Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 21/2017
PDF · 351.93 KB
No categories available
II. ÚS 21/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júla 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa o sťažnosti ,
, , ,
, , ,
adresa na doručovanie , , a
, , zastúpených Advokátskou kanceláriou
JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka
JUDr. Katarína Almášiová, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cbi 74/2008, za účasti Okresného súdu
Bratislava I, takto
rozhodol:
1. Základné právo , , ,
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cbi 74/2008 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Cbi 74/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. , , a
p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré im
j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť ,
, , trovy konania spolu v sume 640,64 €
(slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatštyri centov) na účet ich právnej zástupkyne
Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. V časti namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cbi 74/2008 sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
19. augusta 2016 doručená sťažnosť , ,
, , ,
(ďalej aj „sťažovateľka v 3. rade“),
, adresa pre doručovanie ,
(ďalej aj „sťažovateľka v 4. rade“), a , (ďalej
aj „sťažovateľ“, spolu všetci len „sťažovatelia“ alebo „sťažovateľky“), zastúpených
Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava,
konajúcou konateľkou a advokátkou JUDr. Katarínou Almášiovou, ktorou namietajú
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cbi 74/2008 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisového materiálu okresného súdu sp. zn.
1 Cbi 74/2008 ústavný súd zistil, že sťažovatelia sú v procesnom postavení žalobcov
účastníkmi napadnutého konania o vylúčenie nehnuteľného majetku zo súpisu konkurznej
podstaty úpadkyne. Návrh na začatie konania bol okresnému súdu doručený 18. decembra
2008.
Sťažovatelia po popise doterajšieho priebehu napadnutého konania a sumarizovaní
výhrad proti postupu okresného súdu, ktoré sa podľa ich názoru vyskytli v doterajšom
priebehu napadnutého konania, v sťažnosti okrem iného uvádzajú, že „... nepovažujú
návrhy a doplnenia v konaní za nadmerné ako to vyslovila konajúca sudkyňa. Návrh
na zmenu petitu; návrh na vstup ďalších účastníkov do konania; návrh na vypočutie svedka;
žiadosť o zabezpečenie dôkazov; doplnenie k výzve a doplňujúce podanie k žalobe za celú
dobu konania, ktoré je vedené 8 rokov nemožno považovať za nadmerné podávanie
návrhov, ktoré by malo vplyv na priebeh konania. Sťažovatelia nepovažujú za svoju vinu,
že súd neefektívne odročuje pojednávania. Nie vinou sťažovateľov musel dvakrát vo veci
rozhodovať odvolací súd, ktorý jedným rozhodnutím zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
z dôvodu, že súd nerozhodol v súlade so zákonom a druhým odmietol odvolanie žalovaného
z dôvodu, že žalovaný nebol oprávnený podať odvolanie...
Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania pred Okresným
súdom Bratislava 1 je vylúčenie nehnuteľného majetku zo súpisu konkurznej podstaty.
Žalobkyne v 1/ až 4/ rade sú de iure vlastníkmi sporných nehnuteľností. Vyplýva
to predovšetkým z dodatku ku kúpnej zmluve, súčasťou ktorého bola aj rozväzovacia
podmienka: určenie času. Keďže k vyplateniu kúpnej ceny nedošlo, došlo k obnoveniu
vlastníckych práv pôvodných vlastníkov. Z dôvodu opatrnosti došlo najneskôr k obnoveniu
vlastníctva v dôsledku Odstúpenia od Kúpnej zmluvy a Odstúpenia od Zmluvy o prevode
vlastníckych práv, ktoré je účinné lebo sa dostalo do dispozičnej sféry všetkých účastníkov
zmluvy. Nikto z účastníkov zmluvného vzťahu odstúpenie od zmlúv nenamietal, nespochybnil
a neodporoval. Odvolací súd mal za preukázané, že žalobcovia od Kúpnej zmluvy odstúpili.
Nejde teda o právne zložitú vec. Skutkovo je možné hodnotiť vec ako menej
zložitejšiu, vyžadujúcu si najmä posúdenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné
znalosti.
... sťažovatelia majú za to, že oni žiadne prieťahy v konaní nespôsobili.
Sťažovatelia majú za to, že právom namietajú neprimeranú dĺžku konania, nečinnosť
súdu a neefektívnosť vykonaných úkonov.“.
