Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 340/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti , zastúpeného advokátom

Mgr. Miroslavom Balážom, Sládkovičova 8, Prešov, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 369,30 € (slovom tristošesťdesiatdeväť eur a tridsať centov)

na účet advokáta Mgr. Miroslava Baláža, Sládkovičova 8, Prešov, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 zo 16. mája 2017 prijal podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie

sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že konanie o dedičstve sa začalo v roku 2008,

avšak až v roku 2010 došlo k prvému prejednaniu dedičskej veci u notára. Vzhľadom na to,

že zo strany dedičov nedošlo k dohode, celý spisový materiál bol vrátený okresnému súdu.

Okresný súd vydal vo veci uznesenie č. k. -73 z 12. októbra 2010, ktorým

určil všeobecnú hodnotu dedičstva, proti ktorému sa sťažovateľ odvolal (odvolal sa až

15. apríla 2013, keďže predmetné uznesenie mu bolo doručené až 2. apríla 2013).

V predmetnej veci bolo vydané aj ďalšie uznesenie okresného súdu č. k. -84

z 28. apríla 2011, ktorým okresný súd rozhodol o vyporiadaní dedičstva a jeho nadobudnutí

dedičmi poručiteľa, proti ktorému sťažovateľ taktiež podal odvolanie 13. júna 2011.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozhodol o odvolaniach sťažovateľa

uznesením sp. zn. , , z 30. septembra 2013

tak, že predmetné uznesenia okresného súdu z 12. októbra 2010 a z 28. apríla 2011 zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uznesením č. k. -296

z 2. marca 2015 okresný súd ustanovil znalca na určenie všeobecnej ceny podielu poručiteľa

ku dňu jeho smrti na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom dedičského konania.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu sa sťažovateľ odvolal a o jeho odvolaní rozhodol

odvolací súd uznesením sp. zn. , ,

z 28. januára 2016, ktoré mu bolo doručené 15. februára 2016. Podľa vedomostí sťažovateľa

odvtedy nedošlo vo veci k žiadnemu posunu a zo strany súdu nebol vykonaný žiadny úkon.

Je toho názoru, že okresný súd bol od roku 2011 do roku 2013 a potom v roku 2016

v konaní nečinný, čím porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v .

3. Sťažovateľ v sťažnosti taktiež uviedol, že listom z 19. februára 2015 podal

okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Okresný súd vo svojej

odpovedi z 10. marca 2015 sťažnosť sťažovateľa vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú

a za prieťahy v konaní označil obdobie od vypovedania plnej moci právnym

zástupcom sťažovateľa a následným doručením uznesenia

č. k. -73 z 12. októbra 2010 osobne do rúk sťažovateľa, ktoré bolo

spôsobené vysokým nápadom dedičských vecí a personálnym poddimenzovaním tunajšieho

súdu.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo upravené v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Prešov prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie 5.000 Eur (slovom

päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

4. priznáva trovy právneho zastúpenia 369,30 Eur s DPH

(slovom tristošesťdesiatdeväť eur tridsať centov s DPH), ktoré je Okresný súd Prešov

povinný zaplatiť na účet advokáta do dvoch mesiacov od tohto

rozhodnutia (nálezu).“

5. Ústavnému súdu bolo 29. júna 2017 doručené stanovisko predsedu okresného súdu

sp. zn. , z 21. júna 2017 k sťažnosti sťažovateľa

(súčasťou bolo vyjadrenie vyššej súdnej úradníčky, ktorej je spis pridelený) a chronologický

prehľad priebehu napadnutého konania. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení iba

poukázal na vyjadrenie vyššej súdnej úradníčky k veci s tým, že uviedol, že s týmto

vyjadrením sa stotožňuje, avšak na otázky ústavného súdu, ktoré boli súčasťou výzvy

ústavného súdu z 31. mája 2017 adresovanej okresnému súdu na vyjadrenie sa k sťažnosti,

týkajúce sa napr. skutkovej a právnej zložitosti sporu, prieťahov, ktoré boli podľa názoru

okresného súdu spôsobené sťažovateľom a ktoré boli spôsobené okresným súdom,

neodpovedal a neuviedol ani iné okolnosti, ktoré podľa názoru okresného súdu majú vplyv

na vzniknuté prieťahy v konaní. Vyššia súdna úradníčka vo svojom vyjadrení podrobne

rozpísala celkový priebeh napadnutého konania, avšak k už uvedeným otázkam ústavného

súdu s ohľadom na vznik prieťahov v konaní sa taktiež nevyjadrila.

