Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 340/2017
PDF · 289.74 KB
No categories available
III. ÚS 340/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2017 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika
v konaní o sťažnosti , zastúpeného advokátom
Mgr. Miroslavom Balážom, Sládkovičova 8, Prešov, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod sp. zn. 26 D 2246/2008, takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 26 D 2246/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 26 D 2246/2008
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €
(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť trovy
právneho zastúpenia v sume 369,30 € (slovom tristošesťdesiatdeväť eur a tridsať centov)
na účet advokáta Mgr. Miroslava Baláža, Sládkovičova 8, Prešov, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 340/2017-8 zo 16. mája 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie
sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 D 2246/2008 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že konanie o dedičstve sa začalo v roku 2008,
avšak až v roku 2010 došlo k prvému prejednaniu dedičskej veci u notára. Vzhľadom na to,
že zo strany dedičov nedošlo k dohode, celý spisový materiál bol vrátený okresnému súdu.
Okresný súd vydal vo veci uznesenie č. k. 26 D 2246/2008-73 z 12. októbra 2010, ktorým
určil všeobecnú hodnotu dedičstva, proti ktorému sa sťažovateľ odvolal (odvolal sa až
15. apríla 2013, keďže predmetné uznesenie mu bolo doručené až 2. apríla 2013).
V predmetnej veci bolo vydané aj ďalšie uznesenie okresného súdu č. k. 26 D 2246/2008-84
z 28. apríla 2011, ktorým okresný súd rozhodol o vyporiadaní dedičstva a jeho nadobudnutí
dedičmi poručiteľa, proti ktorému sťažovateľ taktiež podal odvolanie 13. júna 2011.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozhodol o odvolaniach sťažovateľa
uznesením sp. zn. 21 CoD 2/2013, 21 CoD 4/2013, 21 CoD 5/2013 z 30. septembra 2013
tak, že predmetné uznesenia okresného súdu z 12. októbra 2010 a z 28. apríla 2011 zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uznesením č. k. 26 D/2246/2008-296
z 2. marca 2015 okresný súd ustanovil znalca na určenie všeobecnej ceny podielu poručiteľa
ku dňu jeho smrti na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom dedičského konania.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu sa sťažovateľ odvolal a o jeho odvolaní rozhodol
odvolací súd uznesením sp. zn. 19 CoD 4/2015, 19 CoD 5/2015, 19 CoD 6/2015
z 28. januára 2016, ktoré mu bolo doručené 15. februára 2016. Podľa vedomostí sťažovateľa
odvtedy nedošlo vo veci k žiadnemu posunu a zo strany súdu nebol vykonaný žiadny úkon.
Je toho názoru, že okresný súd bol od roku 2011 do roku 2013 a potom v roku 2016
v konaní nečinný, čím porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy.
3. Sťažovateľ v sťažnosti taktiež uviedol, že listom z 19. februára 2015 podal
okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Okresný súd vo svojej
odpovedi z 10. marca 2015 sťažnosť sťažovateľa vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú
a za prieťahy v konaní označil obdobie od vypovedania plnej moci právnym
zástupcom sťažovateľa a následným doručením uznesenia
č. k. 26 D 2246/2008-73 z 12. októbra 2010 osobne do rúk sťažovateľa, ktoré bolo
spôsobené vysokým nápadom dedičských vecí a personálnym poddimenzovaním tunajšieho
súdu.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné právo upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 26D/2246/2008
porušené bolo.
2. Okresnému súdu Prešov prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva finančné zadosťučinenie 5.000 Eur (slovom
päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).
