Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 165/2018
PDF · 155.47 KB
No categories available
II. ÚS 165/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2018
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátom , vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
základného práva podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 3
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-69
z 20. decembra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára
2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry“)
č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-69 z 20. decembra 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného
zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky – expozitúry Západ
(ďalej len „vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry“) pod ČVS: PPZ-360/NKA-PK-ZA-
2013 z 22. mája 2017 bolo sťažovateľovi spoločne s ďalšími osobami podľa § 206 ods. 1
zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok“) vznesené obvinenie pre pokračovací zločin poškodzovania finančných záujmov
Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) spáchaný
v jednočinnom súbehu s pokračovacím obzvlášť závažným zločinom subvenčného podvodu
podľa § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i)
Trestného zákona a na § 37 písm. k) Trestného zákona. Podľa vyjadrenia sťažovateľa
uznesenie vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry o vznesení obvinenia ČVS: PPZ-
360/NKA-PK-ZA-2013 z 22. mája 2017 „...bolo doručované poštou do vlastných rúk
na adresu jeho trvalého bydliska... K doručovaniu pošty na túto adresu má sťažovateľ
so uzatvorenú dohodu, na základe ktorej sú mu elektronickou
formou (e-mailom alebo sms-správou) oznamované doručované zásielky v prípadoch, keď
nie je na tejto adrese zastihnutý v čase doručovania poštovej zásielky. Pri doručovaní
uvedeného uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 22.5.2017 bolo Sťažovateľovi dňa
29.5.2017 formou sms-správy oznámené, že mu bola v tento deň na pošte uložená zásielka,
ktorú si môže v odbernej lehote 18 dní vyzdvihnúť na pošte. Sťažovateľ si v odbernej lehote
dňa 12.6.2017 túto zásielku na pošte vyzdvihol a dňa 15.6.2017 v lehote troch dní
od prevzatia uznesenia o vznesení obvinenia, podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť.“.
3. Uznesením prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/1 Gv 95/15/1000
z 10. júla 2017 bolo rozhodnuté o zamietnutí sťažovateľom podanej sťažnosti proti
uzneseniu vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry ČVS: PPZ-360/NKA-PK-ZA-2013
z 22. mája 2017. V ďalšom sťažovateľ využil mimoriadny opravný prostriedok podľa § 363
a nasl. Trestného poriadku, na základe ktorého generálny prokurátor Slovenskej republiky
svojím uznesením č. k. XVI/2 Pz 76/17/1000-7 z 28. novembra 2017 zrušil uznesenie
prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/1 Gv 95/15/1000 z 10. júla 2017 a vec
vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
4. Uznesením prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-69
z 20. decembra 2017 bola sťažovateľom podaná sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa
národnej kriminálnej agentúry ČVS: PPZ-360/NKA-PK-ZA-2013 z 22. mája 2017
zamietnutá ako oneskorená. V ostatnom podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu.
5. V podanej sťažnosti sťažovateľ poukázal na porušenie jeho základných práv najmä
tým, že „...obvinený pri realizácii svojho práva na obhajobu môže napríklad podávať
opravné prostriedky, môže sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu
a môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho
obhajobu. Realizovať tieto práva môže hneď od momentu, kedy mu bolo vznesenie
obvinenia oznámené, pričom podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia je
takouto možnosťou obvineného, kedy sa obvinený môže k vznesenému obvineniu vyjadriť
a uviesť skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu.
Podľa názoru Sťažovateľa však v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky
pre posudzovanie plynutia zákonnej trojdňovej lehoty na podanie sťažnosti podľa fikcie
doručenia v zmysle ustanovení § 66 ods.3 Trestného poriadku, v nadväznosti na
ustanovenia § 66 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku.
Sťažovateľ je v predmetnej trestnej veci od 22.5.2017 v procesnom postavení
obvineného a ako obvinenému mu bolo doručované uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa
22.5.2017 na adresu jeho trvalého pobytu, nie na adresu, ktorú by na tento účel v zmysle
ustanovení § 66 ods.3 Trestného poriadku uviedol. K uvedeniu takejto adresy zo strany
Sťažovateľa v predmetnej trestnej veci totiž v čase doručovania uznesenia o vznesení
obvinenia ešte nedošlo a v danom čase ešte ani reálne nemohlo dôjsť.
