Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 27/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2018 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom,

Štefánikova 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa

a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 11. augusta 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. novembra 2016 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „oprávnený“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 11. augusta 2016.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:

«Exekučný súd... uznesením zo dňa 14. 3. 2016 č. k.: -56 vydaným

vyšším súdnym úradníkom zaviazal sťažovateľa ako oprávneného na úhradu trov exekúcie

vo výške 58,55- €...

Súdny exekútor podal odvolanie proti tomuto uzneseniu a namietal výšku trov

exekúcie. Súdny exekútor v odvolaní uviedol účelové tvrdenia, že údajne „povinný v 2. rade

komunikoval so súdnym exekútorom, ktorý mu oznámil, že plnil pohľadávku

s príslušenstvom priamo oprávnenému“, a že povinní sú údajne majetní. Súdny exekútor

svoje účelové tvrdenia o úhrade vymáhanej pohľadávky vydával za nespochybniteľné fakty,

pričom sťažovateľ je presvedčený, že súdny exekútor takto úmyselne uviedol Okresný súd

Bratislava II do omylu. Súdny exekútor musel mať zo svojej úradnej činnosti vedomosť

o tom, že povinní sú nemajetní, že sú proti nim neúspešne vedené aj iné exekučné konania

na vymoženie peňažných pohľadávok...

Súdny exekútor tiež predložil súdu úradný záznam z telefonického rozhovoru medzi

povinným v 2. rade a súdnym exekútorom spísaný zo dňa 10. 11. 2015, ktorý rovnako

neobsahuje dôkaz o tom, že by povinní jednak priamo splnili pohľadávku oprávnenému,

a rovnako neobsahuje ani dôkaz o tom, že by povinní plnili sťažovateľovi ako oprávnenému

v priebehu exekučného konania...

Súdny exekútor žiadal Okresný súd Bratislava II, aby zaviazal sťažovateľa ako

oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 4.250,75- € + 20 % DPH

z vymoženej sumy 21.253,75- €, a to bez jediného dôkazu o vymožení akejkoľvek

pohľadávky od povinných, resp. dôkazu o akejkoľvek úhrade povinných priamo

oprávnenému v priebehu exekučného konania.

Okresný súd Bratislava II teda nesprávne zistil skutkový stav veci, a to, že povinní

údajne zaplatili pohľadávku vo výške 21.253,75- € priamo sťažovateľovi ako oprávnenému

v priebehu exekučného konania, nakoľko takáto skutočnosť vôbec nevyplýva z obsahu

exekučného spisu, z ktorého je naopak zrejmé, že povinní sú nemajetní, a že súdny exekútor

v priebehu viac ako ôsmich rokov trvania exekučného konania nevymohol od povinných

žiadnu platbu. Rovnako neexituje žiadny dôkaz o čo i len čiastočnej úhrade vymáhanej

pohľadávky sťažovateľovi ako oprávnenému zo strany povinných.

Sťažovateľ je presvedčený, že týmto nesprávnym postupom súdu bolo extrémnym

spôsobom porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a inú právnu ochranu

podľa a a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Ak Okresný súd Bratislava II považoval tvrdenie povinného v 2. rade o údajnej úhrade celej

vymáhanej pohľadávky ešte pred začiatkom exekučného konania za nepravdivé, tak bol

Okresný súd Bratislava II povinný nepriznať súdnemu exekútorovi 20 % odmenu vo výške

5.100,90- € za vymoženie pohľadávky vo výške 21.253,75- €, a to z dôvodu, že pohľadávka

nebola vymožená v priebehu exekučného konania, a teda súdnemu exekútorovi nevznikol

nárok na odmenu... Ak súd považoval tvrdenie povinného v 2. rade o údajnej úhrade celej

vymáhanej pohľadávky ešte pred začiatkom exekučného konania za pravdivé, tak nemohol

priznať súdnemu exekútorovi 20 % odmenu vo výške 5.100,90- € za vymoženie pohľadávky

vo výške 21.253,75- €, a to z dôvodu, že vymáhaná pohľadávka by bola v takom prípade

uspokojená ešte pred začatím exekúcie a súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na odmenu,

pretože by v exekučnom konaní nemohlo dôjsť ani len k čiastočnému vymoženiu

pohľadávky, ktorá by takto bola už uhradená. Účelové tvrdenie súdneho exekútora o tom,

