Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 373/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou + ULTRA Legal

s. r. o., organizačná zložka, Zelená 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Tomáš

Baštic, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie na okresnom súde, ktorého

je sťažovateľ účastníkom ako odporca v III. rade, začalo 20. februára 2015 podaním žaloby

o určenie neplatnosti dražby a určenie vlastníckeho práva k v sťažnosti špecifikovanej

nehnuteľnosti a návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by sa sťažovateľovi

uložila povinnosť zdržať sa prevodu, predaja, darovania alebo inej formy scudzenia,

zriadenia záložného práva, či iného vecného bremena, zaťaženia právom v prospech tretích

osôb, zriadenia práva doživotného užívania, prenájmu, zámeny alebo zničenia nehnuteľnosti

a zároveň umožniť žalobcovi vstup a nerušené užívanie tejto nehnuteľnosti.

Sťažovateľ uvádza, že 6. marca 2015 nahliadol do predmetného spisu okresného

súdu, na základe čoho potom 12. marca 2015 doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie

k žalobe a návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 16. marca 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie k žalobe a k návrhu

na vydanie predbežného opatrenia aj zo strany odporcu v I. rade a 9. júla 2015 zo strany

odporcu v II. rade.

Sťažovateľ následne z dôvodu nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní

doručil 2. novembra 2015 predsedovi okresného súdu sťažnosť na porušenie jeho

základného práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v napadnutom

konaní.

Okresný súd vyrozumel sťažovateľa o spôsobe vybavenia jeho sťažnosti na porušenie

jeho základného práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov prípisom

č. z 18. januára 2016. Z vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu

vyplýva, že sťažnosť predložila najskôr na vyjadrenie zákonnému sudcovi a následne

ju vyhodnotila ako opodstatnenú, pričom uviedla, že keďže „sa nekoná v zmysle § 6 O.

2

s. p., avšak zákonný sudca bol vyzvaný predsedom súdu, aby konal bez prieťahov a zároveň

budú vyvodené dôsledky voči zákonnému sudcovi, pričom spis bude pod dohľadom“.

Dňa 12. februára 2016 po nahliadnutí do spisu okresného súdu sťažovateľ zistil,

že v spise sa nenachádza ani jedno z vyjadrení, ktoré predložili odporcovia v I. až III. rade,

preto on sám 19. februára 2016 tieto vyjadrenia do spisu založil a zároveň okresnému súdu

doručil aj návrh na disciplinárne konanie voči zákonnému sudcovi.

Okresný súd následne 24. februára 2016 uznesením č. k. -81 rozhodol

o predbežnom opatrení navrhovateľa tak, že sťažovateľovi nariadil „zdržať sa prevodu,

predaja, darovania alebo inej formy scudzenia, zriadenia záložného práva či iného vecného

bremena, zaťaženia právom v prospech tretích osôb, zriadenia práva doživotného užívania,

prenájmu, zámeny alebo zničenia nehnuteľnosti, ako aj umožniť navrhovateľovi vstup

a nerušené užívanie nehnuteľnosti“.

Sťažovateľovi bolo uznesenie okresného súdu č. k. -81

z 24. februára 2015 doručené 29. februára 2016 a 9. marca 2016 proti nemu podal

odvolanie.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že napriek tomu, že okresný súd mal k dispozícii

vyjadrenia odporcov v I. až III. rade, vo veci nekonal, pričom dopytom na okresný súd

tiež zistil, že od podania žaloby do vydania uznesenia o predbežnom opatrení mal

predmetný spis u seba zákonný sudca, ktorý ho za ten čas vôbec nepredložil

administratívnemu aparátu okresného súdu, aby v ňom urobili aspoň prvotné procesné

úkony, nevyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby a návrhu

na vydanie predbežného opatrenia. Poukazuje na to, že prvý úkon v napadnutom konaní bol

urobený až po viac ako roku.

Sťažovateľ po poukázaní na príslušnú judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu

pre ľudské práva zastáva názor, že v napadnutom konaní neexistuje žiadna okolnosť, ktorá

by odôvodňovala záver o zložitosti predmetnej veci, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť

priebeh konania, postup okresného súdu nevykazuje znaky plynulého a efektívneho

konania. Je preto toho názoru, že v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právo

podľa a právo podľa dohovoru.

Vzhľadom na už uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo , trvale bytom

, Slovenská Republika, , na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a

Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

, trvale bytom , Slovenská

Republika, priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €

(slovom päť tisíc eur), ktoré je mu povinný Okresný súd v Žiline vyplatiť do 2 mesiacov od

nadobudnutia právoplatnosti nálezu.

Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na

účet právneho zástupcu Sťažovateľa do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

4

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Ústavný súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. , , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu (, ). Základnou povinnosťou súdu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

(, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ), resp. konanie pred všeobecným súdom

6

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných

prieťahoch ().

Ako z obsahu sťažnosti vyplýva, napadnuté konanie na okresnom súde začalo

20. februára 2015 podaním návrhu na začatie konania. Z dôvodu nečinnosti okresného súdu

sťažovateľ 2. novembra 2015 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v napadnutom konaní.

Podpredsedníčka okresného súdu vyhodnotila sťažnosť na prieťahy ako opodstatnenú

a zároveň sťažovateľa prípisom č. z 18. januára 2016 informovala,

že zákonný sudca bol vyzvaný predsedom súdu, aby konal bez prieťahov, že budú voči

nemu vyvodené dôsledky a spis sp. zn. bude pod dohľadom.

Následne 24. februára 2016 okresný súd uznesením č. k. -81 rozhodol

o návrhu navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia, proti ktorému sťažovateľ podal

odvolanie. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že okresný súd

zaslal odvolanie sťažovateľa na vyjadrenie ostatným účastníkom konania, pričom im

stanovil lehotu na vyjadrenie do 30. apríla 2016.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju rozhodovaciu činnosť,

podľa ktorej podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

, , ). Účinnosť takého právneho prostriedku

ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať

bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3

ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby

sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo

svojou nečinnosťou.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru, koná iba

za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa

zákona o súdoch ( ), avšak ich využitím nedosiahol

účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

Keďže v tomto prípade využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal

sťažovateľ právo (sťažnosť na prieťahy v konaní, pozn.) podľa zákona o súdoch,

sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

ako účinný prostriedok nápravy (okresný súd predmetnú sťažnosť riadne posúdil a prijal

v primeranej lehote aj potrebné opatrenia, čo v konečnom dôsledku vyústilo do toho,

že v napadnutom konaní okresný súd začal konať, pozn.), navyše samotné konanie na

okresnom súde netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch, ústavný súd

vzhľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími návrhmi, ktoré sťažovateľ uplatnil vo svojej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2016

8