S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia § 66 ods.3 Trestného poriadku a § 34
ods.7 Trestného poriadku podľa názoru Sťažovateľa neboli splnené zákonné podmienky
pre uplatnenie fikcie doručenia pri doručovaní uznesenia o vznesení obvinenia
Sťažovateľovi.
Navyše podľa názoru Sťažovateľa pri doručovaní uznesenia o vznesení obvinenia
nebol dodržaný postup stanovený v § 66 ods. 3 Trestného poriadku aj z toho dôvodu, že
zo strany poštového doručovateľa nebol žiadnym spôsobom upovedomený o prvom
neúspešnom pokuse o doručenie zásielky zo dňa 26.5.2017 a o následnom dni a hodine,
kedy poštový doručovateľ vykoná opakované doručenie, teda o termíne opakovaného
doručenia dňa 29.5.2017.“.
6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Uznesením prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky zo dňa 20.12.2017 č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-69 boli porušené
základné práva na obhajobu a právnu ochranu zaručené v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6
ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Uznesenie prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky zo dňa 20.12.2017 č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-69 sa zrušuje a vec sa jej
vracia na ďalšie konanie.“
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný
súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený
podľa osobitných predpisov.
10. Ústavný súd opakovane pripomína, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a ochranu základných práv
a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo (pozri čl. 127 ods. 1
ústavy – „ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“).
Ústavný súd je k ochrane základných práv a slobôd povolaný až subsidiárne. Ústavné
súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú totiž vybudované predovšetkým na zásade
prieskumu vecí právoplatne skončených, u ktorých protiústavnosť nie je možné napraviť
iným spôsobom, teda najmä prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných
prostriedkov zaručených príslušnými procesnými normami. Vyčerpaním opravných alebo
iných právnych prostriedkov v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa má na mysli
nielen ich podanie, ale aj rozhodnutie o nich (II. ÚS 543/2017).
11. Z konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda vyplýva, že ústavnému
súdu prislúcha právomoc zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody
za predpokladu, že právna úprava takému právu neposkytuje účinnú ochranu (I. ÚS 78/99).
Nevyužitie niektorej z možností ochrany označeného práva nemožno nahradzovať
sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo
právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).
12. Sťažovateľ nevyužil účinný a jemu dostupný prostriedok nápravy, ktorým sa
mohol domáhať ochrany svojich označených práv, keď v namietaných okolnostiach svojej
trestnej veci nepodal mimoriadny opravný prostriedok podľa § 363 a nasl.
Trestného poriadku, ktorým sa mohol domáhať zrušenia nielen napadnutého rozhodnutia
prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry ako právoplatného rozhodnutia vydaného
v prípravnom konaní v spojení s uznesením vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry
ČVS: PPZ-360/NKA-PK-ZA-2013 z 22. mája 2017, ale aj preskúmania hmotnoprávnych
podmienok a predpokladov vedúcich k vyvodeniu jeho trestnoprávnej zodpovednosti
za skutok jemu kladený za vinu. Podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny
prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím
alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Podľa § 364 ods. 3 Trestného
poriadku generálny prokurátor môže zrušiť rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do troch
mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku návrh na postup podľa § 363 ods. 1 môžu podať obvinený vo svoj
prospech, b) v prospech obvineného osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie
(m. m. IV. ÚS 158/2018).
13. Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom
súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom. Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal
ochrany svojich označených práv bez toho, aby využil možnosť nápravy danú mu Trestným
poriadkom, a preto ústavný súd jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol ako neprípustnú.
14. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa
ktorej trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec procesom, v ktorom sa
v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd
môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé
pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia
znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli
odstránené v jeho priebehu (III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05,
I. ÚS 314/09), s výnimkou mimoriadnych situácií, napríklad ak je súčasne dotknutá osobná
sloboda jednotlivca (m. m. IV. ÚS 158/2018).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. marca 2018