Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 21/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa o sťažnosti ,

, , ,

, , ,

adresa na doručovanie , , a

, , zastúpených Advokátskou kanceláriou

JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka

JUDr. Katarína Almášiová, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo , , ,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. , , a

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré im

j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť ,

, , trovy konania spolu v sume 640,64 €

(slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatštyri centov) na účet ich právnej zástupkyne

Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. V časti namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. augusta 2016 doručená sťažnosť , ,

, , ,

(ďalej aj „sťažovateľka v 3. rade“),

, adresa pre doručovanie ,

(ďalej aj „sťažovateľka v 4. rade“), a , (ďalej

aj „sťažovateľ“, spolu všetci len „sťažovatelia“ alebo „sťažovateľky“), zastúpených

Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava,

konajúcou konateľkou a advokátkou JUDr. Katarínou Almášiovou, ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisového materiálu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil, že sťažovatelia sú v procesnom postavení žalobcov

účastníkmi napadnutého konania o vylúčenie nehnuteľného majetku zo súpisu konkurznej

podstaty úpadkyne. Návrh na začatie konania bol okresnému súdu doručený 18. decembra

2008.

Sťažovatelia po popise doterajšieho priebehu napadnutého konania a sumarizovaní

výhrad proti postupu okresného súdu, ktoré sa podľa ich názoru vyskytli v doterajšom

priebehu napadnutého konania, v sťažnosti okrem iného uvádzajú, že „... nepovažujú

návrhy a doplnenia v konaní za nadmerné ako to vyslovila konajúca sudkyňa. Návrh

na zmenu petitu; návrh na vstup ďalších účastníkov do konania; návrh na vypočutie svedka;

žiadosť o zabezpečenie dôkazov; doplnenie k výzve a doplňujúce podanie k žalobe za celú

dobu konania, ktoré je vedené 8 rokov nemožno považovať za nadmerné podávanie

návrhov, ktoré by malo vplyv na priebeh konania. Sťažovatelia nepovažujú za svoju vinu,

že súd neefektívne odročuje pojednávania. Nie vinou sťažovateľov musel dvakrát vo veci

rozhodovať odvolací súd, ktorý jedným rozhodnutím zrušil rozsudok súdu prvého stupňa

z dôvodu, že súd nerozhodol v súlade so zákonom a druhým odmietol odvolanie žalovaného

z dôvodu, že žalovaný nebol oprávnený podať odvolanie...

Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania pred Okresným

súdom Bratislava 1 je vylúčenie nehnuteľného majetku zo súpisu konkurznej podstaty.

Žalobkyne v 1/ až 4/ rade sú de iure vlastníkmi sporných nehnuteľností. Vyplýva

to predovšetkým z dodatku ku kúpnej zmluve, súčasťou ktorého bola aj rozväzovacia

podmienka: určenie času. Keďže k vyplateniu kúpnej ceny nedošlo, došlo k obnoveniu

vlastníckych práv pôvodných vlastníkov. Z dôvodu opatrnosti došlo najneskôr k obnoveniu

vlastníctva v dôsledku Odstúpenia od Kúpnej zmluvy a Odstúpenia od Zmluvy o prevode

vlastníckych práv, ktoré je účinné lebo sa dostalo do dispozičnej sféry všetkých účastníkov

zmluvy. Nikto z účastníkov zmluvného vzťahu odstúpenie od zmlúv nenamietal, nespochybnil

a neodporoval. Odvolací súd mal za preukázané, že žalobcovia od Kúpnej zmluvy odstúpili.

Nejde teda o právne zložitú vec. Skutkovo je možné hodnotiť vec ako menej

zložitejšiu, vyžadujúcu si najmä posúdenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné

znalosti.

... sťažovatelia majú za to, že oni žiadne prieťahy v konaní nespôsobili.

Sťažovatelia majú za to, že právom namietajú neprimeranú dĺžku konania, nečinnosť

súdu a neefektívnosť vykonaných úkonov.“.

Sťažovateľky sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

po 8 000 € a sťažovateľ v sume 2 000 €, čo odôvodňujú takto:

«Od začatia konania dňa 18. 12. 2008 uplynulo viac ako 7 rokov, pričom súd vo veci

doposiaľ nerozhodol aj napriek tomu, že sa nejedná o zložitú vec.

