Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 482/2017
PDF · 213.25 KB
No categories available
III. ÚS 482/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. novembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa
Tkáčika v konaní o sťažnosti , zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21, Bratislava, v mene
ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. RNDr. Silvia Prachová, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 282/2015 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ohrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.
13 P 282/2015 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
13 P 282/2015 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €
(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 468,51 eur (slovom štyristošesťdesiatosem eur a päťdesiatjeden centov)
na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Prachová & Partners, s. r. o.,
Miletičova 21, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
III. ÚS 482/2017 z 1. augusta 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 13 P 282/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným
súdom, v ktorom je ako otec maloletej (ďalej len „maloletá“)
účastníkom konania „o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu“,
dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázal na to, že návrh na začatie konania podal
23. októbra 2015. Po uplynutí viac ako pol roka od podania návrhu sa vo veci uskutočnilo
pojednávanie (29. apríla 2016), ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu potreby
ustanovenia znalca. Odvtedy však okresný súd vo veci nekoná, čím dochádza podľa názoru
sťažovateľa k porušovaniu jeho v záhlaví označených práv. Za týchto okolností podal
okresnému súdu 15. decembra 2016 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú okresný súd
listom sp. zn. Spr. 841/16 z 12. januára 2017 vyhodnotil ako opodstatnenú. Zároveň v liste
uviedol, že 29. decembra 2016 bolo vyhotovené uznesenie č. k. 13 P 282/2015-24
o ustanovení znalca. Napriek tomu však okresný súd ku dňu podania sťažnosti ústavnému
súdu (17. júla 2017) nezaslal ustanovenému znalcovi spis na účel vypracovania znaleckého
posudku.
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd podľa čl. 127
ústavy vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené jeho
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Zároveň požaduje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných
prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €
a náhradu trov konania.
4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu v stručnosti vyjadril k sťažnosti
prípisom sp. zn. Spr. 561/17 z 20. októbra 2017, ktorý bol spolu s vyžiadaným spisom
doručený ústavnému súdu 25. októbra 2017. Predsedníčka okresného súdu uviedla tento
rozpis úkonov:
„- dňa 23.10.2015 bol Okresnému súdu Piešťany doručený návrh otca na zmenu
rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinnosti, ktorý bol pridelený sudkyni
pod spisovou značkou 13P/282/2015
- dňa 21.3.2016 bolo vytýčené pojednávanie na 29.4.2016, ktoré bolo odročené
na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania
- súd uznesením zo dňa 21.12.2016 ustanovil znalca za znalca
v tejto veci a uložil mu povinnosť podať znalecký posudok do 50 dní odo dňa doručenia
spisového materiálu
- dňa 18.5.2017 bol spis na základe Dodatku č. 7 k Rozvrhu práce na rok 2017
pridelený na rozhodnutie sudkyni tunajšieho súdu
- dňa 01.08.2017 bol spis zaslaný znalcovi za účelom vypracovania znaleckého
posudku
- na žiadosť súdu znalec dňa 20.10.2017 vrátil spis spolu s oznámením,
že ho preštudoval a nežiada jeho opätovné zaslanie.“
Na základe uvedeného predsedníčka okresného súdu uznala a skonštatovala,
že „Pri ustanovovaní znalca prišlo k prieťahom v konaní zo strany súdu.“. Zároveň
oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.
5. Ústavný súd 26. októbra 2017 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnemu
zástupcovi sťažovateľa s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 7 dní od doručenia prípisu.
Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 7. novembra 2017 okrem
iného uviedol, že „Sťažovateľ má za to, že stanovisko Okresného súdu Piešťany
jednoznačne potvrdzuje tvrdenia sťažovateľa, že v tomto prípade bezdôvodne dochádza
k porušovaniu sťažovateľovho základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote
bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ... V tejto súvislosti
je nevyhnutné uviesť, že od podania návrhu uplynuli takmer 2 roky. Okresný súd Piešťany
napriek početným urgenciám a žiadostiam vo veci nijako nekonal, pričom tieto fakty
alibisticky odôvodňuje zmenou zákonného sudcu a množstvom práce vyššej súdnej
úradníčky. K zmene zákonného sudcu si sťažovateľ dovoľuje uviesť, že ho Okresný súd
Piešťany žiadnym spôsobom neinformoval o zmene zákonného sudcu a touto informáciou
sťažovateľ ani len nedisponoval vrátane dôvodu zmeny zákonného sudcu. Nevyhnutné
je však uviesť, že aj napriek zmene zákonného sudcu, zaslanie súdneho spisu znalcovi
je zrejme náplňou vyššej súdnej úradníčky prípadne asistentky sudcu a na uvedené nemôže
mať vplyv zmena zákonného sudcu. Sťažovateľ opätovne uvádza, v konaní vedenom
na Okresnom súde Piešťany, sp. zn. 13P/282/2015 sa jedná o rozšírenie styku
s jeho maloletou dcérou. Tohto času je maloletá v osobnej starostlivosti matky, pričom styk
otca s maloletou nie je realizovaný a to najmä z dôvodu, že maloletá je pod silným vplyvom
starej matky (svokra sťažovateľa), s ktorou žije maloletá spolu s matkou v spoločnej
domácnosti. Prieťahy v konaní spôsobili pravdepodobne nezvratné vplyvy na maloleté
dieťa, ktoré sú práve vo veku maloletej rozhodujúce pre jej zdravý vývin. Maloletá
sa v súčasnosti nachádza v období tzv. puberty, avšak je nesamostatná. v porovnaní
s rovesníkmi zaostalá, na čo má preukázateľne vplyv jej matka a stará matka...“. Zároveň
oznámil, že sťažovateľ súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel
k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a súčasne sa domáhal aj vyslovenia porušenia svojho
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010),
a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.
10. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie označených práv
vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty
inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
11. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
12. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 12 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ktorý stanovuje, že súd postupuje v konaní tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,
koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania
a iných osôb a tiež z § 30 CMP, podľa ktorého po začatí konania postupuje súd v súčinnosti
s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná
a rozhodnutá [obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok účinný do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“)].
13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä
podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr.
I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,
I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.
14. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,
že predmetom napadnutého konania je návrh na zmenu úpravy práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu. Konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov, preto vec nemožno posúdiť ako právne zložitú. I keď možno pripustiť
istú mieru skutkovej zložitosti veci vyplývajúcu z nutnosti nariadiť znalecké dokazovanie,
nešlo o tak komplikovanú záležitosť, ktorá by vyžadovala osobitný prístup okresného súdu.
Prieťahy v konaní na okresnom súde preto nie je možné považovať za dôsledok vyvolaný
právnou alebo skutkovou zložitosťou prejednávanej veci. Napokon, ani okresný súd
vo svojom vyjadrení k sťažnosti nepoukázal na mimoriadnu zložitosť napadnutého konania,
ktorá by ospravedlňovala jeho doterajšiu dĺžku.
15. Predmet posudzovaného konania pred okresným súdom má priamo vplyv
na kvalitu životnej úrovne maloletej, na čo poukázal i sťažovateľ. Takéto konania
si vyžadujú mimoriadnu starostlivosť a pozornosť súdu, ktorá by mala viesť k efektívnemu
a rýchlemu postupu v konaní. Táto požiadavka vyplývala i z § 176 ods. 3 OSP, za účinnosti
ktorého konanie v počiatočnej fáze prebiehalo a v zmysle ktorého, ak zákon neustanovuje
inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu,
najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Ústavný súd pri hodnotení
okolností tohto prípadu a predovšetkým pri posudzovaní dĺžky konania zhodne s ESĽP
(napr. H. v. United Kingdom z 8. 7. 1987) prihliadol aj na povahu konania dotýkajúceho
sa ochrany záujmov maloletého dieťaťa a jeho osobného statusu, ktoré si vo všeobecnosti
vyžadujú postup súdu s osobitnou starostlivosťou (m. m. II. ÚS 33/99, I. ÚS 53/02). Povaha
tohto konania preto podmieňovala prísnejšie hodnotenie jeho priebehu ústavným súdom
z toho hľadiska, či v ňom došlo nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou k zbytočným
prieťahom (m. m. I. ÚS 419/2015).
16. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa. Ústavný súd z obsahu
zapožičaného spisu okresného súdu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné
pripísať na ťarchu sťažovateľa v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania alebo
spomalením jeho priebehu. Ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti
na takého skutočnosti nepoukázala. Naopak, ústavný súd zistil, že sťažovateľ vyvíjal
aktivitu, pokiaľ ide o urýchlenie postupu okresného súdu, a to sťažnosťou na prieťahy
v konaní adresovanou predsedníčke okresného súdu.
17. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Závažnými nedostatkami, ktoré
narušili plynulosť konania, boli obdobia krátkodobej nečinnosti, v ktorých okresný súd
vôbec nekonal. Ide najmä o obdobie medzi doručením návrhu sťažovateľa (23. október
2015) a prvým pojednávaním vo veci (29. apríl 2016), t. j. obdobie viac ako 5 mesiacov.
V nadväznosti na to išlo o obdobie od tohto pojednávania, ktoré bolo odročené na účel
nariadenia znaleckého dokazovania do vydania uznesenia o ustanovení znalca
(21. december 2016), v rámci ktorého uplynulo 8 mesiacov bez toho, aby okresný súd
vykonal vo veci nejaký úkon. Po upozornení predsedníčky okresného súdu na prieťahy
v konaní síce okresný súd konal a vydal spomínané uznesenie o ustanovení znalca
(21. december 2016), avšak do zaslania spisu ustanovenému znalcovi (1. august 2017) opäť
nekonal, čo predstavuje ďalších 7 mesiacov bezdôvodnej nečinnosti. Na základe uvedených
skutočností predstavuje celková doba nečinnosti okresného súdu 20 mesiacov (1 rok
a 8 mesiacov z celkovej dĺžky konania 2 rokov).
18. Takýto postup, ktorý nesmeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka
konania v primeranom čase, nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Uvedená nečinnosť okresného súdu
nie je ospravedlniteľná, pretože súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádzal,
čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri
napr. I. ÚS 41/02).
19. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska
skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľa a postupu okresného súdu
poznamenaného nečinnosťou, zohľadňujúc pritom charakter a význam predmetu
napadnutého konania, dospel ústavný súd k záveru, že v postupe okresného súdu došlo
k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné
právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
III.
20. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa
čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva
alebo slobody porušil, vo veci konal.
21. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva
sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ako aj zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu
právoplatne skončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 P 282/2015 konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
23. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
24. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 €
a v tejto súvislosti iba vo všeobecnosti uviedol, že „Základ pre výpočet náhrady
nemajetkovej ujmy závisí od počtu rokov konania, pričom celková suma má byť zvýšená
vzhľadom na predmet konania, či má predmet konania pre sťažovateľa určitý význam ako je
tomu v prípadoch týkajúcich sa rodinného práva.“. Konkrétne okolnosti odôvodňujúce
priznanie finančného zadosťučinenia práve v požadovanej výške však neuviedol.
25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
26. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na doterajšiu
dĺžku napadnutého konania (2 roky) a v rámci neho na obdobie absolútnej a neodôvodnenej
nečinnosti okresného súdu po dobu 1 roka a 8 mesiacov. Osobitne prihliadol na to,
čo je pre sťažovateľa „v hre“, ako i na to, že ani upozornenie predsedníčky okresného súdu
na prieťahy v konaní neprimälo okresný súd vo veci konať. Zmenu zákonnej sudkyne
(18. mája 2017) nemožno považovať za úkon vedúci k odstráneniu právnej neistoty
sťažovateľa. S ohľadom na uvedené, ako aj na všeobecné zdôvodnenie požadovaného
finančného zadosťučinenia považoval ústavný súd za primerané priznať sťažovateľovi
finančné zadosťučinenie v sume 500 € podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3
výroku nálezu).
27. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľa vyčíslil trovy konania sumou
468,51 € za tri úkony právnej služby.
28. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2016, ktorá
bola 884 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2017. Náhradu trov konania
priznal ústavný súd za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastupovania, podanie
sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu). Odmena za jeden úkon právnych
služieb za rok 2017 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 147,33 €.
Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
predstavuje sumu 156,17 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2017. Odmena advokáta
za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom tak predstavuje celkovú sumu
468,51 € (bod 4 výroku nálezu).
29. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
30. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. novembra 2017