6. Podaním doručeným ústavnému súdu 10. júla 2017 sa sťažovateľ vyjadril k už

uvedenému stanovisku okresného súdu, v ktorom uviedol, že okresný súd sa v svojom

stanovisku k sťažnosti vyjadril iba k chronologickému priebehu napadnutého konania a aj

z tohto vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že predmetná vec nie je prerokovávaná

bez zbytočných prieťahov, a to ani po podaní jeho sťažnosti z 19. februára 2015 adresovanej

predsedovi súdu.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

8. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom ústavný

súd zistil takýto prehľad priebehu konania:

- 6. október 2008 – doručenie návrhu na začatie dodatočného dedičského konania

okresnému súdu,

- 13. október 2008 – vydané poverenie okresného súdu pre notára ako súdneho

komisára na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva,

- 17. október 2008 – dožiadanie notára na správu katastra,

- 26. január 2009 – doručenie požadovaných listín zo správy katastra notárovi,

- 25. máj 2009 – nariadenie dedičského pojednávania u notára na 9. jún 2009,

- 9. jún 2009 – dedičské pojednávanie bolo odročené – nedošlo k uzavretiu dedičskej

dohody,

- 15. marec 2010 – nariadenie dedičského pojednávania u notára na 30. marec 2010,

- 30. marec 2010 – dedičské pojednávanie (zápisnica),

- 29. apríl 2010 – dožiadanie notára na obecný úrad a na správu katastra,

- 11. máj 2010 – doručenie požadovaných listín zo správy katastra notárovi,

- 13. máj 2010 – doručenie odpovede z obecného úradu notárovi,

- 12. október 2010 – uznesenie okresného súdu č. k. -73 o všeobecnej

cene majetku,

- 28. apríl 2011 – uznesenie okresného súdu č. k. -84 o vyporiadaní

dedičstva,

- 13. jún 2011 – doručenie odvolania dediča proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -84 z 28. apríla 2011 okresnému súdu,

- 21. jún 2011 – výzva spoludedičom na vyjadrenie sa k odvolaniu

,

- 11. júl 2011 – doručenie zrušenia plnej moci udelenej

,

- 12. júl 2011 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní dediča

proti uzneseniu okresného súdu č. k. -84 z 28. apríla

2011,

- 30. december 2011 – spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu – krajský

súd uznesením č. k. -119 z 30. novembra 2011 rozhodol tak, že vec vrátil

okresnému súdu na doplnenie dokazovania na zistenie účinnosti náhradného doručenia

uznesenia č. k. -73 z 12. októbra 2010 ,

- 2. apríl 2012 – pokyn vyššieho súdneho úradníka na zaslanie uznesenia krajského

súdu z 30. novembra 2011 účastníkom konania,

- 2. apríl 2012 – výzva okresného súdu (na účel zistenia

účinnosti náhradného doručenia v zmysle uznesenia krajského súdu),

- 16. apríl 2012 – doručenie odpovede na výzvu okresného súdu

z 2. apríla 2012,

- 22. marec 2013 – pokyn vyššieho súdneho úradníka na doručenie uznesenia

okresného súdu č. k. -73 z 12. októbra 2010 priamo

, keďže z odpovede vyplýva, že v čase doručovania tohto

uznesenia sa na adrese, na ktorú sa mu uznesenie doručovalo, nezdržiaval, a preto nemohlo

byť náhradné doručenie právne účinné,

- 15. apríl 2013 – doručenie odvolania dediča proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -73 z 12. októbra 2010,

- 22. apríl 2013 – výzva spoludedičom na vyjadrenie k odvolaniu

,

- 15. máj 2013 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach

dediča proti uzneseniam okresného súdu č. k. -84

z 28. apríla 2011 a č. k. -73 z 12. októbra 2010,

- 31. október 2013 – spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu – krajský súd

prvým výrokom svojho uznesenia sp. zn. , ,

z 30. septembra 2013 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. -73

z 12. októbra 2010 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a druhým výrokom tohto

svojho uznesenia zrušil tiež uznesenie okresného súdu č. k. -84 z 28. apríla

2011 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že uznesenie o všeobecnej

cene majetku a čistej hodnote dedičstva považoval za predčasné a nesprávne a uviedol,