Sťažovateľky sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
po 8 000 € a sťažovateľ v sume 2 000 €, čo odôvodňujú takto:
«Od začatia konania dňa 18. 12. 2008 uplynulo viac ako 7 rokov, pričom súd vo veci
doposiaľ nerozhodol aj napriek tomu, že sa nejedná o zložitú vec.
Sťažovatelia sa márne domáhajú vylúčenia svojho majetku zo súpisu konkurzného
majetku ako výluční vlastníci nehnuteľností, pričom je im upreté právo spokojne užívať svoj
majetok a nakladať s ním.
Pasivitou štátnej moci sa sťažovatelia dostali nie vlastným pričinením
do nenapraviteľných nevýhod, ktoré vedú k zníženiu majetku.
Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho konania susedia s pohrebiskom.
Sťažovatelia sa vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty domáhali skôr,
než vstúpil do platnosti zákon o pohrebníctve (01. 01. 2011)...
Sťažovateľky 1/ až 4/ nadobudli nehnuteľnosti z dedičstva a v právnom režime v čase,
ktorý dovoľoval stavbu nehnuteľnosti inej, než je nehnuteľnosť súvisiaca s pohrebníctvom.
Vzhľadom k tomu, že sa nehnuteľnosti nachádzajú celé v ochrannom pásme
priľahlého pohrebiska, stali sa nepoužiteľnými a nepredajnými z dôvodu stavebnej uzávery.
Sťažovatelia si dovoľujú upozorniť, že v tomto konkrétnom prípade ide ale
o dlhotrvajúce „prenasledovanie“ nezákonnosťou a nečinnosťou súdu s následkom
krátenia... majetku sťažovateľov, a preto žiadajú ústavný súd, aby zhodnotil tieto
nenapraviteľné nevýhody aj pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia.»
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný
súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,
prikáže okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, prizná im primerané
finančné zadosťučinenie (všetkým spolu v sume 34 000 €) a úhradu trov konania v sume
732,16 €.
Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu
k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 3646/2016 z 12. októbra
2016, v ktorom popísal priebeh napadnutého konania a k sťažnosti zaujal toto stanovisko:
«Dňa 18. 12. 2008 bola súdu doručená žaloba zo dňa 15. 12. 2008.
Prípisom zo dňa 02. 03. 2009 bol žalovaný vyzvaný, aby sa vyjadril k podanej
žalobe.
Prípisom zo dňa 18. 11. 2010 vyzval súd strany sporu, aby sa písomne vyjadrili,
či trvajú na písomných podaniach a či majú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Podaním, doručeným súdu dňa 10. 01. 2011, požiadal právny zástupca žalobcov
o odročenie pojednávania z dôvodu, že mu bol v čase vytýčeného termínu pojednávania
určený termín kúpeľnej liečby.
Dňa 17. 01. 2011 bolo pojednávanie odročené na termín 05. 05. 2011 o 9,00 hod.
Prípisom zo dňa 22. 03. 2011 vyzval súd strany sporu, aby sa písomne vyjadrili,
či trvajú na písomných podaniach a či majú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Dňa 05. 05. 2011 o 9,00 hod. sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo otvorené.
Pojednávanie bolo odročené na deň 06. 10. 2011 o 10,00 hod. s tým, že bude predvolaná
, a jej manžel .
Podaním, doručeným súdu dňa 26. 09. 2011, ospravedlnil žalobca 3. svoju neúčasť
na pojednávaní dňa 06. 10. 2011 o 10,00 hod. z dôvodu, že má mesačné dieťa a zlé spojenie
do Bratislavy a zároveň požiadal, či by mohol byť vypočutý na Okresnom súdu Rimavská
Sobota.
Dňa 06. 10. 2011 o 10,00 hod. sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom bola
vypočutá a žalobcovia 1., 2. a 4. Právny zástupca žalobcov navrhol pripustiť
zmenu petitu. Pojednávanie bolo odročené na deň 19. 01. 2012 o 11,30 hod. za účelom
predvolania , , vyžiadania konkurzného spisu
zn. 6 K/1/2008 z OS Bratislava I a vykonania procesných úkonov súvisiacich s návrhom
na zmenu petitu.
Uznesením č. k. 1 Cbi/74/2008-88 zo dňa 17. 10. 2011 pripustil súd zmenu petitu.
Dňa 30. 12. 2011 si súd vyžiadal konkurzný spis zn. 6 K/1/2008 vedený
na OS Bratislava I.
Podaním, doručeným súdu dňa 18. 01. 2012, svedok ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní dňa 19. 01. 2012 z dôvodu dočasnej práceneschopnosti.
