Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 584/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. októbra 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

a , obe , zastúpených advokátom

JUDr. Petrom Vevurkom, Mieru 312/13, Námestovo, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a 2 a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) a

(ďalej len „maloletá“, spolu aj „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva na zákonného sudcu podľa

(ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 9. októbra 2013 doručila okresnému súdu

návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa (predtým ).

Okresný súd rozsudkom č. k. -78 z 21. januára 2014 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) rozhodol tak, že „vo výroku I. predmetného rozsudku zaviazal žalovaného

platiť výživné na mal. dieťa sumou 150,-eur/mesačne počnúc od 01. 09. 2013“.

Proti rozsudku okresného súdu podal 18. februára 2014 otec maloletej odvolanie.

Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 30. septembra 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) zrušil rozsudok okresného

súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd 4. novembra 2014 nariadil pojednávanie na 11. december 2014, ktoré

bolo odročené na neurčito pre účely vypočutia otca maloletej prostredníctvom dožiadaného

súdu.

Dňa 24. januára 2017 podala sťažovateľka sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy

v napadnutom konaní. Predsedníčka okresného súdu prípisom zo 16. februára 2017

sťažovateľke oznámila, že jej sťažnosť je opodstatnená, a preto nariadila dohľad

v pravidelných trojmesačných lehotách, ktorých účelom je zabezpečiť plynulosť konania.

Sťažovateľka namieta že od doručenia prípisu predsedníčky okresného súdu uplynulo

viac ako päť mesiacov, no okresný súd nenariadil žiadne pojednávanie.

Sťažovateľka uvádza, že predmetom napadnutého konania je návrh na zvýšenie

výživného na maloleté dieťa. «Po skutkovej stránke ide o štandardný predmet rozhodovania

na okresnom súde. Z obsahu síce vyplýva, že čiastočne ide o skutkovo „mierne zložitejšiu“

vec najmä vzhľadom na potrebu vykonania dožiadania mimo územia Slovenskej republiky

avšak vec nie je právne zložitá, aby trvala od roku 2013, teda skoro štyri roky.

Konanie súdu vo veci starostlivosti súdu o maloletých je konanie, ktoré je potrebné

prejednať urýchlene, aby súd poskytol ochranu maloletým. Ochrana práv maloletých

je realizovaná so zvýšeným dôrazom nielen na hmotnoprávne ustanovenia ale premieta

sa aj do úpravy procesného postupu v konaní pred súdom. V Dohovore o právach dieťaťa

je zakotvené, že dieťa má právo na starostlivosť od obidvoch rodičov. V prípade

ak sa rodičia nevedia dohodnúť môžu sa obrátiť na súd, ktorý je garanciou spravodlivého

prejednania veci bez zbytočných prieťahov.»

Sťažovateľka uvádza, že je na invalidnom dôchodku a je matkou ešte troch ďalších

maloletých detí. Maloletá je alergička, v dôsledku čoho majú zvýšené výdavky, a pretože

výživné poskytované otcom maloletej nepostačuje na úhradu jej základných

výdavkov na maloletú, podala návrh na zvýšenie výživného ešte v roku 2013.

Naposledy sa o výživnom rozhodovalo rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 19. decembra 2008, kde bol otec zaviazaný platiť výživné v sume 80 € mesačne.

Sťažovateľky podaním návrhu matky na zvýšenie výživného voči otcovi maloletej

očakávali rýchly priebeh konania, „a to aj s poukazom na ešte na vtedy účinné ust. § 176

ods. 3 “.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľky , nar. , bytom

a (predtým ) nar. ,

bytom u matky upravené v a ods. 2 a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. (správne má byť sp. zn. ,

pozn.) porušené bolo.

2. Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov.

3. Sťažovateľke , nar. , bytom

, priznáva finančné zadosťučinenie v sume 500,- € (slovo päťsto eur) a maloletej

sťažovateľke , (predtým ) nar. bytom u matky

priznáva finančné zadosťučinenie 500,- € (slovom päťsto eur), ktoré je Okresný súd

Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľke a maloletej sťažovateľke do 30 dní

od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo je povinný uhradiť a

trovy konania v sume 396,02 € na účet právneho zástupcu JUDr. Petra Vevurku, AK,

Mieru 312/13, Námestovo do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním veci prípisom

zo 17. augusta 2017 vyžiadal spis okresného súdu vedený v napadnutom konaní,

ako aj vyjadrenie k sťažnosti sťažovateliek.

