Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 168/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MÉDIUS spol. s r. o., Daxnerovo

námestie 3, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, Klincová 35,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 2 a 3 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 10. novembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MÉDIUS spol. s r. o. o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára

2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MÉDIUS spol. s r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“), základného práva

na rovnosť účastníkov v konaní podľa a 3 , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), ako aj práva na spravodlivý súd podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“) uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 10. novembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa na základe návrhu

na začatie konania z 18. novembra 2008 (ďalej len „žaloba“) doručeného Okresnému súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) domáhala proti Slovenskej republike zastúpenej

Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „žalovaná“) a Bratislavskému

samosprávnemu kraju (ďalej aj „žalovaný“, spolu aj „žalovaní“) zaplatenia sumy

2 109 772,30 € (pôvodne sumy 63 559 000 Sk) s príslušenstvom z titulu náhrady škody

v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom v rozhodujúcom období.

V právnej veci žaloby sa konanie na okresnom súde viedlo pod sp. zn. .

3. Okresný súd (po zrušení jeho predchádzajúcich rozhodnutí vo veci už v poradí

tretím) rozsudkom sp. zn. z 13. novembra 2014 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) rozhodol tak, že žalobu proti obidvom žalovaným zamietol. Zároveň

žalovanému priznal proti sťažovateľke nárok na náhradu trov konania v sume 96 275,62 €,

žalovanej nárok na náhradu trov konania proti sťažovateľke nepriznal, a napokon, štátu

priznal proti sťažovateľke nárok na náhradu trov konania (znalečného) v sume 737,90 €.

4. Následne na základe riadne a včas podaného odvolania – riadneho

opravného prostriedku sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu krajský súd uznesením

sp. zn. z 18. februára 2016 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) rozhodol

tak, že rozsudok okresného súdu v časti výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanej,

o trovách konania žalovaného a štátu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň

krajský súd odvolanie sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu v časti výroku

o zamietnutí žaloby proti žalovanému odmietol. Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie

krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 21. marca 2016 a rozsudok okresného súdu v časti

výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému tak nadobudol právoplatnosť 21. januára

2015.

5. Okresný súd uznesením sp. zn. zo 4. októbra 2016 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“) rozhodol tak, že žalovanému priznal proti sťažovateľke nárok

na náhradu trov konania.

6. Okresný súd naposledy (v poradí štvrtým) rozsudkom sp. zn.

z 13. októbra 2016 (ďalej len „posledný rozsudok okresného súdu“) žalobu proti žalovanej

zamietol, žalovanej proti sťažovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal a štátu

priznal proti sťažovateľke nárok na náhradu trov konania.

7. Sťažovateľka podala proti poslednému rozsudku okresného súdu riadne a včas

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. z 19. októbra

2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že posledný rozsudok okresného súdu

v časti výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanej, ako aj v časti výroku o náhrade trov

konania štátu ako vecne správny potvrdil a v časti výroku o nepriznaní nároku na náhradu

trov konania žalovanej proti sťažovateľke zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Napokon na základe riadne a včas podaného odvolania sťažovateľky proti

uzneseniu okresného súdu (o priznaní náhrady trov konania žalovanému proti sťažovateľke,

pozn.) napadnutým uznesením krajského súdu bolo toto uznesenie okresného súdu ako

vecne správne potvrdené. Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie okresného súdu

v spojení s napadnutým uznesením krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 12. decembra

2017.

9. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«... Odvolací súd v rozhodnutí konštatoval, že A/ Nerešpektovanie prekážky

rozhodnutej veci... vo veci neexistuje prekážka rozhodnutej veci a tiež, že súd nemusí vždy

rozhodovať o náhrade trov v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a môže tak urobiť aj

v uznesení ...

... Podľa rozhodnutia odvolacieho súdu (bod 23) „Z uvedeného vyplýva, že

o náhrade trov konania je súd povinný vždy rozhodnúť a to spravidla v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí, alebo o nich rozhodne samostatným uznesením ( )“.

Vo vzťahu k uvedenej argumentácii je nevyhnutné uviesť, že v podobe ako ju uvádza

odvolací súd táto neexistuje, keď

• o náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí nerozhoduje súd

„spravidla“, ale vždy. Zákonom nie je daná iná možnosť.

• zákon nedáva súdu možnosť rozhodnúť samostatným uznesením, ak sa uznesením

konanie nekončí (uvedená situácia v danom súdnom spore nenastala). Zákon neponecháva

súdu možnosť takéhoto výberu...

... vyššie uvádzaný výklad odvolacieho súdu nemá oporu v príslušnej zákonnej

úprave...

... je zrejmé, že o trovách konania nemohlo byť rozhodnuté spôsobom realizovaným

súdom prvej inštancie potvrdenej týmto rozhodnutím odvolacieho súdu...