Podaním, doručeným súdu dňa 18. 01. 2012, žalobca 1. predložil súdu ďalšie listinné
dôkazy.
Dňa 19. 01. 2012 o 11,30 hod. sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na deň 26. 03. 2012 o 10,00 hod., nakoľko sa naň nedostavil predvolaný svedok
a právny zástupca žalobcov na jeho vypočutí trval.
Dňa 26. 03. 2012 o 10,00 hod. sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom bol
vypočutý svedok , súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.
Dňa 18. 04. 2012 bolo súdu doručené odvolanie žalobcov proti rozsudku
č. k. 1 Cbi/74/2008-117 zo dňa 26. 03. 2012.
Prípisom zo dňa 27. 04. 2012 vyzval súd žalovaného, aby sa v lehote 15 dní vyjadril
k odvolaniu žalobcov.
V období od 12. 06. 2012 do 16. 01. 2014 bol spis zn. 1 Cbi/74/2008 predložený
Krajskému súdu v Bratislave za účelom rozhodnutia o odvolaní žalobcov voči rozsudku
č. k. 1 Cbi/74/2008-117 zo dňa 26. 03. 2012.
Dňa 20. 01. 2014 dala zákonná sudkyňa kancelárii pokyn na doručenie uznesenia
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 CoKR/37/2012-132 zo dňa 05. 12. 2013, ktorým bol
zrušený rozsudku č. k. 1Cbi/74/2008-117 zo dňa 26. 03. 2012.
Prípisom zo dňa 24. 02. 2014 vyzval súd svedka na oznámenie
číslo účtu, na ktorý mu má byť poukázané ním uplatnené svedočné. Svedok oznámil súdu
číslo účtu emailom dňa 17. 03. 2014,
Uznesením č. k. 1 Cbi/74/2008-140 zo dňa 25. 03. 2014 rozhodol súd o priznaní
svedočného svedkovi ; uznesenie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 02. 04. 2014 a učtárni súdu bolo predložené za účelom vyplatenia
svedočného dňa 10. 04. 2014.
Dňa 24. 06. 2014 bol súdu doručené podanie žalobcu 1., ktorým sa vyjadril k žalobe,
navrhol vstup do konania na strane žalovaného, ospravedlnil neúčasť
žalobcu 3. na pojednávaní, označil a predložil ďalšie listinných dôkazov, žiadal
o spravodlivé konanie bez ďalších zbytočných prieťahov.
Dňa 30. 06. 2014 o 08,30 hod. sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na žiadosť žalovaného z dôvodu, že sa potreboval oboznámiť s vyjadrením žalobcov,
doručeným súdu dňa 24. 06. 2014, ktoré žalovanému súd krátkou cestou doručil
na pojednávaní.
Dňa 04. 08. 2014 bolo súdu doručené podanie žalovaného, ktorým navrhol
zabezpečiť dôkazy - súdny spis sp. zn. 1 K/14/2007 vedený na OS Banská Bystrica, súdny
spis sp. zn. 8 C/197/2007 vedený na OS Rimavská Sobota a katastrálny spis č. V 1236/2007
vedený na Okresnom úrade Rimavská Sobota.
Prípismi zo dňa 09. 09. 2014 súd požiadal OS Banská Bystrica o zapožičanie
súdneho spisu sp. zn. 1 K/14/2007, OS Rimavská Sobota o zapožičanie súdneho spisu sp. zn.
8 C/197/2007 a Okresný úrad Rimavská Sobota o zapožičanie katastrálneho spisu
č. V 1236/2007. OS Banská Bystrica zapožičal súdny spis sp. zn. 1 K/14/2007 tunajšiemu
súdu dňa 02. 10. 2014. Okresný úrad Rimavská Sobota zapožičal katastrálny spis
č. V 1236/2007 dňa 08. 10. 2014.
Dňa 06. 10. 2014 požiadala zákonná sudkyňa sekretariát tunajšieho súdu o vrátenie
spisu zn. 1 Cbi/74/2008 z dôvodu blížiaceho sa termínu pojednávania vytýčeného
na 27. 10. 2014.
Dňa 10. 10. 2014 súd emailom vyzval žalobcu 3., aby súdu oznámil, či súhlasí
s pojednávaním v jeho neprítomnosti, nakoľko sa nachádza v zahraničí a je v pokročilom
štádiu tehotenstva. Emailovú správu sa však nepodarilo doručiť.