Dňa 28. augusta 2017 bol ústavnému súd doručený prípis predsedníčky okresného

súdu sp. zn. Spr 541/17 z 21. augusta 2017, ktorým sa vyjadrila k sťažnosti sťažovateliek

a zároveň predložila aj žiadaný súdny spis. Predsedníčka okresného súdu v prípise najskôr

popísala úkony, ktoré okresný súd v napadnutom konaní vykonal:

«návrh bol podaný Okresnému súdu Námestovo dňa 9. 10. 2013...

- uznesením zo dňa 11. 10. 2013 bol ustanovený mal. dieťaťu kolízny opatrovník −

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, ktoré uznesenie následne bolo odoslané

účastníkom konania, kolíznemu opatrovníkovi a zároveň boli žiadané správy o osobných

a majetkových pomeroch účastníkov konania

- dňa 20. 11. 2013 bolo nariadené pojednávanie na deň 21. 01. 2014, pričom zároveň

bolo účastníkom konania uložená povinnosť zdokladovať svoj aktuálny príjem a prehľad

mesačných výdavkov

- na pojednávaní dňa 21. 1. 2014 bol vo veci vyhlásený rozsudok, proti ktorému

podal otec maloletej − odporca odvolanie dňa 14. 2. 2014

- uznesením zo dňa 19. 3. 2014 bol odporca vyzvaný na doplnenie svojho podania −

odvolania, ktoré bolo doručené súdu dňa 27. 3. 2014, a ktoré bolo 11. 4. 2014 zaslané

vyjadrenie matke maloletej a kolíznemu opatrovníkovi

- dňa 16. 05. 2014 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie

o odvolaní otca maloletej voči rozsudku

- Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 30. 9. 2014 rozsudok

okresného súdu zo dňa 21. 1. 2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie; spis bol vrátený

späť okresnému súdu 10. 10. 2014 a následne bolo uznesenie krajského súdu zaslané

účastníkom konania a kolíznemu opatrovníkovi

- dňa 04. 11. 2014 bolo nariadené pojednávanie na deň 11. 12. 2014 s výzvou

účastníkom konania na zdokladovanie aktuálneho príjmu a predloženie prehľadu

mesačných výdavkov

- pojednávanie dňa 11. 12. 2014 bolo odročené na neurčito za účelom vypočutia

odporcu prostredníctvom dožiadaného súdu postupom podľa Nariadenia rady č. 1206/2001

s tým, že navrhovateľke bolo uložené v lehote 5 dní doručiť súdu doklady preukazujúce

mesačné platby spojené s výchovou a výživou maloletej

- uznesením zo dňa 04. 02. 2014 bol ustanovený ako prekladateľ

z jazyka slovenského do jazyka francúzskeho na preklad dožiadania o vykonanie dôkazu

a zápisnice o pojednávaní zo dňa 11. 12. 2014, pritom preklad písomností bol súdu

doručený dňa 07. 04. 2015

- uznesením zo dňa 24. 04. 2015 súd priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov

prekladateľovi za preklad písomností

- dňa 06. 02. 2015 súd oznámil odporcovi − otcovi maloletej, že vzhľadom na jeho

námietku zaujatosti, ktorá bola doručená súdu dňa 5. 12. 2014 sa týka postupu sudkyne

v predmetnej veci, na uvedenú námietku súd nebude prihliadať ( )

