Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 482/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. novembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. RNDr. Silvia Prachová, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ohrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 468,51 eur (slovom štyristošesťdesiatosem eur a päťdesiatjeden centov)

na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Prachová & Partners, s. r. o.,

Miletičova 21, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 1. augusta 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným

súdom, v ktorom je ako otec maloletej (ďalej len „maloletá“)

účastníkom konania „o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu“,

dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázal na to, že návrh na začatie konania podal

23. októbra 2015. Po uplynutí viac ako pol roka od podania návrhu sa vo veci uskutočnilo

pojednávanie (29. apríla 2016), ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu potreby

ustanovenia znalca. Odvtedy však okresný súd vo veci nekoná, čím dochádza podľa názoru

sťažovateľa k porušovaniu jeho v záhlaví označených práv. Za týchto okolností podal

okresnému súdu 15. decembra 2016 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú okresný súd

listom sp. zn. Spr. 841/16 z 12. januára 2017 vyhodnotil ako opodstatnenú. Zároveň v liste

uviedol, že 29. decembra 2016 bolo vyhotovené uznesenie č. k. -24

o ustanovení znalca. Napriek tomu však okresný súd ku dňu podania sťažnosti ústavnému

súdu (17. júla 2017) nezaslal ustanovenému znalcovi spis na účel vypracovania znaleckého

posudku.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd podľa čl. 127

vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zároveň požaduje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

a náhradu trov konania.

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu v stručnosti vyjadril k sťažnosti

prípisom sp. zn. Spr. 561/17 z 20. októbra 2017, ktorý bol spolu s vyžiadaným spisom

doručený ústavnému súdu 25. októbra 2017. Predsedníčka okresného súdu uviedla tento

rozpis úkonov:

„- dňa 23.10.2015 bol Okresnému súdu Piešťany doručený návrh otca na zmenu

rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinnosti, ktorý bol pridelený sudkyni

pod spisovou značkou

- dňa 21.3.2016 bolo vytýčené pojednávanie na 29.4.2016, ktoré bolo odročené

na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania

- súd uznesením zo dňa 21.12.2016 ustanovil znalca za znalca

v tejto veci a uložil mu povinnosť podať znalecký posudok do 50 dní odo dňa doručenia

spisového materiálu

- dňa 18.5.2017 bol spis na základe Dodatku č. 7 k Rozvrhu práce na rok 2017

pridelený na rozhodnutie sudkyni tunajšieho súdu

- dňa 01.08.2017 bol spis zaslaný znalcovi za účelom vypracovania znaleckého

posudku

- na žiadosť súdu znalec dňa 20.10.2017 vrátil spis spolu s oznámením,

že ho preštudoval a nežiada jeho opätovné zaslanie.“

Na základe uvedeného predsedníčka okresného súdu uznala a skonštatovala,

že „Pri ustanovovaní znalca prišlo k prieťahom v konaní zo strany súdu.“. Zároveň

oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

5. Ústavný súd 26. októbra 2017 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnemu

zástupcovi sťažovateľa s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 7 dní od doručenia prípisu.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 7. novembra 2017 okrem

iného uviedol, že „Sťažovateľ má za to, že stanovisko Okresného súdu Piešťany

jednoznačne potvrdzuje tvrdenia sťažovateľa, že v tomto prípade bezdôvodne dochádza

k porušovaniu sťažovateľovho základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote

bez zbytočných prieťahov garantovaného

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ... V tejto súvislosti

je nevyhnutné uviesť, že od podania návrhu uplynuli takmer 2 roky. Okresný súd Piešťany

napriek početným urgenciám a žiadostiam vo veci nijako nekonal, pričom tieto fakty

alibisticky odôvodňuje zmenou zákonného sudcu a množstvom práce vyššej súdnej

úradníčky. K zmene zákonného sudcu si sťažovateľ dovoľuje uviesť, že ho Okresný súd