... Rozsudkom Okresného súdu... zo dňa 13.11.2014 bola žaloba voči žalovanému

v 1. rade a žalovanému v 2. rade zamietnutá. Podané odvolanie voči žalovanému v 2. rade

bolo odmietnuté. Na základe uvedeného bola žaloba vo vzťahu k Bratislavskému

samosprávnemu kraju právoplatne zamietnutá a... samosprávny kraj prestal byť stranou

sporu...

... V čase rozhodovania o trovách konania uznesením... už Bratislavský samosprávny

kraj nebol žalovaným, nebol stranou tohto súdneho konania...

... V zmysle príslušnej právnej úpravy nie je možný stav, kedy voči konkrétnemu

subjektu je žaloba právoplatne zamietnutá a súčasne tento subjekt je naďalej žalovaným

a teda stranou sporu. Príslušná právna úprava zároveň nepozná stav, kedy jeden a ten istý

právny subjekt nie je stranou sporu, no súčasne pre dielčie rozhodovanie v súdnom konaní,

je ho možné za stranu sporu považovať...

... je nevyhnutné poukázať na absurdnosť vzniknutej situácie aj vo vzťahu

k rozhodovaniu odvolacieho súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní čo do podstaty súdneho

sporu (rozsudok KS BA č. k. -932) a rozhodoval aj o odvolaní v časti trov

konania...

• odvolací súd v oboch prípadoch rozhodoval v konaní o náhradu škody (totožný

predmet konaní),

• konania však boli realizované pod odlišnými číslami konania (spisová značka),

• napriek odlišnosti spisových značiek mali obe rozhodnutia identické IČS,

• napriek odlišnosti spisových značiek mali obe rozhodnutia takmer identické ECLI...

Aj na základe rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, či obe konania sú

konaniami identickými, alebo rozdielnymi. Naviac obe súdne konania majú odlišných

účastníkov, keď je zaujímavé, že

• rozhodnutie čo do podstaty (rozsudok KS BA č. k. -932) je

z 19.10.2017 a žalovaným je len SR-MZ SR,

• rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto dovolania je z 10.11.2017 (časovo neskoršie

rozhodnutie) a ma viac účastníkov konania (aj žalovaného v 2. rade).

Vo veci však nie je zrejmé, na základe akého úkonu došlo k rozšíreniu počtu

účastníkov, naviac v totožnej veci - konanie o náhradu škody...

B/ Nezohľadnenie podstaty trov konania...

Sťažovateľ počas celého... konania poukazoval na neúčelnosť trov právneho

zastúpenia vynaložených... samosprávnym krajom na služby splnomocneného právneho

zástupcu. Žalobca nikdy neargumentoval že ... samosprávny kraj nemal právo zvoliť si

právne zastupovanie, poukazoval, len na skutočnosť, že takto vzniknuté trovy nenapĺňajú

zákonný predpoklad priznania ich náhrady, t. j. účelnosť ich vynaloženia.

... samosprávny kraj disponoval právnym oddelením s viacerými zamestnancami,

ktorí mali právnické vzdelanie,

... samosprávny kraj bol spôsobilý plnohodnotne brániť vlastné plnenie úloh štátnej

správy a samosprávy,

- pôsobenie splnomocnenej advokátskej kancelárie nebolo účelné a odôvodnené, keď

ňou produkovaná argumentácia bola identická s argumentáciou používanou...

samosprávnym krajom pred udelením plnej moci,

... odvolací súd sa vôbec nevenoval otázke účelnosti takto vzniknutých nákladov (trov

konania) čo bolo základom argumentácie sťažovateľa,

... sťažovateľ za účelom podpory svojej argumentácie poukázal na množinu

judikatúry na úrovni Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ktoré preukazovali

opodstatnenosť argumentácie sťažovateľa...

Odvolací súd uvedenú judikatúru v úplnosti ignoroval a tejto sa vôbec nevenoval.

Napriek skutočnosti, že od uvedenej judikatúry sa odchýlil, svoj odklon dôkladne

neodôvodnil. Tým priamo porušil ustanovenie obsahujúcu konkrétnu požiadavku

odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

C/ Absencia náležitého zdôvodnenia...

... V podrobnostiach si sťažovateľ dovolí upozorniť na niekoľko rozhodujúcich

skutočností dokumentujúcich nezákonnosť odôvodnenia:

a/ argumentácia odvolacím súdom právnou úpravou, ktorá neexistuje, resp.

neexistuje v znení uvádzanom odvolacím súdom,

b/ realizácia jedného súdneho konania na základe jednej žaloby s rôznymi

účastníkmi konania,

c/ realizácia jedného súdneho konania na základe jednej žaloby pod rôznymi číslami

konania,

d/ realizácia jedného súdneho konania na základe jednej žaloby pod rôznymi číslami

konania, avšak s totožným IČS a takmer totožným ECLI,

e/ ignorancia argumentácie založenej na ustálenej judikatúre súdov SR na úrovni

Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR bez toho, aby súd odklon od uvedenej judikatúry

dôkladne ozrejmil.