že úlohou okresného súdu bude zistiť všeobecnú hodnotu majetku vzhľadom na námietky

dedičov postupom podľa a v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) a vzhľadom na nedostatočne a nesprávne zistenú

všeobecnú cenu majetku krajský súd považoval aj uznesenie o vyporiadaní dedičstva

za predčasné,

- 31. október 2013 – pokyn vyššieho súdneho úradníka na zaslanie uznesenia

krajského súdu z 30. septembra 2013 účastníkom konania,

- 7. november 2013 – dožiadanie notára na správu katastra,

- 10. január 2014 – dožiadanie notára na Slovenský pozemkový fond a okresný súd,

- 8. január 2014 – doručenie požadovaných listín zo správy katastra notárovi,

- 13. január 2014 – nariadenie dedičského pojednávania u notára na 17. február 2014,

- 20. január 2014 – doručenie odpovede Slovenského pozemkového fondu notárovi,

- 17. február 2014 – dedičské pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu

existencie sporu s určením všeobecnej ceny nehnuteľností patriacich do dedičstva

a neprítomnosti všetkých dedičov na pojednávaní,

- 20. február 2014 - dožiadanie notára na Slovenský pozemkový fond a predloženie

spisu okresnému súdu na účel ustanovenia znalca na určenie hodnoty nehnuteľností,

- 27. február 2014 – pokyn vyššieho súdneho úradníka na vrátenie konceptov

uznesení o ustanovení znalcov vypracovaných notárom z dôvodu ich doplnenia a zmeny

z dôvodu, že je potrebné, aby dedičia zložili aj preddavok na trovy znaleckého dokazovania,

keďže sa nevedia dohodnúť, a teda znalecké dokazovanie je ich v záujme,

- 28. február 2014 – doručenie odpovede Slovenského pozemkového fondu notárovi,

- 5. marca 2014 – oznámenie notára znalcom, že budú ustanovení na vypracovanie

znaleckých posudkov (notár od znalcov zároveň zisťoval približnú výšku odmeny

za vypracovanie znaleckého posudku),

- 10. jún 2014 – uznesenia okresného súdu o ustanovení znalcov

č. k. -254 (znalec ), č. k. -255 (znalec

), č. k. -256 (znalec ) vydané

vyšším súdnym úradníkom,

- 23. jún 2014 – doručenie odvolania dedičky proti

uzneseniam okresného súdu č. k. -254 z 10. júna 2014,

č. k. -255 z 10. júna 2014 a č. k. -256 z 10. júna 2014,

- 7. júl 2014 – pokyn vyššieho súdneho úradníka na zaslanie spisu notárke

na vyjadrenie k odvolaniu dedičky ,

- 22. júl 2014 – doručenie vyjadrenia notárky k odvolaniu dedičky

,

- 11. august 2014 – výzva spoludedičom na vyjadrenie sa k odvolaniu dedičky

,

- 17. september 2014 – predloženie znaleckého posudku od znalca ,

- 24. september 2014 – spis bol predložený krajskému súdu na účel rozhodnutia

o odvolaní dedičky proti uzneseniam okresného súdu

č. k. -254 z 10. júna 2014, č. k. -255 z 10. júna 2014

a č. k. -256 z 10. júna 2014,

- 18. december 2014 – spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu – krajský

súd uznesením č. k. , a z 2. decembra 2014

rozhodol o vrátení veci okresnému súdu na postup podľa (odvolanie bolo

totiž podané jednou z dedičiek a smerovalo proti uzneseniam, ktoré boli vydané vyšším

súdnym úradníkom, proti ktorým odvolanie nie je prípustné podľa § 202 ods. 3 písm. a)

, a teda podľa sa tieto uznesenia podaním odvolania zrušili a vo veci

musí opätovne rozhodnúť sudca),

- 22. december 2014 – pokyn vyššieho súdneho úradníka na zaslanie uznesenia

krajského súdu účastníkom konania (odoslané 22. januára 2015),

- 2. marec 2015 – uznesenia okresného súdu vydané sudcom v súlade s postupom

podľa – č. k. -296 o ustanovení znalca ,

č. k. -299 o ustanovení znalca ,

č. k. -302 o ustanovení znalca ,

- 31. marec 2015 – doručenie odvolaní dediča proti uzneseniam

okresného súdu č. k. -296 z 2. marca 2015, č. k. -299

z 2. marca 2015, č. k. -302 z 2. marca 2015 (proti výrokom o povinnosti

zložiť preddavky na trovy znaleckého dokazovania),

- 2. júl 2015 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaniach dediča podaných proti uzneseniam okresného súdu

