Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 73/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom

JUDr. Jozefom Mišlinom, Južná trieda 9, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Humenné sp. zn.

z 10. mája 2017 a sp. zn. z 25. augusta 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

26. októbra 2017 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 10. mája 2017 a sp. zn. z 25. augusta 2017 (ďalej aj

„napadnuté uznesenia“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že rozsudkom okresného súdu

sp. zn. zo 16. februára 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 2. júla 2009 bol obžalovaný

(ďalej len „odsúdený“) uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa

a s použitím a prečinu ohrozenia

pod vplyvom návykovej látky podľa , za čo mu bol

uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá na dobu 4 rokov. Okresný súd obžalovanému zároveň uložil

povinnosť nahradiť sťažovateľovi ako poškodenému v trestnom konaní škodu v sume

6 089,27 €, pričom so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal sťažovateľa na občianske

súdne konanie. V označenej trestnej veci matka odsúdeného podala 14. novembra 2011

návrh na povolenie obnovy konania, ktorému okresný súd uznesením sp. zn.

z 18. mája 2015 vyhovel a obnovu konania povolil. Na základe sťažností okresného

prokurátora a sťažovateľa krajský súd uznesením sp. zn. z 9. februára 2016

napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a návrh na obnovu konania zamietol. Podaním

doručeným okresnému súdu 11. apríla 2017 uplatnil sťažovateľ nárok na náhradu

trov právneho zastúpenia v celkovej sume 6 318,46 €, keď vychádzal z tarifnej hodnoty

24 277,20 €. Vyššia súdna úradníčka okresného súdu uznesením sp. zn.

z 10. mája 2017 o návrhu sťažovateľa rozhodla tak, že sťažovateľovi priznala tarifnú

odmenu spolu s hotovými výdavkami v celkovej sume 3 607,23 €, keď vychádzala z tarifnej

hodnoty 6 089,27 €, teda zo sumy zodpovedajúcej priznanému nároku na náhradu škody

v trestnom konaní. Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť,

ktorou sa domáhal, aby mu okresný súd priznal odmenu tak, ako bola vyčíslená v jeho

návrhu doručenom 11. apríla 2017. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 25. augusta 2017 podľa sťažnosť sťažovateľa

ako nedôvodnú zamietol.

3. Sťažovateľ namieta porušenie označených práv napadnutými uzneseniami

okresného súdu, pričom v odôvodnení sťažnosti bližšie argumentuje:

„Vo vyčíslení trov boli riadne vyčíslené nároky poškodeného v sume 24.277,20,- Eur,

ktoré ku dňu podania návrhu na obnovu konania odsúdeným i ku dňu prevzatia zastúpenia

advokátom ako splnomocnencom poškodeného v konaní o obnovu konania boli súdom už

priznané alebo proti poškodenému uplatnené ako pohľadávky poškodeného v súdnom

konaní. Tieto nároky boli riadne preukázané súdnymi rozhodnutiami, posudkami lekárov

o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a dokladmi o ich uznaní a vyplatení

poisťovňou vedľajším účastníkom súdnych konaní... Ak by bol

v obnovenom konaní právoplatne zrušený právoplatný rozsudok, ktorým bol ods.

uznaný za vinného z trestného činu, pri ktorom poškodenému bolo ublížené na zdraví, musel

by poškodený jemu vyplatené náhrady škody na zdraví vrátiť a v časti uplatnených nárokov

v súdnych konaniach by bol neúspešný a zrejme zaviazaný aj na náhradu trov konaní

odsúdenému . Preto máme za to, že tarifnou hodnotou pre výpočet tarifnej odmeny

mala byť suma 24.277,20,- Eur a základnou sadzbou základnej tarifnej odmeny suma

403,34,- Eur.

... Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. z 25.8.2017, vydaným

sudcom, sťažnosť poškodeného a sťažovateľa... ako nedôvodnú zamietol. V odôvodnení

uznesenia ani jediným slovom neuviedol, prečo základnú sadzbu tarifnej odmeny

nevypočítal vo výške 403,34,- Eur z tarifnej hodnoty v sume 24.277,20,- Eur, z ktorej

uplatnil základnú sadzbu tarifnej odmeny poškodený... v podaní doručenom súdu 11.4.2017.

... Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. z 10.5.2017, vydaným vyššou

súdnou úradníčkou a uznesením sp. zn. z 25.8.2017, vydaným sudcom, ktorým

sťažnosť poškodeného a sťažovateľa... proti uzneseniu sp. zn. z 10.5.2017,

vydanému vyššou súdnou úradníčkou, ako nedôvodnú zamietol, porušil základné právo

sťažovateľa... na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd...“

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o porušení

jeho v záhlaví rozhodnutia označených práv podľa a dohovoru napadnutými

uzneseniami okresného súdu, aby napadnuté uznesenia zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

napadnutými uzneseniami, ktorými okresný súd rozhodol o trovách sťažovateľa ako

poškodeného v konaní o návrhu na povolenie obnovy trestného konania, ktoré mu vznikli

pribratím splnomocnenca. Sťažovateľ vyčíta napadnutým uzneseniam nedostatok

odôvodnenia vo vzťahu k určeniu tarifnej hodnoty, z ktorej okresný súd následne vypočítal

základnú sadzbu tarifnej odmeny.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch.

9. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol, že

formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

K namietanému porušeniu označených práv uznesením okresného súdu

sp. zn. z 10. mája 2017

10. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na princíp subsidiarity

(„ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného , môže

ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je

namietané, len vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov.

11. V danom prípade mal sťažovateľ možnosť domáhať sa preskúmania postupu, ako

aj uznesenia okresného súdu sp. zn. z 10. mája 2017 vydaného vyššou súdnou

úradníčkou využitím riadneho opravného prostriedku, a to sťažnosti, ktorú sťažovateľ aj

účinne využil. Na základe sťažovateľom podanej sťažnosti sa sudca okresného súdu,

ktorý je v tomto prípade nadriadeným orgánom [ ],

v rozsahu svojho preskúmavacieho revízneho oprávnenia musel vo vzťahu k postupu

a uzneseniu vyššej súdnej úradníčky v podstate vyrovnať s rovnakými skutkovými

a právnymi argumentmi, aké sťažovateľ na adresu tohto rozhodnutia a postupu uvádza aj

v konaní pred ústavným súdom. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto

časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa

(, ).

K namietanému porušeniu označených práv uznesením okresného súdu

sp. zn. z 25. augusta 2017

12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

13. Ústavný súd poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru zdôrazňuje, že

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ). Preto nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

O svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo

možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. , ).

14. Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania,

a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa môže

rozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade so

zákonom ( a ), porušiť základné právo účastníka konania

na súdnu ochranu (obdobne ). Obsahom základného práva na súdnu ochranu

podľa , resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade

trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997).

15. V judikatúre ústavného súdu sa ustálil právny názor, podľa ktorého rozhodovanie

o trovách konania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov,

pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania (napr.

).

16. Ústavný súd pri posudzovaní sťažností, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

všeobecných súdov v častiach, ktoré sa týkajú problematiky (náhrady) trov konania, t. j.

problematiky, ktorá má vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi

akcesorickú povahu, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k prípadnému zrušeniu napadaného

výroku o trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu

základného práva na súdnu ochranu (resp. práva na spravodlivé súdne konanie) zvlášť

extrémnym spôsobom, alebo ak zistí, že napadnutým rozhodnutím došlo zároveň aj

k neprípustnému zásahu do iných garantovaných práv (m. m. ,

, , , ).

17. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktorým zamietol sťažnosť

sťažovateľa ako nedôvodnú, vo vzťahu k sťažnostným námietkam najmä uviedol:

„Podľa , ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok

na náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný

nahradiť mu trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní vrátane

trov vzniknutých pribraním splnomocnenca.