4. priznáva trovy právneho zastúpenia 369,30 Eur s DPH
(slovom tristošesťdesiatdeväť eur tridsať centov s DPH), ktoré je Okresný súd Prešov
povinný zaplatiť na účet advokáta do dvoch mesiacov od tohto
rozhodnutia (nálezu).“
5. Ústavnému súdu bolo 29. júna 2017 doručené stanovisko predsedu okresného súdu
sp. zn. 1 SprO 1127/2017, SprU 3005/2017 z 21. júna 2017 k sťažnosti sťažovateľa
(súčasťou bolo vyjadrenie vyššej súdnej úradníčky, ktorej je spis pridelený) a chronologický
prehľad priebehu napadnutého konania. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení iba
poukázal na vyjadrenie vyššej súdnej úradníčky k veci s tým, že uviedol, že s týmto
vyjadrením sa stotožňuje, avšak na otázky ústavného súdu, ktoré boli súčasťou výzvy
ústavného súdu z 31. mája 2017 adresovanej okresnému súdu na vyjadrenie sa k sťažnosti,
týkajúce sa napr. skutkovej a právnej zložitosti sporu, prieťahov, ktoré boli podľa názoru
okresného súdu spôsobené sťažovateľom a ktoré boli spôsobené okresným súdom,
neodpovedal a neuviedol ani iné okolnosti, ktoré podľa názoru okresného súdu majú vplyv
na vzniknuté prieťahy v konaní. Vyššia súdna úradníčka vo svojom vyjadrení podrobne
rozpísala celkový priebeh napadnutého konania, avšak k už uvedeným otázkam ústavného
súdu s ohľadom na vznik prieťahov v konaní sa taktiež nevyjadrila.
6. Podaním doručeným ústavnému súdu 10. júla 2017 sa sťažovateľ vyjadril k už
uvedenému stanovisku okresného súdu, v ktorom uviedol, že okresný súd sa v svojom
stanovisku k sťažnosti vyjadril iba k chronologickému priebehu napadnutého konania a aj
z tohto vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že predmetná vec nie je prerokovávaná
bez zbytočných prieťahov, a to ani po podaní jeho sťažnosti z 19. februára 2015 adresovanej
predsedovi súdu.
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že
od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
8. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom ústavný
súd zistil takýto prehľad priebehu konania:
- 6. október 2008 – doručenie návrhu na začatie dodatočného dedičského konania
okresnému súdu,
- 13. október 2008 – vydané poverenie okresného súdu pre notára ako súdneho
komisára na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva,
- 17. október 2008 – dožiadanie notára na správu katastra,
- 26. január 2009 – doručenie požadovaných listín zo správy katastra notárovi,
- 25. máj 2009 – nariadenie dedičského pojednávania u notára na 9. jún 2009,
- 9. jún 2009 – dedičské pojednávanie bolo odročené – nedošlo k uzavretiu dedičskej
dohody,
- 15. marec 2010 – nariadenie dedičského pojednávania u notára na 30. marec 2010,
- 30. marec 2010 – dedičské pojednávanie (zápisnica),
- 29. apríl 2010 – dožiadanie notára na obecný úrad a na správu katastra,
- 11. máj 2010 – doručenie požadovaných listín zo správy katastra notárovi,
- 13. máj 2010 – doručenie odpovede z obecného úradu notárovi,
- 12. október 2010 – uznesenie okresného súdu č. k. 26 D 2246/2008-73 o všeobecnej
cene majetku,
- 28. apríl 2011 – uznesenie okresného súdu č. k. 26 D 2246/2008-84 o vyporiadaní
dedičstva,
- 13. jún 2011 – doručenie odvolania dediča proti uzneseniu
okresného súdu č. k. 26 D 2246/2008-84 z 28. apríla 2011 okresnému súdu,
- 21. jún 2011 – výzva spoludedičom na vyjadrenie sa k odvolaniu
,
- 11. júl 2011 – doručenie zrušenia plnej moci udelenej
,
- 12. júl 2011 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní dediča
proti uzneseniu okresného súdu č. k. 26 D 2246/2008-84 z 28. apríla
2011,
- 30. december 2011 – spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu – krajský
súd uznesením č. k. 6 CoD 5/2011-119 z 30. novembra 2011 rozhodol tak, že vec vrátil
okresnému súdu na doplnenie dokazovania na zistenie účinnosti náhradného doručenia
uznesenia č. k. 26 D 2246/2008-73 z 12. októbra 2010 ,
- 2. apríl 2012 – pokyn vyššieho súdneho úradníka na zaslanie uznesenia krajského
súdu z 30. novembra 2011 účastníkom konania,
- 2. apríl 2012 – výzva okresného súdu (na účel zistenia