Sťažovatelia sa márne domáhajú vylúčenia svojho majetku zo súpisu konkurzného

majetku ako výluční vlastníci nehnuteľností, pričom je im upreté právo spokojne užívať svoj

majetok a nakladať s ním.

Pasivitou štátnej moci sa sťažovatelia dostali nie vlastným pričinením

do nenapraviteľných nevýhod, ktoré vedú k zníženiu majetku.

Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho konania susedia s pohrebiskom.

Sťažovatelia sa vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty domáhali skôr,

než vstúpil do platnosti zákon o pohrebníctve (01. 01. 2011)...

Sťažovateľky 1/ až 4/ nadobudli nehnuteľnosti z dedičstva a v právnom režime v čase,

ktorý dovoľoval stavbu nehnuteľnosti inej, než je nehnuteľnosť súvisiaca s pohrebníctvom.

Vzhľadom k tomu, že sa nehnuteľnosti nachádzajú celé v ochrannom pásme

priľahlého pohrebiska, stali sa nepoužiteľnými a nepredajnými z dôvodu stavebnej uzávery.

Sťažovatelia si dovoľujú upozorniť, že v tomto konkrétnom prípade ide ale

o dlhotrvajúce „prenasledovanie“ nezákonnosťou a nečinnosťou súdu s následkom

krátenia... majetku sťažovateľov, a preto žiadajú ústavný súd, aby zhodnotil tieto

nenapraviteľné nevýhody aj pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia.»

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný

súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,

prikáže okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, prizná im primerané

finančné zadosťučinenie (všetkým spolu v sume 34 000 €) a úhradu trov konania v sume

732,16 €.

Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 3646/2016 z 12. októbra

2016, v ktorom popísal priebeh napadnutého konania a k sťažnosti zaujal toto stanovisko:

«Dňa 18. 12. 2008 bola súdu doručená žaloba zo dňa 15. 12. 2008.

Prípisom zo dňa 02. 03. 2009 bol žalovaný vyzvaný, aby sa vyjadril k podanej

žalobe.

Prípisom zo dňa 18. 11. 2010 vyzval súd strany sporu, aby sa písomne vyjadrili,

či trvajú na písomných podaniach a či majú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Podaním, doručeným súdu dňa 10. 01. 2011, požiadal právny zástupca žalobcov

o odročenie pojednávania z dôvodu, že mu bol v čase vytýčeného termínu pojednávania

určený termín kúpeľnej liečby.

Dňa 17. 01. 2011 bolo pojednávanie odročené na termín 05. 05. 2011 o 9,00 hod.

Prípisom zo dňa 22. 03. 2011 vyzval súd strany sporu, aby sa písomne vyjadrili,

či trvajú na písomných podaniach a či majú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Dňa 05. 05. 2011 o 9,00 hod. sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo otvorené.

Pojednávanie bolo odročené na deň 06. 10. 2011 o 10,00 hod. s tým, že bude predvolaná

, a jej manžel .

Podaním, doručeným súdu dňa 26. 09. 2011, ospravedlnil žalobca 3. svoju neúčasť

na pojednávaní dňa 06. 10. 2011 o 10,00 hod. z dôvodu, že má mesačné dieťa a zlé spojenie

do Bratislavy a zároveň požiadal, či by mohol byť vypočutý na Okresnom súdu Rimavská

Sobota.

Dňa 06. 10. 2011 o 10,00 hod. sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom bola

vypočutá a žalobcovia 1., 2. a 4. Právny zástupca žalobcov navrhol pripustiť

zmenu petitu. Pojednávanie bolo odročené na deň 19. 01. 2012 o 11,30 hod. za účelom

predvolania , , vyžiadania konkurzného spisu

zn. z OS Bratislava I a vykonania procesných úkonov súvisiacich s návrhom

na zmenu petitu.

Uznesením č. k. -88 zo dňa 17. 10. 2011 pripustil súd zmenu petitu.

Dňa 30. 12. 2011 si súd vyžiadal konkurzný spis zn. vedený

na OS Bratislava I.

Podaním, doručeným súdu dňa 18. 01. 2012, svedok ospravedlnil

svoju neúčasť na pojednávaní dňa 19. 01. 2012 z dôvodu dočasnej práceneschopnosti.

Podaním, doručeným súdu dňa 18. 01. 2012, žalobca 1. predložil súdu ďalšie listinné

dôkazy.