Dňa 13. 10. 2014 súd vyhotovil úradný záznam o tom, že spis zn. 1 Cbi/74/2008
nebol napriek žiadosti zákonnej sudkyne vrátený zo sekretariátu, preto súd ruší vytýčené
pojednávanie a vo veci vytýči nové pojednávanie po vrátení spisu.
Dňa 23. 10. 2014 súd emailom oznámil žalobcovi 4. a žalovanému, že termín
pojednávania vytýčený na 27. 10. 2014 o 13,30 hod. bol zrušený. Súd zároveň požiadal
žalobcu 4., aby oznámil ostatným žalobcom uvedenú skutočnosť a vyzval ho, aby v zmysle
uznesenia z pojednávania zo dňa 19. 06. 2014, oznámil súdu kompletnú adresu žalobcu 3.
Dňa 23. 10. 2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k návrhu na vstup
ako účastníka do konania na strane žalovaného.
Dňa 27. 10. 2014 sa na pojednávanie dostavil žalobca 1., ktorý nebol informovaný
o odročení pojednávania. Súd krátkou cestou doručil žalobcovi 1. vyjadrenie žalovaného,
doručené súdu dňa 23. 10. 2014, a vyzval ho, aby sa k nemu vyjadril v lehote 15 dní. Súd
odročil pojednávanie na neurčito s tým, že uvedené podanie žalovaného doručí žalobcom
2., 3., 4. a vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili v lehote 15 dní.
Dňa 30. 10. 2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného,
späťvzatie návrhu na pristúpenie ďalšieho účastníka ( na stranu
žalovaného) a návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania ( na
stranu žalobcov), zároveň bol doručený súhlas so vstupom do konania,
ako aj žiadosť o preplatenie cestovných výdavkov žalobcovi 1. Dňa 04. 11. 2014 zaslal súd
uvedené podania žalovanému na vedomie.
Uznesením č. k. 1 Cbi/74/2008-244 zo dňa 06. 11. 2014 pripustil súd pristúpenie
do konania ako žalobcu V.
Dňa 05. 12. 2014 bol súdu doručený návrh žalobcov na pristúpenie účastníkov
do konania ( , , , , ,
, všetci ako vedľajší účastníci na strane žalobcu, a ako účastník
konania na strane žalobcov), zároveň bol doručený súhlas , ,
a so vstupom do konania, ako aj plná moc udelená žalobkyňami 3. a 4.
, na preberanie súdnych zásielok. Žalobcovia tiež doručili
súdu návrh na vypočutie svedka - , , ako aj žiadosť aby súd
rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek nepreukázaných výrokov
adresovaných žalobcom, odvolať svoje výroky, písomne sa ospravedlniť žalobcom
a uvedené zverejniť v Obchodnom vestníku, ako aj doručiť veriteľskému výrobu
a dohliadajúcemu konkurznému súdu OS Bratislava I.
Dňa 17. 12. 2014 bol súdu doručený súhlas a ,
nar. 1970, so vstupom do konania.
Dňa 17. 12. 2014 bola súdu doručená žiadosť žalobcov o zabezpečenie dôkazov
u žalovaného.
Prípisom zo dňa 18. 12. 2014 boli návrhy žalobcov, doručené súdu dňa 05. 12. 2014,
zaslané žalovanému, aby sa k ním vyjadril v lehote 30 dní, ak to považuje za potrebné.
Dňa 18. 12. 2014 bolo reklamované podanie žalobcov zo dňa 05. 12. 2014 (podanie
o určení povinnosti žalovanému zdržať sa nepravdivých výrokov voči žalobcom) s návrhom
na zapísanie návrhu ako samostatného podania do registra „C“; na základe rozhodnutia
predsedníčky súdu zo dňa 19. 12. 2014 bolo uvedené podanie žalobcov zapísané ako nový
návrh do registra „C“.
Prípisom zo dňa 09. 01. 2015 vyzval súd žalobcov, aby uviedli, či na základe
podania, doručeného súdu dňa 05. 12. 2014, majú fyzické osoby vstúpiť do konania ako
účastníci konania alebo ako vedľajší účastníci, nakoľko z návrhu žalobcov v spojení
so súhlasmi so vstupom do konania nebolo uvedené súdu zrejmé.
Dňa 28. 01. 2015 bolo súdu doručené podanie, v ktorom žalobcovia uviedli,
že v podaní, doručenom súdu dňa 05. 12. 2014, navrhujú vstup fyzických osôb ako
účastníkov konania na strane žalobcov podľa § 92 ods. 1 O. s. p. s tým, že v pôvodnom
návrhu bolo uvedené chybné označenie (teda nie účastníci konania, ale vedľajší účastníci).
