Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 265/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. PaedDr. Ivanom

Pecníkom, PhD., MBA, Karloveská 3154/6C, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie okresného

súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 7. marca 2011 podal okresnému súdu návrh

na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a na náhradu mzdy proti

žalovanému − (ďalej len „žalovaný“).

Okresný súd nariadil termín prvého pojednávania na 16. jún 2011. Pojednávanie však

bolo odročené na 22. september 2011 z dôvodu, že sťažovateľ sa predmetného pojednávania

nemohol zúčastniť pre kolíziu pracovných povinností jeho právnej zástupkyne.

Dňa 22. septembra 2011 sa predmetné pojednávanie uskutočnilo, avšak z dôvodu

potreby doplnenia dokazovania bolo odročené na 6. december 2011.

Dňa 6. decembra 2011 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo opäť z dôvodu potreby

doplnenia dokazovania odročené na 16. február 2012. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo

16. februára 2012, bol vyhlásený rozsudok.

Dňa 23. februára 2012 bol nariadený termín pojednávania na 12. apríl 2012.

Dňa 12. marca 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovaného.

Sťažovateľ uvádza, že hlavným dôvodom, pre ktorý bolo odvolanie podané, bola

skutočnosť, že sudkyňa, ktorej bol prípad pridelený, dostatočne neodôvodnila svoje

rozhodnutie, a žalovaný preto nevedel, z akých zákonov, resp. rozhodnutí zákonná sudkyňa

vychádzala.

Dňa 12. apríla 2012 sa konalo pojednávanie, na ktorom „bol vyhlásený rozsudok,

ktorým súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania právnej zástupkyni žalobcu“.

Okresný súd zaslal 13. apríla 2012 odvolanie žalovaného právnej zástupkyni

sťažovateľa a 18. mája 2012 aj sťažovateľovi.

Dňa 2. júla 2012 okresný súd predmetnú vec predložil na konanie a rozhodnutie

o odvolaní Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd následne

uznesením z 19. novembra 2012 rozsudok okresného súdu zo 16. februára 2012 vrátane

doplňujúceho rozsudku z 12. apríla 2012 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie. Spis bol okresnému súdu vrátený 6. decembra 2012.

Dňa 25. septembra 2013 bol daný pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu

účastníkom konania, pričom pokyn bol realizovaný 10. februára 2014 spolu so zaslaním

predvolania na termín pojednávania nariadený na 24. jún 2014.

Dňa 24. júna 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo na účely ďalšieho

dokazovania odročené na 21. november 2014. V uvedený termín sa pojednávanie konalo,

no napokon bolo opätovne z dôvodu potreby doplnenia dokazovania odročené

na 17. marec 2015.

Dňa 16. marca 2015 bol spis okresného súdu dodatkom č. 2 k rozvrhu práce

na rok 2015 pridelený inej sudkyni a 17. marca 2015 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na 15. máj 2015. Dňa 15. mája 2015 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo nakoniec

na účely ďalšieho dokazovania odročené na 12. jún 2015.

Dňa 12. júna 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré však bolo odročené

na neurčito.

Dňa 14. júla 2015 bol spis okresného súdu dodatkom č. 5 k rozvrhu práce na rok

2015 pridelený inej sudkyni a 8. decembra 2015 bol spis okresného súdu dodatkom č. 9

k rozvrhu práce na rok 2015 pridelený opäť inej sudkyni.

Dňa 15. júla 2016 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní

predsedníčke okresného súdu.

Dňa 20. júla 2016 bol nariadený termín pojednávania na 6. október 2016.

Predsedníčka okresného súdu prípisom č. Spr. 2211/2016 z 5. augusta 2016

sťažovateľa upovedomila o spôsobe vybavenia jeho sťažnosti. Podľa predsedníčky

okresného súdu bola sťažnosť sťažovateľa dôvodná.

Dňa 6. októbra 2016 sa konalo pojednávanie, na ktoré sa však nedostavil „zástupca

magistrátu, pričom dôvod jeho nedostavenia sa nie je v spise uvedený“. Pojednávanie bolo

následne na účely predvolania žalovaného a doplnenia dokazovania odročené

na 28. november 2016.

Dňa 28. novembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok č. k. -352 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ktorým okresný

súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané sťažovateľovi listom žalovaného

zo 7. januára 2011 je neplatné.

Dňa 2. februára 2017 podal žalovaný proti rozsudku okresného súdu odvolanie.

Sťažovateľ uvádza, že „okrem spomenutého došlo k poškodeniu žalobcu aj tým,

že napriek tomu, že tak žalobca, ako aj jeho bývalá právna zástupkyňa

zaslali na súd doklad o skončení zastupovania v danej veci, súd rozsudok zaslal

a nie žalobcovmu novému právnemu zástupcovi, čo bezpochyby celé

konanie predĺžilo“.

Podľa názoru sťažovateľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru napriek tomu, že napadnuté konanie nie je právne ani skutkovo zložité.

Meritum predmetnej veci tvorí súčasť bežnej občianskoprávnej agendy súdov, o ktorej

sa rozhoduje v podstatne kratších lehotách.

Sťažovateľ zastáva názor, že predmetná vec vyžaduje osobitnú rýchlosť konania,

pretože „okamžitým skončením pracovného pomeru bola rodina žalobcu vystavená

finančnej tiesni, z toho vyplávajúcich psychických útrap a zhoršila sa celková kvalita

ich života. Žalovaný bol v tom čase jediným živiteľom rodiny, nakoľko jeho manželka bola

na materskej dovolenke s dvojičkami, ostali zo dňa na deň bez príjmu a žalobcova manželka

bola nútená požiadať o finančný príspevok. Čo sa týka chodu rodiny v danom období,

žalobca chodil nakupovať za pridelené body do sociálnej výdajne, zriadenej pre sociálne

slabé rodiny. Keď rodina žalobcu prestala dostávať body, bol žalobca nútený zrušiť svoje

dôchodkové sporenie a našetrené peniaze si nechať vyplatiť.

