutočne vykonanej práce. Zmluva vôbec nepredpokladala ani nenormuje, že by odmena mala byť uhradená v rozsahu skutočne vykonanej práce. Zmluvné strany sa dohodli, že nárok na odmenu - jej časti vo výške 33% žalovaného vzniká uzatvorením zmluvy, a to bez akejkoľvek podmienky. Argumentácia žalobcu je preto nepravdivá. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy podľa žalovaného nie je možné vyvodiť, že by úhrada vo výške 33% ceny po podpise zmluvy mala predstavovať zálohu pre žalovaného. Táto úhrada nebola hradená zo strany žalobcu ako záloha a ani vystavená faktúra nie je faktúrou zálohovou. Ak by sa aj zmluva mala spravovať režimom mandátnej zmluvy, tak zo zmluvy vyplýva, že nárok na odmenu vo výške 33% ceny vznikol na strane žalovaného bez toho, aby táto časť odmeny bola podmienená reálnym vykonaním činnosti. Strany by tak využili dispozitívnosť ustanovenia § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré by tak malo prednosť. To však neznamená, že na strane žalovaného neexistoval záväzok vykonať dohodnutú činnosť. Okrem toho, pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný bol nečinný, táto argumentácia nie je pravdivá. Z dôvodu postupu okresného súdu žalovanému bola odňatá možnosť predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V danom prípade žalovaný poukázal na to, že by bol povinný poskytnúť plnenie, len spôsob úhrady odmeny nebol viazaný proporčne na reálne vykonanú činnosť, ale žalobca bol povinný zaplatiť odmenu v 3 rovnakých splátkach. V prípade, ak žalobca nadobudol dojem, že žalovaný svoju zmluvnú povinnosť porušil, mal vždy možnosť od zmluvy odstúpiť. Vo vzťahu k otázke výpovede žalovaný považoval argumentáciu žalobcu za vnútorne rozpornú. Žalobca na jednej strane priznáva ako účinok výpovede zánik zmluvy a dodatočné
odpadnutie právneho dôvodu a na druhej strane uznáva, že z dôvodu výpovede nie sú strany si povinné vrátiť plnenia, ak synalagmatické práva a povinnosti boli splnené. Žalovaný má za to, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je daná, ak strana prijala plnenie z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, t.j. musí najskôr dôjsť k poskytnutiu plnenia. Pokiaľ nebolo poskytnuté plnenie, bezdôvodné obohatenie nevzniklo a nie je čo vrátiť. Žalobca pritom tvrdí, že ak si strany pred účinkami výpovede splnili svoje synalagmatické povinnosti, nevzniká povinnosť vrátiť plnenie. Ak však právnym dôsledkom bezdôvodného obohatenia je povinnosť vrátiť prijaté plnenia, otáznym potom zostáva, z akého dôvodu by si strany nemali vrátiť plnenia, ak právny dôvod poskytnutia synalagmatických plnení dodatočne odpadol. Žalobca tak súčasne uznáva, ako aj popiera právne následky bezdôvodného obohatenia. Žalobca na jednej strane priznáva výpovedi účinok zániku zmluvy a zároveň dodatočnú nemožnosť plnenia na strane žalovaného. Dodatočná nemožnosť plnenia predstavuje právny dôvod zániku záväzku. Pokiaľ však záväzok zanikol z dôvodu výpovede, nemohlo už dôjsť k dodatočnej nemožnosti plnenia, keďže záväzok už bol zaniknutý. Pokiaľ teda záväzok zanikol výpoveďou, má takýto zánik rovnaké účinky, ako keby záväzok zanikol napr. uplynutím času, splnením, dohodou a pod.. Právne nároky zo zaniknutej zmluvy pritom zostávajú zachované. Zdôraznil, že na zmluvu, ktorá zanikla výpoveďou, nie je možné nahliadať, ako keby nikdy neexistovala alebo ako na nulitný akt. Žalobca má podľa žalovaného stále možnosť domáhať sa splnenia záväzku zo zmluvy žalobou na plnenie voči žalovanému. Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru, tak tieto rozhodnutia označované žalobcom nepovažoval žalovaný preto toto konanie za relevantné. Čo sa týka odňatia možnosti konať pred súdom, žalovaný poprel, že by okresný súd pred vydaním uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené, vyzval strany na doplnenie návrhov na vykonanie dôkazov. Okresný súd odročil pojednávanie práve z dôvodu posúdenia námietky žalovaného, že výpoveď zmluvy nevyvoláva účinky dodatočného odpadnutia právneho dôvodu, inak nebol dôvod pojednávanie odročovať. Na pojednávaní dňa 30.5.2016 namiesto oznámenia svojho právneho posúdenia vznesenej námietky vyhlásil dokazovanie rovno za skončené a účastníkom krátkou cestou doručil rozsudok. Keby okresný súd oznámil svoj právny názor, ktorý uviedol v rozsudku, žalovaný by označil dôkazy na preukázanie tvrdení, že žalovaný nebol v zmysle zmluvy nečinný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