- dňa 25. 05. 2015 súd zaslal dožiadanie súdu v Luxemburgu, pričom z tohto súdu

bolo dňa 07. 07. 2015 doručené tunajšiemu súdu potvrdenie o prijatí dožiadania spolu

so žiadosťou o oznámenie skutočnosti, či strany sporu sú stále v manželstve (ženaté) alebo

došlo v medziobdobí k rozvodu

- výzvou zo dňa 11. 01. 2017 súd vyzval matku, či vzhľadom na to, že doteraz nebolo

vybavené dožiadanie z Luxemburgu, naďalej trvá na podanom návrhu, na ktorú výzvu

reagovala matka maloletej − navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu

s tým, že na návrhu naďalej trvá

- dňa 03. 07. 2017 súd vyzval otca maloletej - odporcu na oznámenie aktuálnej

adresy, na ktorej sa zdržiava v Luxemburgu a oznámenie súčasného zamestnávateľa, ktorú

výzvu súd zaslal elektronicky dňa 03. 07. 2014, 07. 07. 2017 a 19. 7. 2017, pričom odporca

reagoval elektronickou poštou dňa 22. 7. 2017 a oznámil adresu svojho prechodného

pobytu v Luxemburgu a taktiež oznámil svojho zamestnávateľa

- uznesením súdu zo dňa 25. 07. 2017 súd ustanovil prekladateľa

na preklad písomností − preklad prílohy tlačiva A − Žiadosť o vykonanie dôkazu, článok 4

nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských

štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach; uznesenie súdu bolo

doručené prekladateľovi dňa 28. 07. 2017, pričom prekladateľovi bolo uložené vyhotoviť

preklad písomností v lehote 30 dní od jeho doručenia;

- zároveň listom zo dňa 25. 07. 2017 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľky −

matky maloletej, či chce využiť svoje právo pri plánovanom výsluchu odporcu − otca

maloletej dožiadaným súdom v Luxemburgu, pričom právny zástupca navrhovateľky

podaním doručeným súdu dňa 02. 08. 2017 oznámil, že nevyužívajú svoje právo byť

prítomný pri plánovanom výsluchu odporcu.“

Ďalej k veci uviedla: „V predmetnom súdnom konaní je vykonávaný dohľad

nad plynulosťou konania v pravidelných trojmesačných lehotách v súvislosti s podanou

sťažnosťou navrhovateľky − matky maloletého dieťaťa, ktorú sťažnosť na prieťahy

v predmetnom konaní podala dňa 25. 01. 2017, a ktorú som vyhodnotila ako opodstatnenú

vzhľadom na skutočnosť, že od mája 2015 až do podania predmetnej sťažnosti vo veci nebol

urobený žiadny úkon smerujúci k ukončeniu veci, čo však bolo spôsobené nevybavením

dožiadania v Luxemburgu, ku ktorému prispelo nezaslanie správy o tom, že či účastníci

konania sú v manželstve alebo ich manželstvo bolo rozvedené. Predmetná skutočnosť

bola oznámená sťažovateľke - navrhovateľke prostredníctvom jej právneho zástupcu...

pod dňa 16. 02. 2017.

V súčasnosti, po zistení aktuálnej adresy, na ktorej sa zdržiava odporca

v Luxemburgu a po zistení jeho aktuálneho zamestnávateľa, súd bude opakovať dožiadanie

na príslušný súd v Luxemburgu, pričom aktuálne čaká na preklad písomností, ktoré boli

zaslané ustanovenému prekladateľovi, a ktoré doposiaľ súdu doručené neboli

(prekladateľovi plynie 30-dňová lehota na vyhotovenie prekladu).“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Sťažovateľky v sťažnosti žiadajú vysloviť, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní boli porušené ich základné práva podľa a 2 ,

ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

Sťažovateľky v petite svojej sťažnosti žiadajú vysloviť porušenie základného práva

na zákonného sudcu podľa postupom okresného súdu v napadnutom

konaní. Napriek tomu, že sťažovateľky svoju sťažnosť koncipovali prostredníctvom

kvalifikovaného právneho zástupcu, v odôvodnení ich sťažnosti absentuje akákoľvek

argumentácia, ktorou by odôvodnili namietané porušenie označeného práva vo vzťahu

k postupu okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nevyhnutnou podmienkou konania

ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa je vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa

spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo

slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo

nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo

záujmovej samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok však sťažnosť

sťažovateliek neobsahuje. Sťažovateľky teda nepreukázali existenciu príčinnej súvislosti

medzi namietaným porušením označeného základného práva podľa a postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, čo značí o zjavnej neopodstatnenosti jeho sťažnosti.