Splnomocnenec poškodeného má nárok na náhradu trov poškodeného, ktoré mu

vznikli v súvislosti so splnomocnením advokáta na zastupovanie poškodeného v tomto

konaní, t.j. v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod

sp. zn. , t.j. má právo na náhradu trov vzniknutých poškodenému v súvislosti

s činnosťou splnomocnenca v tomto konaní. Poškodenému bol v konaní vedenom

na tunajšom súde pod sp. zn. priznaný nárok na náhradu škody vo výške

6.089,27 eur, čo je tarifná hodnota pre výpočet tarifnej odmeny za úkon právnej služby

podľa vyhl. .

... Skutočnosti uvádzané splnomocnencom poškodeného v predmetnej sťažnosti nie sú

dôvodné k tomu, aby súd v rámci autoremedúry sťažnosti vyhovel a predmetné rozhodnutie

zrušil.“

18. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené východiská svojej ustálenej judikatúry

konštatuje, že námietky sťažovateľa odôvodňujúce porušenie jeho označených práv

napadnutým uznesením okresného súdu smerujú proti rozhodnutiu o výške náhrady trov

konania, čo sa v okolnostiach daného prípadu vo svojich dôsledkoch síce mohlo negatívne

dotknúť sťažovateľa, avšak z hľadiska kritérií ústavnej udržateľnosti súdneho konania ich

podľa názoru ústavného súdu nemožno dávať na rovnakú úroveň a pripisovať rovnakú

ústavnú relevanciu ako v prípade, ak by išlo o námietky proti procesnému postupu

všeobecného súdu vedúcemu k rozhodnutiu vo veci samej.

19. Ústavný konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného súdu aj vzhľadom na už

citovanú judikatúru ústavného súdu nemožno z ústavnoprávneho hľadiska spochybňovať.

Záver okresného súdu, ktorý za základ pre výpočet tarifnej hodnoty považoval

sťažovateľovi v adhéznom konaní priznaný nárok na náhradu škody, ústavný súd považuje

za ústavne udržateľný, nevykazujúci znaky arbitrárnosti ani zjavnej neodôvodnenosti.

Z napadnutého uznesenia okresného súdu totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá by

zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Sťažovateľom

namietané pochybenie okresného súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania spočívajúce

v absencii odôvodnenia vo vzťahu k sťažovateľom uplatnenej tarifnej hodnote, ktorá

evidentne nemá podklad v zákonnej úprave, zjavne nemá ústavnoprávnu relevanciu.

Uplatňujúc východiská svojej doterajšej judikatúry ústavný súd zastáva názor, že v danom

prípade nejde o pochybenie takej intenzity, na základe ktorého by mohol po prípadnom

prijatí sťažnosti reálne dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa , resp. jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Opačný prístup k posudzovaniu námietok sťažovateľa by v konečnom

dôsledku smeroval k spochybňovaniu ústavného postavenia ústavného súdu ako súdneho

orgánu ochrany ústavnosti ( ) a vyúsťoval do jeho vnímania ako riadnej

(prípadne mimoriadnej) opravnej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov.

20. V posudzovanom prípade preto vzhľadom na predmet napadnutého uznesenia,

ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, by zásah ústavného súdu mohol odôvodňovať

jedine výnimočný exces v postupe a záveroch napadnutého uznesenia rozporný

so samotnými princípmi spravodlivého súdneho konania, aký v okolnostiach danej veci

ústavným súdom zistený nebol.

21. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľom označeného

základného práva podľa ani práva podľa dohovoru

napadnutým uznesením okresného súdu sp. zn. z 25. augusta 2017, ktorá by

mohla zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého uznesenia v súlade s jeho

právomocami ustanovenými v , odmietol sťažnosť aj v tejto časti

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa .

22. Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľa v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. marca 2018