Dňa 19. 01. 2012 o 11,30 hod. sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na deň 26. 03. 2012 o 10,00 hod., nakoľko sa naň nedostavil predvolaný svedok

a právny zástupca žalobcov na jeho vypočutí trval.

Dňa 26. 03. 2012 o 10,00 hod. sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom bol

vypočutý svedok , súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

Dňa 18. 04. 2012 bolo súdu doručené odvolanie žalobcov proti rozsudku

č. k. -117 zo dňa 26. 03. 2012.

Prípisom zo dňa 27. 04. 2012 vyzval súd žalovaného, aby sa v lehote 15 dní vyjadril

k odvolaniu žalobcov.

V období od 12. 06. 2012 do 16. 01. 2014 bol spis zn. predložený

Krajskému súdu v Bratislave za účelom rozhodnutia o odvolaní žalobcov voči rozsudku

č. k. -117 zo dňa 26. 03. 2012.

Dňa 20. 01. 2014 dala zákonná sudkyňa kancelárii pokyn na doručenie uznesenia

Krajského súdu v Bratislave č. k. -132 zo dňa 05. 12. 2013, ktorým bol

zrušený rozsudku č. k. -117 zo dňa 26. 03. 2012.

Prípisom zo dňa 24. 02. 2014 vyzval súd svedka na oznámenie

číslo účtu, na ktorý mu má byť poukázané ním uplatnené svedočné. Svedok oznámil súdu

číslo účtu emailom dňa 17. 03. 2014,

Uznesením č. k. -140 zo dňa 25. 03. 2014 rozhodol súd o priznaní

svedočného svedkovi ; uznesenie nadobudlo právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 02. 04. 2014 a učtárni súdu bolo predložené za účelom vyplatenia

svedočného dňa 10. 04. 2014.

Dňa 24. 06. 2014 bol súdu doručené podanie žalobcu 1., ktorým sa vyjadril k žalobe,

navrhol vstup do konania na strane žalovaného, ospravedlnil neúčasť

žalobcu 3. na pojednávaní, označil a predložil ďalšie listinných dôkazov, žiadal

o spravodlivé konanie bez ďalších zbytočných prieťahov.

Dňa 30. 06. 2014 o 08,30 hod. sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na žiadosť žalovaného z dôvodu, že sa potreboval oboznámiť s vyjadrením žalobcov,

doručeným súdu dňa 24. 06. 2014, ktoré žalovanému súd krátkou cestou doručil

na pojednávaní.

Dňa 04. 08. 2014 bolo súdu doručené podanie žalovaného, ktorým navrhol

zabezpečiť dôkazy - súdny spis sp. zn. vedený na OS Banská Bystrica, súdny

spis sp. zn. vedený na OS Rimavská Sobota a katastrálny spis č. V 1236/2007

vedený na Okresnom úrade Rimavská Sobota.

Prípismi zo dňa 09. 09. 2014 súd požiadal OS Banská Bystrica o zapožičanie

súdneho spisu sp. zn. , OS Rimavská Sobota o zapožičanie súdneho spisu sp. zn.

a Okresný úrad Rimavská Sobota o zapožičanie katastrálneho spisu

č. V 1236/2007. OS Banská Bystrica zapožičal súdny spis sp. zn. tunajšiemu

súdu dňa 02. 10. 2014. Okresný úrad Rimavská Sobota zapožičal katastrálny spis

č. V 1236/2007 dňa 08. 10. 2014.

Dňa 06. 10. 2014 požiadala zákonná sudkyňa sekretariát tunajšieho súdu o vrátenie

spisu zn. z dôvodu blížiaceho sa termínu pojednávania vytýčeného

na 27. 10. 2014.

Dňa 10. 10. 2014 súd emailom vyzval žalobcu 3., aby súdu oznámil, či súhlasí

s pojednávaním v jeho neprítomnosti, nakoľko sa nachádza v zahraničí a je v pokročilom

štádiu tehotenstva. Emailovú správu sa však nepodarilo doručiť.

Dňa 13. 10. 2014 súd vyhotovil úradný záznam o tom, že spis zn.

nebol napriek žiadosti zákonnej sudkyne vrátený zo sekretariátu, preto súd ruší vytýčené

pojednávanie a vo veci vytýči nové pojednávanie po vrátení spisu.

