Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 543/2017
PDF · 153.26 KB
No categories available
II. ÚS 543/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť
, , zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Čukanovou,
Advokátska kancelária, Hany Meličkovej 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. Z-10769/08
a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 142 ods. 3 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11 C 60/2011
z 8. júna 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2017
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „katastrálny
úrad“), v konaní vedenom pod č. Z-10769/08 a porušenia základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 142 ods. 3 a základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
11 C 60/2011 z 8. júna 2017.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že 3. októbra 2008 právni predchodcovia sťažovateľa svojím
návrhom začali pred katastrálnym úradom správne konanie vo veci opravy chýb v operáte
katastra nehnuteľností a žiadali zosúladenie skutkového stavu s právnym. Podľa sťažovateľa
„[k]atastrálny odbor od 3.10.2008 v rozpore s ust. § 18 ods. 1 a ods. 2 Správneho
poriadku, rozhodnutím nerozhodol v súlade s ust. § 59 ods. 1 písmeno a), ods. 3
Katastrálneho zákona, a od 3.10.2008 podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku neupovedomil
všetkých známych účastníkov a začatí konania. Správny orgán v rozpore s ust. § 19 ods. 2
Správneho poriadku podanie neposúdil podľa jeho obsahu a podľa § 19 ods. 3 Správneho
poriadku katastrálny odbor procesne právnych predchodcov sťažovateľa nepoučil, že
konanie zastaví, ak v stanovenej lehote nebudú odstránené nedostatky návrhu(sic).“.
Katastrálny úrad podľa sťažovateľa „nesprávne vec zaradil pod Z-10769/08 a nevyhodnotil
podľa obsahu žiadosti aj v súlade s ust. § 59 ods. 1 písmeno a) a ods. 3 Katastrálneho
zákona žiadosť právnych predchodcov ako návrh na opravu chýb, údajov vedených v
operáte KN v rozpore s predloženými listinami, a z tohto dôvodu mám aj za to, katastrálny
odbor je v prieťahoch konania, porušujúc základné právo Navrhovateľa podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy SR v spojení s ust. § 46 ods. 1 Ústavy SR, nakoľko sťažovateľ má právo navrhnúť v
tomto konaní aj riešenie predbežnej otázky platnosti právneho úkonu záložnej zmluvy, ak
katastrálny odbor stále tvrdí, poznámka záložného práva je v súlade s predloženými
listinami“. Dňa 6. marca 2009 správa katastra nehnuteľností listom č. Z-10769 právnym
predchodcom sťažovateľa oznámila, že: „Správa katastra nehnuteľností prijala Váš návrh
na výmaz záložného práva zo dňa 3.10.2008, ktorý je evidovaný pod číslom Z-10769/08.
Predloženú listinu sme preskúmali podľa ust. § 151md ods. 3 OZ. Vzhľadom na to, že o
výmaz záložného práva nepožiadal záložný veriteľ, ale záložný dlžník, je potrebné doložiť
originál alebo overenú kópii listiny potvrdzujúcej zánik záložného práva, vystavenú
záložným veriteľom. Ako z uvedeného vyplýva, výmaz môžeme vykonať po predložení
požadovanej listiny. Listinu je potrebné dodať v lehote 30 dní, v opačnom prípade Vaše
podanie považujeme za nezapísateľné.“
3. Sťažovateľ sa domnieva, že katastrálny úrad nesprávnym úradným postupom
vyhodnotil návrh právnych predchodcov sťažovateľa z 3. októbra 2008 ako „návrh na
výmaz záložného práva, ktorému nepredchádzalo právne posúdenie súladu údajov vedených
v operáte katastra nehnuteľností so skutkovým a právnym stavom, ani rozhodnutie o výmaze
záložného práva. Proti vykonaniu výmazu záložného práva sa podľa § 34 Katastrálneho
zákona odvolať nedá, nepredchádzalo mu rozhodnutie o výmaze záložného práva a proti
vyhoveniu a nevyhoveniu opravy chýb, je odvolanie prípustné, správny orgán, ktorý
rozhodnutím nerozhodol, hoci sa právni predchodcovia sťažovateľa v tom istom predmete
dožadovali podľa § 1 až 3 Správneho poriadku ochrany svojho práva a právom chránených
záujmov, porušuje princíp právnej istoty a spravodlivosti. Sťažovateľ je od 3.10.2008
v právnej neistote.“. Sťažovateľ dodáva: „Na viac, dňa 25.01.2013 bola správe katastra
doručená žiadosť sťažovateľa o opravu nesprávnych údajov evidovaných v operáte KN
na k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
. Oznámením zo dňa 21.02.2013 č.k. SK 735/13, OKK 813/2013 správa katastra
nesprávne vec vyhodnotila a rozhodnutím o oprave chýb podľa § 59 ods. 1 písmeno a,
a ods. 3 Katastrálneho zákona v spojení so Správnym poriadkom do dnešného dňa
nerozhodla. Dňa 18.02.2013 sťažovateľ vo veci SK 735/2013 podal doplnenie, o ktorých
správa katastra takisto rozhodnutím nerozhodla.“
4. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, sťažovateľ poukazuje na to, že uvedený súd
rozsudkom z 8. júna 2017 zamietol jeho návrh na určenie neexistencie záložného práva
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom však
uvedený rozsudok nevyhlásil „v súlade s čl. 142 ods. 3 ústavy SR v mene Slovenskej
republiky, procesne sťažovateľa nepoučil o možnosti exekúcie, jeho úradný postup nebol
v súlade ani s ust. § 219 ods. 1 CSP, a podľa § 219 ods. 4 CSP nie je ním viazaný. V rámci
právnej istoty sťažovateľa, rozsudok v mene Slovenskej republiky vyhlásený nebol, čím je
Okresný súd v Bratislave aj v prieťahoch konania, právoplatne rozhodnuté taktiež nie je.“.