účinnosti náhradného doručenia v zmysle uznesenia krajského súdu),
- 16. apríl 2012 – doručenie odpovede na výzvu okresného súdu
z 2. apríla 2012,
- 22. marec 2013 – pokyn vyššieho súdneho úradníka na doručenie uznesenia
okresného súdu č. k. 26 D 2246/2008-73 z 12. októbra 2010 priamo
, keďže z odpovede vyplýva, že v čase doručovania tohto
uznesenia sa na adrese, na ktorú sa mu uznesenie doručovalo, nezdržiaval, a preto nemohlo
byť náhradné doručenie právne účinné,
- 15. apríl 2013 – doručenie odvolania dediča proti uzneseniu
okresného súdu č. k. 26 D 2246/2008-73 z 12. októbra 2010,
- 22. apríl 2013 – výzva spoludedičom na vyjadrenie k odvolaniu
,
- 15. máj 2013 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach
dediča proti uzneseniam okresného súdu č. k. 26 D 2246/2008-84
z 28. apríla 2011 a č. k. 26 D 2246/2008-73 z 12. októbra 2010,
- 31. október 2013 – spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu – krajský súd
prvým výrokom svojho uznesenia sp. zn. 21 CoD 2/2013, 21 CoD 4/2013, 21 CoD 5/2013
z 30. septembra 2013 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 26 D 2246/2008-73
z 12. októbra 2010 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a druhým výrokom tohto
svojho uznesenia zrušil tiež uznesenie okresného súdu č. k. 26 D 2246/2008-84 z 28. apríla
2011 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že uznesenie o všeobecnej
cene majetku a čistej hodnote dedičstva považoval za predčasné a nesprávne a uviedol,
že úlohou okresného súdu bude zistiť všeobecnú hodnotu majetku vzhľadom na námietky
dedičov postupom podľa § 175o ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) a vzhľadom na nedostatočne a nesprávne zistenú
všeobecnú cenu majetku krajský súd považoval aj uznesenie o vyporiadaní dedičstva
za predčasné,
- 31. október 2013 – pokyn vyššieho súdneho úradníka na zaslanie uznesenia
krajského súdu z 30. septembra 2013 účastníkom konania,
- 7. november 2013 – dožiadanie notára na správu katastra,
- 10. január 2014 – dožiadanie notára na Slovenský pozemkový fond a okresný súd,
- 8. január 2014 – doručenie požadovaných listín zo správy katastra notárovi,
- 13. január 2014 – nariadenie dedičského pojednávania u notára na 17. február 2014,
- 20. január 2014 – doručenie odpovede Slovenského pozemkového fondu notárovi,
- 17. február 2014 – dedičské pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu
existencie sporu s určením všeobecnej ceny nehnuteľností patriacich do dedičstva
a neprítomnosti všetkých dedičov na pojednávaní,
- 20. február 2014 - dožiadanie notára na Slovenský pozemkový fond a predloženie
spisu okresnému súdu na účel ustanovenia znalca na určenie hodnoty nehnuteľností,
- 27. február 2014 – pokyn vyššieho súdneho úradníka na vrátenie konceptov
uznesení o ustanovení znalcov vypracovaných notárom z dôvodu ich doplnenia a zmeny
z dôvodu, že je potrebné, aby dedičia zložili aj preddavok na trovy znaleckého dokazovania,
keďže sa nevedia dohodnúť, a teda znalecké dokazovanie je ich v záujme,
- 28. február 2014 – doručenie odpovede Slovenského pozemkového fondu notárovi,
- 5. marca 2014 – oznámenie notára znalcom, že budú ustanovení na vypracovanie
znaleckých posudkov (notár od znalcov zároveň zisťoval približnú výšku odmeny
za vypracovanie znaleckého posudku),
- 10. jún 2014 – uznesenia okresného súdu o ustanovení znalcov
č. k. 26 D 2246/2008-254 (znalec ), č. k. 26 D 2246/2008-255 (znalec
), č. k. 26 D 2246/2008-256 (znalec ) vydané
vyšším súdnym úradníkom,
- 23. jún 2014 – doručenie odvolania dedičky proti
uzneseniam okresného súdu č. k. 26 D 2246/2008-254 z 10. júna 2014,
č. k. 26 D 2246/2008-255 z 10. júna 2014 a č. k. 26 D 2246/2008-256 z 10. júna 2014,
- 7. júl 2014 – pokyn vyššieho súdneho úradníka na zaslanie spisu notárke
na vyjadrenie k odvolaniu dedičky ,
- 22. júl 2014 – doručenie vyjadrenia notárky k odvolaniu dedičky
,
- 11. august 2014 – výzva spoludedičom na vyjadrenie sa k odvolaniu dedičky
,
- 17. september 2014 – predloženie znaleckého posudku od znalca ,