Dňa 23. 10. 2014 súd emailom oznámil žalobcovi 4. a žalovanému, že termín

pojednávania vytýčený na 27. 10. 2014 o 13,30 hod. bol zrušený. Súd zároveň požiadal

žalobcu 4., aby oznámil ostatným žalobcom uvedenú skutočnosť a vyzval ho, aby v zmysle

uznesenia z pojednávania zo dňa 19. 06. 2014, oznámil súdu kompletnú adresu žalobcu 3.

Dňa 23. 10. 2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k návrhu na vstup

ako účastníka do konania na strane žalovaného.

Dňa 27. 10. 2014 sa na pojednávanie dostavil žalobca 1., ktorý nebol informovaný

o odročení pojednávania. Súd krátkou cestou doručil žalobcovi 1. vyjadrenie žalovaného,

doručené súdu dňa 23. 10. 2014, a vyzval ho, aby sa k nemu vyjadril v lehote 15 dní. Súd

odročil pojednávanie na neurčito s tým, že uvedené podanie žalovaného doručí žalobcom

2., 3., 4. a vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili v lehote 15 dní.

Dňa 30. 10. 2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného,

späťvzatie návrhu na pristúpenie ďalšieho účastníka ( na stranu

žalovaného) a návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania ( na

stranu žalobcov), zároveň bol doručený súhlas so vstupom do konania,

ako aj žiadosť o preplatenie cestovných výdavkov žalobcovi 1. Dňa 04. 11. 2014 zaslal súd

uvedené podania žalovanému na vedomie.

Uznesením č. k. -244 zo dňa 06. 11. 2014 pripustil súd pristúpenie

do konania ako žalobcu V.

Dňa 05. 12. 2014 bol súdu doručený návrh žalobcov na pristúpenie účastníkov

do konania ( , , , , ,

, všetci ako vedľajší účastníci na strane žalobcu, a ako účastník

konania na strane žalobcov), zároveň bol doručený súhlas , ,

a so vstupom do konania, ako aj plná moc udelená žalobkyňami 3. a 4.

, na preberanie súdnych zásielok. Žalobcovia tiež doručili

súdu návrh na vypočutie svedka - , , ako aj žiadosť aby súd

rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek nepreukázaných výrokov

adresovaných žalobcom, odvolať svoje výroky, písomne sa ospravedlniť žalobcom

a uvedené zverejniť v Obchodnom vestníku, ako aj doručiť veriteľskému výrobu

a dohliadajúcemu konkurznému súdu OS Bratislava I.

Dňa 17. 12. 2014 bol súdu doručený súhlas a ,

nar. 1970, so vstupom do konania.

Dňa 17. 12. 2014 bola súdu doručená žiadosť žalobcov o zabezpečenie dôkazov

u žalovaného.

Prípisom zo dňa 18. 12. 2014 boli návrhy žalobcov, doručené súdu dňa 05. 12. 2014,

zaslané žalovanému, aby sa k ním vyjadril v lehote 30 dní, ak to považuje za potrebné.

Dňa 18. 12. 2014 bolo reklamované podanie žalobcov zo dňa 05. 12. 2014 (podanie

o určení povinnosti žalovanému zdržať sa nepravdivých výrokov voči žalobcom) s návrhom

na zapísanie návrhu ako samostatného podania do registra „C“; na základe rozhodnutia

predsedníčky súdu zo dňa 19. 12. 2014 bolo uvedené podanie žalobcov zapísané ako nový

návrh do registra „C“.

Prípisom zo dňa 09. 01. 2015 vyzval súd žalobcov, aby uviedli, či na základe

podania, doručeného súdu dňa 05. 12. 2014, majú fyzické osoby vstúpiť do konania ako

účastníci konania alebo ako vedľajší účastníci, nakoľko z návrhu žalobcov v spojení

so súhlasmi so vstupom do konania nebolo uvedené súdu zrejmé.

Dňa 28. 01. 2015 bolo súdu doručené podanie, v ktorom žalobcovia uviedli,

že v podaní, doručenom súdu dňa 05. 12. 2014, navrhujú vstup fyzických osôb ako

účastníkov konania na strane žalobcov podľa s tým, že v pôvodnom

návrhu bolo uvedené chybné označenie (teda nie účastníci konania, ale vedľajší účastníci).

