Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 493/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a 2 a

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Svidník v konaní pôvodne vedenom

pod sp. zn. a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

16. augusta 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a 2 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len

„okresný súd“) v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. a v súčasnosti vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynul takýto priebeh a stav napadnutého konania:

„Dňa 14.10.2015 Okresný súd vo Svidníku prevzal... návrh na začatie konania

v právnej veci žalobcu proti žalovanej Obci o určenie zaplatiť

odmenu za urobené úkony poskytnutej právnej služby v konaní ... Okresný súd

prijaté podanie riadne nezaevidoval a vo veci nekonal. Na moju nespokojnosť okresný súd

reagoval listom zo dňa 24.2.2016, sp. zn. , v ktorom mi oznámil, že môj návrh

na určenie povinnosti uhradiť odmenu za poskytnuté právne služby došiel okresnému súdu

dňa 14.10.2015 a nachádza sa na čl. 584 spisu... Znovu vo veci okresný ďalej nekonal.

Po opakovanej sťažnosti pre nečinnosť okresného súdu, moje podanie z 14.10.2015 bolo

dňa 16.2.2017 konečne zaprotokolované a pridelená spisová značka ... Následne

dňa 9.3.2017 bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná Obec prostredníctvom

svojho právneho zástupcu dňa 29.3.2017 podala odpor. Uznesením zo dňa 31.3.2017 bol

platobný rozkaz Okresného súdu Svidník zo dňa 9.3.2017, sp. zn. zrušený.

Na podaný odpor som dňa 19. 4. 2017 reagoval námietkou pre uplynutie zákonnom

stanovenej lehoty na jeho podanie, spolu so stanoviskom k obsahu podaného odporu.

Okresný súd Svidník zhodnotil doterajší procesný stav veci dňa 13.4.2017 vydaním

uznesenia sp. zn. -88, ktorým rozhodol o spojení veci vedených na Okresnom

súde Svidník pod sp. zn. , a na spoločne konanie s tým,

že spoločné konanie bude vedené pod sp. zn. ...

Po právoplatnom spojení veci ( ), okresný súd výzvou zo dňa 21. 6. 2017,

sp. zn. žiadal, aby som súdu označil spisové značky spisov, ktoré má súd

pripojiť ako dôkaz...“

3. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:

„Spojenie uvedených veci na spoločné konanie nezodpovedá požiadavke rýchlosti

a hospodárnosti konania. Naopak, vytvára podmienky pre ďalšie prieťahy. Vzhľadom

na počet úkonov urobených v pôvodných konaniach, ktoré trvali od roku 1997 - 2015,

spoločné konanie sťažuje a zneprehľadňuje. Vyvoláva to dôvodne podozrenie, že súd chce

rozhodnutie o veci odložiť na neurčito. Tento názor odôvodňuje skutočnosť, že v pôvodnom

konaní bola masa urobených úkonov už upravená podľa námietok odporcu

a zosúladená so súdnym spisom. Bol zistený skutkový stav, na podklade ktorého súd môže

vydať rozsudok vo veci.

V konaní , ktoré je predmetom ústavnej sťažnosti, súd doposiaľ neurčil

termín pojednávania, hoci od podania žaloby uplynula doba takmer dvoch rokov, masou

úkonov sa vôbec nezaoberal.

... Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného

v článku 48 ods. 2 a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd vidím v tom, že Okresný súd Svidník po prevzatí môjho podania

dňa 14.10.2015 o určenie povinnosti žalovanej obci zaplatiť odmenu za urobené

úkony poskytnutej právnej služby v konaní vedenom na tomto súde pod spisovou značkou

, toto riadne nezaevidoval, nepridelil zákonnému sudcovi a vo veci podania

nekonal. Podanie založil do súdneho spisu , kde tvorí list č. 584-605. Súd prvej

inštancie doposiaľ nepostupuje v súlade so základnými princípmi civilného sporového

poriadku a vedome porušuje najmä ustanovenia článku 2 a 17 .

Porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu garantované článku 46

ods. 1 a článku 6 ods. 1 Dohovoru a článku 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd vidím v tom, že Okresný súd Svidník hore uvedeným spôsobom

sťažuje mi zákonnú možnosť domáhať sa svojho práva na odmenu za vykonanú prácu,

znižuje kvalitu súdneho procesu a práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu

a tým aj verejnú mienku o vymožiteľnosti práva na Slovensku, ako právneho štátu.“

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal

tento nález:

„1. základné právo (pravdepodobne tu chcel sťažovateľ uviesť

svoje meno, pozn.) upravené článku 46 ods. 1 a 2 a článku 48 ods. 2 Slovenskej

republiky postupom Okresnému súdu Svidník v konaní v nadväznosti na konanie

, porušené bolo,

2. Okresnému súdu Svidník prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva a prikazuje obnoviť stav pred

porušením základného práva,

3. sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 6 970,95 €.“

Sťažovateľ súčasne požiadal o prednostné prerokovanie sťažnosti, keďže je toho

názoru, že ide o naliehavú vec.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Sťažovateľ sa v petite sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 4

), domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a 2 postupom okresného súdu v konaní pôvodne

vedenom pod sp. zn. a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. . Tvrdenia

o porušení základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo

petitu, ústavný súd považoval iba za súčasť jeho argumentácie (obdobne ,

).