č. k. -296 z 2. marca 2015, č. k. -299 z 2. marca 2015,

č. k. -302 z 2. marca 2015 (proti výrokom o povinnosti zložiť preddavky

na trovy znaleckého dokazovania),

- 8. február 2016 – spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu – krajský súd

uznesením č. k. , a z 28. januára 2016

rozhodol o potvrdení uznesení okresného súdu č. k. -296 z 2. marca 2015,

č. k. -299 z 2. marca 2015 a č. k. -302 z 2. marca 2015

v napadnutej časti výrokov o povinnosti dedičov zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania,

- 9. február 2016 – pokyn vyššieho súdneho úradníka na doručenie uznesenia

krajského súdu účastníkom konania,

- 15. apríla 2016 – oznámenie sudkyne , ktorej bola vec

pridelená, o skutočnostiach, pre ktoré by mala byť vylúčená z rozhodovania vo veci,

predsedovi okresného súdu (doručená predsedovi okresného súdu 26. apríla 2016),

- 9. máj 2016 – opatrenie predsedu okresného súdu o odňatí veci sudkyni

JUDr. Sylvii Szabadošovej a jej pridelení náhodným výberom inému sudcovi registra „D“,

- 27. jún 2016 – doručenie znaleckého posudku od znalca ,

- 3. august 2016 – doručenie žiadosti znalca okresnému

súdu o zaujatie stanoviska k ďalšiemu postupu a tiež jeho oznámenia, že dodatočne zistil, že

nie je príslušný na stanovenie hodnoty určitých pozemkov,

- 8. november 2016 – predloženie spisu sp. zn. znalcom

okresnému súdu,

- 1. február 2017 – stanovisko okresného súdu k žiadosti znalca

doručenej okresnému súdu 3. augusta 2016,

- 1. február 2017 – uznesenie okresného súdu č. k. -338 o ustanovení

znalca (na ocenenie nehnuteľností – pozemkov, pri ktorých bolo dodatočne

zistené, že nemohli byť ocenené znalcom ),

- 5. máj 2017 – doručenie znaleckého posudku od okresnému súdu,

- 12. jún 2017 – pokyn vyššieho súdneho úradníka na výzvu pre znalca

, aby sa vyjadril k prípisu okresného súdu z 1. februára 2017, ktorý mu bol

doručený 14. februára 2017.

III.

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. K namietanému porušeniu sťažovateľom

označeného základného práva malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z účinného do 30. júna

2016, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety ,

podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca bol podľa § 117 ods. 1 druhej

vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania

a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývala z § 119

ods. 1 , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

V súčasnosti táto povinnosť v prípade konaní o dedičstve vychádza z Civilného

mimosporového poriadku účinného od 1. júla 2016 (ďalej aj „CMP“), podľa čl. 12 ktorého

súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Princíp procesnej ekonómie tak aj v konaní

o dedičstve smeruje k tomu, aby v ňom nedochádzalo k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

14.1 Ústavný súd v súlade s , podľa ktorého konania o dedičstve

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších

predpisov, hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho jednotlivé procesné

úkony podľa ustanovení , keďže napadnuté konanie

o dedičstve sa začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného mimosporového

poriadku.

15. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

17. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

napadnuté konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. je konaním

o návrhu na uskutočnenie dodatočného dedičského konania v prípade zistenia

novoobjaveného majetku po poručiteľovi. Tieto konania tvoria bežnú súčasť dedičskej

agendy všeobecných súdov, a teda nemožno ich považovať za právne zložité. Napadnuté

konanie vykazuje určitú mieru faktickej zložitosti vzhľadom na meniaci sa rozsah majetku

po začatí predmetného dedičského konania, a taktiež vzhľadom na existenciu sporu medzi

dedičmi s ohľadom na hodnoty majetku, čo si vyžiadalo potrebu nariadenia znaleckého

dokazovania v tomto konaní a mohlo viesť čiastočne k jeho predĺženiu.

