Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 543/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Čukanovou,

Advokátska kancelária, Hany Meličkovej 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a postupom

Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. Z-10769/08

a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 142 ods. 3 a čl. 48 ods. 2

rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 8. júna 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „katastrálny

úrad“), v konaní vedenom pod č. Z-10769/08 a porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 142 ods. 3 a základného práva podľa čl. 48 ods. 2

rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 8. júna 2017.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že 3. októbra 2008 právni predchodcovia sťažovateľa svojím

návrhom začali pred katastrálnym úradom správne konanie vo veci opravy chýb v operáte

katastra nehnuteľností a žiadali zosúladenie skutkového stavu s právnym. Podľa sťažovateľa

„[k]atastrálny odbor od 3.10.2008 v rozpore s ust. § 18 ods. 1 a ods. 2 Správneho

poriadku, rozhodnutím nerozhodol v súlade s ust. § 59 ods. 1 písmeno a), ods. 3

Katastrálneho zákona, a od 3.10.2008 podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku neupovedomil

všetkých známych účastníkov a začatí konania. Správny orgán v rozpore s ust. § 19 ods. 2

Správneho poriadku podanie neposúdil podľa jeho obsahu a podľa § 19 ods. 3 Správneho

poriadku katastrálny odbor procesne právnych predchodcov sťažovateľa nepoučil, že

konanie zastaví, ak v stanovenej lehote nebudú odstránené nedostatky návrhu(sic).“.

Katastrálny úrad podľa sťažovateľa „nesprávne vec zaradil pod Z-10769/08 a nevyhodnotil

podľa obsahu žiadosti aj v súlade s ust. § 59 ods. 1 písmeno a) a ods. 3 Katastrálneho

zákona žiadosť právnych predchodcov ako návrh na opravu chýb, údajov vedených v

operáte KN v rozpore s predloženými listinami, a z tohto dôvodu mám aj za to, katastrálny

odbor je v prieťahoch konania, porušujúc základné právo Navrhovateľa podľa čl. 48 ods. 2

SR v spojení s ust. SR, nakoľko sťažovateľ má právo navrhnúť v

tomto konaní aj riešenie predbežnej otázky platnosti právneho úkonu záložnej zmluvy, ak

katastrálny odbor stále tvrdí, poznámka záložného práva je v súlade s predloženými

listinami“. Dňa 6. marca 2009 správa katastra nehnuteľností listom č. Z-10769 právnym

predchodcom sťažovateľa oznámila, že: „Správa katastra nehnuteľností prijala Váš návrh

na výmaz záložného práva zo dňa 3.10.2008, ktorý je evidovaný pod číslom Z-10769/08.

Predloženú listinu sme preskúmali podľa ust. . Vzhľadom na to, že o

výmaz záložného práva nepožiadal záložný veriteľ, ale záložný dlžník, je potrebné doložiť

originál alebo overenú kópii listiny potvrdzujúcej zánik záložného práva, vystavenú

záložným veriteľom. Ako z uvedeného vyplýva, výmaz môžeme vykonať po predložení

požadovanej listiny. Listinu je potrebné dodať v lehote 30 dní, v opačnom prípade Vaše

podanie považujeme za nezapísateľné.“

3. Sťažovateľ sa domnieva, že katastrálny úrad nesprávnym úradným postupom

vyhodnotil návrh právnych predchodcov sťažovateľa z 3. októbra 2008 ako „návrh na

výmaz záložného práva, ktorému nepredchádzalo právne posúdenie súladu údajov vedených

v operáte katastra nehnuteľností so skutkovým a právnym stavom, ani rozhodnutie o výmaze

záložného práva. Proti vykonaniu výmazu záložného práva sa podľa § 34 Katastrálneho

zákona odvolať nedá, nepredchádzalo mu rozhodnutie o výmaze záložného práva a proti

vyhoveniu a nevyhoveniu opravy chýb, je odvolanie prípustné, správny orgán, ktorý

rozhodnutím nerozhodol, hoci sa právni predchodcovia sťažovateľa v tom istom predmete

dožadovali podľa § 1 až 3 Správneho poriadku ochrany svojho práva a právom chránených

záujmov, porušuje princíp právnej istoty a spravodlivosti. Sťažovateľ je od 3.10.2008

v právnej neistote.“. Sťažovateľ dodáva: „Na viac, dňa 25.01.2013 bola správe katastra

doručená žiadosť sťažovateľa o opravu nesprávnych údajov evidovaných v operáte KN

na k nehnuteľnostiam vo vlastníctve

. Oznámením zo dňa 21.02.2013 č.k. SK 735/13, OKK 813/2013 správa katastra

nesprávne vec vyhodnotila a rozhodnutím o oprave chýb podľa § 59 ods. 1 písmeno a,