Prípisom zo dňa 30. 01. 2015 doručil súd žalovanému žiadosť žalobcov

o zabezpečenie dôkazov s výzvou na vyjadrenie sa v lehote 15 dní.

Prípisom zo dňa 02. 02. 2015 poučil súd žalobcov, aby podania doručovali súdu

s potrebným počtom rovnopisov s prílohami.

Dňa 16. 02. 2015 bol súdu doručený súhlas so vstupom do konania.

Uznesením č. k. -289 zo dňa 27. 03. 2015 pripustil súd pristúpenie

do konania: ako žalobcu 6., , , ako žalobcu 7.,

, ako žalobcu 8., ako žalobcu 9.,

ako žalobcu 10.

Dňa 27. 04. 2015 bolo súdu doručené podanie žalobcov 1. - 5. - vyjadrenie vo veci

samej, žiadosť o prejednanie veci v neprítomnosti žalobcov 3. a 4., oznámenie o doručovaní

písomností a zmene adresy žalobcov 3. a 4.

Dňa 26. 05. 2015 bolo faxom podané a následne 27. 05. 2015 osobne doplnené

odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu č. k. -289 zo dňa 27. 03. 2015.

Žalovaný doplnil odvolanie o potrebný počet rovnopisov dňa 06. 07. 2015, uvedené

rovnopisy boli doručované žalobcom.

Dňa 17. 07. 2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcov 1. - 5. k odvolaniu

žalovaného zo dňa 26. 05. 2015.

Následne bol spis zn. dňa 17. 09. 2015 predložený Krajskému súdu

v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu č. k. -289 zo dňa

27. 03. 2015.

Dňa 08. 10. 2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu 5. k vylúčeniu

nehnuteľnosti zo súpisu.

Krajský súd v Bratislave dňa 01. 10. 2015 vrátil spis na doplnenie rovnopisu

predkladacej správy; opätovne bol spis predložený na Krajský súd v Bratislave v období od

15. 10. 2015 do 24. 02. 2016.

Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti uzneseniu sp. zn. 1

Cbi/74/2008- 289 zo dňa 27. 03. 2015 odmietol uznesením č. k. -338 zo

dňa 28. 01. 2016.

Dňa 11. 03. 2016 bolo uznesenie Krajského súdu č. k. -338

zo dňa28. 01. 2016 vypravené na doručenie účastníkom konania.

Dňa 01. 07. 2016 súd uložil žalobcom 1. - 10., aby si v lehote 30 dní zvolili advokáta

na zastupovanie v konaní v zmysle .

Podaním, doručeným súdu dňa 16. 08. 2016, bola doručená plná moc advokátskej

kancelárie JUDr. Gabriel Almáši, spol. s r. o. na zastupovanie žalobcov v konaní.

Vo vzťahu k sťažovateľom namietanej dĺžke konania... poukazujem na to,

že k predĺženiu konania prispeli strany sporu, najmä však žalobcovia, ktorí sa niekoľkokrát

vyjadrovali k predmetu konania a opakovane dopĺňali listinné dôkazy a návrhy

na vykonanie dokazovania. Žalobcovia tiež doručili súdu tri návrhy na vstup ďalších

fyzických osôb do konania. Najskôr žalobcovia navrhli, aby do konania vstúpil

na strane žalovaného, neskôr uvedený návrh vzali späť s tým, že došlo k omylu

a podali novy návrh na vstup do konania ako účastníka na strane

žalobcu. Neskôr žalobcovia navrhli, aby do konania vstúpili ,

, , , , , ako vedľajší účastníci na

strane žalobcov. Na výzvu súdu žalobcovia svoj návrh opravili s tým, že pôvodný návrh bol

mylný, nakoľko žalobcovia chceli, aby uvedené fyzické osoby vstúpili do konania nie ako

vedľajší účastníci na strane žalobcu, ale ako účastníci na strane žalobcov. Súhlas

uvedených fyzických osôb so vstupom do konania nebol súdu doručený súčasne s návrhom

na vstup do konania, ale postupne v rozmedzí dvoch mesiacov.

Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti poukázali aj na odročené pojednávania, k čomu

uvádzam, že pojednávanie konané dňa 17. 01. 2011 bolo odročené z dôvodu kúpeľnej liečby

právneho zástupcu žalobcov, pojednávanie konané dňa 19. 01. 2012 bolo odročené

z dôvodu dočasnej práceneschopnosti predvolaného svedka, pojednávanie konané dňa

30. 06. 2014 bolo odročené z dôvodu, že žalovaný sa potreboval oboznámiť s vyjadrením

žalobcov a nimi predloženými listinnými dôkazmi, ktoré boli súdu doručené len šesť dní

pred vytýčeným termínom pojednávania.

Ďalej tiež uvádzam, že v období od 12. 06. 2012 do 16. 01. 2014 a od 15. 10. 2015

do 24. 02. 2016 bol spis zn. predložený Krajskému súdu v Bratislave

za účelom rozhodnutia o opravných prostriedkov strán sporu proti rozhodnutiam tunajšieho

súdu.

Dňa 28. 08. 2014 bola súdu doručená sťažnosť na prieťahy v súdnom

konaní, ktorá bola predsedníčkou súdu vybavená listom Spr. 2295/2014 zo dňa 16. 10. 2014

ako čiastočne dôvodná v období od 02. 03. 2009 do 17. 01. 2011, so zaradením medzi

sledované veci s režimom kontroly úkonov vo veci každé tri mesiace...

Dňa 27. 04. 2015 bola súdu doručená sťažnosť na prieťahy v súdnom

konaní, ktorá bola predsedníčkou súdu vybavená listom Spr. 2110/2015 zo dňa

27. 05. 2015, pričom... od vybavenia predchádzajúcej sťažnosti zo dňa 28. 8. 2014

do podania ďalšej sťažnosti zo dňa 27. 04. 2015 iné prieťahy v konaní neboli zistené.

Dňa 15. 06. 2015 bola súdu doručená sťažnosť žalobcov 1. - 5., ktorou boli opätovne

namietané prieťahy v konaní s ohľadom na celkovú dĺžku konania, ako aj nesprávny úradný

postup zákonnej sudkyne. Sťažnosť bola vybavená listom Spr. 2178/2016 zo dňa

06. 07. 2016. ... Predsedníčka súdu tiež preskúmala plynulosť postupu súdu vo veci

od podania poslednej sťažnosti zo dňa 27. 04. 2015 do súčasnosti a... dospela k záveru,

že súd v namietanej veci sp. zn. priebežne koná, a preto vyhodnotila uvedenú

sťažnosť ako nedôvodnú.»

Vo vyjadrení zákonnej sudkyne pripojenom k vyjadreniu predsedu okresného súdu

sa v podstatnom uvádza:

„Dovoľujem si poukázať aj na skutočnosť, že o predĺženie konania sa v podstatnej

miere pričinili samotní žalobcovia (sťažovatelia), ktorí podali viaceré procesné návrhy (nie

vždy úplné a zrozumiteľné - svoje návrhy brali späť/resp. ich opravovali a dopĺňali), ktoré

spôsobili a spôsobujú predĺženie konania a na ktoré sú síce oprávnení, avšak rozhodovanie

o týchto procesných návrhoch podľa môjho názoru nemôže ísť na ťarchu konajúceho súdu.

Čo sa týka predloženia spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní

žalovaného: je síce pravda, že spis odvolací súd vrátil 1. 10. 2015 s tým, že je potrebné

opätovne spis riadne predložiť (s potrebným počtom rovnopisov) ‒ avšak spis bol

predložený opätovne odvolaciemu súdu už 14.10. 2015.

Čo sa týka zastúpenia udeleného 5.12. 2014: podľa Vo veciach

ochrany osobnosti podľa , vo veciach ochrany podľa predpisov

o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich

s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, v sporoch

z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo, v sporoch z právnych vzťahov

týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov, v sporoch súvisiacich

s ochranou práva duševného vlastníctva, v konaní s cudzím prvkom, v konaní podľa piatej

časti tretej hlavy tohto zákona, vo veciach podľa

a v konaní podľa Exekučného poriadku sa zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa.

To neplatí, ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1 má vysokoškolské vzdelanie

druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou.

O uvedenom súd poučil účastníkov konania na pojednávaní dňa 19. 6. 2014 (viď

zápisnica). S ohľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd doručoval zásielky priamo

účastníkom konania.

