Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 433/2017
PDF · 141.71 KB
No categories available
I. ÚS 433/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, Černyševského 26, Bratislava,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 24, čl. 26, čl. 46 a čl. 48
Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 5 S 223/2013 z 28. júla 2015 v spojení s opravným uznesením
z 18. februára 2016, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10 Sžo 33/2016 z 19. apríla 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
26. júna 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie základných práv podľa čl. 24, čl. 26, čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“) postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 5 S 223/2013 z 28. júla 2015 v spojení s jeho opravným uznesením
z 18. februára 2016, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžo 33/2016 z 19. apríla 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že ako profesionálny vojak vykonával službu
v „Ozbrojených silách SR“ a v rámci tejto služby bol vyslaný na plnenie úloh na Cypre.
V roku 2013 vyslovil na internetovom portáli ministra obrany Slovenskej republiky svoj
názor (neadresne) na pôsobenie niektorých funkcionárov našej armády, avšak neskôr bol za
svoj prejav disciplinárne stíhaný a pod nátlakom podpísal aj žiadosť o uvoľnenie z armády
z rodinných dôvodov, v dôsledku čoho bol prepustený zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka.
3. Poukazujúc na ďalšie skutkové a právne okolnosti prípadu, z ktorých odvodzuje
porušenie svojich práv uvedených v bode 1 napadnutými rozhodnutiami krajského súdu
a najvyššieho súdu (zamietli jeho žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného služobného
úradu, pozn.), sťažovateľ cituje podrobne v sťažnosti niektoré ustanovenia osobitných
zákonov (napr. zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, Zákonníka práce
a ustanovenia týkajúce sa zásady rovnakého zaobchádzania), ako aj viaceré články ústavy
(napr. čl. 24 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 124, čl. 127 ods. 1, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1
ústavy), čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj čl. 36 ods. 1 listiny a tvrdí, že „vec bola prejednaná
nezákonným sudcom (čl. 48 Ústavy SR)“. Súčasne v závere žiada finančné zadosťučinenie
v sume 75 000 €, ktorá má predstavovať „hodnotu benefitov, ktoré by mu náležali ak by
k prepustenie nedošlo“.
4. Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„... Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci spravodlivo podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 38 ods. 2 Listiny základných
ľudských práv a slobôd, čl. 24, 26, 46, 48 Ústavy SR postupom a rozhodnutím Krajského
súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR porušené bolo.
... Zrušuje sa Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/33/2016 z 19.4.2017
a rozsudok Krajského súdu Bratislava 5S/223/2013-83 zo dňa 28. júla 2015, v spojení
s opravným uznesením č. k. 5S/223/2013-106 zo dňa 18. februára 2016, a vec sa vracia
Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a rozhodnutie.
... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 75.000,- €
(slovom sedemdesiatpäť tisíc EUR), ktoré mu je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
... Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť trovy konania
stanovené súdom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Jindřicha Stoszka...“
II.
5. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
9. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
10. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody
sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili.
11. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje
predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti
(v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa
od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí
predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej
ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ
domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil
za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05,
III. ÚS 2/05). To zvlášť platí vtedy, ak je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym
zástupcom. Ústavný súd poukazuje na to, že popri uvedení petitu je ďalšou povinnosťou
sťažovateľa, aby svoju sťažnosť náležite odôvodnil a aby odôvodnenie sťažnosti bolo
zosúladené s jej petitom. Nedostatok odôvodnenia sťažnosti vyvoláva významné procesné
dôsledky (m. m. IV. ÚS 359/08, IV. ÚS 198/2012, IV. ÚS 54/2014).
12. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným
právnym zástupcom, svoju sťažnosť k jednotlivým označeným právam v bode 1 a 4 vecne
neodôvodnil (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde) a absentuje v nej aj špecifická
(individualizovaná) ústavnoprávna argumentácia. Takisto jeho návrh na rozhodnutie (petit)
v úvode – pozri bod 4 – je neurčitý a nevykonateľný vo vzťahu k označeným čl. 24, 26, 46
a čl. 48 ústavy, ktoré jednak bližšie nekonkretizuje (uvedené články obsahujú viacero
skutkových podstát) a ani konkrétne neuvádza, akými konaniami či rozhodnutiami
krajského súdu a najvyššieho súdu mali byť jeho základné práva porušené.
13. Sťažovateľ v sťažnosti napríklad len všeobecne uvádza, že postupom odvolacieho
súdu bolo prelomené jeho právo na zákonného sudcu, pretože došlo k zmene dvoch sudcov
v senáte, ktorý jeho vec rozhodoval, a tiež to, že odvolací súd sa nezaoberal podstatnými
okolnosťami jeho prípadu, ktoré opisuje na strane 5 a 6.
14. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonom
predpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať
z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný
súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010).
15. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval
úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli
objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom
(napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010).
16. Uvedené nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľa boli
preto prvotným dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľa na odstránenie
nedostatkov sťažnosti nevyzýval, primerane aplikujúc § 160 ods. 3 písm. b) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov v spojení s § 31a
ods. 1 zákona o ústavnom súde.
17. Obiter dictum ústavný súd uvádza, že aj keby zistené vady odôvodnenia a petitu
sťažnosti (ktoré boli dôvodom na odmietnutie sťažnosti, pozn.) neexistovali, sťažnosti
sťažovateľa by aj tak nebolo možné vyhovieť, pretože napadnuté súdne rozhodnutia nie sú
arbitrárne a ani zjavne neodôvodnené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2017