a ods. 3 Katastrálneho zákona v spojení so Správnym poriadkom do dnešného dňa

nerozhodla. Dňa 18.02.2013 sťažovateľ vo veci SK 735/2013 podal doplnenie, o ktorých

správa katastra takisto rozhodnutím nerozhodla.“

4. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, sťažovateľ poukazuje na to, že uvedený súd

rozsudkom z 8. júna 2017 zamietol jeho návrh na určenie neexistencie záložného práva

z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom však

uvedený rozsudok nevyhlásil „v súlade s SR v mene Slovenskej

republiky, procesne sťažovateľa nepoučil o možnosti exekúcie, jeho úradný postup nebol

v súlade ani s ust. , a podľa nie je ním viazaný. V rámci

právnej istoty sťažovateľa, rozsudok v mene Slovenskej republiky vyhlásený nebol, čím je

Okresný súd v Bratislave aj v prieťahoch konania, právoplatne rozhodnuté taktiež nie je.“.

Sťažovateľ uvádza, že predmetný rozsudok ešte nie je vyhotovený ani doručený, avšak ani

po doručení rozsudku ním okresný súd nebude viazaný, pretože nebol riadne vyhlásený.

Aj po šiestich rokoch vedenia konania tak sťažovateľ ostáva v právnej neistote, keďže

vo veci nie je právoplatne rozhodnuté.

5. Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol nálezom:

„I. Základné ľudské právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, priznané v SR, na súdnu ochranu priznané v

SR postupom Okresného úrad Bratislava, katastrálny odbor, Ružová Dolina č. 27,

82108 Bratislava v konaní vedenom pod č. Z-10769/08, od 3.10.2008 porušené bolo,

prikazuje sa Okresnému úradu, katastrálny odbor v Bratislave vo veci konať.

II. Okresný súd v Bratislave I. v konaní vedenom pod sp. zn. (23C) tým,

že rozsudok z 8.06.2017 nevyhlásil v mene Slovenskej republiky, porušil právo

na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) v spojení s ako aj základné

ľudské právo zaručené v SR. Rozsudok sp. zn. č. ,

vyhlásený dňa 8.06.2017 Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje. Ústavný súd Slovenskej

republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 3.000.- EUR.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

9. Ústavný súd opakovane pripomína, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných

práv a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo (pozri

– „ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“). Ústavný súd je

k ochrane základných práv a slobôd povolaný až subsidiárne. Ústavné súdnictvo

a právomoc ústavného súdu sú totiž vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí

právoplatne skončených, u ktorých protiústavnosť nie je možné napraviť iným spôsobom,

teda najmä prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov zaručených

príslušnými procesnými normami. Vyčerpaním opravných alebo iných právnych

prostriedkov v zmysle sa má na mysli nielen ich

podanie, ale aj rozhodnutie o nich.

10. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie jeho práv

v dôsledku nečinnosti, resp. prieťahov spôsobených katastrálnym úradom, a tiež postupom

okresného súdu pri rozhodovaní o jeho určovacom návrhu, ktorý riadne nevyhlásil rozsudok

sp. zn. a nesprávne ho poučil.

11. V zmysle v spojení s Správny

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) sa môže žalobca

po vyčerpaní sťažnosti podľa osobitného predpisu ( o sťažnostiach

v znení neskorších predpisov) žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej

správy v začatom administratívnom konaní. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť

žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie

alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie

( ). Z uvedeného vyplýva, že právny poriadok poskytuje sťažovateľovi prostriedok

ochrany proti nečinnosti správneho orgánu, ktorým je nepochybne aj katastrálny úrad. Preto

je v tejto časti ústavná sťažnosť neprípustná.

12. Pokiaľ ide o výhrady proti rozsudku okresného súdu, ktorý podľa sťažovateľa

nebol riadne vyhlásený, a navyše bol sťažovateľ nesprávne poučený o možnosti exekúcie, aj

v tomto prípade má sťažovateľ možnosť uplatniť ich najprv v odvolaní proti uvedenému

rozsudku (ktorý mu, ako sám uvádza, ešte nebol ani doručený). Aj v tejto časti je preto

ústavná sťažnosť podaná predčasne, keďže namietané vady môžu byť napravené v konaní

pred všeobecnými súdmi.

13. Možno teda uzavrieť, že právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje

sťažovateľovi účinné právne prostriedky ochrany jeho základných práv a slobôd, ktoré je

povinný vyčerpať pred podaním ústavnej sťažnosti. S ohľadom na to ústavný súd odmietol

sťažnosť podľa v spojení s ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017