Prípisom zo dňa 30. 01. 2015 doručil súd žalovanému žiadosť žalobcov
o zabezpečenie dôkazov s výzvou na vyjadrenie sa v lehote 15 dní.
Prípisom zo dňa 02. 02. 2015 poučil súd žalobcov, aby podania doručovali súdu
s potrebným počtom rovnopisov s prílohami.
Dňa 16. 02. 2015 bol súdu doručený súhlas so vstupom do konania.
Uznesením č. k. 1 Cbi/74/2008-289 zo dňa 27. 03. 2015 pripustil súd pristúpenie
do konania: ako žalobcu 6., , , ako žalobcu 7.,
, ako žalobcu 8., ako žalobcu 9.,
ako žalobcu 10.
Dňa 27. 04. 2015 bolo súdu doručené podanie žalobcov 1. - 5. - vyjadrenie vo veci
samej, žiadosť o prejednanie veci v neprítomnosti žalobcov 3. a 4., oznámenie o doručovaní
písomností a zmene adresy žalobcov 3. a 4.
Dňa 26. 05. 2015 bolo faxom podané a následne 27. 05. 2015 osobne doplnené
odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu č. k. 1 Cbi/74/2008-289 zo dňa 27. 03. 2015.
Žalovaný doplnil odvolanie o potrebný počet rovnopisov dňa 06. 07. 2015, uvedené
rovnopisy boli doručované žalobcom.
Dňa 17. 07. 2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcov 1. - 5. k odvolaniu
žalovaného zo dňa 26. 05. 2015.
Následne bol spis zn. 1 Cbi/74/2008 dňa 17. 09. 2015 predložený Krajskému súdu
v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu č. k. 1 Cbi/74/2008-289 zo dňa
27. 03. 2015.
Dňa 08. 10. 2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu 5. k vylúčeniu
nehnuteľnosti zo súpisu.
Krajský súd v Bratislave dňa 01. 10. 2015 vrátil spis na doplnenie rovnopisu
predkladacej správy; opätovne bol spis predložený na Krajský súd v Bratislave v období od
15. 10. 2015 do 24. 02. 2016.
Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti uzneseniu sp. zn. 1
Cbi/74/2008- 289 zo dňa 27. 03. 2015 odmietol uznesením č. k. 2 CoKR/45/2015-338 zo
dňa 28. 01. 2016.
Dňa 11. 03. 2016 bolo uznesenie Krajského súdu č. k. 2 CoKR/45/2015-338
zo dňa28. 01. 2016 vypravené na doručenie účastníkom konania.
Dňa 01. 07. 2016 súd uložil žalobcom 1. - 10., aby si v lehote 30 dní zvolili advokáta
na zastupovanie v konaní v zmysle § 90 CSP.
Podaním, doručeným súdu dňa 16. 08. 2016, bola doručená plná moc advokátskej
kancelárie JUDr. Gabriel Almáši, spol. s r. o. na zastupovanie žalobcov v konaní.
Vo vzťahu k sťažovateľom namietanej dĺžke konania... poukazujem na to,
že k predĺženiu konania prispeli strany sporu, najmä však žalobcovia, ktorí sa niekoľkokrát
vyjadrovali k predmetu konania a opakovane dopĺňali listinné dôkazy a návrhy
na vykonanie dokazovania. Žalobcovia tiež doručili súdu tri návrhy na vstup ďalších
fyzických osôb do konania. Najskôr žalobcovia navrhli, aby do konania vstúpil
na strane žalovaného, neskôr uvedený návrh vzali späť s tým, že došlo k omylu
a podali novy návrh na vstup do konania ako účastníka na strane
žalobcu. Neskôr žalobcovia navrhli, aby do konania vstúpili ,
, , , , , ako vedľajší účastníci na
strane žalobcov. Na výzvu súdu žalobcovia svoj návrh opravili s tým, že pôvodný návrh bol
mylný, nakoľko žalobcovia chceli, aby uvedené fyzické osoby vstúpili do konania nie ako
vedľajší účastníci na strane žalobcu, ale ako účastníci na strane žalobcov. Súhlas
uvedených fyzických osôb so vstupom do konania nebol súdu doručený súčasne s návrhom
na vstup do konania, ale postupne v rozmedzí dvoch mesiacov.
Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti poukázali aj na odročené pojednávania, k čomu
uvádzam, že pojednávanie konané dňa 17. 01. 2011 bolo odročené z dôvodu kúpeľnej liečby
právneho zástupcu žalobcov, pojednávanie konané dňa 19. 01. 2012 bolo odročené
z dôvodu dočasnej práceneschopnosti predvolaného svedka, pojednávanie konané dňa
30. 06. 2014 bolo odročené z dôvodu, že žalovaný sa potreboval oboznámiť s vyjadrením
žalobcov a nimi predloženými listinnými dôkazmi, ktoré boli súdu doručené len šesť dní
pred vytýčeným termínom pojednávania.
Ďalej tiež uvádzam, že v období od 12. 06. 2012 do 16. 01. 2014 a od 15. 10. 2015
do 24. 02. 2016 bol spis zn. 1 Cbi/74/2008 predložený Krajskému súdu v Bratislave
za účelom rozhodnutia o opravných prostriedkov strán sporu proti rozhodnutiam tunajšieho
súdu.
Dňa 28. 08. 2014 bola súdu doručená sťažnosť na prieťahy v súdnom
konaní, ktorá bola predsedníčkou súdu vybavená listom Spr. 2295/2014 zo dňa 16. 10. 2014
ako čiastočne dôvodná v období od 02. 03. 2009 do 17. 01. 2011, so zaradením medzi
sledované veci s režimom kontroly úkonov vo veci každé tri mesiace...
Dňa 27. 04. 2015 bola súdu doručená sťažnosť na prieťahy v súdnom
konaní, ktorá bola predsedníčkou súdu vybavená listom Spr. 2110/2015 zo dňa
27. 05. 2015, pričom... od vybavenia predchádzajúcej sťažnosti zo dňa 28. 8. 2014
do podania ďalšej sťažnosti zo dňa 27. 04. 2015 iné prieťahy v konaní neboli zistené.
Dňa 15. 06. 2015 bola súdu doručená sťažnosť žalobcov 1. - 5., ktorou boli opätovne
namietané prieťahy v konaní s ohľadom na celkovú dĺžku konania, ako aj nesprávny úradný
postup zákonnej sudkyne. Sťažnosť bola vybavená listom Spr. 2178/2016 zo dňa
06. 07. 2016. ... Predsedníčka súdu tiež preskúmala plynulosť postupu súdu vo veci
od podania poslednej sťažnosti zo dňa 27. 04. 2015 do súčasnosti a... dospela k záveru,
že súd v namietanej veci sp. zn. 1 Cbi/74/2008 priebežne koná, a preto vyhodnotila uvedenú
sťažnosť ako nedôvodnú.»
Vo vyjadrení zákonnej sudkyne pripojenom k vyjadreniu predsedu okresného súdu
sa v podstatnom uvádza:
„Dovoľujem si poukázať aj na skutočnosť, že o predĺženie konania sa v podstatnej
miere pričinili samotní žalobcovia (sťažovatelia), ktorí podali viaceré procesné návrhy (nie
vždy úplné a zrozumiteľné - svoje návrhy brali späť/resp. ich opravovali a dopĺňali), ktoré
spôsobili a spôsobujú predĺženie konania a na ktoré sú síce oprávnení, avšak rozhodovanie
o týchto procesných návrhoch podľa môjho názoru nemôže ísť na ťarchu konajúceho súdu.
Čo sa týka predloženia spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní
žalovaného: je síce pravda, že spis odvolací súd vrátil 1. 10. 2015 s tým, že je potrebné
opätovne spis riadne predložiť (s potrebným počtom rovnopisov) ‒ avšak spis bol
predložený opätovne odvolaciemu súdu už 14.10. 2015.
Čo sa týka zastúpenia udeleného 5.12. 2014: podľa § 27 odsek 3 O. s. p. Vo veciach
ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov
o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich
s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, v sporoch
z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo, v sporoch z právnych vzťahov
týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov, v sporoch súvisiacich
s ochranou práva duševného vlastníctva, v konaní s cudzím prvkom, v konaní podľa piatej
časti tretej hlavy tohto zákona, vo veciach podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka
a v konaní podľa Exekučného poriadku sa zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa.
To neplatí, ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1 má vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou.
O uvedenom súd poučil účastníkov konania na pojednávaní dňa 19. 6. 2014 (viď
zápisnica). S ohľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd doručoval zásielky priamo
účastníkom konania.