Na záver by som ešte chcela zdôrazniť, že na neprimerane vysoký počet vecí

v oddelení dlhodobo upozorňujem...“

Ústavný súd zistil, že popis priebehu napadnutého konania obsiahnutý v prípise

sp. zn. Spr 3646/2016 z 12. októbra 2016 zodpovedá obsahu spisovej dokumentácie, a preto

ho považoval za relevantný podklad pre svoje rozhodovanie.

Sťažnosť sťažovateľov ústavný súd na neverejnom zasadnutí predbežne prerokoval

a uznesením sp. zn. z 12. januára 2017 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu

sťažovateľmi označených práv.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,

aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na

tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn.

Spr 3646/2016 zo 7. marca 2017 oznámil, že netrvá na ústnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľov, a oznámil ústavnému súdu, že okresný súd 6. marca 2017 vo veci

sťažovateľov vyhlásil rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá.

Následne ústavný súd opakovane vyzýval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa

vyjadrila, či trvá na konaní ústneho pojednávania s upozornením, že ak sa v určenej lehote

k tejto otázke nevyjadrí, bude to ústavný súd považovať za jej konkludentný súhlas

s upustením od ústneho pojednávania. Ústavný súd zároveň zaslal právnej zástupkyni

sťažovateľov vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 3646/2016 z 12. októbra

2016 a sp. zn. Spr 3646/2016 zo 7. marca 2017 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Vzhľadom na oznámenie predsedu okresného súdu, že netrvá na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie, a na skutočnosť, že právna zástupkyňa sťažovateľov sa ani na

opakovanú výzvu ústavného súdu nevyjadrila k možnosti upustiť od ústneho pojednávania,

ústavný súd, aplikujúc prezumpcie súhlasu, na ktorý právnu zástupkyňu sťažovateľov

vopred upozornil, v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

II.1 K namietanému porušeniu práv sťažovateliek ,

, a

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosti sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o žalobe o vylúčenie

nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty (tzv. excindačná žaloba), ktoré tvorí bežnú

súčasť rozhodovacej činnosti súdov. Vychádzajúc z obsahu spisu, ústavný súd dospel

k záveru, že ani konkrétne okolnosti posudzovanej veci nesignalizujú skutkovú alebo

právnu zložitosť veci sťažovateľov, ktorá by mohla ospravedlňovať neprimeranú dĺžku

napadnutého konania.

2. Správanie sťažovateľov ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľky prispeli

k predĺženiu konania, keďže z dôvodov na ich strane boli odročené nariadené pojednávania

(17. januára 2011 z dôvodu kúpeľnej liečby právneho zástupcu sťažovateľov, 19. januára

2012 pre neúčasť sťažovateľa ešte v postavení svedka, 30. júna 2014 pre predloženie

vyjadrenia sťažovateľov s nedostatočným časovým odstupom pre oboznámenie protistrany).

Sťažovateľky aktívnym, ale nie vždy zrozumiteľným a protirečivým uplatňovaním svojich

procesných oprávnení súvisiacich s dispozíciou s predmetom konania (návrh na pripustenie

zmeny petitu zo 6. októbra 2011) a s okruhom účastníkov (návrh na vstup do konania

sťažovateľa na strane žalovaných z 24. júna 2014 a následne jeho späťvzatie 30. októbra

2014, návrh na jeho pristúpenie na strane žalobcu, následne 5. decembra 2014 návrh na

pristúpenie ďalších žalobcov, ktorý bol podaním z 28. januára 2015 doplnený, že má ísť

o postavenie vedľajších účastníkov, pozn.) podľa názoru ústavného súdu taktiež prispeli

k predĺženiu napadnutého konania. Samotné uplatňovanie procesných oprávnení nemožno

síce sťažovateľkám vytýkať, avšak predĺženie konania spôsobené potrebou odstraňovania

neurčitosti či nezrozumiteľnosti ich návrhov nemožno pričítať na ťarchu okresného súdu,

naopak, je potrebné ich pripísať na vrub sťažovateľkám.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Z popísaného priebehu súdneho konania vyplýva, že okresný súd efektívne

uskutočnil prvé pojednávanie vo veci až 5. mája 2011 (viac ako dva roky po podaní žaloby,

pozn.). Medzi prvotnými úkonmi okresného súdu smerujúcimi k zabezpečeniu

kontradiktórnosti konania ústavný súd identifikoval ničím neodôvodnený neprimeraný

časový odstup (od 2. marca 2009 do 18. novembra 2010, pozn.).

Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že sťažovateľky v 3. a 4. rade

5. decembra 2014 účinne oboznámili okresný súd s plnou mocou udelenou ich matke na

preberanie doručovaných zásielok, t. j. zvolili si zástupcu pre doručovanie podľa § 49 ods. 2

(ďalej len „OSP“), ktorá sa výslovne vzťahovala aj na

zásielky určené do vlastných rúk. Napriek tejto skutočnosti im bolo okresným súdom

doručované uznesenie ešte 4. mája 2015 a 29. marca 2016 do vlastných rúk (jednej z nich

do SRN, pozn.). K tomu okresný súd poukázal na znenie a , ktoré

vylučuje možnosť zvoliť si ako zástupcu akúkoľvek fyzickú osobu v konaní o konkurze

a reštrukturalizácii, pokiaľ nemá právnické vzdelanie a zároveň nie je blízkou osobou

účastníka. V tomto prípade je však z predloženej plnej moci bez akejkoľvek pochybnosti

zrejmé, že sťažovateľky prejavili vôľu zvoliť si len zástupcu pre preberanie zásielok

adresovaných im súdom (plná moc pre jednotlivý úkon prevzatia písomnosti), nie zástupcu

pre celé konanie (generálna plná moc). Preto ak v dôsledku takéhoto právneho posúdenia

okresný súd nerešpektoval udelenú plnú moc a doručoval písomnosti osobne

sťažovateľkám, zodpovednosť za predĺženie konania tým spôsobené znáša okresný súd.

Na základe uvedeného ústavný súd, prihliadajúc na celkovú dĺžku napadnutého

konania a zistené obdobia neodôvodnenej nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti, dospel

k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný

súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné

právo sťažovateliek , , a

podľa a ich právo podľa dohovoru (bod 1 výroku

tohto nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľky sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

po 8 000 € pre každú z nich z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä celkovú dĺžku

napadnutého konania, ako aj zistenú neodôvodnenú nečinnosť, resp. neefektívnu činnosť

okresného súdu, ale aj skutočnosť, že sťažovateľky prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého

konania, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 1 500 € pre každú zo sťažovateliek primerané konkrétnym

okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

V.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovatelia podali sťažnosť spoločne a uplatnili si úhradu trov konania spolu

v sume 732,16 €. V konaní však boli úspešné len štyri sťažovateľky (pozri časť VI

odôvodnenia tohto nálezu).

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania úspešných sťažovateliek, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním.

Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €

(za dva úkony v roku 2016).

Úhradu priznal za dva uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2

a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2016 predstavuje sumu 143 €,

keďže však ide o spoločné úkony za viaceré sťažovateľky, táto tarifná sadzba sa zníži

o 50 %. Za dva uplatnené spoločné úkony vykonané v prospech štyroch sťažovateliek tak

prináleží suma 572 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za dva úkony pre štyri

sťažovateľky v sume 68,64 €, čo spolu predstavuje sumu 640,64 € (bod 4 výroku tohto

nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateliek do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

VI.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľa

Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že okresný súd pripustil sťažovateľa

do konania v procesnom postavení žalobcu uznesením č. k. -244

zo 6. novembra 2014, ktorý do toho času vypovedal v tomto konaní ako svedok. Právna

neistota sťažovateľa signalizujúca možné porušenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru tak bola „v hre“ až odvtedy,

ako nadobudol procesné postavenie žalobcu. Ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu

(19. augusta 2016, pozn.) nemožno podľa názoru ústavného súdu vo vzťahu k sťažovateľovi

hodnotiť obdobie od 6. novembra 2014 ako zjavne neprimeranú dĺžku

napadnutého konania Navyše toto obdobie napadnutého konania nebolo podľa zistení

ústavného súdu poznačené nesústredenou činnosťou okresného súdu.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd v konaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa , resp.

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dospel k záveru, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

podľa , resp. práva podľa dohovoru (napr. ),

alebo sťažnosti nevyhovel (napr. ).

Aplikujúc uvedenú judikatúru v tomto konaní na sťažovateľa ,

ústavný súd rozhodol o tejto časti sťažnosti tak, ako to je uvedené v bode 5 tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júla 2017