Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 493/2017
PDF · 180.76 KB
No categories available
I. ÚS 493/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Svidník v konaní pôvodne vedenom
pod sp. zn. 6 C 8/2017 a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 6 C 175/2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola
16. augusta 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len
„okresný súd“) v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6 C 8/2017 a v súčasnosti vedenom
pod sp. zn. 6 C 175/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynul takýto priebeh a stav napadnutého konania:
„Dňa 14.10.2015 Okresný súd vo Svidníku prevzal... návrh na začatie konania
v právnej veci žalobcu proti žalovanej Obci o určenie zaplatiť
odmenu za urobené úkony poskytnutej právnej služby v konaní 8C 320/1999... Okresný súd
prijaté podanie riadne nezaevidoval a vo veci nekonal. Na moju nespokojnosť okresný súd
reagoval listom zo dňa 24.2.2016, sp. zn. 8C 320/1999, v ktorom mi oznámil, že môj návrh
na určenie povinnosti uhradiť odmenu za poskytnuté právne služby došiel okresnému súdu
dňa 14.10.2015 a nachádza sa na čl. 584 spisu... Znovu vo veci okresný ďalej nekonal.
Po opakovanej sťažnosti pre nečinnosť okresného súdu, moje podanie z 14.10.2015 bolo
dňa 16.2.2017 konečne zaprotokolované a pridelená spisová značka 6C 8/2017... Následne
dňa 9.3.2017 bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná Obec prostredníctvom
svojho právneho zástupcu dňa 29.3.2017 podala odpor. Uznesením zo dňa 31.3.2017 bol
platobný rozkaz Okresného súdu Svidník zo dňa 9.3.2017, sp. zn. 6C 8/2017 zrušený.
Na podaný odpor som dňa 19. 4. 2017 reagoval námietkou pre uplynutie zákonnom
stanovenej lehoty na jeho podanie, spolu so stanoviskom k obsahu podaného odporu.
Okresný súd Svidník zhodnotil doterajší procesný stav veci dňa 13.4.2017 vydaním
uznesenia sp. zn. 6C 175/2015-88, ktorým rozhodol o spojení veci vedených na Okresnom
súde Svidník pod sp. zn. 6C 175/2015, 6C 6/2017 a 6C 8/2017 na spoločne konanie s tým,
že spoločné konanie bude vedené pod sp. zn. 6C 175/2015...
Po právoplatnom spojení veci (§ 357 CSP), okresný súd výzvou zo dňa 21. 6. 2017,
sp. zn. 6C 175/2017 žiadal, aby som súdu označil spisové značky spisov, ktoré má súd
pripojiť ako dôkaz...“
3. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:
„Spojenie uvedených veci na spoločné konanie nezodpovedá požiadavke rýchlosti
a hospodárnosti konania. Naopak, vytvára podmienky pre ďalšie prieťahy. Vzhľadom
na počet úkonov urobených v pôvodných konaniach, ktoré trvali od roku 1997 - 2015,
spoločné konanie sťažuje a zneprehľadňuje. Vyvoláva to dôvodne podozrenie, že súd chce
rozhodnutie o veci odložiť na neurčito. Tento názor odôvodňuje skutočnosť, že v pôvodnom
konaní 6 C 175/2015 bola masa urobených úkonov už upravená podľa námietok odporcu
a zosúladená so súdnym spisom. Bol zistený skutkový stav, na podklade ktorého súd môže
vydať rozsudok vo veci.
V konaní 6C 8/17, ktoré je predmetom ústavnej sťažnosti, súd doposiaľ neurčil
termín pojednávania, hoci od podania žaloby uplynula doba takmer dvoch rokov, masou
úkonov sa vôbec nezaoberal.
... Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného
v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd vidím v tom, že Okresný súd Svidník po prevzatí môjho podania
dňa 14.10.2015 o určenie povinnosti žalovanej obci zaplatiť odmenu za urobené
úkony poskytnutej právnej služby v konaní vedenom na tomto súde pod spisovou značkou
8 C 320/99, toto riadne nezaevidoval, nepridelil zákonnému sudcovi a vo veci podania
nekonal. Podanie založil do súdneho spisu 8C 320/99, kde tvorí list č. 584-605. Súd prvej
inštancie doposiaľ nepostupuje v súlade so základnými princípmi civilného sporového
poriadku a vedome porušuje najmä ustanovenia článku 2 a 17 CSP.
Porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu garantované článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru a článku 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd vidím v tom, že Okresný súd Svidník hore uvedeným spôsobom
sťažuje mi zákonnú možnosť domáhať sa svojho práva na odmenu za vykonanú prácu,
znižuje kvalitu súdneho procesu a práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu
a tým aj verejnú mienku o vymožiteľnosti práva na Slovensku, ako právneho štátu.“
4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal
tento nález:
„1. základné právo (pravdepodobne tu chcel sťažovateľ uviesť
svoje meno, pozn.) upravené článku 46 ods. 1 a 2 a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresnému súdu Svidník v konaní 6C 8/2017 v nadväznosti na konanie
6C 175/2015, porušené bolo,
2. Okresnému súdu Svidník prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,
zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva a prikazuje obnoviť stav pred
porušením základného práva,
3. sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 6 970,95 €.“
Sťažovateľ súčasne požiadal o prednostné prerokovanie sťažnosti, keďže je toho
názoru, že ide o naliehavú vec.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Sťažovateľ sa v petite sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 4
zákona o ústavnom súde), domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní pôvodne
vedenom pod sp. zn. 6 C 8/2017 a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 6 C 175/2015. Tvrdenia
o porušení základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo
petitu, ústavný súd považoval iba za súčasť jeho argumentácie (obdobne III. ÚS 149/04,
8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...
Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
10. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať tú sťažnosť,
pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti
namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta
v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá
tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03,
11. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04,
III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).
12. Z obsahu sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnuté
konanie začalo 14. októbra 2015 doručením návrhu sťažovateľa okresnému súdu.
Keďže tento návrh bol omylom zaevidovaný do iného spisu okresného súdu vedeného
pod sp. zn. 8 C 320/1999, okresný súd vo veci sťažovateľa nekonal. Po doručení opakovanej
sťažnosti sťažovateľa na nečinnosť v označenej veci okresný súd listom zo 16. februára
2017 sťažovateľovi oznámil, že návrh dal zapísať ako samostatné konanie, ktoré bude
vedené pod sp. zn. 6 C 8/2017. Následne okresný súd vydal 9. marca 2017 platobný rozkaz,
proti ktorému žalovaná podala odpor. Okresný súd uznesením z 31. marca 2017
platobný rozkaz zrušil. Sťažovateľ sa vyjadril k odporu 19. apríla 2017. Uznesením
sp. zn. 6 C 175/2015 z 13. apríla 2017 okresný súd rozhodol o spojení vecí vedených
pod sp. zn. 6 C 175/2015, sp. zn. 6 C 6/2017 a sp. zn. 6 C 8/2017 na spoločné konanie, ktoré
je ďalej vedené pod sp. zn. 6 C 175/2015. Označené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
15. mája 2017. Po právoplatnom spojení veci okresný súd výzvou z 21. júna 2017 požiadal
sťažovateľa, aby označil spisy, ktoré žiada pripojiť ako dôkaz. Sťažovateľ podaním
doručeným 14. júla 2017 okresnému súdu oznámil, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie
dôkazov. Okresný súd následne 16. augusta 2017 nariadil termín pojednávania
na 17. október 2017.
13. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie od podania návrhu okresnému
súdu do podania sťažnosti ústavnému súdu trvá 22 mesiacov. Z uvedeného prehľadu
úkonov vyplýva, že do podania opakovanej sťažnosti na nečinnosť okresného súdu
(11. februára 2017) sa napadnuté konanie skutočne vyznačovalo prieťahmi, tak ako to tvrdil
sťažovateľ, a to v dôsledku chyby pri zaevidovaní návrhu sťažovateľa. Po podaní sťažnosti
sťažovateľom okresný súd zjednal nápravu, návrhu sťažovateľa pridelil samostatnú spisovú
značku a vo veci začal plynule konať realizovaním procesných úkonov smerujúcich
k meritórnemu skončeniu veci. Okresný súd vo veci nariadil aj termín pojednávania
(17. október 2017).
14. Z uvedeného je zrejmé, že priebeh napadnutého konania toho času nenasvedčuje
tomu, že by v ňom dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Nečinnosť
okresného súdu v období od podania návrhu (14. októbra 2015) do 16. februára 2017,
keď bol návrh zapísaný ako samostatné konanie, možno hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich
rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu sama osebe ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 42/01).
15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného
súdu v napadnutom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím
na všetky okolnosti konania okresného súdu, ako aj na doterajšiu dĺžku konania (necelé dva
roky) nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň závažnosti, ktorý by mohol
jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a súčasný stav konania
nevylučuje definitívne možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).
16. V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa namietajúcu porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom
konaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú
neopodstatnenosť.
17. Sťažovateľ v petite sťažnosti namietal aj porušenie čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu malo dôjsť v príčinnej súvislosti s porušením základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa sťažovateľa okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní sťažuje zákonnú
možnosť sťažovateľovi domáhať sa svojho práva na odmenu za vykonanú prácu.
18. Ústavný súd konštatuje, že v systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka,
rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, pokiaľ namietané
porušenie tohto základného práva nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie
konkrétne okolnosti daného prípadu by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti
(napr. IV. ÚS 242/07).
19. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo svojich
zistení konštatuje, že v danom prípade nedostatky v postupe okresného súdu v napadnutom
konaní nedosahujú takú intenzitu, že by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti,
a teda aj o vyslovení porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy po prípadnom
prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie. Na základe uvedeného ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
20. Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 46 ods. 2 ústavy postupom okresného
súdu v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje, že označený článok ústavy je na postup
okresného súdu, ktorý nekonal a nerozhodoval vo veci sťažovateľa podľa ustanovení
upravujúcich správne súdnictvo, zjavne neaplikovateľný, a z tohto dôvodu je sťažnosť
v tejto časti zjavne neopodstatnená pre neexistenciu priamej súvislosti medzi namietanými
skutočnosťami a základným právom, porušenie ktorého sťažovateľ namietal
(napr. I. ÚS 12/01, I. ÚS 44/03).
21. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie v časti namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania
na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom,
predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
22. Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi
sťažovateľa v nej uplatnenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. októbra 2017