že údajne povinný v 2. rade zaplatil sťažovateľovi vymáhanú pohľadávku vo výške

21.253,75- € v priebehu konania nie je podložené žiadnym dôkazom, je v rozpore

s tvrdeniami povinného v 2. rade, ktorý v emailovej komunikácii so súdnym exekútorom

zo dňa 04. 04. 2016 tvrdil, že údajne zaplatil oprávnenému celú vymáhanú pohľadávku pred

začatím exekučného konania, pričom Okresný súd Bratislava II sa vôbec nezaoberal týmto

extrémnym nelogickým a kontradiktórnym rozporom. Okresný súd Bratislava II nelogicky

a zmätočne považoval uvedenú emailovú komunikáciu za spoľahlivé preukázanie účelového

tvrdenia súdneho exekútora o úhrade vymáhanej pohľadávky v priebehu exekučného

konania a nelogicky odôvodnil Uznesenie v rozpore so samotným obsahom súdneho

a exekučného spisu. Týmto nesprávnym postupom Okresného súdu Bratislava II bolo

extrémnym spôsobom porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a inú právnu

ochranu podľa a , právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Oprávnený má za to, že dokazovanie Okresného súdu Bratislava II má procesné vady,

nakoľko Okresný súd Bratislava II jednak nedostatočne zistil skutkový stav, a zároveň

doposiaľ vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil... Okresný súd Bratislava II sa nesprávne

vysporiadal s listinami predloženými súdnym exekútorom, ktoré mali údajne preukázať

účelové tvrdenia súdneho exekútora o údajnej úhrade vymáhanej pohľadávky povinnými

sťažovateľovi vo výške 21.253,75 € v priebehu exekučného konania.

Okresný súd Bratislava II nepredložil sťažovateľovi na oboznámenie a vyjadrenie

jediný dôkaz o tom, že povinní mali údajne v priebehu exekučného konania zaplatiť

sťažovateľovi vymáhanú pohľadávku vo výške 21.253,75- €, sťažovateľ tak nemal možnosť

sa s takýmto dôkazom oboznámiť a k takémuto dôkazu sa vyjadriť, pričom týmto

nesprávnym postupom súdu bolo... porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu

a inú právnu ochranu podľa a a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, nakoľko tým, že sťažovateľovi neboli predložené dôkazy E-mailová

komunikácia zo dňa 04. 04. 2016 a Úradný záznam z telefonického rozhovoru zo dňa

10. 11. 2015 na oboznámenie a vyjadrenie, došlo k odňatiu základných procesných práv

účastníka konania konať pred súdom... Zároveň bola touto procesnou vadou porušená

zásada rovnosti účastníkov konania. Sťažovateľ sa o týchto dôkazoch dozvedel

až doručením Uznesenia sťažovateľovi ako oprávnenému, pričom mu boli doručené

až po vydaní Uznesenia, a to v prílohe e-mailovej správy od súdneho exekútora zo dňa

15. 11. 2016. Sťažovateľovi bolo takto ako účastníkovi konania odňaté základné právo

oboznámiť sa s dôkazmi a vyjadriť sa k nim v priebehu konania, čím došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa ako účastníka/strany konania... v zmysle ..., ďalej

k porušeniu práv v zmysle a a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Okresný súd Bratislava II v odôvodnení Uznesenia uviedol, že dôkaz o tom,

že povinní zaplatili vymáhanú pohľadávku vo výške 21.253,75- € priamo sťažovateľovi ako

oprávnenému v priebehu exekučného konania je obsahom exekučného spisu EX 683/2007,

obsahom odvolania súdneho exekútora a obsahom súdneho spisu, pričom takýto dôkaz súd

nijako neoznačil ani nekonkretizoval. Okresný súd Bratislava II neuviedol v odôvodení

Uznesenia žiadny dôkaz o tom, že povinní zaplatili vymáhanú pohľadávku vo výške

21.253,75- € priamo sťažovateľovi ako oprávnenému v priebehu exekučného konania

a v žiadnom spise sa nenachádza dôkaz o tom, že by povinní uhradili pohľadávku vôbec ako

takú. Odôvodenie Uznesenia absentuje odkaz na akýkoľvek dôkaz, ktorý Okresný súd

Bratislava II vykonal, a z ktorého vyhodnotil pravdivosť a správnosť skutkového stavu

tak ako ho deklaruje súdny exekútor a povinní. Sťažovateľ má preto za to, že Uznesenie

je arbitrárne pre absenciu riadneho zdôvodnenia v zmysle , a teda rovnako

v porušuje a a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd.

