Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 704/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. novembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť , , vo veci

namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1

, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na účinný

prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry

Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. a jej uznesením zo 4. augusta

2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. septembra 2017 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľka), ktorou namietala porušenie základného práva vlastniť majetok

zaručeného v (ďalej len „“), základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v , práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný prostriedok nápravy

zaručeného v čl. 13 dohovoru a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 ods. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) postupom Okresnej prokuratúry Námestovo (ďalej len „okresná

prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jej uznesením zo 4. augusta

2017.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Dolnom Kubíne, odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia

Policajného zboru Námestovo (ďalej len „obvodné oddelenie Policajného zboru“) pod ČVS:

ORP-312/NO-DK-2017 z 20. júna 2017 bolo podľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) odmietnuté trestné oznámenie sťažovateľky pre podozrenie zo spáchania prečinu

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože nebol

dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa .

3. Proti tomuto rozhodnutiu obvodného oddelenia Policajného zboru podala

sťažovateľka sťažnosť, ktorú okresná prokuratúra uznesením č. k. -7

zo 4. augusta 2017 podľa zamietla ako nie

dôvodnú.

4. Sťažovateľka je presvedčená, že okresná prokuratúra svojím postupom

a uvedeným rozhodnutím zasiahla do jej označených základných práv zaručených

a práv zaručených dohovorom a dodatkovým protokolom.

5. Napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry zo 4. augusta 2017 považuje za „za

nezákonné, zjavne neodôvodnené, neprimerane prísne, nevyvážené a nezohľadňujúce jej

argumenty, ani okolnosti v predmetnej veci. Uvedené ustanovenie nespĺňa kvalitatívne

ústavne požiadavky na súdnu ochranu. Uvedené uznesenie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci nakoľko prokurátor sa

nedostatočne vysporiadal s námietkami. Napádané uznesenie je príliš formalistické.“.

6. Za vážne pochybenie okresnej prokuratúry sťažovateľka považuje „nedostatočné

zistenie skutkového stavu a následne vyvodený právny záver, ktorý extrémne inkonzistentný.

V predmetnom trestnom konaní... poukazovala aj na skutočnosť, že znalec vypracoval

nepravdivý znalecký posudok, pretože podhodnotil cenu nehnuteľnosti... Prokurátor

v rozhodnutí uviedol, že vo veci nie je podozrenie zo spáchania navrhovateľkou označeného

trestného činu ( ) a to aj napriek tomu, že nezabezpečil predmetný

znalecký posudok a ani nevypočul znalca. Vypočuť znalca... navrhla vykonať ako dôkaz.“.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 , právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo vlastniť majetok podľa

, právo na ochranu majetku podľa

Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Námestovo a jej uznesením,

sp. zn. -7 z 04. augusta 2017 porušené boli.

2. Ústavný súd zrušuje uznesenie Okresnej prokuratúry Námestovo, sp. zn. 1 Pn

241/17/5507-7 z 04. augusta 2017 a vec vracia Okresnej prokuratúre Námestovo na ďalšie

konanie.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

10. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

11. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

12. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

13. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva vlastniť majetok

zaručeného v , základného práva na inú právnu ochranu zaručeného

v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

dohovoru, práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru a práva

na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu postupom okresnej

prokuratúry a jej uznesením č. k. -7 zo 4. augusta 2017, ku ktorému malo

dôjsť nezákonnosťou, neodôvodnenosťou, neprimeranou prísnosťou a nevyváženosťou

napadnutého rozhodnutia okresnej prokuratúry, ktoré nezohľadňuje argumenty sťažovateľky

a ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového

stavu.

14. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva...

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

17. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj

keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

18. Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v

a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. a jej uznesením zo 4. augusta 2017

19. Vo vzťahu k namietanému porušeniu postupom

a rozhodnutím okresnej prokuratúry ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

poukazuje na to, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu je aj jemu

zodpovedajúca povinnosť orgánov činných v trestnom konaní (v danom prípade orgánu

prokuratúry) zákonom ustanoveným spôsobom sa zaoberať podaním, v ktorom dotknutá

osoba oznamuje skutočnosti podľa nej nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin,

a o vybavení takého oznámenia dotknutú osobu riadne vyrozumieť. Súčasťou tohto práva

však nie je právo, aby orgány činné v trestnom konaní podaniu oznamovateľa/ky vyhoveli

v tom zmysle, že rozhodnú podľa jeho/jej predstáv (m. m. napr. , ,

, ). Ústavný súd opakovane judikoval, že právo fyzickej osoby

na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného

oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani ho

nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (napr. ,

). Ústavný súd zároveň pripomína, že ani zo žiadneho z ustanovení Trestného

poriadku, ani o prokuratúre v znení neskorších predpisov nemožno

vyvodiť subjektívne právo osoby, ktorá podala trestné oznámenie, na začatie trestného

konania proti konkrétnej osobe.

20. Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená napr. na trestnom

oznámení voči tretej osobe) nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti

tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie v trestnom konaní [porov. Dziedzic v. Poľsko, č.

50428/99, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 25. 11.

2003, bod 6; Helmers v. Švédsko, č. 11826/85, rozsudok ESĽP z 29. 10. 1991, bod 29;

Kusmierek v. Poľsko, č. 10675/02, rozsudok ESĽP z 21. 9. 2004, bod 48].

21. V tejto súvislosti ústavný súd tiež poznamenáva, že z právneho poriadku

Slovenskej republiky, ako aj z právnych poriadkov mnohých členských krajín Európskej

únie možno vyvodiť, že jedným z charakteristických znakov moderného právneho štátu je aj

skutočnosť, že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou

vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov

rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho

spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom

a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych

subjektívnych práv oznamovateľa trestného činu, resp. poškodeného (m. m. ).

Pre účely ochrany individuálnych subjektívnych práv ustanovuje právny poriadok

Slovenskej republiky osobitné právne inštitúty „netrestnej povahy“, ktorých uplatnenie má

súkromnoprávny charakter a je plne v dispozícii osoby, ktorá tvrdí, že konaním inej osoby

došlo k zásahu do konkrétnych subjektívnych práv (m. m. , ).

22. Okresná prokuratúra v odôvodnení napadnutého uznesenia č. k.

-7 zo 4. augusta 2017 v relevantnej časti uviedla:

„... v predmetnej veci nie je podozrenie zo spáchania prečinu marenie výkonu

úradného rozhodnutia podľa a ani trestného činu

označeného sťažovateľkou v jej sťažnosti, opodstatnené nakoľko neboli naplnené všetky

znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu a to tak po subjektívnej, ako aj objektívnej

stránke. Z... vyšetrovacieho spisu vyplýva, že tak ako aj

spoločnosť postupovali v zmysle zákonných ustanovení o výkone

záložného práva a výkone dobrovoľnej dražby. V uvedenej veci došlo k uzavretiu úverovej

zmluvy medzi a ... a to úverovou zmluvou... podpísanou

obidvoma stranami... 05. 08. 2017, kde z listinných podkladov... je zrejmé, že

tento poskytnutý úver riadne nesplácala, preto spoločnosť ...

pristúpila k výkonu záložného práva prostredníctvom zmluvy so spoločnosťou

... zo dňa 11. 01. 2017 o výkone dobrovoľnej dražby. Spoločnosť ,... teda

vykonávala výkon dobrovoľnej dražby na základe návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby

navrhovateľom... v súlade s uzatvorenou zmluvou o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa

11. 01. 2017, kde ohliadka predmetu dražby bola vykonaná v súlade s § 13 zákona

o dobrovoľnej dražbe č. Následne bolo uznesením OS Námestovo

č. zo dňa 07. 04. 2017 nariadené neodkladné opatrenie spočívajúce v zdržaní

sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby,

vykonateľné dňom 19. 04. 2017, doručené ... dňa 13. 04. 2017 a spoločnosti

,.. dňa 18. 04. 2017, kde po ich doručení toto rozhodnutie Okresného súdu plne

rešpektujú a nepokračujú vo výkone záložného práva a vo výkone dobrovoľnej dražby, až do

rozhodnutia vo veci samej. Tu je potrebné uviesť, že dobrovoľná dražba je jedným zo

spôsobov výkonu záložného práva. V praxi je tento nástroj často využívaný najmä z dôvodu

presunu zodpovednosti za výkon záložného práva zo záložného veriteľa na tretiu osobu -

dražobníka. V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách

alebo ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, môže osoba, ktorá tvrdí, že bola na

svojich právach dotknutá, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Ak má vlastník

