Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 549/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, ,

, zastúpeného advokátkou Mgr. Zuzanou Jedličkovou, Royova 9, Piešťany,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. februára 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie okresného

súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ doručil okresnému súdu 22. júna 2012 žalobu

o ochranu osobnosti z 18. júna 2012 proti odporcovi ,

(ďalej len „odporca“), ktorou sa domáhal súdnej ochrany proti neoprávneným

zásahom do jeho osobnostných práv zo strany odporcu, upustenia od neoprávnených

zásahov, ospravedlnenia a zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vec bola

pridelená na konanie a rozhodnutie sudkyni

Sťažovateľ namieta, že napadnuté konanie ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu

trvá už tri roky a sedem mesiacov bez toho, aby v ňom bolo meritórne rozhodnuté,

resp. aspoň nariadené pojednávanie.

Od podania žaloby 22. júna 2012 do septembra 2013 okresný súd vykonával úkony

súvisiace so žiadosťou sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie

právneho zástupcu.

Dňa 5. septembra 2013 okresný súd zaslal kópiu žaloby sťažovateľa Centru právnej

pomoci, ktoré mu rozhodnutím sp. zn. , ev. č. KaHC-35089/6791/2013-

43844/2013 z 24. septembra 2013 priznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci a určilo

advokátku na zastupovanie klienta v napadnutom konaní. Toto rozhodnutie bolo určenej

advokátke doručené 26. septembra 2013 a právoplatnosť nadobudlo 12. októbra 2013.

Po zabezpečení podpísania dohody o poskytovaní právnej pomoci medzi

sťažovateľom a určenou advokátkou ako právnou zástupkyňou (ďalej len „právna

zástupkyňa“) sťažovateľa a súvisiaceho splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľa

v napadnutom konaní, podala právna zástupkyňa sťažovateľa 13. novembra 2013

na okresnom súde oznámenie o určení advokáta sťažovateľovi a prevzatí právneho

zastúpenia a doložila splnomocnenie.

Okresný súd 13. októbra 2014 zaslal odporcovi žalobu s výzvou na vyjadrenie.

Zároveň v ten istý deň právna zástupkyňa sťažovateľa doručila okresnému súdu doplnenie

a rozšírenie žaloby so zmenou petitu žalobného návrhu (sťažovateľ spresnil, doplnil

2

a rozšíril žalobu z dôvodu, že po jej podaní okresnému súdu došlo zo strany odporcu

k ďalším zásahom do jeho osobnostných práv, pozn.) a návrhy na vykonanie dôkazov.

Dňa 23. októbra 2014 odporca doručil okresnému súdu vyjadrenie k žalobe.

Sťažovateľ 4. marca 2015 doručil okresnému súdu návrh na vydanie predbežného

opatrenia z 1. marca 2015.

Okresný súd 1. apríla 2015 uznesením č. k. -89 pripustil zmenu návrhu

v zmysle podania, ktoré sťažovateľ okresnému súdu doručil 13. októbra 2014

prostredníctvom právnej zástupkyne.

Dňa 8. apríla 2015 okresný súd doručil právnej zástupkyni sťažovateľa uznesenie

č. k. -89 z 1. apríla 2015, vyjadrenie odporcu k žalobe, výzvu na doplnenie

žaloby a uznesenie okresného súdu č. k. -87 z 1. apríla 2015 na doplnenie

podania sťažovateľa zo 4. marca 2015. Zároveň v ten istý deň bolo právnemu zástupcovi

odporcu doručené z okresného súdu uznesenie č. k. -89 z 1. apríla 2015

a podanie sťažovateľa, ktoré okresnému súdu doručil 13. októbra 2014.

Následne 9. apríla 2015 okresný súd vyzval

na oznámenie, či súhlasí so vstupom do konania na strane odporcu.

Dňa 13. apríla 2015 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila okresnému súdu

podanie, ktorým na základe výzvy okresného súdu doplnila žalobu o údaj o štátnom

občianstve sťažovateľa.

, 17. apríla 2015 okresnému súdu oznámila,

že nevstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu.

Dňa 17. apríla 2015 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila okresnému súdu

námietku o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Právna zástupkyňa sťažovateľa doručila 22. apríla 2015 okresnému súdu podanie,

ktorým vzala späť návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd

uznesením č. k. -98 z 30. apríla 2015 konanie o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia zastavil.

Dňa 24. septembra 2015 bola predmetná vec pridelená sudcovi

z dôvodu ročnej zahraničnej stáže dovtedajšej zákonnej sudkyne.

