Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 130/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. T. Č., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. P., K., vo

veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. T. Č. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra

2010 doručená sťažnosť Ing. T. Č., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. konal krajský

súd ako súd odvolací, a to o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 21. júla 2009, ktorým okresný súd

rozhodoval o žalobnom návrhu sťažovateľa na finančnú náhradu z neplatného skončenia

pracovného pomeru. Podľa tvrdení sťažovateľa krajský súd ani po viac ako roku od

predloženia mu spisového materiálu (1. október 2009) okresným súdom do podania

sťažnosti ústavnému súdu nevykonal vo veci žiadny procesný úkon smerujúci

k meritórnemu prerokovaniu a rozhodnutiu veci, a to aj napriek tomu, že sťažovateľ

z dôvodu tohto liknavého postupu krajského súdu podal jeho predsedovi sťažnosť na

prieťahy v súdnom konaní, ktorú však krajský súd neuznal za dôvodnú.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„V danej veci som postupoval aktívne (žiadosť o vytýčenie pojednávania zo dňa

30. 3. 2010 adresovaná KS KE prostredníctvom môjho právneho zástupcu, sťažnosť na

prieťahy v odvolacom konaní zo dňa 1. 10. 2010 adresovaná KS KE) a z mojej strany

nedošlo k prieťahom v konaní.

Konanie KS KE (sp. zn. ) považujem za neprimerane dlhé

a spôsobujúce pretrvajúcu právnu neistotu. KS KE ani po 6 mesiacoch od predloženia spisu

z OS KE II. (1. 10. 2009) nevykonal vo veci žiadne úkony, preto som dňa 1. 4. 2010 doručil

KS KE žiadosť o vytýčenie pojednávania, ktorou som sa domáhal rozhodnutia o podanom

odvolaní, resp. vytýčenia termínu pojednávania. Keďže KS KE nevykonal žiadne úkony ani

po predložení tejto žiadosti, dňa 1. 10. 2010 (1 rok od predloženia veci KS KE na odvolacie

konanie) som podal na KS KE sťažnosť pre prieťahy v konaní. Napriek tomu KS KE do

dnešného dňa nevykonal žiadne úkony vo veci samej, pričom od predloženia veci KS KE na

odvolacie konanie uplynul už viac ako jeden rok.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Ing. T. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. 1

bolo porušené.

2. Krajskému súdu Košice prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. T. Č. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.455,- €..., ktoré

mu je Krajský súd Košice povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Krajský súd Košice je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške

240,46 €... + 19 % DPH za dva úkony právnej služby... na účet advokáta JUDr. J. P., so

sídlom K.,... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom tvrdené porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z príloh sťažnosti, ako aj z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že potom,

ako sťažovateľ podal 1. októbra 2010 predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. , krajský súd aj napriek tomu, že

predseda krajského súdu neuznal túto sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú, začal následne

vo veci konať a 8. novembra 2010 nariadil vo veci pojednávanie na 18. november 2010,

ktoré bolo síce pre náhlu zdravotnú príhodu člena senátu krajského súdu odročené na

2. december 2010, avšak na tomto pojednávaní už krajský súd vyhlásil vo veci aj meritórne

rozhodnutie.

Vzhľadom na uvedené je ústavný súd tohto názoru, že aj napriek spôsobu vybavenia

sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní predsedom krajského súdu, táto v konečnom

dôsledku splnila svoj účel a po jej podaní krajský súd konal vo veci bez zbytočných

prieťahov.

Špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom, že

k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva

aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného

súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým

všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy

prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3

ods. 7 a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu,

aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom

alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky

podľa zákona o súdoch ( ), avšak ich využitím

nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa

§ 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

, ). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že v tomto prípade

využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo (sťažnosť na

prieťahy v konaní) podľa zákona o súdoch, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo

ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu ako účinný prostriedok nápravy. Krajský súd

na predmetnú sťažnosť adekvátne reagoval a prijal v primeranej lehote potrebné opatrenia.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní

krajskému súdu konať, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo

slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011