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

10. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať tú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, ). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti

namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá

tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

11. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy

v zmysle , návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (,

, ).

12. Z obsahu sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnuté

konanie začalo 14. októbra 2015 doručením návrhu sťažovateľa okresnému súdu.

Keďže tento návrh bol omylom zaevidovaný do iného spisu okresného súdu vedeného

pod sp. zn. , okresný súd vo veci sťažovateľa nekonal. Po doručení opakovanej

sťažnosti sťažovateľa na nečinnosť v označenej veci okresný súd listom zo 16. februára

2017 sťažovateľovi oznámil, že návrh dal zapísať ako samostatné konanie, ktoré bude

vedené pod sp. zn. . Následne okresný súd vydal 9. marca 2017 platobný rozkaz,

proti ktorému žalovaná podala odpor. Okresný súd uznesením z 31. marca 2017

platobný rozkaz zrušil. Sťažovateľ sa vyjadril k odporu 19. apríla 2017. Uznesením

sp. zn. z 13. apríla 2017 okresný súd rozhodol o spojení vecí vedených

pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. na spoločné konanie, ktoré

je ďalej vedené pod sp. zn. . Označené uznesenie nadobudlo právoplatnosť

15. mája 2017. Po právoplatnom spojení veci okresný súd výzvou z 21. júna 2017 požiadal

sťažovateľa, aby označil spisy, ktoré žiada pripojiť ako dôkaz. Sťažovateľ podaním

doručeným 14. júla 2017 okresnému súdu oznámil, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie

dôkazov. Okresný súd následne 16. augusta 2017 nariadil termín pojednávania

na 17. október 2017.

13. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie od podania návrhu okresnému

súdu do podania sťažnosti ústavnému súdu trvá 22 mesiacov. Z uvedeného prehľadu

úkonov vyplýva, že do podania opakovanej sťažnosti na nečinnosť okresného súdu

(11. februára 2017) sa napadnuté konanie skutočne vyznačovalo prieťahmi, tak ako to tvrdil

sťažovateľ, a to v dôsledku chyby pri zaevidovaní návrhu sťažovateľa. Po podaní sťažnosti

sťažovateľom okresný súd zjednal nápravu, návrhu sťažovateľa pridelil samostatnú spisovú

značku a vo veci začal plynule konať realizovaním procesných úkonov smerujúcich

k meritórnemu skončeniu veci. Okresný súd vo veci nariadil aj termín pojednávania

(17. október 2017).

14. Z uvedeného je zrejmé, že priebeh napadnutého konania toho času nenasvedčuje

tomu, že by v ňom dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Nečinnosť

okresného súdu v období od podania návrhu (14. októbra 2015) do 16. februára 2017,

keď bol návrh zapísaný ako samostatné konanie, možno hodnotiť ako prieťahy v konaní.

Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich

rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva podľa dohovoru (napr. ).

15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného

súdu v napadnutom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím

na všetky okolnosti konania okresného súdu, ako aj na doterajšiu dĺžku konania (necelé dva

roky) nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň závažnosti, ktorý by mohol

jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho

veci bez zbytočných prieťahov podľa , a súčasný stav konania

nevylučuje definitívne možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru (, ).

16. V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa namietajúcu porušenie

základného práva podľa postupom okresného súdu v napadnutom

konaní podľa odmietol pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

17. Sťažovateľ v petite sťažnosti namietal aj porušenie a 2 .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu malo dôjsť v príčinnej súvislosti s porušením základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Podľa sťažovateľa okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní sťažuje zákonnú

možnosť sťažovateľovi domáhať sa svojho práva na odmenu za vykonanú prácu.

18. Ústavný súd konštatuje, že v systematike sú primeraná celková dĺžka,

rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , a nie základného

práva podľa . Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu , pokiaľ namietané

porušenie tohto základného práva nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie

konkrétne okolnosti daného prípadu by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti

(napr. ).

19. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo svojich

zistení konštatuje, že v danom prípade nedostatky v postupe okresného súdu v napadnutom

konaní nedosahujú takú intenzitu, že by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti,

a teda aj o vyslovení porušenia základného práva podľa po prípadnom

prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie. Na základe uvedeného ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

20. Vo vzťahu k namietanému porušeniu postupom okresného

súdu v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje, že označený článok je na postup

okresného súdu, ktorý nekonal a nerozhodoval vo veci sťažovateľa podľa ustanovení

upravujúcich správne súdnictvo, zjavne neaplikovateľný, a z tohto dôvodu je sťažnosť

v tejto časti zjavne neopodstatnená pre neexistenciu priamej súvislosti medzi namietanými

skutočnosťami a základným právom, porušenie ktorého sťažovateľ namietal

(napr. , ).

21. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie v časti namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania

na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom,

predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

22. Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľa v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2017