Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 8/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti European Contract Logistics –

Slovakia s. r. o. „v likvidácii“, Staviteľská 7, Bratislava, zastúpenej spoločnosťou Chýský

Lorenc, advokátska kancelária, s. r. o., Michalská 9, Bratislava, v mene ktorej koná

konateľka a advokátka JUDr. Eva Janovičová, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva vlastniť majetok podľa ,

základného práva podnikať podľa , základného

práva na súdnu ochranu podľa a

Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu

Bratislava III sp. zn. z 10. apríla 2017 a 2. augusta 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti European Contract Logistics – Slovakia s. r. o.

„v likvidácii“ o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

elektronickými prostriedkami, autorizovaná podľa osobitného predpisu 10. októbra 2017,

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti European Contract Logistics – Slovakia s. r. o.

„v likvidácii“, Staviteľská 7, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na slobodu podnikania podľa čl. 35 ods. 1

, základného práva na súdnu ochranu podľa a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 10. apríla 2017 vydaným vyšším súdnym úradníkom (ďalej len „napadnuté uznesenie

vyššieho súdneho úradníka“) a uznesením z 2. augusta 2017 vydaným okresným súdom

(ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v procesnom postavení

povinnej v exekučnom konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. doručila

súdu námietky proti exekúcii, ktorými sa domáhala zastavenia exekúcie a navrhla aj odklad

exekúcie. Okresný súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka rozhodol napadnutým

uznesením tak, že námietky proti exekúcii zamietol a odklad exekúcie nepovolil.

Sťažovateľka proti označenému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala sťažnosť,

o ktorej rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že jej sťažnosť zamietol.

Sťažovateľka sa preto so svojou sťažnosťou obracia na ústavný súd a tvrdí, že napadnuté

uznesenia vyššieho súdneho úradníka a okresného súdu porušujú jej označené práva.

Poukazuje na to, že exekučný titul je podľa jej názoru materiálne nevykonateľný, pričom

argumentuje tým, že konateľka sťažovateľky podpísala notársku zápisnicu, ktorá je

v napadnutom exekučnom konaní exekučným titulom, v ktorej uznala neexistujúci záväzok

sťažovateľky voči konateľke ako jej zamestnancovi. Práve táto skutočnosť konfliktu

záujmov konateľky a zamestnankyne v jednej osobe a tiež neexistencia dlhu, ktorý

konateľka uznala, mala podľa názoru spôsobiť neplatnosť takéhoto úkonu, na ktorú mal

prihliadnuť okresný súd v tom smere, že by exekúciu zastavil alebo aspoň povolil odklad

exekúcie.

3. Sťažovateľka na základe uvedených dôvodov a v sťažnosti uvedenej argumentácie

je presvedčená o porušení svojich označených práv napadnutými uzneseniami vyššieho

súdneho úradníka a okresného súdu, preto v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej označených práv

napadnutými uzneseniami vyššieho súdneho úradníka a okresného súdu, napadnuté

uznesenia zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov

konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva...

6. Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

7. Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

9. Formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom

predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu

s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. , ,

).

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka, ústavný súd

poukazuje na princíp subsidiarity podľa , z ktorého vyplýva, že

právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať označené

napadnuté uznesenie okresného súdu, keďže ho už meritórne preskúmal na základe

sťažnosti okresný súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľke

ochranu jej právam.

13. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej

proti napadnutému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. ,

, , ).

14. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie okresného súdu, podstatou námietok v tejto

časti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva na súdnu ochranu

podľa a listiny a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu z dôvodu, že podľa jej

názoru je nezákonné, formalistické, v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti,

v dôsledku čoho došlo aj k porušeniu jej označených práv, pretože okresný súd sa

nezaoberal problematikou konfliktu záujmov pri vzniku notárskej zápisnice, ako aj ďalšími

namietanými vadami ako neexistenciou dlhu a nedostatočne určitým a zrozumiteľným

záväzkom sťažovateľky.

15. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , ).

16. Ústavný súd sa vychádzajúc z uvedeného pri predbežnom prerokovaní sťažnosti,

ktorá smeruje proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, zaoberal bližšie otázkou, či

sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu

je aj doktrína možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov vo veciach patriacich do ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Vo vzťahu k všeobecným

súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou

(m. m. , ) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. , ). Ústavný

súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť

princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že

všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne

a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane uviedol

(napr. , ), že ochrana prípadne dohovorom garantovaných

práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj

všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní , ústavným

zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5 a zákonom (

).

17. V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd

rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha

pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie

zákonných predpisov s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne

odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných práv

a slobôd (napr. , , , ).

18. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania

v rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho

rezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky

účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd

pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania (). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať

dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP

teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins

c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán

s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993,

).

19. Vychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov sa ústavný súd oboznámil s tou časťou odôvodnenia

napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorá bola pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti

podstatná. Okresný súd v podstatnom na odôvodnenie svojho uznesenia uviedol:

„Notárska zápisnica ako verejná listina a súčasne ako spôsobilý exekučný titul musí

spĺňať predpoklady formálnej a materiálnej vykonateľnosti, ktorých splnenie preskúmava

exekučný súd. Formálna vykonateľnosť notárskej zápisnice je splnená dodržaním

predpísaných zákonných náležitostí, ktoré musí notárska zápisnica obsahovať a ktoré sú

vymedzené v ust. (Notársky poriadok). Predpoklady

materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú taxatívne

vymedzené v . Súd je pri skúmaní obsahu

notárskej zápisnice obmedzený výhrade na posúdenie náležitostí podľa § 41 ods. 2 písm. c)

a ods. 3 zákona č 233/1995Z.Z , z čoho vyplýva, že súd nemôže skúmať hmotnoprávnu

povahu právnych úkonov, ktoré vzniku notárskej zápisnice predchádzali. Predmetná

sťažnosť povinného proti uzneseniu Č k. zo dňa 10.4.2017 súdu prvej

inštancie vydanému súdnym úradníkom nie je (riadnym alebo mimoriadnym) opravným

prostriedkom, ktorým by sa napádal právoplatný exekučný titul.

Exekučný súd po preskúmaní skutočností uvedených v predmetnej sťažnosti

povinného ohľadom tohto, že je neplatné uznanie záväzku a súhlas s exekúciou pre konflikt

záujmov povinného a oprávneného, ohľadom existencie hmotnoprávneho nároku

obsiahnutého v exekučnom titule a aj ohľadom premlčania nárokov oprávneného na mzdu

za obdobie od októbra 2005 do októbra 2013 dospel k záveru, že tieto povinným namietané

okolnosti vznikli pred vznikom exekučného titulu, a preto sú v exekučnom konaní ďalej

epreskúmateľné, čo vyplýva priamo zo znenia . Exekučný

súd môže preskúmať notársku zápisnicu ako exekučný titul iba z hľadiska či spĺňa

predpoklady formálnej a materiálnej vykonateľnosti, pričom nemôže rozhodnúť o tom, či

bol oprávnený v čase kedy bola predmetná notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom

podpísaná v konflikte záujmov s povinným. Exekučný súd ďalej dospel k záveru, že exekučný

titul obsahuje všetky formálne náležitosti predpísané zákonom, pričom premlčanie

vymáhaného nároku vyplývajúce z exekučného titule nastane až po uplynutí zákonnej

premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa vzniku exekučného titulu.

Skutočnosť uvedenú v predmetnej sťažnosti povinného ohľadom toho, že povinný

spochybnil spôsobilosti predmetnej Notárskej zápisnice byť exekučným titulom pre absenciu

súhlasu oprávneného ako veriteľa s uznávacím prejavom považoval exekučný súd

pri rozhodovaní o predmetnej sťažnosti povinného za irelevantné, nakoľko exekučný súd

posudzuje iba formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu (notárskej zápisnice)

a nemôže skúmať hmotnoprávnu povahu právnych úkonov, ktoré vzniku notárskej zápisnice

predchádzali. Skutočnosť uvedenú v predmetnej sťažnosti povinného ohľadom toho, že nie

je vyjadrený prísľub povinného zaplatiť dlh tiež považoval exekučný súd pri rozhodovaní

o predmetnej sťažnosti povinného za irelevantné, nakoľko v exekučnom titule je obsiahnutý

záväzok povinného zaplatiť uznaný záväzok.

Nakoľko exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný a povinný

nepreukázal, žiadnu inú skutočnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku, alebo

bránila jeho vymáhateľnosti, ani neuviedol iné dôvody v zmysle § 50 ods. 1 Ex. por., súd

rozhodol podľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.“

20. Ústavný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že sťažovateľka sa domáhala

preskúmania exekučného titulu notárskej zápisnice s poukazom na okolnosti, za ktorých

vznikla, s tým, že tieto okolnosti spôsobujú materiálnu nevykonateľnosť notárskej

zápisnice. Okresný súd vychádzajúc z toho, že ide o vykonávacie konanie, konštatoval, že

nemá právomoc skúmať neplatnosť uznania záväzku, ktorý je obsiahnutý v notárskej

zápisnici, ani okolnosti, za ktorých notárska zápisnica bola podpísaná. Preto v odôvodení

svojho napadnutého uznesenia okresný súd dospel k záveru, že námietky sťažovateľky sú

nedôvodné. Ústavný súd vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného

súdu konštatuje, že okresný súd reagoval na všetky relevantné námietky vznesené

sťažovateľkou, a rešpektujúc zákonné limity rozsahu prieskumu vo vykonávacom konaní

dospel k ústavne konformnému záveru o nedôvodnosti jej námietok proti prebiehajúcej

exekúcii. V súvislosti s jej návrhom na odklad exekúcie ústavný súd poukazuje aj na časť

odôvodenia napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka, ktorý uviedol:

