Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 730/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

28. novembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti INKASO

Pohľadávok, spol. s r. o., Hronského 2712, Vranov nad Topľou, zastúpenej advokátom

JUDr. Róbertom Gombalom, advokátska kancelária, P. Rádayho 14/A, Lučenec, vo veci

namietaného porušenia a ,

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 26. júla 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti INKASO Pohľadávok, spol. s r. o., o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. októbra 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti INKASO Pohľadávok,

spol. s r. o., Hronského 2712, Vranov nad Topľou (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, advokátska kancelária, P. Rádayho 14/A, Lučenec,

vo veci namietaného porušenia a

(ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 26. júla 2017

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že Okresný súd Spišská Nová Ves

(ďalej len „okresný súd“) vydal na jej návrh 3. novembra 2011 poverenie pre súdneho

exekútora na vymoženie istiny vo výške 63,06 € s príslušenstvom, a to na základe

exekučného titulu, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -10 z 28. októbra 2004. Na základe takto

vydaného poverenia bola vedená exekúcia súdnym exekútorom.

Okresný súd zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku, hoci sťažovateľka ako oprávnená, ktorá svoje právo zo zmenky preukázala

nepretržitým radom indosamentov, doplnila návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243

ods. 6 Exekučného poriadku.

Sťažovateľka ako oprávnená podala proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd tak, že rozhodnutie o zastavení exekúcie

uznesením potvrdil a k odvolacím dôvodom oprávneného uviedol, že „v danom prípade sa

nejedná o retroaktivitu, pretože zákonné ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku

stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t. j. v lehote 30 dní od účinnosti zákona

č. , ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t. j. do 30 dní

odo dňa 23. 12. 2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu

oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným. Krajský súd

v Košiciach ako odvolací súd sa uznesení nevysporiadal však vôbec s tým, že oprávnený

zrozumiteľným spôsobom v jeho odvolaní vysvetlil prečo ako právny nástupca pôvodného

majiteľa zmenky nevie opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu

oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným a to vzhľadom

na to, že podľa právneho stavu platného do 22. 12. 2015 oprávnený nebol povinný v zmysle

žiadneho právneho predpisu platného v Slovenskej republike preukazovať vlastný vzťah

s povinným a medzičasom pôvodný oprávnený zanikol.“

Sťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu č. k.

dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 26. júla 2017, ktorým dovolanie sťažovateľky odmietol, čo odôvodnil tým, že dovolanie

oprávneného smerovalo proti potvrdzujúcemu výroku odvolacieho súdu o peňažnom plnení,

ktoré neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, a preto nie je proti uzneseniu prípustné

dovolanie podľa . Najvyšší súd sa teda z dôvodu

odmietnutia dovolania nezaoberal dôvodmi podaného dovolania.

Podľa sťažovateľky jej ako oprávnenej v exekučnom konaní nebola poskytnutá

dostatočná súdna ochrana a ani najvyšší súd, ani krajský súd neposúdil exekučnú vec

oprávneného riadne a zákonne a bez zohľadnenia, že proti oprávnenému došlo k uplatneniu

nepovolenej retroaktivity, porušeniu princípu právnej istoty na strane oprávneného a zásahu

do jeho práva vlastniť majetok, pretože nezákonným zastavením exekúcie sťažovateľka

ako oprávnená príde o možnosť získať od povinného majetok.

Podľa sťažovateľky taký postup súdov, v ktorom súdy zastavia exekúciu vedenú

na základe právoplatného exekučného titulu, ktorý bol súdom vydaný a nadobudol

právoplatnosť v čase, keď neplatila právna úprava ochrany spotrebiteľa, ktorá platí

v súčasnosti, a konajúce súdy vyžadujú splnenie nesplniteľnej podmienky, pretože

požadujú, aby oprávnený k ďalšiemu pokračovaniu exekúcie splnil podmienku opisu

rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a podmienku

pripojenia dôkazov, je porušením jej ústavného práva na súdnu ochranu a aj porušením

jej práva vlastniť majetok.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné práva sťažovateľa – obchodnej spoločnosti INKASO Pohľadávok,

spol. s.r.o.,... podľa a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej

pod spis. zn. , boli porušené.

Ústavný súd uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

zo dňa 26. 07. 2017 ruší a vec č. k. vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na ďalšie konanie.“

Sťažovateľka tiež navrhla: „Ak nebolo zistení porušenie práv sťažovateľa postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak sťažovateľ navrhuje Ústavnému súdu Slovenskej

republiky aby jeho sťažnosti vyhovel a vyslovil nasledovný nález:

Základné práva sťažovateľa - obchodnej spoločnosti INKASO Pohľadávok, spol.

s.r.o., .... podľa a a práv podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Košiciach vo veci vedenej pod spis. zn. , boli porušené.

Ústavný súd uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -26 zo dňa

30. 12. 2016 ruší a vec č. k. vracia Krajského súdu v Košiciach na ďalšie

konanie.

Sťažovateľovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Predmetom podanej sťažnosti je námietka arbitrárnosti napadnutého uznesenia

najvyššieho súdu, ktorý nesprávne vyhodnotil neprípustnosť sťažovateľkinho dovolania.

Z napadnutého uznesenia vyplýva, že predmetom exekúcie, v ktorej sťažovateľka

vystupuje na strane oprávnenej, je 63,06 € s príslušenstvom.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

alebo .

Ústavný súd opakovane vo svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak Občiansky

súdny poriadok (v minulosti) a (v súčasnosti) upravujú,

že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustné vo veciach, v ktorých

je napadnuté právoplatné rozhodnutie neprevyšujúce (v súčasnosti) desaťnásobok

minimálnej mzdy, táto skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného súdnictva zákonný

dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na to, že ide o sumu

bagateľnú (pozri napr. alebo ), ktorá vylučuje

u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných všeobecnými súdmi, potom by bolo proti

logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý aj do roviny ústavného

súdnictva (). Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď je v hre zjavne

bagateľná suma, poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom

výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných

práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite (,

, , )]. Vo veci sťažovateľky o takýto

výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu celkom zjavne nejde.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že vo veci sťažovateľky

nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany,

a preto sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú (obdobne , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2017