Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 433/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, Černyševského 26, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 24, čl. 26, čl. 46 a čl. 48

a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. z 28. júla 2015 v spojení s opravným uznesením

z 18. februára 2016, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 19. apríla 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. júna 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základných práv podľa , , a

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 28. júla 2015 v spojení s jeho opravným uznesením

z 18. februára 2016, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 19. apríla 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že ako profesionálny vojak vykonával službu

v „Ozbrojených silách SR“ a v rámci tejto služby bol vyslaný na plnenie úloh na Cypre.

V roku 2013 vyslovil na internetovom portáli ministra obrany Slovenskej republiky svoj

názor (neadresne) na pôsobenie niektorých funkcionárov našej armády, avšak neskôr bol za

svoj prejav disciplinárne stíhaný a pod nátlakom podpísal aj žiadosť o uvoľnenie z armády

z rodinných dôvodov, v dôsledku čoho bol prepustený zo služobného pomeru

profesionálneho vojaka.

3. Poukazujúc na ďalšie skutkové a právne okolnosti prípadu, z ktorých odvodzuje

porušenie svojich práv uvedených v bode 1 napadnutými rozhodnutiami krajského súdu

a najvyššieho súdu (zamietli jeho žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného služobného

úradu, pozn.), sťažovateľ cituje podrobne v sťažnosti niektoré ustanovenia osobitných

zákonov (napr. zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov,

a ustanovenia týkajúce sa zásady rovnakého zaobchádzania), ako aj viaceré články

(napr. , , , , ,

), dohovoru, ako aj listiny a tvrdí, že „vec bola prejednaná

nezákonným sudcom ( SR)“. Súčasne v závere žiada finančné zadosťučinenie

v sume 75 000 €, ktorá má predstavovať „hodnotu benefitov, ktoré by mu náležali ak by

k prepustenie nedošlo“.

4. Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci spravodlivo podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 38 ods. 2 Listiny základných

ľudských práv a slobôd, , 26, 46, 48 SR postupom a rozhodnutím Krajského

súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR porušené bolo.

... Zrušuje sa Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 19.4.2017

a rozsudok Krajského súdu Bratislava -83 zo dňa 28. júla 2015, v spojení

s opravným uznesením č. k. -106 zo dňa 18. februára 2016, a vec sa vracia

Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a rozhodnutie.

... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 75.000,- €

(slovom sedemdesiatpäť tisíc EUR), ktoré mu je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

... Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť trovy konania

stanovené súdom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Jindřicha Stoszka...“

II.

5. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

7. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

9. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

10. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody

sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili.

11. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje

predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti

(v konaní podľa ), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa

od ústavného súdu domáha ( ), čím zároveň vymedzí

predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej

ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , , ,

). To zvlášť platí vtedy, ak je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom. Ústavný súd poukazuje na to, že popri uvedení petitu je ďalšou povinnosťou

sťažovateľa, aby svoju sťažnosť náležite odôvodnil a aby odôvodnenie sťažnosti bolo

zosúladené s jej petitom. Nedostatok odôvodnenia sťažnosti vyvoláva významné procesné

dôsledky (m. m. , , ).

12. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným

právnym zástupcom, svoju sťažnosť k jednotlivým označeným právam v bode 1 a 4 vecne

neodôvodnil ( ) a absentuje v nej aj špecifická

(individualizovaná) ústavnoprávna argumentácia. Takisto jeho návrh na rozhodnutie (petit)

v úvode – pozri bod 4 – je neurčitý a nevykonateľný vo vzťahu k označeným čl. 24, 26, 46

a , ktoré jednak bližšie nekonkretizuje (uvedené články obsahujú viacero

skutkových podstát) a ani konkrétne neuvádza, akými konaniami či rozhodnutiami

krajského súdu a najvyššieho súdu mali byť jeho základné práva porušené.

13. Sťažovateľ v sťažnosti napríklad len všeobecne uvádza, že postupom odvolacieho

súdu bolo prelomené jeho právo na zákonného sudcu, pretože došlo k zmene dvoch sudcov

v senáte, ktorý jeho vec rozhodoval, a tiež to, že odvolací súd sa nezaoberal podstatnými

okolnosťami jeho prípadu, ktoré opisuje na strane 5 a 6.

14. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonom

predpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať

z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , ).

15. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli

objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , , ).

16. Uvedené nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľa boli

preto prvotným dôvodom na jej odmietnutie podľa .

Vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľa na odstránenie

nedostatkov sťažnosti nevyzýval, primerane aplikujúc § 160 ods. 3 písm. b) zákona

č. v znení neskorších predpisov v spojení s

ods. 1 .

17. Obiter dictum ústavný súd uvádza, že aj keby zistené vady odôvodnenia a petitu

sťažnosti (ktoré boli dôvodom na odmietnutie sťažnosti, pozn.) neexistovali, sťažnosti

sťažovateľa by aj tak nebolo možné vyhovieť, pretože napadnuté súdne rozhodnutia nie sú

arbitrárne a ani zjavne neodôvodnené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017