nehnuteľnosti výhrady k znaleckému posudku, musí do desiatich dní od jeho doručenia

zniesť u dražobníka námietku. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami

vysporiadať, a to písomne. Môže tiež žiadať o vyhotovenie znaleckého posudku od iného

znalca. Dražobník musí zabezpečiť nový posudok do 30 dní. Taktiež podľa zákona

o dobrovoľných dražbách je dražobník povinný umožniť nazretie do písomností súvisiacich

s dražbou navrhovateľovi dražby, vlastníkovi predmetu dražby, dlžníkovi a účastníkovi

dražby, kde má možnosť sa oboznámiť s vynaloženými nákladmi dražby. Na základe

uvedeného sa teda jedná o civilný spor, ktorý je potrebné riešiť prostriedkami civilného

práva. Záverom teda uvádzam, že právny poriadok ako taký, aj keď vnútorne diferencovaný,

tvorí jednotu a ako s takým je potrebné zaobchádzať pri aplikácií jednotlivých ustanovení a

inštitútov, preto pokiaľ ide o naplnenie všetkých znakov trestného činu podvodu, nemôže byť

ignorovaná aj iná (civilná) ako trestnoprávna stránka veci. V takýchto prípadoch je dôležité

zohľadňovať mimotrestné právne normy a skutočnosť, že posudzovaný prípad sa môže

dotýkať zmluvných vzťahov medzi subjektmi súkromného práva a následkov, ktoré z nich

plynú. Trestné právo a trestná kvalifikácia určitého konania, ktoré má súkromnoprávny

základ, ako trestného činu je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný

prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany

základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok

nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych

vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje

práva, ktorým má súdna moc alebo sám jednotlivec poskytovať ochranu. Je však

neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých

úlohou je ochrana prevažne celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétnych

subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére.

Ďalej som z úradnej povinnosti skúmal, či oznamované skutočnosti nezakladajú

podozrenie zo spáchania niektorého iného z trestných činov, uvedených v osobitnej časti

, takúto skutočnosť som však nezistil.

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté právo domáhať sa eventuálnej

nápravy v rámci civilného súdneho procesu. Uvedené rozhodnutie teda nebráni tomu, aby si

v rámci civilného súdneho procesu na príslušnom súde uplatnila svoje

práva civilnou žalobou, ak má za to, že došlo k ich porušeniu, čo už aj sťažovateľka

učinila.“

23. Ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že nie je súčasťou

sústavy orgánov činných v trestnom konaní, ale je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti (pozri ). Cieľom uplatňovania právomoci ústavného súdu nie je

primárne preskúmavanie a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci

rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrane práv a slobôd (vrátane

základných práv a slobôd) fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní

zákonov v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská

republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Skutkové

a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy

a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu byť predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody sťažovateľa zaručeného

v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách

(m. m. , ).

24. Podstatou výhrad sťažovateľky je, že zo strany orgánov činných v trestnom

konaní (teda aj okresnej prokuratúry) nebolo vyhovené jej trestnému oznámeniu, a teda

nedošlo k začatiu trestného stíhania za sťažovateľkou v trestnom oznámení opísaný skutok,

pritom rozhodnutie okresnej prokuratúry považuje za formalistické, nezákonné,

neodôvodnené a nezohľadňujúce jej argumenty.

25. Ako z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry

vyplýva, sťažnosťou sťažovateľky sa proti uzneseniu obvodného oddelenia Policajného

zboru z 20. júna 2017 zaoberala a na všetky pre konečné rozhodnutie relevantné skutkové

a právne otázky dala presvedčivé odpovede. Po oboznámení skutkových okolností

vyplývajúcich zo spisového materiálu okresná prokuratúra jasne uviedla, prečo nebolo

možné sťažovateľkou v trestnom oznámení opísaný skutok kvalifikovať ako trestný čin.

Nedovoľovala to absencia znakov skutkovej podstaty nielen sťažovateľkou označeného, ale

ani žiadneho iného trestného činu obsiahnutého . Okresná prokuratúra

presvedčivo odôvodnila svoj právny záver, že sťažovateľkou uplatňovaná ochrana jej práv

spadá do občianskoprávnej roviny, a teda využitie prostriedkov trestného práva v danej veci

neprichádzalo do úvahy. Navyše, okresná prokuratúra sťažovateľku dostatočne

„inštruovala“, ako sa ochrany svojich práv (a to aj vo vzťahu k podľa jej slov nepravdivému

znaleckému posudku) mala a mohla domáhať v zmysle jej dostupných právnych inštitútov

civilnej povahy, teda „mimotrestnou“ cestou.

26. Podľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie okresnej prokuratúry

nemožno hodnotiť ako ústavne nekonformné. Výklad a aplikáciu príslušných zákonných

ustanovení okresnou prokuratúrou je potrebné považovať za súladné s ich znením, zmyslom

a účelom. Odôvodnenie rozhodnutia reflektuje jeho výrok, je logické, založené

na racionálnych úvahách, bez vnútorných rozporov. Zo strany ústavného súdu si teda

napadnuté uznesenie nevyžaduje žiadnu korekciu.

27. Možno konštatovať, že okresná prokuratúra si splnila povinnosť vyplývajúcu jej

z ústavnoprávneho príkazu postupovať a rozhodnúť vo veci pri súčasnom zachovaní

a rešpektovaní základných práv a slobôd sťažovateľky.

28. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom okresnej prokuratúry

nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor

okresnej prokuratúry svojím vlastným (m. m. ). Aj keby ústavný súd

nesúhlasil s interpretáciou zákonov orgánov verejnej moci, v zmysle citovanej judikatúry by

mohol nahradiť napadnutý právny názor okresnej prokuratúry iba v prípade, ak by ten bol

svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade

a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,

ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich

účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad okresnou

prokuratúrou takéto nedostatky nevykazuje.

29. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

a rozhodnutím okresnej prokuratúry, ústavný súd poukazuje na judikatúru ESĽP, podľa

ktorej sa tento článok dohovoru vôbec nestal aplikovateľným, ak trestné oznámenie podané

údajným poškodeným bolo odložené bez toho, aby bolo začaté trestné stíhanie údajného

páchateľa [pozri Duchoňová proti Českej republike, rozhodnutie, 2. 10. 2006, č. 29858/03,

oddiel 1].

30. V danom prípade bolo trestné oznámenie sťažovateľky odmietnuté, a teda

k začatiu trestného stíhania nedošlo. Takéto procesné štádium ukončenia veci sťažovateľky

vylučuje možnosť jej nároku profitovať z čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže k začatiu konania

o jej nároku v rámci občianskoprávnej vetvy čl. 6 ods. 1 dohovoru ešte nemohlo dôjsť.

31. Ak sťažovateľka vo svojej argumentácii k aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru

na jej vec poukazuje na rozhodnutia ESĽP ako rozhodnutie „Krumpel a Krumpelová

v. Slovakia, Application no. 56195/00, § 3541“ a „Javor and Javorová v. Slovakia,

Application no. 42360/10, § 4748; ESĽP Loveček and Others v. Slovakia, Application no.

11301/03, §51-52“, potom ústavný súd poznamenáva, že ani z uvedených rozhodnutí

nevyplýva bezpodmienečné právo osoby dať trestne stíhať inú osobu.

Zo sťažovateľkou označených rozhodnutí ESĽP naopak vyplýva, že aplikovateľnosť tohto

ustanovenia dohovoru je podmienená existenciou adhézneho konania, teda konania,

v ktorom sa v rámci trestného konania rozhoduje o občianskoprávnych nárokoch,

rozhodnutie o ktorých je navyše podmienené samotným výsledkom trestného konania. Inak

povedané rozhodnutie o občianskych nárokoch musí byť závislé od rozhodnutia v trestnom

merite. Vo veci sťažovateľky o takúto situáciu nešlo.

32. V danej veci je teda vylúčené použitie čl. 6 ods. 1 dohovoru.

33. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

34. K upozorneniu sťažovateľky na „nedostatočnú transformáciu smernice

Európskeho parlamentu a rady 2012/29/EÚ z 25.10.2012, ktorou sa stanovujú minimálne

normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov... Nemá dostupný účinný

prostriedok nápravy, ktorým by mohla preskúmať rozhodnutie o zastavení trestného konania

z hľadiska zákonnosti, ktoré by spĺňalo záruky čl. 6 Dohovoru. Predovšetkým nemožnosť

preskúmať rozhodnutie prokurátora, ktorý taktiež vykonáva dozor nad postupom polície

a následne môže zastaviť trestné konanie (Ramsahai and Others v. the Netherlands,

Application no. 52391/99), pričom prokurátor ma tak blízky vzťah s policajnou jednotkou.