- 24. september 2014 – spis bol predložený krajskému súdu na účel rozhodnutia
o odvolaní dedičky proti uzneseniam okresného súdu
č. k. 26 D 2246/2008-254 z 10. júna 2014, č. k. 26 D 2246/2008-255 z 10. júna 2014
a č. k. 26 D 2246/2008-256 z 10. júna 2014,
- 18. december 2014 – spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu – krajský
súd uznesením č. k. 19 CoD 3/2014, 19 CoD 4/2014 a 19 CoD 5/2014 z 2. decembra 2014
rozhodol o vrátení veci okresnému súdu na postup podľa § 374 ods. 4 OSP (odvolanie bolo
totiž podané jednou z dedičiek a smerovalo proti uzneseniam, ktoré boli vydané vyšším
súdnym úradníkom, proti ktorým odvolanie nie je prípustné podľa § 202 ods. 3 písm. a)
OSP, a teda podľa § 374 ods. 4 OSP sa tieto uznesenia podaním odvolania zrušili a vo veci
musí opätovne rozhodnúť sudca),
- 22. december 2014 – pokyn vyššieho súdneho úradníka na zaslanie uznesenia
krajského súdu účastníkom konania (odoslané 22. januára 2015),
- 2. marec 2015 – uznesenia okresného súdu vydané sudcom v súlade s postupom
podľa § 374 ods. 4 OSP – č. k. 26 D 2246/2008-296 o ustanovení znalca ,
č. k. 26 D 2246/2008-299 o ustanovení znalca ,
č. k. 26 D 2246/2008-302 o ustanovení znalca ,
- 31. marec 2015 – doručenie odvolaní dediča proti uzneseniam
okresného súdu č. k. 26 D 2246/2008-296 z 2. marca 2015, č. k. 26 D 2246/2008-299
z 2. marca 2015, č. k. 26 D 2246/2008-302 z 2. marca 2015 (proti výrokom o povinnosti
zložiť preddavky na trovy znaleckého dokazovania),
- 2. júl 2015 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaniach dediča podaných proti uzneseniam okresného súdu
č. k. 26 D 2246/2008-296 z 2. marca 2015, č. k. 26 D 2246/2008-299 z 2. marca 2015,
č. k. 26 D 2246/2008-302 z 2. marca 2015 (proti výrokom o povinnosti zložiť preddavky
na trovy znaleckého dokazovania),
- 8. február 2016 – spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu – krajský súd
uznesením č. k. 19 CoD 4/2015, 19 CoD 5/2015 a 19 CoD 6/2015 z 28. januára 2016
rozhodol o potvrdení uznesení okresného súdu č. k. 26 D 2246/2008-296 z 2. marca 2015,
č. k. 26 D 2246/2008-299 z 2. marca 2015 a č. k. 26 D 2246/2008-302 z 2. marca 2015
v napadnutej časti výrokov o povinnosti dedičov zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania,
- 9. február 2016 – pokyn vyššieho súdneho úradníka na doručenie uznesenia
krajského súdu účastníkom konania,
- 15. apríla 2016 – oznámenie sudkyne , ktorej bola vec
pridelená, o skutočnostiach, pre ktoré by mala byť vylúčená z rozhodovania vo veci,
predsedovi okresného súdu (doručená predsedovi okresného súdu 26. apríla 2016),
- 9. máj 2016 – opatrenie predsedu okresného súdu o odňatí veci sudkyni
JUDr. Sylvii Szabadošovej a jej pridelení náhodným výberom inému sudcovi registra „D“,
- 27. jún 2016 – doručenie znaleckého posudku od znalca ,
- 3. august 2016 – doručenie žiadosti znalca okresnému
súdu o zaujatie stanoviska k ďalšiemu postupu a tiež jeho oznámenia, že dodatočne zistil, že
nie je príslušný na stanovenie hodnoty určitých pozemkov,
- 8. november 2016 – predloženie spisu sp. zn. 26 D 2246/2008 znalcom
okresnému súdu,
- 1. február 2017 – stanovisko okresného súdu k žiadosti znalca
doručenej okresnému súdu 3. augusta 2016,
- 1. február 2017 – uznesenie okresného súdu č. k. 26 D 2246/2008-338 o ustanovení
znalca (na ocenenie nehnuteľností – pozemkov, pri ktorých bolo dodatočne
zistené, že nemohli byť ocenené znalcom ),
- 5. máj 2017 – doručenie znaleckého posudku od okresnému súdu,
- 12. jún 2017 – pokyn vyššieho súdneho úradníka na výzvu pre znalca
, aby sa vyjadril k prípisu okresného súdu z 1. februára 2017, ktorý mu bol
doručený 14. februára 2017.
III.
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. K namietanému porušeniu sťažovateľom
označeného základného práva malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
14. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 OSP účinného do 30. júna
2016, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali
tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP,
podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca bol podľa § 117 ods. 1 druhej
vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania
a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývala z § 119
ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
V súčasnosti táto povinnosť v prípade konaní o dedičstve vychádza z Civilného
mimosporového poriadku účinného od 1. júla 2016 (ďalej aj „CMP“), podľa čl. 12 ktorého
súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Princíp procesnej ekonómie tak aj v konaní
o dedičstve smeruje k tomu, aby v ňom nedochádzalo k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
14.1 Ústavný súd v súlade s § 396 ods. 1 CMP, podľa ktorého konania o dedičstve
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov, hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho jednotlivé procesné
úkony podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, keďže napadnuté konanie
o dedičstve sa začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného mimosporového
poriadku.
15. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07)
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
17. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
napadnuté konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 26 D 2246/2008 je konaním
o návrhu na uskutočnenie dodatočného dedičského konania v prípade zistenia
novoobjaveného majetku po poručiteľovi. Tieto konania tvoria bežnú súčasť dedičskej
agendy všeobecných súdov, a teda nemožno ich považovať za právne zložité. Napadnuté
konanie vykazuje určitú mieru faktickej zložitosti vzhľadom na meniaci sa rozsah majetku
po začatí predmetného dedičského konania, a taktiež vzhľadom na existenciu sporu medzi
dedičmi s ohľadom na hodnoty majetku, čo si vyžiadalo potrebu nariadenia znaleckého
dokazovania v tomto konaní a mohlo viesť čiastočne k jeho predĺženiu.
18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval priebeh napadnutého
konania, bolo správanie sa sťažovateľa ako účastníka konania. Ústavný súd v súvislosti
s posudzovaním napadnutého konania podľa tohto kritéria po vykonaní zistení zo spisu
okresného súdu sp. zn. 26 D 2246/2008 uvádza, že na strane sťažovateľa nezistil
významnejšiu skutočnosť, ktorá mohla výrazným spôsobom prispieť k predĺženiu
doterajšieho priebehu konania. Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom
konaní vyplýva, že sťažovateľ v napadnutom konaní uplatňujúc svoje procesné práva
tým, že podával odvolania proti viacerým rozhodnutiam okresného súdu, napr. podanie
odvolaní zo strany sťažovateľa 31. marca 2015 proti výrokom uznesení okresného súdu
č. k. 26 D 2246/2008-296 z 2. marca 2015, č. k. 26 D 2246/2008-299 z 2. marca 2015
a č. k. 26 D 2246/2008-302 z 2. marca 2015, ktorými bola dedičom uložená povinnosť
zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania (o ktorých krajský súd rozhodol
uznesením z 9. apríla 2013 tak, že predmetné uznesenia okresného súdu v napadnutej časti
ich výrokov o povinnosti dedičov zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania ako
vecne správne potvrdil), čiastočne prispel k predĺženiu napadnutého konania, keďže okresný
súd mohol v konaní pokračovať až po vrátení spisu z krajského súdu 8. februára 2016.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej v dôsledku
uplatnenia procesných práv účastníkom konania nenesie zodpovednosť za predĺženie
konania oprávnená osoba ani zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať štátnemu
orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). V súlade s touto judikatúrou
preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnenom procesnom práve
(v súvislosti s jeho odvolaniami proti uzneseniam okresného súdu č. k. 26 D 2246/2008-296
z 2. marca 2015, č. k. 26 D 2246/2008-299 z 2. marca 2015, č. k. 26 D 2246/2008-302
z 2. marca 2015) ústavný súd zohľadnil pri posúdení postupu okresného súdu a následne aj
v súvislosti s rozhodovaním o primeranom finančnom zadosťučinení.
19. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu vrátane postupu notára ako
súdneho komisára v konaní, pretože úkony súdneho komisára v konaní o dedičstve sú
úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie
zodpovednosť všeobecný súd (III. ÚS 47/00).
19.1 Zo spisu okresného súdu sp. zn. 26 D 2246/2008 ústavný súd zistil, že
napadnuté konanie, ktoré sa začalo doručením návrhu jedného z dedičov na dodatočné
dedičské prejednanie novoobjaveného dedičstva okresnému súdu 6. októbra 2008,
sa vyznačuje obdobiami úplnej a zároveň neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu,
resp. notára ako súdneho komisára vykonávajúceho potrebné úkony vo veci prejednania
dedičstva, ktoré viedli k vzniku prieťahov v konaní. Konkrétne ide o obdobie od 9. júna
2009 (t. j. od odročenia dedičského pojednávania uskutočneného v uvedený deň)
do 15. marca 2010 (t. j. do nariadenia dedičského pojednávania u notára na 30. marec 2010)
v trvaní viac ako 9 mesiacov a tiež o obdobie od 16. apríla 2012 (t. j. od doručenia
odpovede na výzvu okresného súdu z 2. apríla 2012) do 22. marca 2013
(t. j. do vydania pokynu vyššieho súdneho úradníka na doručenie uznesenia okresného súdu
č. k. 26 D 2246/2008-73 z 12. októbra 2010 dedičovi ,
t. j. sťažovateľovi) v trvaní viac ako 11 mesiacov.
19.2 Okrem týchto období, počas ktorých okresný súd, resp. notár, v napadnutom
konaní nevykonal žiadny procesný úkon, bolo napadnuté konanie poznačené aj
neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu, resp. notára, v dôsledku ktorej
vznikli taktiež zbytočné prieťahy v konaní.
19.3 Zjavná nesústredenosť okresného súdu sa prejavila napríklad vtedy, keď
okresný súd predložil spis krajskému súdu s cieľom rozhodnúť o odvolaní dedičky
proti uzneseniam okresného súdu z 10. júna 2014, ktorými boli
v konaní ustanovení znalci, namiesto toho, aby postupoval správne, t. j. v súlade s § 374
ods. 4 OSP, v zmysle ktorého sa odvolaním napadnuté uznesenia okresného súdu vydané
vyšším súdnym úradníkom podaním odvolania zrušili a vo veci musí opätovne rozhodnúť
sudca, keďže išlo o uznesenia, proti ktorým nebolo prípustné odvolanie podľa § 202 ods. 3
písm. a) OSP. S poukazom na už uvedený postup podľa § 374 ods. 4 OSP bol spis
z krajského súdu vrátený okresnému súdu bez rozhodnutia o predmetnom odvolaní.
