Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 562/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Júliusom Kvetánom, Štefánikova 17, Humenné,

pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č. k. -182 z 24. mája 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. augusta 2017 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -182 z 24. mája 2017.

2. Z predloženej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa ako žalobca domáhal

na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) určenia, že medzi ním

a žalovaným – ako právnym nástupcom

vznikol 16. augusta 2006

pracovný pomer so zaradením na pracovnú pozíciu ekonóm – špecialista v záchytnom

tábore v a tento pracovný pomer trvá a tiež „zaplatenia mzdy a stravného

s príslušenstvom za každý kalendárny mesiac počnúc dňom 1.7.2006, pokým mu žalovaný

neumožní pracovať“.

3. Okresný súd rozsudkom č. k. -127 z 29. mája 2015

žalobu sťažovateľa zamietol. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu rozsudkom

č. k. -182 z 29. mája 2017 potvrdil.

4. Sťažovateľ nasmeroval svoju sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu

a opätovne zopakoval a predostrel svoj vlastný právny pohľad na vec prezentovaný pred

všeobecnými súdmi. Zastáva názor, že „odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu

ako aj v rozsudku okresného súdu... je nedostatočné a preto nepreskúmateľné a trpí vadou

zmätočnosti“. Z uvedeného dôvodu je presvedčený, že došlo k porušeniu jeho v záhlaví

označených práv zaručených a dohovorom.

5. Na tomto základe sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11 rozhodnutím

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. mája 2017 č. k. -182 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. mája 2017 č. k.

182 sa zrušuje v celom rozsahu a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy konania

v sume 254,88 Eur ... na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Júliusa Kvetána ... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

6. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

7. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Sťažovateľ tvrdí, že napadnutým rozsudkom krajského súdu, ako aj postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru. Namieta, že došlo k odňatiu jeho práva na spravodlivý proces, pretože „konanie

na okresnom súde a krajskom súde ako celok nevykazuje znaky spravodlivosti ako to

stanovuje ust. písm. “f“ ,“ a s ohľadom na to očakáva,

že ústavný súd prehodnotí záver, ku ktorému dospeli všeobecné súdy.

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa ústavný

súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1,

ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

10. Podľa (ďalej len „“) je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo

ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces.

11. Podľa je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

12. V ustanovení sú taxatívne vypočítané procesné vady konania takého

stupňa závažnosti, pre ktorý je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj

uzneseniu) odvolacieho súdu; pokiaľ sa v konaní vyskytne niektorá z týchto procesných

vád, je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu, proti ktorému inak tento opravný

prostriedok nie je prípustný. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je tak založená

na princípe univerzality, čo znamená, že dovolaním možno napadnúť každé rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktorým sa konanie skončilo, bez ohľadu na to, či sa o podstate odvolania

rozhodovalo alebo konanie o odvolaní bolo odvolacím súdom odmietnuté.

13. S ohľadom na uvedené a vzhľadom na obsah argumentácie sťažovateľa je zrejmé,

že mohol podať proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorého prípustnosť

by vyplývala z . Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľ

dovolanie nepodal. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že postupom konajúcich súdov bolo porušené

jeho základné právo na súdnu ochranu zaručené , ako aj právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, potom na posúdenie existencie

tohto sťažovateľom signalizujúceho dovolacieho dôvodu podľa mal

právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní. Skutočnosť, že

sťažovateľ nevyužil účinný zákonný opravný prostriedok, ktorý mal k dispozícii, tak

zakladá neprípustnosť jeho sťažnosti.

14. Meritórne preskúmanie sťažnosti sťažovateľa ústavným súdom v situácii, keď

nevyužil právny prostriedok ochrany svojich základných práv, ktorý mu zákon účinne

poskytoval, t. j. nepodal dovolanie, hoci ho podať mohol a mal, by bolo porušením princípu

subsidiarity ako sťažnostného atribútu vzťahu medzi ústavným súdom a sústavou

všeobecných súdov, na ktorom je založené rozhodovanie o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

(obdobne ). Sťažovateľ tiež netvrdil (tým menej preukazoval), že

dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto zo strany ústavného súdu

neprichádza do úvahy ani prípadný postup podľa .

15. Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

odmietol sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti rozsudku krajského súdu z 24. mája 2017

z dôvodu jej neprípustnosti ( v spojení s ).

16. Napokon ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bolo možné odmietnuť i pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa .

Sťažovateľ totiž k sťažnosti v rozpore s nepripojil

kópiu napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktorého prieskumu sa domáhal. V tejto

súvislosti ústavný súd pripomína, že nedostatky návrhu (sťažnosti) nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej činnosti

ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. , ,

, , , , ,

, , ).

17. S prihliadnutím na uvedené bolo po odmietnutí sťažnosti ako celku už bez

právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017