Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 467/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

20. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom

JUDr. Jozefom Podobom, Bratislavská 354/32, Dubnica nad Váhom, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a a 2 Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 9. mája 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. mája 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a a 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 9. mája 2017 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre obzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d) a ods. 2

písm. c) s poukazom na a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na skutkovom základe uvedenom

vo výroku uznesenia o vznesení obvinenia. Uznesením Okresného súdu Trnava

sp. zn. z 26. apríla 2017 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) sudca

pre prípravné konanie zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby podľa § 79 ods. 3

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) a súčasne neprijal písomný sľub sťažovateľa ani návrh, aby väzbu sťažovateľa

nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Uznesením krajského súdu bola

sťažnosť obvineného proti uzneseniu okresného súdu zamietnutá z dôvodu, že nie je

dôvodná.

3. Za najpodstatnejší dôvod podania sťažnosti sťažovateľ považuje nesprávnosť

uznesenia krajského súdu, ktorý sa vôbec nevenoval dôvodom, ktoré sťažovateľ uviedol aj

vo svojej sťažnosti, a to predovšetkým to, že dôvody väzby neexistujú, a hneď ako sa

dozvedel od rodičov, že má byť vyšetrovateľom vypočúvaný, pricestoval z Nemecka, aby sa

dobrovoľne podrobil výsluchu. Väzobné dôvody sú uvedené iba všeobecne a rámcovo bez

odôvodenia vo vzťahu ku konaniu sťažovateľa, preto sa domnieva, že neexistuje žiadna

obava odôvodňujúca útekovú alebo preventívnu väzbu.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho veci

takto rozhodol:

„1. Základné právo na osobnú slobodu a právo na súdnu a inú právnu ochranu

upravené v / a v , 2/

postupom Krajského súdu v Trnave rozhodnutím pod sp. zn. -29 zo dňa

09.05.2017 porušené bolo.

2. Rozhodnutie Krajského súdu v Tmavé pod sp. zn. -29 zo dňa 09.05.

2017 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Tmavé na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie

podľa ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky.

4. Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia

v sume 312,34,-€ (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov), ktoré je Krajský súd

v Trnave povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Jozefa Podobu...“

II.

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v posudzovanom

prípade ide o krajský súd rozhodujúci o uznesení okresného súdu týkajúceho sa zákonnosti

väzby) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (, , , ,

).

11. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných

prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov a nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských

právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže

preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,

alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis , ,

).

12. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia ním označených

práv z dôvodu nedostatočne odôvodneného uznesenie krajského súdu.

13. Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd..

16. Ústavný súd v zmysle svojej ustálenej judikatúry zdôrazňuje, že väzba

je najzávažnejším zásahom do osobnej slobody a do práv obvineného. Keďže ide

o najzávažnejší zásah, vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu ústavnosti a zákonnosti

(mutatis mutandis ). Je výsostným právom, ale aj povinnosťou všeobecného

súdu skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo potvrdiť existenciu skutočného

verejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla

rešpektovania osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe (Toth c. Rakúsko

z 12. 12. 1991). Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že jeho

právomoc na rozhodovanie vo väzobných veciach predpokladá výlučne skúmanie toho, či sa

v konaní pred väzobnými súdmi dodržali ústavno-procesné princípy takého obmedzenia

osobnej slobody, akým je väzba obvineného (, , ).

17. Podľa prvej vety a piatej až ôsmej vety § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného

poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti

nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky

trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania

alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

- ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký

trest,

- bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

18. Podľa a policajt, prokurátor, sudca pre

prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody

väzby trvajú alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní

o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri

rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak v prípravnom

konaní prokurátor zistí, že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné

konanie na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom

návrhu rozhodne bez meškania. Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu

bezodkladne vydá príkaz na prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu

prepustenia a uvedie túto okolnosť v zápisnici; takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak

v súdnom konaní uplynula lehota väzby podľa § 76 ods. 6. Obvinený má právo kedykoľvek

žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti

nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie

sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej

žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak

v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď

rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

19. Predovšetkým je nevyhnutné uviesť, že v prípade namietaného porušenia

základného práva podľa a 2 a ústavný súd vo svojej

judikatúre opakovane konštatoval (napr. , , ), že ide

o všeobecné ustanovenie, ktoré upravuje základné právo na súdnu ochranu, a to vo vzťahu

ku konaniu vo veci samej, a nevzťahuje sa na konanie o väzbe, na ktoré je aplikovateľné

ustanovenie a 5 , ktoré je vo vzťahu k v pomere

špeciality a sú v ňom implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného

práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia

osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie

spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, a preto

sú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17

ods. 2 a 5 o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie .

20. Obdobne aj zo stabilnej rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva

vyplýva, že osobnú slobodu chráni čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“). Článok 6 dohovoru teda upravuje právo na spravodlivý

proces (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva de Wilde et al. v. Belgicko

z 18. 6. 1971, AČ. 12, § 65, § 67, § 71 – § 77 atď.), a zásadne sa teda nevzťahuje na konanie

o väzbe, pre ktoré platí špeciálna, pokiaľ ide o procesné záruky poskytnuté osobe

nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia právna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru

upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť (napr. ).

21. Článok 17 ods. 2 upravuje ústavnoprocesný princíp uplatňujúci sa pri

obmedzovaní osobnej slobody ako základnej hodnoty v demokratickom a právnom štáte.

K obmedzeniu osobnej slobody podľa citovaného článku môže dôjsť len z dôvodov

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Takýmto dôvodom je aj väzba obvineného, ktorá je

zabezpečovacím prostriedkom slúžiacim výnimočne na zaistenie osoby obvineného

na účely trestného stíhania, ktorej základným cieľom je to, aby neprítomnosť osoby

obvineného najmä v počiatočnom predsúdnom (ale aj súdnom) štádiu trestného stíhania

nezmarila cieľ trestného konania vyjadrený v .

22. Ústavný súd vo svojej judikatúre k uviedol, že vo vzťahu

k väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného

dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v

ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil

prepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú,

resp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť

podmienené zárukou (, ). Z vyplýva

neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím

sudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho

trvania väzby.

23. Dohovor v a v sa svojím obsahom týkajú osobnej slobody

jednotlivca. Rozdielom v znení týchto článkov je použitá terminológia, keď čl. 5 dohovoru

výslovne priznáva právo či nárok súvisiaci s osobnou slobodou, zatiaľ čo

takéto termíny nepoužíva, ale ustanovuje jasné limity pre štát v prípade zásahov do osobnej

slobody jednotlivca.

24. Ak teda sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva zaručeného

v a 2 a práva zaručeného v uznesením krajského

súdu, ktorým zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bola

zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, namietal porušenie týchto práv

takým rozhodnutím všeobecného súdu, na ktoré sa a 2 ani

vecne nevzťahujú. Pretože neexistuje žiadna vecná súvislosť medzi napadnutým

uznesením krajského súdu o väzbe a namietaným porušením označených článkov

a dohovoru, je sťažnosť sťažovateľa zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd odmietol

už na predbežnom prerokovaní podľa .

25. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti síce bez

náležitého odôvodnenia spomenul aj , , a 5

a a 6 dohovoru, avšak uvedené články a dohovoru nepremietol do petitu

sťažnosti, preto ich nemohol vziať do úvahy pri rozhodovaní o sťažnosti. Na margo petitu,

ktorý formuloval sťažovateľ v sťažnosti, ústavný súd iba stručne dodáva, že podľa § 20

ods. 4 je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem

prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená, že ústavný súd môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. ,

). Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom,

advokátom. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa

sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré

základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva

alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť smeruje.

26. Ústavný súd navyše dodáva, že z obsahu uznesenia okresného súdu v spojení

s napadnutým uznesením krajského súdu nevyplýva, žeby tieto rozhodnutia trpeli chybou

arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti. Ústavný súd po oboznámení sa s ich obsahom

konštatuje, že krajský súd a okresný súd konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné

ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, ich

úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne

akceptovateľné. Zo záverov, ku ktorým dospeli obidva súdy pri posudzovaní podmienok

ďalšieho zotrvania sťažovateľa vo väzbe v jeho trestnej veci, pritom nevyplýva

jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení , ktorá by

bola popretím ich podstaty a zmyslu, a súdy dôsledne skúmali okolnosti ďalšieho

pozbavenia osobnej slobody sťažovateľa nielen z hľadiska relevantných zákonných

ustanovení , ale aj z hľadiska rešpektovania základných práv a slobôd

sťažovateľa garantovaných a dohovorom, pričom v ich rozhodovacej činnosti boli

zahrnuté aj sťažovateľom nastolené výhrady a návrhy.

27. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017