18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval priebeh napadnutého

konania, bolo správanie sa sťažovateľa ako účastníka konania. Ústavný súd v súvislosti

s posudzovaním napadnutého konania podľa tohto kritéria po vykonaní zistení zo spisu

okresného súdu sp. zn. uvádza, že na strane sťažovateľa nezistil

významnejšiu skutočnosť, ktorá mohla výrazným spôsobom prispieť k predĺženiu

doterajšieho priebehu konania. Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom

konaní vyplýva, že sťažovateľ v napadnutom konaní uplatňujúc svoje procesné práva

tým, že podával odvolania proti viacerým rozhodnutiam okresného súdu, napr. podanie

odvolaní zo strany sťažovateľa 31. marca 2015 proti výrokom uznesení okresného súdu

č. k. -296 z 2. marca 2015, č. k. -299 z 2. marca 2015

a č. k. -302 z 2. marca 2015, ktorými bola dedičom uložená povinnosť

zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania (o ktorých krajský súd rozhodol

uznesením z 9. apríla 2013 tak, že predmetné uznesenia okresného súdu v napadnutej časti

ich výrokov o povinnosti dedičov zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania ako

vecne správne potvrdil), čiastočne prispel k predĺženiu napadnutého konania, keďže okresný

súd mohol v konaní pokračovať až po vrátení spisu z krajského súdu 8. februára 2016.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej v dôsledku

uplatnenia procesných práv účastníkom konania nenesie zodpovednosť za predĺženie

konania oprávnená osoba ani zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať štátnemu

orgánu konajúcemu vo veci (, ). V súlade s touto judikatúrou

preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnenom procesnom práve

(v súvislosti s jeho odvolaniami proti uzneseniam okresného súdu č. k. -296

z 2. marca 2015, č. k. -299 z 2. marca 2015, č. k. -302

z 2. marca 2015) ústavný súd zohľadnil pri posúdení postupu okresného súdu a následne aj

v súvislosti s rozhodovaním o primeranom finančnom zadosťučinení.

19. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu vrátane postupu notára ako

súdneho komisára v konaní, pretože úkony súdneho komisára v konaní o dedičstve sú

úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie

zodpovednosť všeobecný súd ().

19.1 Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že

napadnuté konanie, ktoré sa začalo doručením návrhu jedného z dedičov na dodatočné

dedičské prejednanie novoobjaveného dedičstva okresnému súdu 6. októbra 2008,

sa vyznačuje obdobiami úplnej a zároveň neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu,

resp. notára ako súdneho komisára vykonávajúceho potrebné úkony vo veci prejednania

dedičstva, ktoré viedli k vzniku prieťahov v konaní. Konkrétne ide o obdobie od 9. júna

2009 (t. j. od odročenia dedičského pojednávania uskutočneného v uvedený deň)

do 15. marca 2010 (t. j. do nariadenia dedičského pojednávania u notára na 30. marec 2010)

v trvaní viac ako 9 mesiacov a tiež o obdobie od 16. apríla 2012 (t. j. od doručenia

odpovede na výzvu okresného súdu z 2. apríla 2012) do 22. marca 2013

(t. j. do vydania pokynu vyššieho súdneho úradníka na doručenie uznesenia okresného súdu

č. k. -73 z 12. októbra 2010 dedičovi ,

t. j. sťažovateľovi) v trvaní viac ako 11 mesiacov.

19.2 Okrem týchto období, počas ktorých okresný súd, resp. notár, v napadnutom

konaní nevykonal žiadny procesný úkon, bolo napadnuté konanie poznačené aj

neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu, resp. notára, v dôsledku ktorej

vznikli taktiež zbytočné prieťahy v konaní.

19.3 Zjavná nesústredenosť okresného súdu sa prejavila napríklad vtedy, keď

okresný súd predložil spis krajskému súdu s cieľom rozhodnúť o odvolaní dedičky

proti uzneseniam okresného súdu z 10. júna 2014, ktorými boli

v konaní ustanovení znalci, namiesto toho, aby postupoval správne, t. j. v súlade s § 374

ods. 4 , v zmysle ktorého sa odvolaním napadnuté uznesenia okresného súdu vydané

vyšším súdnym úradníkom podaním odvolania zrušili a vo veci musí opätovne rozhodnúť

sudca, keďže išlo o uznesenia, proti ktorým nebolo prípustné odvolanie podľa § 202 ods. 3

písm. a) . S poukazom na už uvedený postup podľa bol spis

z krajského súdu vrátený okresnému súdu bez rozhodnutia o predmetnom odvolaní.

