Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 401/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, , , ,

, a , ,

zastúpených advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a základného práva na rovnosť účastníkov podľa

v spojení s a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -173

z 11. mája 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , ,

a o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2017

doručená sťažnosť , ,

, , ,

, a , (ďalej len

„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a základného práva

na rovnosť účastníkov podľa v spojení s a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -173 z 11. mája 2017 (ďalej len „uznesenie krajského

súdu“ alebo „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli ako žalobcovia

stranami súdneho konania vedeného Okresným súdom Vranov nad Topľou (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v spoluvlastníctve sťažovateľov a žalovaných.

3. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 21. decembra 2009, ktorým zrušil

a vyporiadal spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam. Po právoplatnosti rozsudku

vo veci samej okresný súd rozhodol o trovách konania strán sporu uznesením č. k.

-155 z 21. januára 2016 (ďalej len „uznesenie okresného súdu o trovách

konania“) tak, že žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne na náhradu trov

konania sťažovateľom ako žalobcom, a to každému z nich samostatne v sume 1 398,28 €.

Okresný súd svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 1

(ďalej len „OSP“) tým, že sťažovatelia mali v konaní plný

úspech. Okresný súd ustálil, že sťažovatelia boli nútení podať žalobu o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že zo strany žalovaných nebola

ochota uzavrieť žiadnu mimosúdnu dohodu a aj v priebehu súdneho konania ich stanovisko

bolo také, že žiadali žalobu zamietnuť.

4. Krajský súd na odvolanie žalovaných napadnutým uznesením zmenil uznesenie

okresného súdu o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov

(prvostupňového) konania, a ďalším výrokom žalovaným priznal voči sťažovateľom nárok

na náhradu trov odvolacieho konania (o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o trovách

konania) v plnom rozsahu. Krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade boli dané

dôvody na aplikáciu ustanovenia (ďalej len „“),

podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa. Samotné dôvody hodné osobitného zreteľa krajský súd ustálil v tom,

že návrh sťažovateľov na vyporiadanie spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach

dohodou nebol totožný s ich návrhom uplatneným v súdnom konaní, pokiaľ ide o výšku

náhrady z titulu vyrovnania hodnoty nadobúdaných podielov. Osobitne krajský súd

poukázal na to, že sťažovatelia v samotnej žalobe neuviedli žiadnu konkrétnu sumu z titulu

vyrovnania hodnoty nadobúdaných podielov (túto mienili ustáliť až v priebehu konania

znaleckým ohodnotením vyporiadavaných nehnuteľností), a vzhľadom na to nemožno

hovoriť o súlade sumy nimi uplatňovanej v návrhu na mimosúdne vyrovnanie so sumou,

ktorú si mienili uplatniť žalobným návrhom. Taktiež krajský súd zdôraznil, že sťažovateľmi

uvádzaná suma v návrhu na mimosúdne vyporiadanie, resp. v žalobnom návrhu,

nekorešpondujú ani s výškou vyrovnania za ich spoluvlastnícke podiele na vyporiadavaných

nehnuteľnostiach ustálenou okresným súdom v rozsudku vo veci samej.

5. Podstatná časť sťažnostnej argumentácie sťažovateľov pozostáva z tvrdenia

o nesprávnosti a nepresvedčivosti záverov krajského súdu pri rozhodovaní o trovách

konania s poukázaním na to, že „Podľa ustálenej judikatúry pritom rozhodnutie

o nepriznaní náhrady trov úspešnému účastníkovi sa musí zakladať na celkom výnimočných

okolnostiach a takéto rozhodnutie musí byť náležíte a podrobne odôvodnené“, a tvrdenia,

že „Postupom krajského súdu došlo k značnému a bezdôvodnému znehodnoteniu ich plného

úspechu v konaní.“.

6. Sťažovatelia preto navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto

nálezom:

„Základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, základné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa

ods. 3 v spojení s

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu Prešov zo dňa 11. mája 2017 v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa

11. mája 2017, sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania do 3 dní

od právoplatnosti rozhodnutia, na účet ich právneho zástupcu.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého

sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

10. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či nie sú

dané dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Z obsahu sťažnosti, ako aj z navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovatelia

sa domáhajú vyslovenia porušenia nimi označených základných a iných práv napadnutým

uznesením krajského súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie okresného súdu o trovách

konania (ktorým okresný súd priznal sťažovateľov ako úspešným žalobcom podľa § 142

ods. 1 plnú náhradu trov konania voči žalovaným) tak, že žiadnej zo strán konania

vedeného okresným súdom o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam sa náhrada trov konania nepriznáva pre ustálenie dôvodov hodných

osobitného zreteľa podľa .

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

13. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo v samotných

rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ,

) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého

procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

14. Ústavný súd zvýrazňuje, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m.

, ). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre

aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo

na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný

dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy

posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997,

Recueil III/1997).

15. Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej rozhodovanie

o trovách konania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov,

pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania, a ústavný súd preto

iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách

konania a k zrušeniu rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za celkom

výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov

o trovách konania iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo

k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho

konania (porovnaj m. m. , , , ,

).

16. Ústavný súd pre účely posúdenia opodstatnenosti sťažnosti preskúmal napadnuté

uznesenie krajského súdu (v spojení s ním meneným uznesením okresného súdu o trovách

konania) z hľadiska sťažovateľmi uplatnenej sťažnostnej argumentácie a konštatuje,

že krajský súd sa ústavne udržateľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami

rozhodnými v danej veci a svoje závery dostatočne odôvodnil tak, ako sú tieto zhrnuté

v časti I tohto uznesenia.

17. Vzhľadom na posudzovaný predmet napadnutého uznesenia krajského súdu

(zmena výroku uznesenia okresného súdu o trovách konania z dôvodu zistenia dôvodov

hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu ) by zásah ústavného súdu mohol

odôvodňovať jedine výnimočný exces v postupe a záveroch napadnutého uznesenia

rozporný so samotnými princípmi spravodlivého súdneho konania, aký v okolnostiach danej

veci ústavným súdom zistený nebol.

18. Ústavný súd zdôrazňuje, že ak (predtým Občiansky

súdny poriadok) vylučuje uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku proti

rozhodnutiu o trovách konania (, a ), bolo by proti logike pripustiť,

aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť

sťažnosti podľa v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch

extrémneho rozporu s princípmi spravodlivého súdneho konania.

19. Z uvedených dôvodov ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mohla

zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného uznesenia krajského súdu v súlade

s jeho právomocami ustanovenými v . Keďže ústavný súd nezistil

možnosť porušenia sťažovateľmi označených práv uznesením krajského súdu, odmietol ich

sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa .

20. Vzhľadom na to, že sťažnosť ako celok bola odmietnutá, bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov formulovanými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017