Okresný súd Bratislava II Uznesením vyhovel odvolaniu súdneho exekútora a priznal

mu nárok na trovy exekúcie v celkovej výške 5.206,99- €, pričom časť trov vo výške

4.250,75 € + 20 % DPH, t. j. sumu 5.100,90- € priznal súd nezákonne v rozpore s § 4 ods. 1

vyhlášky č. , pretože základom na určenie odmeny súdneho exekútora

za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej

pohľadávky. Nakoľko súdny exekútor nevymohol pohľadávku ani len čiastočne, pretože

povinní doteraz nezaplatili sťažovateľovi vymáhanú pohľadávku, súdny exekútor úmyselne

uviedol Okresný súd Bratislava II do omylu s cieľom sa bezdôvodne obohatiť na úkor

sťažovateľa, a to aby Okresný súd Bratislava II bez jediného dôkazu zaviazal sťažovateľa

ako oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu vo celkovej výške 5.206,99- €, na

ktorú súdny exekútor nemá zákonný nárok. Exekučné konanie o vymoženie pohľadávky

sťažovateľa by tak nielen nesplnilo svoj účel, ale ešte by sťažovateľovi ako oprávnenému

vznikla nezákonne značná škoda.

Okresný súd Bratislava II teda riadne nezdôvodnil, z akého dôvodu považuje

pohľadávku sťažovateľa ako oprávneného za uhradenú zo strany povinných v období počas

trvania exekučného konania, pričom splnenie pohľadávky zo strany povinných v priebehu

exekučného konania je nevyhnutný predpoklad pre priznanie odmeny za výkon exekučnej

činnosti súdnemu exekútorovi. Okresný súd Bratislava II neuviedol na základe akého

dôkazu, kedy, koľko, a ani akým spôsobom zaplatili povinní sťažovateľovi.

Okresný súd Bratislava II riadne nezdôvodnil na základe akého dôkazu

má za preukázané tvrdenie súdneho exekútora o tom, že povinní zaplatili vymáhanú

pohľadávku vo výške 21.253,75- € priamo sťažovateľovi ako oprávnenému...

Okresný súd Bratislava II nesprávne právne posúdil vec, keď mal za to, že súdny

exekútor uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o tom, že povinní údajne zaplatili

priamo sťažovateľovi ako oprávnenému vymáhanú pohľadávku vo výške 21.253,75- € v

priebehu exekučného konania... Týmto nesprávnym postupom a nezákonným Uznesením

Okresného súdu Bratislava II bolo extrémnym spôsobom porušené základné právo

sťažovateľa na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa a

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresný súd Bratislava II nesprávne právne posúdil vec, keď mal za to,

že je daný právny nárok súdneho exekútora na zaplatenie 20 % odmeny za vymoženie sumy

21.253,75- €... Týmto nesprávnym postupom a nezákonným Uznesením Okresného súdu

Bratislava II bolo extrémnym spôsobom porušené základné právo sťažovateľa na súdnu

ochranu a inú právnu ochranu podľa a

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II je nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť odôvodenia... Okresný súd Bratislava II

bol povinný v odôvodnení identifikovať, konkretizovať dôkaz, ktorého obsahom

je preukázanie skutočnosti o tom kto, kedy koľko, akým spôsobom zaplatil sťažovateľovi ako

oprávnenému vymáhanú pohľadávku, a tiež je zrejmé, že takýto dôkaz musí reálne

existovať. V danom prípade nie je splnená ani jedna z týchto podmienok. Týmto nesprávnym

postupom a nezákonným Uznesením Okresného súdu Bratislava II bolo extrémnym

spôsobom porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a inú právnu ochranu

podľa a a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

Sťažovateľ v sťažnosti žiada, aby ústavný súd postupom podľa § 52 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) odložil „[v]ykonateľnosť uznesenia

Okresného súdu Bratislava II, č. k.: -68 zo dňa 11. 08. 2016...

a to až do rozhodnutia o ústavnej sťažnosti...“.

Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Ústavné právo sťažovateľa..., na súdnu a inú právnu ochranu podľa ustanovenia

a 48 ods. 2 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ustanovenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo

postupom Okresného súdu Bratislava II a uznesením Okresného súdu Bratislava II,

č. k.: -68 zo dňa 11. 08. 2016, v konaní sp. zn.: ,

EX 683/07, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Bratislava II,

č. k.: -68 zo dňa 11. 08. 2016, ruší a vracia vec Okresnému súdu

Bratislava II na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi..., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie, a to vo výške

3.000,- €...

Okresný súd Bratislava II je povinní uhradiť sťažovateľovi, trovy konania a trovy

právneho zastúpenia vo výške 454,82- €... na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“

Sťažovateľ v petite sťažnosti síce namieta porušenie , no z obsahu

sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie , a preto ústavný súd

sťažnosť prerokoval v rozsahu uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu

(obdobne napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov

().

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k dohovoru, pokiaľ

ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť ().

V zmysle ustanovení a dohovoru má účastník

súdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným,

právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými

a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta predovšetkým neústavnosť

skutkových záverov okresného súdu, ktoré sú podľa neho svojvoľné, a preto

z ústavnoprávneho hľadiska neudržateľné. Súčasťou jeho argumentácie je aj námietka

neústavného postupu okresného súdu, ktorý pred vydaním napadnutého rozhodnutia

neoboznámil sťažovateľa s dôkaznými prostriedkami, z ktorých vychádzal pri vydávaní

napadnutého rozhodnutia, ako aj námietka nedostatočného odôvodnenia uznesenia

okresného súdu, z obsahu ktorého nie je možné identifikovať konkrétne dôkazné pramene,

ktoré boli relevantné pre rozhodnutie vo veci.

Ústavný súd považuje za relevantné, že v označenom konaní bola jediným

predmetom napadnutého rozhodnutia výlučne otázka trov exekúcie – t. j. išlo o otázku

akcesorickú, ktorá priamo nesúvisela s konaním vo veci samej.

Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodovanie o trovách konania

pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty

ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto iba celkom výnimočne

podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania. Problematika

(náhrady) trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade

extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä

na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe

zahŕňala črty svojvôle.

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie

opodstatnenosti sťažnosti. V tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie uznesenia okresného

súdu, ktorý v relevantnej časti uviedol:

„V časti odmeny súdneho exekútora súd priznal odmenu vo výške 20 % z vymoženej

sumy v zmysle § 16 odsek 2 vyhlášky, nakoľko z obsahu exekučného spisu EX 683/2007,

z podaného odvolania súdneho exekútora a zo súdneho spisu je zrejmé, že povinný uhradil

v priebehu exekúcie sumu 21 253,75 EUR, z ktorej súdny exekútor mal vypočítať 20 %

odmenu vo výške 4 250,75 EUR.“

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru týkajúcu sa rozhodnutí všeobecných

súdov o trovách konania, podľa ktorej vo všeobecnosti platí, že pochybenia pri rozhodovaní

o trovách konania spravidla nedosahujú samy osebe takú intenzitu, na základe ktorej možno

vysloviť porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne

dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania, t. j. problematiky

vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš

zdržanlivo, a k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania sa uchýli iba výnimočne,

napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom alebo

že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (, , ,

, , , ). Pre intervenciu

ústavného súdu je takto v takýchto prípadoch nevyhnutná zvýšená intenzita namietaného

porušenia označených práv kolidujúca s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd.

Ústavný súd koncipovanie odôvodnenia napadnutého uznesenia so všeobecným

odkazom na obsah súdneho spisu a exekučného spisu a obsah odvolania účastníka konania,

ako aj namietaný postup okresného súdu predchádzajúci jeho vydaniu posudzoval podľa

okolností daného prípadu a zohľadnil nielen to, že ide o rozhodovanie o trovách konania,

ale aj samotnú intenzitu namietaných porušení a ich ústavnoprávny rozmer, ktorá by

odôvodňovala vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a

, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru. Dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia vykazuje síce

nedostatky namietané sťažovateľom, tieto však nedosahujú intenzitu zásahu kolidujúcu

s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd.

Na základe už uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,

že vo veci sťažovateľa nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky

na poskytnutie ústavnej ochrany, a preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2018