19.4 Za neefektívny možno považovať postup okresného súdu v súvislosti

s predčasným predložením spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní dediča

proti uzneseniu okresného súdu č. k. -84 z 28. apríla 2011

o vyporiadaní dedičstva, keďže krajský súd vec okresnému súdu vrátil na doplnenie

dokazovania na zistenie účinnosti náhradného doručenia uznesenia okresného súdu

č. k. -73 z 12. októbra 2010. Za najvýraznejší prejav neefektívnej činnosti

okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd nepochybne považuje zrušenie uznesení

okresného súdu č. k. -73 z 12. októbra 2010 a č. k. -84

z 28. apríla 2011 uznesením krajského súdu sp. zn. , ,

z 30. septembra 2013, a to z dôvodu, že krajský súd považoval uznesenie

okresného súdu č. k. -73 z 12. októbra 2010 o všeobecnej cene

majetku za predčasné a nesprávne. Vzhľadom na nedostatočne a nesprávne zistenú

všeobecnú cenu majetku krajský súd považoval za predčasné aj uznesenie okresného súdu

č. k. -84 z 28. apríla 2011 o vyporiadaní dedičstva.

19.5 Ústavný súd ako neefektívny hodnotí taktiež postup okresného súdu v súvislosti

s nariadením znaleckého dokazovania vo veci vzhľadom na to, že aj napriek tomu, že

uznesenia, ktorými bolo znalecké dokazovanie v konaní nariadené (uznesenia okresného

súdu č. k. -296 z 2. marca 2015, č. k. -299 z 2. marca 2015

a č. k. -302 z 2. marca 2015), nadobudli právoplatnosť 22. februára 2016

a ustanoveným znalcom bola týmito uzneseniami uložená povinnosť na predloženie

vypracovaného znaleckého posudku okresnému súdu v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti

uznesenia, k predloženiu všetkých znaleckých posudkov okresnému súdu zo strany

ustanovených znalcov dosiaľ nedošlo.

20. S poukazom na už uvedený nesústredený a neefektívny postup okresného súdu

a na už uvedené obdobia jeho neodôvodnenej nečinnosti v napadnutom konaní, v dôsledku

ktorej nie je predmetné konanie ani po viac ako ôsmich rokoch od začatia konania

právoplatne skončené, neostávalo ústavnému súdu nič iné len konštatovať, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva podľa čl. 48

ods. 2 .

IV.

21. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

22. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu bolo porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

23. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

24. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

25. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €,

čo odôvodnil tým, že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádza, spôsobila materiálnu

a aj nemateriálnu ujmu nielen jemu, ale aj celej jeho rodine. Sústavné súdne prieťahy

spôsobili zhoršenie zdravotného stavu sťažovateľa.

26. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Pri určení finančného zadosťučinenia

ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva

so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

27. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc zároveň do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ústavný súd

považoval priznanie sumy 1 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

28. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

29. Ústavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním v konaní o jeho sťažnosti. Úhradu trov konania mu ústavný súd priznal za

dva uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti)

vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), pričom pri rozhodovaní o priznaní trov konania ústavný súd

v prípade úkonu prevzatia a prípravy zastúpenia vychádzal z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €, keďže

išlo o úkon právnej služby vykonaný v roku 2016, a sťažovateľovi priznal odmenu

za uvedený úkon právnej služby v sume 143 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

za tento úkon právnej služby v sume 8,58 €, čo spolu predstavuje sumu 151,58 €. V prípade

úkonu podania sťažnosti ústavný súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €, keďže išlo o úkon

právnej služby vykonaný v roku 2017 a sťažovateľovi priznal odmenu za tento úkon právnej

služby v sume 147,33 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za tento úkon právnej služby

v sume 8,84 €, čo spolu predstavuje sumu 156,17 €. Vzhľadom na to, že ústavný súd

považoval za preukázané, že právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

priznanú úhradu trov zvýšil o daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, a teda

sťažovateľovi priznal úhradu trov v celkovej sume 369,30 €.

30. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s zákona

č. v znení neskorších predpisov).

31. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1 . augusta 2017