... Absencia právnej úpravy zodpovedajúcej týmto záverom, ich vnútorná

nekonzistentnosť a rozpornosť, spôsobujú zmätočnosť a nepreskúmateľnosť predmetných

rozhodnutí...

Nedostatky odôvodnenia uznesenia špecifikované vyššie majú výrazný charakter

spôsobujúci nesúlad s . Rozhodnutie súdu, ktoré trpí takýmito

nedostatkami je rozhodnutím nepresvedčivým, neurčitým, nezrozumiteľným a teda

nepreskúmateľným. S prihliadnutím na uvedené je nevyhnutné toto hodnotiť ako

arbitrárne ... Sťažovateľ je názoru, že pri konaní ... došlo k masívnemu porušeniu jeho práv

účastníka ... odňatím mu možnosti konať pred súdom. Sťažovateľovi bolo znemožnené,

aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces... »

10. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa... MÉDIUS spol. s r. o... na súdnu ochranu podľa

, právo na rovné postavenie účastníkov súdneho

konania podľa a 3 SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj podľa čl. 14 ods. 1

vyhlášky ministra zahraničných vecí č. o Medzinárodnom pakte o občianskych

a politických právach a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych

právach, boli uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -944 zo dňa

10.11.2017 porušené.

2. Zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -944 zo dňa

10.11.2017. Vec vracia Krajskému súd v Bratislave na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľa.“

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní

pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,

a to za podmienok ustanovených zákonom.

15. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

17. Podľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu všetky osoby sú si pred súdom rovné.

Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhoduje buď o jeho právach a povinnostiach, alebo

o akomkoľvek trestnom obvinení vznesenom proti nemu. Tlač a verejnosť môžu byť

vylúčené z celého konania alebo z jeho časti z dôvodov morálky, verejného poriadku alebo

národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti alebo vtedy, keď to vyžaduje súkromný

záujem strán, alebo môžu byť vylúčené v rozsahu, ktorý je podľa prísnej mienky súdu

nevyhnutný pri osobitných okolnostiach, keby zverejnenie prejudikovalo záujmy

spravodlivosti; ale každý rozsudok vynesený v trestnej alebo občianskoprávnej veci,

s výnimkou prípadov, keď záujem mladistvých osôb vyžaduje iný postup alebo keď sa

konanie týka manželských sporov alebo opatrovníctva detí, bude zverejnený.

III.

18. Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a právomoc

všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

19. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je

daná právomoc všeobecných súdov (podobne aj , ,

).

20. Ako to z obsahu sťažnosti zjavne vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu a základného práva na rovnosť účastníkov v konaní

podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, ako aj práva

na spravodlivý súd podľa medzinárodného paktu napadnutým uznesením krajského súdu.

21. Ústavný súd však vlastnou činnosťou zistil, že sťažovateľka podala proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu 12. februára 2018 (a proti rozsudku krajského súdu

8. februára 2018, pozn.) dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom dosiaľ

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolací súd nerozhodol.

Podľa zistenia ústavného súdu ku dňu predbežného prerokovania sťažnosti

ústavným súdom dovolanie sťažovateľky nebolo ani len predložené najvyššiemu súdu

na rozhodnutie, resp. konanie o dovolaní sa v zmysle

v znení neskorších predpisov dosiaľ vedie na okresnom súde

pod sp. zn. . Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sa domáha ochrany

základných práv a iných práv proti ich porušeniu napadnutým uznesením krajského súdu aj

v dovolacom konaní pred všeobecným (najvyšším) súdom, podľa niet

právomoci ústavného súdu na poskytnutie takejto ochrany. Napokon nie je v kompetencii

ústavného súdu, aby sám formoval doktrínu prípustnosti dovolania v civilnom sporovom

konaní, keďže táto právomoc patrí najvyššiemu súdu (m. m. ).

22. Ústavný súd ďalej uvádza, že prijatím sťažnosti na ďalšie konanie by došlo

k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali

paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porov.

mutatis mutandis , , , ,

). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by

mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len ťažko

odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť právneho štátu.

23. Ústavný súd v závere už iba pre úplnosť veci dodáva, že v súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP“ (napr. rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002

vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53

a 54)] dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu začne plynúť dňom

doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná

za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, t. j. aj

vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu (napr. , ,

).

24. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa .

25. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch sťažovateľky

formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu,

vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie, náhrada trov konania) nebolo potrebné

rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22.marca 2018