Dňa 27. októbra 2015 okresný súd doručil právnej zástupkyni sťažovateľa výzvu,

či na námietke proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania trvá vzhľadom na priložené

vyjadrenie vedľajšieho účastníka z 13. apríla 2015.

Dňa 9. novembra 2015 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila okresnému súdu

podanie, v ktorom mu oznámila, že vzhľadom na oznámenie

, že do sporu ako vedľajší účastník na strane odporcu nebude vstupovať,

sťažovateľ netrvá na námietke proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Sťažovateľ následne prostredníctvom právnej zástupkyne 30. novembra 2015 doručil

okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“).

Sťažovateľ uvádza, že predsedníčka okresného súdu sťažnosť vybavila

upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti sp. zn. Spr. 863/15 zo 14. decembra 2015,

v ktorom uviedla, že sťažnosť považuje za opodstatnenú. Upovedomenie o spôsobe

vybavenia sťažnosti bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa 16. decembra 2015.

Podľa sťažovateľa: „S poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (Ištván

a Ištvánová proti Slovenskej republike; Komanický (č. 6) proti Slovenskej republike) však

treba konštatovať, že sťažnosť účastníka predsedovi dotknutého súdu je vo vzťahu

k odstráneniu prieťahov v konaní bez akéhokoľvek účinku, nakoľko predseda súdu nie je

4

oprávnený nariadiť termín pojednávania alebo určiť lehotu, v ktorej sudca vo veci bude

musieť rozhodnúť.

Sťažovateľ je tiež toho názoru, že účastník konania nie je povinný domáhať sa, aby

súdy konali v súlade s , podľa ktorého v konaní

postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola

rýchla a účinná, ktoré ustanovenie korešponduje s právom na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeným a s právom na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Súdy pri rozhodovaní sporov a iných právnych vecí sú povinné

ex offo (ex constitutione a ex lége) konať tak, aby boli dodržané práva účastníkov zaručené

a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.“

Sťažovateľ ďalej uvádza, že 26. januára 2016 bola jeho právnej zástupkyni doručená

výzva okresného súdu, aby v lehote 7 dní od jej doručenia oznámila okresnému súdu,

či sťažovateľ chce byť vypočutý tunajším súdom, resp. či žiada, aby zo strany okresného

súdu bola zabezpečená jeho eskorta.

Sťažovateľ uvádza, že keďže odpoveď na túto výzvu závisí od jeho rozhodnutia,

na účelom zistenia stanoviska sťažovateľa požiadala právna zástupkyňa sťažovateľa

o predĺženie lehoty, ktorá bola predĺžená do 29. februára 2016.

Sťažovateľ namieta, že ku dňu spísania sťažnosti ústavnému súdu nebol určený

termín pojednávania. Zastáva názor, že z dôvodu nekonania okresného súdu v napadnutom

konaní pretrváva stav jeho právnej neistoty. Predmetná vec je pre neho právne významná,

pretože sa týka ochrany jeho osobnostných práv pred neoprávnenými zásahmi zo strany

odporcu a nárokov mu z týchto zásahov vyplývajúcich. Sťažovateľ sa obrátil na príslušný

okresný súd a domáha sa poskytnutia súdnej ochrany svojho práva na ochranu osobnosti,

táto súdna ochrana mu dosiaľ nebola účinne poskytnutá a o jeho nárokoch nebolo

rozhodnuté.

Podľa sťažovateľa «vzhľadom na povahu veci je zrejmé, že je v právomoci okresného

súdu rozhodnúť o žalobe sťažovateľa, pričom o tejto veci s poukazom na ustálenú

rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) mal okresný

súd rozhodnúť do troch rokov od podania návrhu. Nejde o vec právne ani fakticky zložitú,

tak, aby to odôvodňovalo doterajšiu dĺžku konania a najmä skutočnosť, že počas 3 rokov

a 7 mesiacov súd vo veci nenariadil ani jedno (prvé) pojednávanie. Od podania žaloby dňa

22. 06. 2012 až do konca začiatku septembra 2013, t. j. 14 mesiacov súd pritom vykonával

iba úkony súvisiace so žiadosťou sťažovateľa ako navrhovateľa o oslobodenie od súdnych

poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu obsiahnutou v žalobe. Medzi jednotlivými

ďalšími procesnými úkonmi súdu boli dlhé obdobia nečinnosti súdu. Naviac treba

konštatovať, že ani samotným prerokovaním veci na súde (ku ktorému zatiaľ v predmetnom

konaní nedošlo) alebo vykonaním iných procesných úkonov nedochádza k odstráneniu stavu

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia, k tomuto dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu vo veci samej.».