Na záver by som ešte chcela zdôrazniť, že na neprimerane vysoký počet vecí
v oddelení dlhodobo upozorňujem...“
Ústavný súd zistil, že popis priebehu napadnutého konania obsiahnutý v prípise
sp. zn. Spr 3646/2016 z 12. októbra 2016 zodpovedá obsahu spisovej dokumentácie, a preto
ho považoval za relevantný podklad pre svoje rozhodovanie.
Sťažnosť sťažovateľov ústavný súd na neverejnom zasadnutí predbežne prerokoval
a uznesením sp. zn. II. ÚS 21/2017 z 12. januára 2017 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu
sťažovateľmi označených práv.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,
aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na
tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn.
Spr 3646/2016 zo 7. marca 2017 oznámil, že netrvá na ústnom prerokovaní sťažnosti
sťažovateľov, a oznámil ústavnému súdu, že okresný súd 6. marca 2017 vo veci
sťažovateľov vyhlásil rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá.
Následne ústavný súd opakovane vyzýval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa
vyjadrila, či trvá na konaní ústneho pojednávania s upozornením, že ak sa v určenej lehote
k tejto otázke nevyjadrí, bude to ústavný súd považovať za jej konkludentný súhlas
s upustením od ústneho pojednávania. Ústavný súd zároveň zaslal právnej zástupkyni
sťažovateľov vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 3646/2016 z 12. októbra
2016 a sp. zn. Spr 3646/2016 zo 7. marca 2017 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.
Vzhľadom na oznámenie predsedu okresného súdu, že netrvá na tom, aby sa vo veci
konalo ústne pojednávanie, a na skutočnosť, že právna zástupkyňa sťažovateľov sa ani na
opakovanú výzvu ústavného súdu nevyjadrila k možnosti upustiť od ústneho pojednávania,
ústavný súd, aplikujúc prezumpcie súhlasu, na ktorý právnu zástupkyňu sťažovateľov
vopred upozornil, v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
II.1 K namietanému porušeniu práv sťažovateliek ,
, a
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cbi 74/2008 došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98,
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ako aj z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosti sťažovateľov.
1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o žalobe o vylúčenie
nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty (tzv. excindačná žaloba), ktoré tvorí bežnú
súčasť rozhodovacej činnosti súdov. Vychádzajúc z obsahu spisu, ústavný súd dospel
k záveru, že ani konkrétne okolnosti posudzovanej veci nesignalizujú skutkovú alebo
právnu zložitosť veci sťažovateľov, ktorá by mohla ospravedlňovať neprimeranú dĺžku
napadnutého konania.
2. Správanie sťažovateľov ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje
pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľky prispeli
k predĺženiu konania, keďže z dôvodov na ich strane boli odročené nariadené pojednávania
(17. januára 2011 z dôvodu kúpeľnej liečby právneho zástupcu sťažovateľov, 19. januára
2012 pre neúčasť sťažovateľa ešte v postavení svedka, 30. júna 2014 pre predloženie
vyjadrenia sťažovateľov s nedostatočným časovým odstupom pre oboznámenie protistrany).
Sťažovateľky aktívnym, ale nie vždy zrozumiteľným a protirečivým uplatňovaním svojich
procesných oprávnení súvisiacich s dispozíciou s predmetom konania (návrh na pripustenie
zmeny petitu zo 6. októbra 2011) a s okruhom účastníkov (návrh na vstup do konania
sťažovateľa na strane žalovaných z 24. júna 2014 a následne jeho späťvzatie 30. októbra
2014, návrh na jeho pristúpenie na strane žalobcu, následne 5. decembra 2014 návrh na
pristúpenie ďalších žalobcov, ktorý bol podaním z 28. januára 2015 doplnený, že má ísť
o postavenie vedľajších účastníkov, pozn.) podľa názoru ústavného súdu taktiež prispeli
k predĺženiu napadnutého konania. Samotné uplatňovanie procesných oprávnení nemožno
síce sťažovateľkám vytýkať, avšak predĺženie konania spôsobené potrebou odstraňovania
neurčitosti či nezrozumiteľnosti ich návrhov nemožno pričítať na ťarchu okresného súdu,
naopak, je potrebné ich pripísať na vrub sťažovateľkám.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Z popísaného priebehu súdneho konania vyplýva, že okresný súd efektívne
uskutočnil prvé pojednávanie vo veci až 5. mája 2011 (viac ako dva roky po podaní žaloby,
pozn.). Medzi prvotnými úkonmi okresného súdu smerujúcimi k zabezpečeniu
kontradiktórnosti konania ústavný súd identifikoval ničím neodôvodnený neprimeraný
časový odstup (od 2. marca 2009 do 18. novembra 2010, pozn.).
Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že sťažovateľky v 3. a 4. rade
5. decembra 2014 účinne oboznámili okresný súd s plnou mocou udelenou ich matke na
preberanie doručovaných zásielok, t. j. zvolili si zástupcu pre doručovanie podľa § 49 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorá sa výslovne vzťahovala aj na
zásielky určené do vlastných rúk. Napriek tejto skutočnosti im bolo okresným súdom
doručované uznesenie ešte 4. mája 2015 a 29. marca 2016 do vlastných rúk (jednej z nich
do SRN, pozn.). K tomu okresný súd poukázal na znenie § 27 ods. 1 a 3 OSP, ktoré
vylučuje možnosť zvoliť si ako zástupcu akúkoľvek fyzickú osobu v konaní o konkurze
a reštrukturalizácii, pokiaľ nemá právnické vzdelanie a zároveň nie je blízkou osobou
účastníka. V tomto prípade je však z predloženej plnej moci bez akejkoľvek pochybnosti
zrejmé, že sťažovateľky prejavili vôľu zvoliť si len zástupcu pre preberanie zásielok
adresovaných im súdom (plná moc pre jednotlivý úkon prevzatia písomnosti), nie zástupcu
pre celé konanie (generálna plná moc). Preto ak v dôsledku takéhoto právneho posúdenia
okresný súd nerešpektoval udelenú plnú moc a doručoval písomnosti osobne
sťažovateľkám, zodpovednosť za predĺženie konania tým spôsobené znáša okresný súd.
Na základe uvedeného ústavný súd, prihliadajúc na celkovú dĺžku napadnutého
konania a zistené obdobia neodôvodnenej nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti, dospel
k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný
súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné
právo sťažovateliek , , a
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku
tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cbi 74/2008 konal bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľky sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
po 8 000 € pre každú z nich z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä celkovú dĺžku
napadnutého konania, ako aj zistenú neodôvodnenú nečinnosť, resp. neefektívnu činnosť
okresného súdu, ale aj skutočnosť, že sťažovateľky prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého
konania, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného
zadosťučinenia v sume 1 500 € pre každú zo sťažovateliek primerané konkrétnym
okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).
V.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovatelia podali sťažnosť spoločne a uplatnili si úhradu trov konania spolu
v sume 732,16 €. V konaní však boli úspešné len štyri sťažovateľky (pozri časť VI
odôvodnenia tohto nálezu).
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania úspešných sťažovateliek, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním.
Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €
(za dva úkony v roku 2016).
Úhradu priznal za dva uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia, podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2
a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2016 predstavuje sumu 143 €,
keďže však ide o spoločné úkony za viaceré sťažovateľky, táto tarifná sadzba sa zníži
o 50 %. Za dva uplatnené spoločné úkony vykonané v prospech štyroch sťažovateliek tak
prináleží suma 572 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za dva úkony pre štyri
sťažovateľky v sume 68,64 €, čo spolu predstavuje sumu 640,64 € (bod 4 výroku tohto
nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateliek do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
VI.
K namietanému porušeniu práv sťažovateľa
Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že okresný súd pripustil sťažovateľa
do konania v procesnom postavení žalobcu uznesením č. k. 1 Cbi 74/2008-244
zo 6. novembra 2014, ktorý do toho času vypovedal v tomto konaní ako svedok. Právna
neistota sťažovateľa signalizujúca možné porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak bola „v hre“ až odvtedy,
ako nadobudol procesné postavenie žalobcu. Ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu
(19. augusta 2016, pozn.) nemožno podľa názoru ústavného súdu vo vzťahu k sťažovateľovi
hodnotiť obdobie od 6. novembra 2014 ako zjavne neprimeranú dĺžku
napadnutého konania Navyše toto obdobie napadnutého konania nebolo podľa zistení
ústavného súdu poznačené nesústredenou činnosťou okresného súdu.
Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd v konaní
o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp.
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dospel k záveru, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. II. ÚS 57/01),
alebo sťažnosti nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00).
Aplikujúc uvedenú judikatúru v tomto konaní na sťažovateľa ,
ústavný súd rozhodol o tejto časti sťažnosti tak, ako to je uvedené v bode 5 tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júla 2017