Sťažovateľ uvádza, že predmetný rozsudok ešte nie je vyhotovený ani doručený, avšak ani
po doručení rozsudku ním okresný súd nebude viazaný, pretože nebol riadne vyhlásený.
Aj po šiestich rokoch vedenia konania tak sťažovateľ ostáva v právnej neistote, keďže
vo veci nie je právoplatne rozhodnuté.
5. Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol nálezom:
„I. Základné ľudské právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, priznané v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, na súdnu ochranu priznané v čl. 46 ods. 1
Ústavy SR postupom Okresného úrad Bratislava, katastrálny odbor, Ružová Dolina č. 27,
82108 Bratislava v konaní vedenom pod č. Z-10769/08, od 3.10.2008 porušené bolo,
prikazuje sa Okresnému úradu, katastrálny odbor v Bratislave vo veci konať.
II. Okresný súd v Bratislave I. v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/60/2011 (23C) tým,
že rozsudok z 8.06.2017 nevyhlásil v mene Slovenskej republiky, porušil právo
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ako aj základné
ľudské právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy SR. Rozsudok sp. zn. č. 11C/60/2017,
vyhlásený dňa 8.06.2017 Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje. Ústavný súd Slovenskej
republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 3.000.- EUR.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
9. Ústavný súd opakovane pripomína, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných
práv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo (pozri čl. 127 ods. 1
ústavy – „ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“). Ústavný súd je
k ochrane základných práv a slobôd povolaný až subsidiárne. Ústavné súdnictvo
a právomoc ústavného súdu sú totiž vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí
právoplatne skončených, u ktorých protiústavnosť nie je možné napraviť iným spôsobom,
teda najmä prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov zaručených
príslušnými procesnými normami. Vyčerpaním opravných alebo iných právnych
prostriedkov v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa má na mysli nielen ich
podanie, ale aj rozhodnutie o nich.
10. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie jeho práv
v dôsledku nečinnosti, resp. prieťahov spôsobených katastrálnym úradom, a tiež postupom
okresného súdu pri rozhodovaní o jeho určovacom návrhu, ktorý riadne nevyhlásil rozsudok
sp. zn. 11 C 60/2011 a nesprávne ho poučil.
11. V zmysle § 242 ods. 2 v spojení s § 244 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) sa môže žalobca
po vyčerpaní sťažnosti podľa osobitného predpisu (§ 5 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach
v znení neskorších predpisov) žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť
žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie
alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie
(§ 250 SSP). Z uvedeného vyplýva, že právny poriadok poskytuje sťažovateľovi prostriedok
ochrany proti nečinnosti správneho orgánu, ktorým je nepochybne aj katastrálny úrad. Preto
je v tejto časti ústavná sťažnosť neprípustná.
12. Pokiaľ ide o výhrady proti rozsudku okresného súdu, ktorý podľa sťažovateľa
nebol riadne vyhlásený, a navyše bol sťažovateľ nesprávne poučený o možnosti exekúcie, aj
v tomto prípade má sťažovateľ možnosť uplatniť ich najprv v odvolaní proti uvedenému
rozsudku (ktorý mu, ako sám uvádza, ešte nebol ani doručený). Aj v tejto časti je preto
ústavná sťažnosť podaná predčasne, keďže namietané vady môžu byť napravené v konaní
pred všeobecnými súdmi.
13. Možno teda uzavrieť, že právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje
sťažovateľovi účinné právne prostriedky ochrany jeho základných práv a slobôd, ktoré je
povinný vyčerpať pred podaním ústavnej sťažnosti. S ohľadom na to ústavný súd odmietol
sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. septembra 2017