Piešťany žiadnym spôsobom neinformoval o zmene zákonného sudcu a touto informáciou

sťažovateľ ani len nedisponoval vrátane dôvodu zmeny zákonného sudcu. Nevyhnutné

je však uviesť, že aj napriek zmene zákonného sudcu, zaslanie súdneho spisu znalcovi

je zrejme náplňou vyššej súdnej úradníčky prípadne asistentky sudcu a na uvedené nemôže

mať vplyv zmena zákonného sudcu. Sťažovateľ opätovne uvádza, v konaní vedenom

na Okresnom súde Piešťany, sp. zn. sa jedná o rozšírenie styku

s jeho maloletou dcérou. Tohto času je maloletá v osobnej starostlivosti matky, pričom styk

otca s maloletou nie je realizovaný a to najmä z dôvodu, že maloletá je pod silným vplyvom

starej matky (svokra sťažovateľa), s ktorou žije maloletá spolu s matkou v spoločnej

domácnosti. Prieťahy v konaní spôsobili pravdepodobne nezvratné vplyvy na maloleté

dieťa, ktoré sú práve vo veku maloletej rozhodujúce pre jej zdravý vývin. Maloletá

sa v súčasnosti nachádza v období tzv. puberty, avšak je nesamostatná. v porovnaní

s rovesníkmi zaostalá, na čo má preukázateľne vplyv jej matka a stará matka...“. Zároveň

oznámil, že sťažovateľ súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a súčasne sa domáhal aj vyslovenia porušenia svojho

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ),

a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.

10. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie označených práv

vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty

inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

11. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

12. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ktorý stanovuje, že súd postupuje v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania

a iných osôb a tiež z , podľa ktorého po začatí konania postupuje súd v súčinnosti

s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná

a rozhodnutá [obdobne predtým a Občiansky súdny

poriadok účinný do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“)].

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr.

). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

14. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom napadnutého konania je návrh na zmenu úpravy práv a povinností rodičov

k maloletému dieťaťu. Konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, preto vec nemožno posúdiť ako právne zložitú. I keď možno pripustiť

istú mieru skutkovej zložitosti veci vyplývajúcu z nutnosti nariadiť znalecké dokazovanie,

nešlo o tak komplikovanú záležitosť, ktorá by vyžadovala osobitný prístup okresného súdu.

Prieťahy v konaní na okresnom súde preto nie je možné považovať za dôsledok vyvolaný

právnou alebo skutkovou zložitosťou prejednávanej veci. Napokon, ani okresný súd

vo svojom vyjadrení k sťažnosti nepoukázal na mimoriadnu zložitosť napadnutého konania,

ktorá by ospravedlňovala jeho doterajšiu dĺžku.

15. Predmet posudzovaného konania pred okresným súdom má priamo vplyv

na kvalitu životnej úrovne maloletej, na čo poukázal i sťažovateľ. Takéto konania

si vyžadujú mimoriadnu starostlivosť a pozornosť súdu, ktorá by mala viesť k efektívnemu

a rýchlemu postupu v konaní. Táto požiadavka vyplývala i z , za účinnosti

ktorého konanie v počiatočnej fáze prebiehalo a v zmysle ktorého, ak zákon neustanovuje

inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu,

najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Ústavný súd pri hodnotení

okolností tohto prípadu a predovšetkým pri posudzovaní dĺžky konania zhodne s ESĽP

(napr. H. v. United Kingdom z 8. 7. 1987) prihliadol aj na povahu konania dotýkajúceho

sa ochrany záujmov maloletého dieťaťa a jeho osobného statusu, ktoré si vo všeobecnosti

vyžadujú postup súdu s osobitnou starostlivosťou (m. m. , ). Povaha

tohto konania preto podmieňovala prísnejšie hodnotenie jeho priebehu ústavným súdom

z toho hľadiska, či v ňom došlo nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou k zbytočným

prieťahom (m. m. ).

16. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa. Ústavný súd z obsahu

zapožičaného spisu okresného súdu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné

pripísať na ťarchu sťažovateľa v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania alebo

spomalením jeho priebehu. Ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti

na takého skutočnosti nepoukázala. Naopak, ústavný súd zistil, že sťažovateľ vyvíjal

aktivitu, pokiaľ ide o urýchlenie postupu okresného súdu, a to sťažnosťou na prieťahy

v konaní adresovanou predsedníčke okresného súdu.

17. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Závažnými nedostatkami, ktoré

narušili plynulosť konania, boli obdobia krátkodobej nečinnosti, v ktorých okresný súd

vôbec nekonal. Ide najmä o obdobie medzi doručením návrhu sťažovateľa (23. október

2015) a prvým pojednávaním vo veci (29. apríl 2016), t. j. obdobie viac ako 5 mesiacov.

V nadväznosti na to išlo o obdobie od tohto pojednávania, ktoré bolo odročené na účel

nariadenia znaleckého dokazovania do vydania uznesenia o ustanovení znalca

(21. december 2016), v rámci ktorého uplynulo 8 mesiacov bez toho, aby okresný súd

vykonal vo veci nejaký úkon. Po upozornení predsedníčky okresného súdu na prieťahy

v konaní síce okresný súd konal a vydal spomínané uznesenie o ustanovení znalca

(21. december 2016), avšak do zaslania spisu ustanovenému znalcovi (1. august 2017) opäť

nekonal, čo predstavuje ďalších 7 mesiacov bezdôvodnej nečinnosti. Na základe uvedených

skutočností predstavuje celková doba nečinnosti okresného súdu 20 mesiacov (1 rok

a 8 mesiacov z celkovej dĺžky konania 2 rokov).

18. Takýto postup, ktorý nesmeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka

konania v primeranom čase, nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Uvedená nečinnosť okresného súdu

nie je ospravedlniteľná, pretože súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádzal,

čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri

napr. ).

19. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska

skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľa a postupu okresného súdu

poznamenaného nečinnosťou, zohľadňujúc pritom charakter a význam predmetu

napadnutého konania, dospel ústavný súd k záveru, že v postupe okresného súdu došlo

k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

20. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal.

21. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva

sťažovateľa zaručeného a jeho práva zaručeného dohovoru,

ako aj zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu

právoplatne skončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

22. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

23. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

24. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 €

a v tejto súvislosti iba vo všeobecnosti uviedol, že „Základ pre výpočet náhrady

nemajetkovej ujmy závisí od počtu rokov konania, pričom celková suma má byť zvýšená

vzhľadom na predmet konania, či má predmet konania pre sťažovateľa určitý význam ako je

tomu v prípadoch týkajúcich sa rodinného práva.“. Konkrétne okolnosti odôvodňujúce

priznanie finančného zadosťučinenia práve v požadovanej výške však neuviedol.

25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

26. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na doterajšiu

dĺžku napadnutého konania (2 roky) a v rámci neho na obdobie absolútnej a neodôvodnenej

nečinnosti okresného súdu po dobu 1 roka a 8 mesiacov. Osobitne prihliadol na to,

čo je pre sťažovateľa „v hre“, ako i na to, že ani upozornenie predsedníčky okresného súdu

na prieťahy v konaní neprimälo okresný súd vo veci konať. Zmenu zákonnej sudkyne

(18. mája 2017) nemožno považovať za úkon vedúci k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľa. S ohľadom na uvedené, ako aj na všeobecné zdôvodnenie požadovaného

finančného zadosťučinenia považoval ústavný súd za primerané priznať sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie v sume 500 € podľa (bod 3

výroku nálezu).

27. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľa vyčíslil trovy konania sumou

468,51 € za tri úkony právnej služby.

28. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2016, ktorá

bola 884 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2017. Náhradu trov konania

priznal ústavný súd za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastupovania, podanie

sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu). Odmena za jeden úkon právnych

služieb za rok 2017 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 147,33 €.

Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje sumu 156,17 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2017. Odmena advokáta

za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom tak predstavuje celkovú sumu

468,51 € (bod 4 výroku nálezu).

29. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

30. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. novembra 2017