19.4 Za neefektívny možno považovať postup okresného súdu v súvislosti
s predčasným predložením spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní dediča
proti uzneseniu okresného súdu č. k. 26 D 2246/2008-84 z 28. apríla 2011
o vyporiadaní dedičstva, keďže krajský súd vec okresnému súdu vrátil na doplnenie
dokazovania na zistenie účinnosti náhradného doručenia uznesenia okresného súdu
č. k. 26 D 2246/2008-73 z 12. októbra 2010. Za najvýraznejší prejav neefektívnej činnosti
okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd nepochybne považuje zrušenie uznesení
okresného súdu č. k. 26 D 2246/2008-73 z 12. októbra 2010 a č. k. 26 D 2246/2008-84
z 28. apríla 2011 uznesením krajského súdu sp. zn. 21 CoD 2/2013, 21 CoD 4/2013,
21 Cod 5/2013 z 30. septembra 2013, a to z dôvodu, že krajský súd považoval uznesenie
okresného súdu č. k. 26 D 2246/2008-73 z 12. októbra 2010 o všeobecnej cene
majetku za predčasné a nesprávne. Vzhľadom na nedostatočne a nesprávne zistenú
všeobecnú cenu majetku krajský súd považoval za predčasné aj uznesenie okresného súdu
č. k. 26 D 2246/2008-84 z 28. apríla 2011 o vyporiadaní dedičstva.
19.5 Ústavný súd ako neefektívny hodnotí taktiež postup okresného súdu v súvislosti
s nariadením znaleckého dokazovania vo veci vzhľadom na to, že aj napriek tomu, že
uznesenia, ktorými bolo znalecké dokazovanie v konaní nariadené (uznesenia okresného
súdu č. k. 26 D 2246/2008-296 z 2. marca 2015, č. k. 26 D 2246/2008-299 z 2. marca 2015
a č. k. 26 D 2246/2008-302 z 2. marca 2015), nadobudli právoplatnosť 22. februára 2016
a ustanoveným znalcom bola týmito uzneseniami uložená povinnosť na predloženie
vypracovaného znaleckého posudku okresnému súdu v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti
uznesenia, k predloženiu všetkých znaleckých posudkov okresnému súdu zo strany
ustanovených znalcov dosiaľ nedošlo.
20. S poukazom na už uvedený nesústredený a neefektívny postup okresného súdu
a na už uvedené obdobia jeho neodôvodnenej nečinnosti v napadnutom konaní, v dôsledku
ktorej nie je predmetné konanie ani po viac ako ôsmich rokoch od začatia konania
právoplatne skončené, neostávalo ústavnému súdu nič iné len konštatovať, že postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 D 2246/2008 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
IV.
21. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
22. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu bolo porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov
a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa
rozhodnutia súdu vo svojej veci.
23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
24. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
25. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €,
čo odôvodnil tým, že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádza, spôsobila materiálnu
a aj nemateriálnu ujmu nielen jemu, ale aj celej jeho rodine. Sústavné súdne prieťahy
spôsobili zhoršenie zdravotného stavu sťažovateľa.
26. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení finančného zadosťučinenia
ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské
práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva
so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
27. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
26 D 2246/2008, berúc zároveň do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ústavný súd
považoval priznanie sumy 1 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
28. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
29. Ústavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol
o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním v konaní o jeho sťažnosti. Úhradu trov konania mu ústavný súd priznal za
dva uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti)
vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), pričom pri rozhodovaní o priznaní trov konania ústavný súd
v prípade úkonu prevzatia a prípravy zastúpenia vychádzal z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €, keďže
išlo o úkon právnej služby vykonaný v roku 2016, a sťažovateľovi priznal odmenu
za uvedený úkon právnej služby v sume 143 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
za tento úkon právnej služby v sume 8,58 €, čo spolu predstavuje sumu 151,58 €. V prípade
úkonu podania sťažnosti ústavný súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €, keďže išlo o úkon
právnej služby vykonaný v roku 2017 a sťažovateľovi priznal odmenu za tento úkon právnej
služby v sume 147,33 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za tento úkon právnej služby
v sume 8,84 €, čo spolu predstavuje sumu 156,17 €. Vzhľadom na to, že ústavný súd
považoval za preukázané, že právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
priznanú úhradu trov zvýšil o daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, a teda
sťažovateľovi priznal úhradu trov v celkovej sume 369,30 €.
30. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov).
31. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1 . augusta 2017