V súvislosti s predmetnou smernicou sťažovateľka taktiež poukazuje na lehotu 3 dni,

počas ktorej musí podať sťažnosť proti uzneseniu policajta, pričom túto lehotu považuje za

neprimerane krátku na to, aby sa mohla domáhať preskúmania rozhodnutia. Táto lehota ani

nepostačuje na to, aby sa sťažovateľka oboznámila so spisom a podala kvalifikovanú

sťažnosť. sťažovateľka taktiež poukazuje na lehotu 3 dni, počas ktorej musí podať sťažnosť

proti uzneseniu policajta, pričom túto lehotu považuje za neprimerane krátku na to, aby sa

mohla domáhať preskúmania rozhodnutia. Táto lehota ani nepostačuje na to, aby sa

sťažovateľka oboznámila so spisom a podala kvalifikovanú sťažnosť.“. Ústavný súd

poznamenáva, že uvedené skutočnosti okresná prokuratúra svojím postupom v napadnutom

konaní vedenom pod sp. zn. žiadnym spôsobom ovplyvniť nemohla

(v opačnom prípade by išlo o jej svojvôľu), a preto ak v tomto konaní vykonávala svoje

právomoci v zmysle ustanovení platnej a účinnej právnej úpravy, nijako nemohla ústavne

neprípustným spôsobom zasiahnuť do základných práv sťažovateľky.

35. V zmysle judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu a inú právnu

ochranu zaručené v všeobecný súd (a v tomto prípade okresná

prokuratúra) nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi,

vťahujúcimi sa na konkrétne konanie (napr. ). Teda ak orgán štátu aplikuje

platný právny predpis, jeho účinky (dôsledky) použitia nemožno považovať za porušenie

základného práva alebo slobody (, ).

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v

a práva zaručeného v čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu postupom okresnej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. a jej uznesením

zo 4. augusta 2017

36. Z formulácie a obsahu sťažnosti vyplýva, že porušenie základného práva vlastniť

majetok ( ) a práva na ochranu majetku ( dodatkového

protokolu) sťažovateľka odvodzuje od skutočnosti, že jej nebola okresnou prokuratúrou

poskytnutá primeraná právna ochrana, resp. že konanie o jej veci (trestnom oznámení)

nebolo spravodlivé.

37. Pretože ústavný súd nezistil žiaden zásah okresnej prokuratúry či už jej

postupom, alebo napadnutým rozhodnutím do základného práva sťažovateľky podľa čl. 46

ods. 1 a v tomto konaní nemohlo dôjsť ani k porušeniu jej práva podľa

dohovoru, nemohol konštatovať ani porušenie jej základného práva vlastniť majetok.

38. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu práva zaručeného v čl. 13 dohovoru postupom

okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. a jej uznesením

zo 4. augusta 2017

39. Z citovaného čl. 13 dohovoru jednoznačne vyplýva, že podmienkou

pre vyslovenie jeho porušenia je skutočnosť, že právu priznanému dohovorom, ktoré bolo

porušené nebola poskytnutá účinná ochrana na to povolaným orgánom.

40. Keďže ústavný súd nezistil žiadnu možnosť zásahu do sťažovateľkou označeného

práva na spravodlivé konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo dôjsť ani

k porušeniu práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru.

41. Uvedené bolo dôvodom pre odmietnutie sťažnosti v tejto časti ako zjavne

neopodstatnenej podľa .

42. Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími jej požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie

o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia

základných práv alebo slobôd ( ), k čomu v tomto prípade nedošlo.

43. Z rovnakého dôvodu (odmietnutie sťažnosti ako celku pre jej zjavnú

neopodstatnenosť) ústavný súd nepristúpil ani k odstraňovaniu nedostatku zákonom

predpísaných náležitostí sťažnosti podanej podľa spočívajúcom

v absencii právneho zastúpenia sťažovateľky, pretože v jej veci (s prihliadnutím

na výsledok konania) išlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nárokov na ochranu ústavnosti.

Ani prípadné odstránenie uvedeného nedostatku by podľa názoru ústavného súdu už

nemohlo viesť k inému rozhodnutiu o tejto sťažnosti, než je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. novembra 2017