Samotné presvedčenie sťažovateliek o porušení ich základného práva totiž nie je

dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú

objektívne okolnosti, ktoré by umožnili prijatie takéhoto záveru aspoň na účely prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie.

Nedostatok odôvodnenia sťažnosti ( , pozn.)

má však podľa názoru ústavného súdu aj ďalšie významné procesné dôsledky, a to je

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti.

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd

poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, podľa ktorej ústavný súd nie je povinný

odstraňovať nedostatky zákonom predpísaných náležitosti z úradnej povinnosti. Na taký

postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov,

ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. , ,

, ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateliek v tejto časti odmietol

už pri predbežnom prerokovaní podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti, ako aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Predmetom sťažnosti sťažovateliek je aj namietané porušenie ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 od. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

Predmetom napadnutého konania okresného súdu je zvýšenie výživného pre maloleté

dieťa. Ústavný súd zo zapožičaného spisu okresného súdu zistil a uvedené vyplýva

aj z chronológie úkonov, ktoré predložila predsedníčka okresného súdu vo svojom prípise,

že napadnuté konanie začalo 9. októbra 2013 doručením návrhu sťažovateľky,

pričom okresný súd po tom, ako 11. októbra 2011 ustanovil maloletej kolízneho

opatrovníka a vyzval účastníkov konania na podanie správy o ich osobných a majetkových

pomeroch, vo veci prvý raz rozhodol už na pojednávaní 21. januára 2014 rozsudkom

č. k. -78, ktorým otcovi maloletej uložil povinnosť platiť na výživu maloletej

sumou 150 €, zaplatiť zmeškané výživne za obdobie od 1. septembra 2013 do 21. januára

2014 v sume 400 € sťažovateľke, tým zmenil rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 19. decembra 2008 v časti o určení výživného na maloletú, vo zvyšku návrh sťažovateľky

zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku

okresného súdu otec maloletej 14. februára 2014 podal odvolanie, ktoré po doplnení

a vyjadrení sa sťažovateľky k nemu bolo 16. mája 2014 predložené na konanie

a rozhodnutie krajskému súdu. Krajský súd o podanom odvolaní následne rozhodol

uznesením z 30. septembra 2014, ktorým rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie z dôvodu, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s procesno-

právnou stránkou veci, nedostatočne zistil skutkový stav veci a svoje rozhodnutie riadne

neodôvodnil. Dňa 10. novembra 2014 krajský súd spis vrátil okresnému súdu.

Po vrátení veci okresný súd nariadil pojednávania už na 11. december 2014, ale toto

pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely vypočutia otca maloletej prostredníctvom

dožiadaného súdu, pričom uznesením zo 4. februára 2015 okresný súd ustanovil

prekladateľa na preklad dožiadania a zápisnice z 11. decembra 2014 z jazyka slovenského

do jazyka francúzskeho. Preložené písomnosti prekladateľ doručil okresnému súdu

7. apríla 2014 a 25. mája 2014 okresný súd zaslal dožiadanie súdu v Luxemburgu.

Dožiadaný súd potvrdil prijatie dožiadania prípisom doručeným okresnému súdu

7. júla 2015 a zároveň okresný súd požiadal o oznámenie skutočnosti, či strany sporu sú

v manželstve alebo došlo k rozvodu. V nasledujúcom období okresný súd vo veci nevykonal

žiaden relevantný úkon až do 11. januára 2017, keď prípisom vyzval sťažovateľku,

či vzhľadom na nevybavené dožiadanie trvá naďalej na podanom návrhu, na čo

sťažovateľka odpovedala podaním doručeným 23. januára 2017, že trvá na podanom

návrhu. Následne sťažovateľka 25. januára 2017 podala predsedníčke okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní, ktorá bola prípisom predsedníčky okresného

súdu sp. zn. zo 16. februára 2017 vyhodnotená ako dôvodná s tým, že vo veci

zároveň nariadila dohľad v pravidelných trojmesačných lehotách. Okresný súd následne