Rovnako boli nútení zrušiť deťom termínované účty, pričom našetrené peniaze

použili tak na živobytie, ako aj na zabezpečenie lekárskej starostlivosti pre deti, keďže deti

boli predčasne narodené...

Ukončenie pracovného pomeru malo zlý vplyv pre žalobcu aj v oblasti hľadania

si práce, pretože každý zamestnávateľ, ktorý sa o predmetnej skutočnosti dozvedel, prejavil

nezáujem žalobcu zamestnať.

Zároveň považujem za dôležité podotknúť, že všetky uvedené skutočnosti boli súdu

doložené.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní jeho sťažnosti rozhodol takto:

„1. Základné právo alebo sloboda sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantované SR a Dohovoru ochrane ľudských

práv a základných slobôd, v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod spisovou

značkou , porušené bolo.

2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby v konaní vedenom pod

spisovou značkou konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10 000.- Eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd

Bratislava I povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia, ktoré budú

vyčíslené do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (, ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, , , , ) sa ochrana

základnému právu vrátane základného práva podľa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného

práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo.

Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného

základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom

ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva podľa dohovoru),

môže tiež vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne

rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa (m. m.

, ).

Ako z obsahu sťažnosti vyplýva, sťažovateľ sa návrhom podaným okresnému súdu

7. marca 2011 domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

a náhrady mzdy. Okresný súd prvýkrát vo veci rozhodol už 16. februára 2012 a následne

12. apríla 2012 ešte rozsudkom zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Keďže proti

rozsudku okresného súdu zo 16. februára 2012 žalovaný podal odvolanie, okresný súd

2. júla 2012 spis spolu s odvolaním žalovaného predložil krajskému súdu a krajský súd

uznesením z 19. novembra 2012 rozsudok okresného súdu zo 16. februára 2012 vrátane

doplňujúceho rozsudku z 12. apríla 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol

okresnému súdu vrátený 6. decembra 2012. Ako zo sťažnosti ďalej vyplýva, v období

od 6. decembra 2012 do 10. februára 2014 okresný súd vo veci nevykonal žiaden relevantný

úkon a obdobne to tak bolo aj v období od 12. júna 2015 do 20. júla 2016. Sťažovateľ preto

15. júla 2016 podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom

konaní.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju rozhodovaciu činnosť, podľa ktorej

podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. ,

, ). Účinnosť takéhoto právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3

ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby

sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo

svojou nečinnosťou.

Predsedníčka okresného súdu sťažovateľa o spôsobe vybavenia jeho sťažnosti

upovedomila prípisom č. Spr. 2211/2016 z 5. augusta 2016. Keďže sťažovateľ predložil

ústavnému súdu aj kópiu predmetného prípisu, ústavný súd sa s jeho obsahom oboznámil.

Z obsahu predmetného prípisu vyplýva, že predsedníčka okresného súdu po preštudovaní

spisového materiálu a oboznámení sa aj s vyjadrením zákonnej sudkyne vyhodnotila

sťažnosť sťažovateľa ako dôvodnú z dôvodu nečinnosti okresného súdu v období

od 6. decembra 2012 do 10. februára 2014 a v období od 12. júna 2015 do 20. júla 2016,

čo, ako ďalej uvádza, bolo spôsobené najmä viacerými personálnymi zmenami v príslušnom

súdnom oddelení. Predsedníčka okresného súdu sa sťažovateľovi za vzniknuté prieťahy

ospravedlnila a vec zaradila medzi sledované veci a aj keď v tom čase aktuálne zákonná

sudkyňa prieťahy v konaní nespôsobila, požiadala ju, aby ďalej postupovala bez ďalších

prieťahov.

V nasledujúcom období okresný súd vo veci 6. októbra 2016 uskutočnil

pojednávanie, na ktoré sa však nedostavil žalovaný, a preto bolo na účely jeho predvolania,

ako aj doplnenia dokazovania odročené na 28. november 2016. Na pojednávaní

28. novembra 2016 okresný súdu vo veci vyhlásil rozsudok č. k. -352, ktorým

rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané sťažovateľovi listom žalovaného

zo 7. januára 2011 je neplatné. V nasledujúcom období okresný súd doručoval rozsudok

a 2. februára 2017 žalovaný proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie.

V rámci prípravy na predbežné prerokovanie sťažnosti ústavný súd požiadal okresný

súd o informáciu o stave napadnutého konania, pričom zistil, že okresný súd aktuálne

pripravuje výzvu, aby sa k podanému odvolaniu mohol vyjadriť sťažovateľ.

Ako z už uvedeného vyplýva, v napadnutom konaní okresného súdu sa síce vyskytli

dve obdobia, keď bol okresný súd nečinný, no na druhej strane podľa názoru ústavného

súdu podanie sťažnosti sťažovateľom na prieťahy v tomto konaní predsedníčke okresného

súdu sa ukázalo ako účinný prostriedok nápravy, keďže okresný súd už 28. novembra 2016

vo veci samej rozhodol.

Keďže využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo

(sťažnosť na prieťahy v konaní, pozn.) podľa zákona o súdoch, sa v okolnostiach

posudzovanej veci prejavilo ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu ako účinný

prostriedok nápravy a navyše okresný súd vo veci samej rozhodol ešte pred podaním

sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

rozhodovacou činnosťou sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec uvedeného pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá

prekážku veci rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni

tomu, aby v prípade pokračovania zbytočných prieťahov v konaní sťažovateľ v tejto veci

podal novú sťažnosť.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami obsiahnutými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2017