Sťažovateľ svojím správaním nespôsobil nečinnosť súdu v tejto veci. Dĺžku tohto

konania nemožno pričítať ani správaniu protistrany. Sťažovateľ zastáva názor, že prieťahy

v napadnutom konaní sú neodôvodnené, zbytočné a majú príčinu na strane konajúceho

súdu.

Z už uvedených dôvodov a s poukazom na ustálenú judikatúru ústavného súdu, ako

aj ESĽP je sťažovateľ toho názoru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo

porušené a je naďalej porušované jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní sťažnosti túto najskôr prijal uznesením na ďalšie konanie a následne vydal

tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

6

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

2. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume

4 000 €, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy

konania na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , , , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní z dôvodu, že predmetné konanie trvá ku dňu spísania sťažnosti na ústavný súd

(sťažnosť je zo 16. februára 2016, pozn.) tri roky a sedem mesiacov bez toho, aby v ňom

bolo meritórne rozhodnuté, resp. aspoň nariadené pojednávanie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

8

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru ESĽP k dohovoru,

pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto

práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu (, ). Základnou povinnosťou súdu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

(, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ), resp. konanie pred všeobecným súdom

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných

prieťahoch ().

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie na okresnom súde začalo

22. júna 2012 podaním návrhu na začatie konania, následne okresný súd v predmetnej veci

priebežne vykonával potrebné procesné úkony (rozhodovanie o oslobodení sťažovateľa

od súdnych poplatkov, o ustanovení právneho zástupcu sťažovateľovi, doručenie žaloby

s výzvou na vyjadrenie odporcovi, rozhodovanie o pripustení zmeny petitu, o predbežnom

opatrení, úkony súvisiace so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, pozn.).

Z dôvodu nedostatočnej činnosti okresného súdu sťažovateľ doručil

30. novembra 2015 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom

konaní.

Predsedníčka okresného súdu vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní

ako opodstatnenú, o čom sťažovateľa informovala prípisom sp. zn. Spr. 863/15

zo 14. decembra 2015 doručeným právnej zástupkyni sťažovateľa 16. decembra

2015, v ktorom zároveň uviedla, že konajúceho sudcu upozorní, aby aj v prerozdelených

veciach konal tak, aby v nich nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní, a v tomto

smere bude nad konaním vykonávať dohľad.

Následne okresný súd v napadnutom konaní doručil 26. januára 2016 právnej

zástupkyni sťažovateľa výzvu, aby v lehote 7 dní od jej doručenia okresnému súdu

oznámila, či sťažovateľ chce byť vypočutý tunajším súdom, resp. či žiada, aby zo strany

okresného súdu bola zabezpečená jeho eskorta. Keďže bolo potrebné, aby sa právna

zástupkyňa poradila so sťažovateľom, požiadala o predĺženie lehoty. Okresný súd jej lehotu

predĺžil do 29. februára 2016.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že 19. februára 2016

sťažovateľ doručil okresnému súdu svoju odpoveď. Napadnuté konanie dosiaľ nie je

právoplatne skončené. Okresný súd zatiaľ termín pojednávania nenariadil z dôvodu, že

najskôr bude opätovne rozhodovať o pripustení zmeny návrhu sťažovateľa doručeného

okresnému súdu 13. októbra 2014 a následne určí termín pojednávania.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju rozhodovaciu činnosť,

podľa ktorej podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl.

zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. , ,

). Účinnosť takéhoto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými

prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý

10

vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov

a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52

ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3

ods. 7 a a nasl. ] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu,

aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom

alebo svojou nečinnosťou.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru, koná iba

za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa

zákona o súdoch ( ), avšak ich využitím nedosiahol

účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

Keďže v tomto prípade využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal

sťažovateľ právo (sťažnosť na prieťahy v konaní, pozn.) podľa zákona o súdoch,

sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

ako účinný prostriedok nápravy (okresný súd predmetnú sťažnosť riadne posúdil a prijal

v primeranej lehote aj potrebné opatrenia, čo v konečnom dôsledku vyústilo do toho,

že v napadnutom konaní okresný súd ďalej koná, pozn.) a samotné konanie na okresnom

súde netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch, ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec uvedeného pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá

prekážku veci rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni

tomu, aby v prípade pokračovania zbytočných prieťahov v konaní sťažovateľ v tejto veci

podal novú sťažnosť.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami obsiahnutými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2016

12