„... pred povolením odkladu podľa § 56 ods. 2 Ex por. by malo byť aspoň osvedčené, že sa

začalo konanie alebo iný právny postup (napr. konanie o určenie neplatnosti právnych

úkonov obsiahnutých v exekučnom titule (notárskej zápisnici)), ktorých výsledkom môže byť

právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Súd pripomína, že povolenie odkladu

exekúcie má len dočasný charakter, preto z návrhu povinného musí byť zrejmé, že existujú

objektívne predpoklady na zastavenie exekúcie, resp., že takéto predpoklady na základe

objektívnych skutočností v budúcnosti nastanú.“. Okresný súd v citovanej časti

napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka sťažovateľke naznačil, aké právne

prostriedky na ochranu svojich práv mohla využiť na účel dosiahnutia odkladu exekúcie.

21. Ústavný súd vzhľadom na exekučný titul, ktorý je predmetom napadnutého

exekučného konania, konštatuje, že pri posudzovaní notárskej zápisnice sa uplatňuje

tzv. prezumpcia správnosti. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu)

a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája, a nie je vybavená účinkami

právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad

rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní. Skutočnosť, že osoba povinná

uznala dlh voči oprávnenej osobe, podľa názoru ústavného súdu celkom nevylučuje, aby

v individuálnych prípadoch – so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci – sa

povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť (resp., že

neexistuje dlh, ktorý by mala plniť). Avšak domáhať sa tak môže v osobitnom konaní, a nie

v rámci námietok v exekučnom konaní.

22. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú

dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny

základ. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže preto posudzovať

iba exekučný súd. To napokon znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá

nemá svoj základ v hmotnom práve (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 25. novembra 2010).

23. Exekučný súd musí zobrať do úvahy prípadnú námietku povinného v exekučnom

konaní týkajúcu sa platnosti procesného prejavu podľa § 41 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

spočívajúcu napr. v tom, že ten kto prejav urobil, nemal spôsobilosť na právne úkony, čo

v napadnutom konaní takáto námietka vznesená nebola. Notárska zápisnica bola

v okolnostiach posudzovanej veci podpísaná konateľkou sťažovateľky. Na druhej strane ale

prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky (jeho

súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice), nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť

predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho

vyplývajúcu).

24. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia okresného súdu presvedčil, že

okresný súd sa námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje

na konštatovanie, že sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné

okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne

konanie (m. m. , ). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet

žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú

dostatočne odôvodnené.

25. Ústavný súd tak konštatuje, že nezistil medzi dôvodmi a skutočnosťami, ktoré

sťažovateľka uviedla vo svojej sťažnosti, žiaden taký dôvod, ktorý by mohol spochybniť

právne závery okresného súdu. Je to tak z toho dôvodu, že po preskúmaní spôsobu

a rozsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu a s ohľadom na dôvody,

ktoré sťažovateľka uviedla vo svojej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký výklad zákonných

predpisov rozhodných pre vec samotnú, ktorý by mohol vyvolať účinky nezlučiteľné

s a listiny a právom podľa dohovoru tak, ako to

tvrdila sťažovateľka vo svojej sťažnosti. V napadnutom uznesení okresný súd zohľadnil

všetky jeho zákonné náležitosti a tieto pri jeho tvorbe aj prakticky aplikoval, preto ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky odmietol z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti ( ).

26. Pokiaľ ide o ostatné namietané základné práva sťažovateľky vlastniť majetok

podľa a na slobodu podnikania podľa napadnutým

uznesením okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na argumentačnú závislosť

a naviazanosť na záver o porušení práv procesnej povahy podľa a

ods. 1 dohovoru konštatuje, že nevyhnutným dôsledkom bola potreba odmietnutia tejto časti

sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, a to vzhľadom na zjavnú

neopodstatnenosť sťažnosti v tej časti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie svojich

práv procesnej povahy a od toho odvádzala porušenie svojich ostatných označených práv.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2018