3. júla 2017, 7. júla 2017 a 19. júla 2017 vyzval prostredníctvom mailu otca maloletej,

aby oznámil aktuálnu adresu, na ktorej sa zdržiava v Luxemburgu (odpoveď doručená

22. júla 2017, pozn.), uznesením z 25. júla 2017 ustanovil vo veci prekladateľa na preklad

písomnosti v lehote 30 dní od doručenia predmetného uznesenia a sťažovateľku vyzval,

aby oznámila, či chce využiť svoje právo byť prítomná pri plánovanom výsluchu

otca maloletej dožiadaným súdom. Predmetné uznesenie bolo prekladateľovi doručené

28. júla 2017. Sťažovateľka 2. augusta 2017 okresnému súdu oznámila, že svoje právo byť

prítomná pri výsluchu nevyužíva. Ústavný súd tiež zistil, že 13. septembra 2017 boli

okresnému súdu doručené preložené písomnosti od ustanoveného prekladateľa.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (,

). Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

(, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Preto

ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (, ,

, , ).

Ako už bolo uvedené, predmetom napadnutého konania okresného súdu je zvýšenie

výživného pre maloleté dieťa. Tento predmet konania tvorí štandardnú a vo veľkej miere

opakujúcu sa súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktorú v zásade nemožno

považovať za právne či skutkovo zložitú. Vyživovacia povinnosť k maloletým deťom

požíva v právnom poriadku Slovenskej republiky zvýšenú ochranu a všeobecné súdy sú

preto povinné postupovať v takomto druhu konania s mimoriadnou starostlivosťou

a v záujme maloletých detí tak, aby ochrana ich práv bola čo najskôr zavŕšená. V tomto

konkrétnom prípade podľa názoru ústavného súdu napadnuté konanie vykazuje znaky

faktickej zložitosti, ktorá spočíva v potrebe vykonania dokazovania prostredníctvom

dožiadaného súdu. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd hodnotil postup okresného súdu

v napadnutom konaní do predloženia veci krajskému súdu za plynulý, opačná situácia

je však, pokiaľ ide o postup okresného súdu po vrátení veci na ďalšie konanie. Napriek

tomu, že okresný súd v relatívne krátkom čase začal vo veci opätovne konať, teda nariadil

pojednávanie a následne ustanovil prekladateľa a zaslal dožiadanie dožiadanému súdu,

v ďalšom období bol takmer rok a šesť mesiacov nečinný. Na druhej strane podľa názoru

ústavného súdu sa podanie sťažnosti sťažovateľkou na prieťahy v tomto konaní

predsedníčke okresného súdu ukázalo ako účinný prostriedok nápravy, keďže okresný súd

začal vo veci opäť konať, keď ustanovil prekladateľa, ktorému uložil v lehote 30 dní

zabezpečiť preklad písomnosti potrebných na vybavenie nového dožiadania.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju rozhodovaciu činnosť,

podľa ktorej podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o súdoch“) zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. , ,

). Účinnosť takéhoto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými

prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý

vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov

a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52

ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3

ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch“] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu,

aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom

alebo svojou nečinnosťou.

Napriek tomu, že podľa novšej judikatúry ústavný súd už netrvá na podaní takejto

sťažnosti predsedovi/predsedníčke všeobecného súdu, v prípade ak sťažovateľ takúto

sťažnosť predsa len využije a táto sa ukáže ako efektívny prostriedok nápravy, ústavný súd

na to prihliadne. Vzhľadom na uvedené, keďže využitie právneho prostriedku, na uplatnenie

ktorého mali sťažovateľky právo (sťažnosť na prieťahy v konaní, pozn.) podľa zákona

o súdoch, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu ako účinný prostriedok nápravy, a prihliadajúc aj na to, že v danom prípade

nešlo o prvotné určenie vyživovacej povinnosti, ale o zvýšenie výživného, ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou sťažnosť sťažovateliek odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec uvedeného pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá

prekážku veci rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni

tomu, aby v prípade, že okresný súd bude pokračovať v zbytočných prieťahov

v napadnutom konaní, sťažovateľky v tejto veci podali novú sťažnosť.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateliek odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ich ďalšími požiadavkami obsiahnutými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2017