11. K doručenému vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že obchodný záväzkový vzťah, na ktorý sa vzťahuje úprava mandátnej zmluvy podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, vznikne iba za podmienky, že subjektmi tohto záväzkového vzťahu budú na oboch stranách podnikatelia. Keďže podľa ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa treťou časťou Obchodného zákonníka spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, zmluva, ktorá je uzavretá podnikateľom na jednej strane a subjektom verejného práva na strane druhej, pričom obsahuje podstatné náležitosti mandátnej zmluvy vyplývajúce z ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, sa bude riadiť režimom mandátnej zmluvy. Záležitosť, ktorú mal vykonať žalovaný ako mandatár pre žalobcu ako mandanta na základe Zmluvy o realizácii verejného obstarávania zo dňa 18.10.2014, možno bez akýchkoľvek pochýb charakterizovať ako zariadenie záležitosti obchodného charakteru, ktorá má vzťah k činnosti mandanta ako aj k činnosti mandatára. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že podnikateľskou činnosťou, resp. činnosťou žalovaného určenou v Zmluve (realizácia verejného obstarávania nadlimitnej zákazky na stavebné práce: „Vybudovanie kanalizácie a ČOV pre Mikroregión Turecká") sa dosiahne hmotne zachytený výsledok, ktorý žalovaný odovzdá žalobcovi. Žalobca mal za to, že nie je podstatné, či sa malo verejné obstarávanie realizovať zväčša prostredníctvom činností žalovaného, ktoré by boli zachytené písomne, pretože výsledkom týchto činností by nebol hmotne zachytený výsledok, ale výsledok nehmotný - realizácia verejného obstarávania. Práve činnosť žalovaného smerovala k obstaraniu záležitosti - realizácii verejného obstarávania. K námietke žalovaného, že argumentácia žalobcu v predchádzajúcom vyjadrení je podporená zákonom č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, je irelevantná, nakoľko v čase uzavretia zmluvy o realizácii verejného obstarávania bol účinný zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, uviedol, že svoju argumentáciu o obsahu činností, ktoré sú predmetom verejného obstarávania, a ktoré mal žalovaný na základe zmluvy vykonať, podporil aktuálne účinným právnym predpisom, ktorý zrozumiteľnejšie definuje základné pojmy a postupy používané vo verejnom obstarávaní. Čo sa týka rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/180/2013, ktoré žalovaný považoval za irelevantné, tak s týmto názorom sa nestotožnil. Rovnako nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že dojednania zmluvných strán v zmluve o realizácii verejného obstarávania je potrebné interpretovať ako komplexné a konečné, keďže podľa tvrdenia žalovaného úmyslom zmluvných strán malo byť uzavretie nepomenovanej zmluvy podľa ust. § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka a nie uzavretie mandátnej zmluvy. Rovnako nesúhlasia s tvrdením, že si strany v spore v zmluve neupravili osobitný spôsob zániku zmluvy výpoveďou (a ani nevylúčili možnosť jej uplatnenia), z ktorej skutočnosti nie je možné vyvodiť, že ich cieľom bolo pripustiť aplikáciu inštitútu výpovede, a to ani pri aplikácii analógie legis. Nakoľko si žalobca a žalovaný spôsob skončenia zmluvy nedohodli vôbec, možnosť skončenia záväzkového vzťahu, ako aj jeho spôsoby, je možné dôvodiť z ustanovení Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Čo sa týka označenej judikatúry žalobcom, túto považoval za relevantnú. Čo sa týka námietky odňatia možnosti konať pred súdom, pridržiaval sa argumentácie uvedenej vo vyjadrení zo dňa 08.07.2016.
12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/236/2016-139 zo dňa 06.03.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.03.2017, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
14. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovaného zo dňa 2.6.2016 (č.l. 77 - 81, obálka č.l. 85 spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), a to podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného sa poukazuje na ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
16. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
17. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 2.6.2016 (č.l. 77 - 81 spisu), za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom v zmysle ust. § 383 CSP tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keďže z obsahu predvolania na nariadené pojednávanie vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti súdom prvej inštancie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v znení platnom a účinnom k momentu jej vykonania.
18. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
19. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, a preto v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval skutkové a právne závery, ktoré už vyplývajú z napadnutého rozsudku okresného súdu, a preto je postačujúce vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného, aby boli uvádzané len tie okolnosti a právne stanoviská zo strany krajského súdu ako súdu odvolacieho, ktoré sú zamerané k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Tento postup krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ... „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Krajský súd poukazuje primerane aj na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní sa potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej inštancie".
22. Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávny procesný postup, ako i nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom okresný súd dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru.
23. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd bol však povinný vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v jeho odvolaní tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP, čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR.
24. V procesnej rovine k odvolaciemu dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom, ktorý mal spočívať v tom, že žalovaný požiadal o vyslovenie predbežného právneho názoru na otázku existencie právneho titulu bezdôvodného obohatenia, v ktorom štádiu nenavrhol vykonať dôkazy, keďže to považoval za nehospodárne a súčasne uviedol, že navrhne vykonať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak to bude potrebné, sa krajský súd oboznámil s priebehom konania pred súdom prvej inštancie, osobitne s obsahom Zápisnice o pojednávaní zo dňa 9.5.2016 (č.l. 41 - 45 spisu). Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 9.5.2016 bolo zistené, že vo veci konajúca sudkyňa postupom podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p. uviedla, ktoré skutočnosti nie sú medzi účastníkmi sporné, ďalej poukázala na postup súdu výlučne v súlade s ust. § 118 a § 100 O.s.p., na čo právny zástupca žalovaného uviedol ...„v prípade, ak súd právne posúdil právny úkon navrhovateľa z 08.06.2015 ako výpoveď z dôvodu hospodárnosti konania, máme za to, že ide o posúdenie právnej otázky, lebo titul plnenia vydanie bezdôvodného obohatenia ostáva zachovaný. Čo sa týka existencie plnenia zo strany odporcu voči navrhovateľovi, tak odporca popiera pravdivosť tvrdení navrhovateľa, že bol v zmysle zmluvy nečinný a v tom prípade, ak by to bolo potrebné, navrhneme vykonať dôkazy, ktoré však v tomto štádiu konania považujeme za nehospodárne". K tomuto vyjadreniu žalovaného v konaní krajský súd zvýrazňuje ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom dôkazné bremeno je na tom účastníkovi, ktorý určité skutočnosti tvrdí. V zmysle zachovania rovnosti účastníkov, s poukazom na ust. § 18, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 bolo práve na žalovanom, akým spôsobom naloží so svojim dôkazným bremenom. Teda bolo na žalovanom, akým spôsobom zaujme svoj postoj vo vzťahu k žalobe žalobcu, ako splní svoju povinnosť tvrdenia, pretože až po splnení povinnosti tvrdenia nastupuje povinnosť dôkazná. Ak strana sporu neunesie povinnosť tvrdenia, tak nie je možné, aby táto povinnosť tvrdenia bola prenášaná na žalobcu, resp. na súd, ktorý nemá povinnosť vyšetrovania. Túto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú však nemožno sústreďovať len na jedno vykonané pojednávanie, ale je treba vychádzať z celého priebehu sporového konania, keď žalovaný už vo vyjadrení k žalobe mal možnosť poskytnúť svoje tvrdenia a označiť dôkazy, k čomu zo strany žalovaného nedošlo. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 9.5.2016 (č.l. 41 - 45 spisu) ďalej bolo zistené, že po vyššie uvedenom vyjadrení právneho zástupcu žalovaného, viac návrhov zo strany tak právneho zástupcu žalobcu, ako i právneho zástupcu žalovaného nebolo, pričom bolo konštatované, že ...„na záver právny zástupca odporcu uvádza: plne odkazujem na svoje doterajšie vyjadrenia". Po tomto vyjadrení právneho zástupcu žalovaného bolo pojednávanie odročené na verejné vyhlásenie rozsudku podľa ust. § 156 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016. Zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.5.2016 (č.l. 60
spisu) vyplývalo, že bolo vykonané za osobnej účasti právneho zástupcu žalovaného, ktorý nepredniesol žiadne návrhy, na čo okresný súd správne postupoval, ak uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci vyhlásil rozsudok vo veci samej. K námietke, že okresný súd vyhotovil rozsudok pred tým, než bolo dokazovanie vyhlásené za skončené a po vyhlásení rozsudku tento doručil stranám sporu, odvolací súd konštatuje, že jeho postup bol v súlade s ust. § 156 ods. 2 O.s.p. v znení do 30.06.2016. Odvolací súd konštatuje, že postupom okresného súdu boli zachované všetky práva žalovaného, teda právo tvrdiť, navrhovať a označovať dôkazy. Pokiaľ žalovaný takéto svoje právo nevyužil a nerealizoval ho, nemožno postupu okresného súdu vytknúť žiaden nedostatok.
25. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ustanovenia § 383 CSP. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následkom hodnotený. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného sporového konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp. zn. IV. ÚS 329/04). K správnemu postupu prvostupňového súdu poukazuje krajský súd na ďalší záver vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces". Zároveň poukazuje krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov".
26. Krajský súd preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou okresným súdom na zistený skutkový stav tak, ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd v rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného, poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky v sporovej právnej veci, a preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.
27. Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozsudku i dôvodov odvolania žalovaného bolo zrejmé, že vo vzťahu k nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3.564 Eur bol medzi sporovými stranami ustálený skutkový stav, a to preukázané uzavretie Zmluvy o realizácii verejného obstarávania č. 2004-Z-043 zo dňa 18.10.2014, skutočnosť, že žalobca žalovanému zaplatil v splátkach dňa 28.11.2014 sumu 2.376 Eur a dňa 04.02.2015 sumu 1.188 Eur ako aj, že listom zo dňa 15.06.2015, doručeným žalovanému žalobca vypovedal predmetnú zmluvu v zmysle ust. § 574 Obchodného zákonníka z dôvodu, že nedošlo k realizácii predmetu zmluvy a súčasne žiadal o vystavenie dobropisu k faktúre č. 2014-1010 na sumu 1.564 Eur, ktorú uhradil.
28. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil existenciu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj nesprávne vyhodnotil uzatvorenú Zmluvu o realizácii verejného obstarávania č. 2004-Z-043 zo dňa 18.10.2014, tak k posúdeniu tohto právneho úkonu sa krajský súd oboznámil s jeho obsahom v celom znení. Z úvodnej časti predmetnej zmluvy nepochybne vyplývalo, že strany sporu označené ako žalovaný - ,,poskytovateľ" a žalobca - ,,klient" uzavreli predmetnú zmluvu „majúc záujem upraviť realizáciu verejného obstarávania podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a zákonom č. 25/2006 Z.z.. Z hľadiska posúdenia náležitostí tohto právneho úkonu, v zhode s okresným súdom i krajský súd konštatuje, že ide o zmluvu typovo najbližšiu mandátnej zmluve, ktorá je základným pomenovaným typom obstarávateľského charakteru, upraveným v Obchodnom zákonníku. Tento záver odvolacieho súdu vychádza nielen z vymedzeného predmetu, ale i dohodnutej úpravy práv a povinností zmluvných strán pri realizácii verejných obstarávaní definovaných v Prílohe 1 tejto zmluvy, a to ,,Realizácia verejného obstarávania nadlimitnej zákazky na stavebné práce: „Vybudovanie kanalizácie a ČOV pre Mikroregión Turecká", pričom v zmysle čl. 1. bod 1.2 zmluvy ..„predmetom plnenia budú všetky úkony (v rozsahu vyplývajúcom z podmienok ZVO - vykonávané pracovníkom pre verejné obstarávanie), vykonané v prípade požiadavky Klienta prostredníctvom odborne spôsobilej osoby na verejné obstarávanie, potrebné na realizáciu verejného obstarávania predmetu zákazky" a v čl. 5. zmluvy bola stanovená odmena za realizáciu predmetnej zmluvy, t.j. realizáciu obstarávania. V čl. 6. bod 6.1 zmluvy bolo dohodnuté, že táto zmluva je uzavretá na dobu realizácie verejných obstarávaní špecifikovaných v prílohe č. 1 tejto zmluvy.
29. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho posúdenia v otázke platnosti výpovede zmluvy o realizácii verejného obstarávania žalobcom sa krajský súd oboznámil so znením Výpovede zmluvy 2004-Z-043 zo dňa 08.06.2015, doručenej žalovanému (č.l. 15 spisu), podľa ktorej žalobca vzhľadom na obsah zmluvy zodpovedajúci ustanoveniam Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, v súlade s ust. § 574 Obchodného zákonníka týmto oznamuje poskytovateľovi, že zmluvu vypovedá, nakoľko nedošlo ku realizácii predmetu zmluvy. Okresný súd predmetný úkon výpovede vyhodnotil so záverom platnosti, pretože zmluvné strany v celom kontexte zmluvy o realizácii verejného obstarávania č. 2004-Z-043, aplikáciu ust. § 574 Obchodného zákonníka najbližšie použiteľného nevylúčili, a tým bol žalobca oprávnený zmluvu vypovedať, lebo opačný výklad by znamenal, že by účastníci nemohli predmetnú zmluvu vypovedať, resp. od nej odstúpiť, a to ani v prípadoch, kedy to pripúšťa zákon. Krajský súd súhlasí s týmto záverom okresného súdu a zvýrazňuje, že právna úprava v ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka nezahŕňa ako kogentné ust. § 574 Obchodného zákonníka, t.j. že ide o dispozitívne ustanovenie, od ktorého sa môžu zmluvné strany odchýliť. Krajský súd vykladá uzavretú zmluvu komplexne so záverom, že v prípade, ak by zmluvné strany mali úmysel vylúčiť možnosť zmluvu vypovedať, tak by to zakomponovali do zmluvy. Pokiaľ najbližšia zákonná úprava v § 574 Obchodného zákonníka umožňuje zmluvu vypovedať, tak by bolo nelogické, aby takýto úkon žalobca nemohol vykonať. Z uvedeného potom nebol ako relevantný zhodnotený argument žalovaného, že žalobca mohol odstúpiť od zmluvy pre neplnenie povinností žalovaným. Výpoveďou zmluvy tak, ako správne konštatoval okresný súd, došlo k zániku tohto právneho vzťahu, pričom sama o sebe výpoveď nezaložila povinnosť vydať plnenia prijaté zmluvnými stranami do okamihu vypovedania zmluvy. V tomto prípade sa však žalobca domáhal zaplatenia časti zmluvnej odmeny, ktorú poskytol žalovanému po uzavretí zmluvy, pričom v konaní nebolo dokázané, že žalovanému vznikol nárok na toto poskytnuté plnenie, t.j. že v zmysle tejto zmluvy do momentu jej vypovedania plnil. Žalovaný v rámci svojej obrany voči žalobcom uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia primárne netvrdil a nepreukázal ani len čiastočné plnenie. Pokiaľ tak žalobca poskytol žalovanému plnenie zo zmluvy, ktorá následne zanikla výpoveďou, pričom žalovaný protiplnenie neposkytol, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré ako správne uzavrel okresný súd, je povinný žalobcovi vydať. Pokiaľ okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 3.564 Eur spolu s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, jeho skutkový a právny záver bol vecne správny a krajský súd sa s ním stotožňuje.
30. Krajský súd konštatuje, že rozsah vykonaného dokazovania pred okresným súdom bol dostatočný a tvoril spoľahlivý základ pre správne skutkové závery, ktoré prijal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Pri hodnotení dôkazov okresný súd dôsledne aplikoval ust. § 132 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, keď sa hodnotí v rámci dokazovania aj pravdivosť a dôležitosť dôkazov pre rozhodnutie. Pri tomto hodnotení dôkazov zásadne súd nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť, pretože sa tu uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V súlade s touto zásadou postupoval okresný súd, podkladom jeho rozhodnutia sú
dôkazy, ktoré boli správne vyhodnotené, pričom do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 204/2009 zo dňa 14.09.2011). Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu sa nevyžadovali ďalšie dôkazy a tie, ktoré boli vykonané, zhodnotil okresný súd v súlade s ust. § 132 O.s.p., v spojení s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a následne vyvodil aj správne skutkové závery.
31. Odvolací súd nevyhodnotil ako relevantný ani odvolací dôvod žalovaného, že by malo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci napadnutým rozsudkom okresného súdu. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani k jednej z uvedených situácií nedošlo. Na zistený skutkový stav bola použitá správna aplikácia hmotného práva, a to Obchodného zákonníka, keďže medzi žalobcom a žalovaným bol založený záväzkový vzťah inominátnej zmluvy, ktorá najbližšie charakterovo a typovo spadala pod mandátnu zmluvu, čo správne zhodnotil súd prvej inštancie. Nedošlo tak k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a preto rozhodnutie okresného súdu bolo krajským súdom potvrdené ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
32. Krajský súd uvádza, že žiaden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, preto bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne právne rozhodnutie, keďže záverom okresného súdu predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania. Odvolací súd nezistil dôvody pre odchýlenie sa od týchto logických a racionálnych záverov okresného súdu, a tým neboli dané dôvody na zmenu ani na zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu.
33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
34. Vzhľadom k tomu, že okresný súd si rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania vyhradil na samostatné rozhodnutie vo veci samej postupom podľa v tom čase platného ust. § 151 ods. 3 O.s.p., rozhodne o výške náhrady trov prvoinštančného konania súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.