Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 95/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ,

zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Bartošom, Kollárovo námestie 9, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. z 30. novembra 2017 a uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. z 11. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti , o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca

2018 doručená sťažnosť spoločnosti (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 30. novembra 2017 a uznesením okresného súdu sp. zn.

z 11. januára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenia“).

2. Z predloženej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vystupovala ako žalobkyňa

v rozhodcovskom konaní sp. zn. . Rozhodcovská zmluva medzi sťažovateľkou

a žalovanými vznikla z obsahu všeobecných obchodných podmienok sťažovateľky, kde je

v článku XV zakotvená rozhodcovská doložka – zmluva, ktorá je dojednaná v prospech

rozhodcovského súdu ‒ad hoc rozhodcu . Rozhodcovské konanie bolo

ukončené vydaním rozhodcovského rozsudku sp. zn. z 3. mája 2017, ktorý

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 15. mája 2017. Sťažovateľka podala návrh na

vykonanie exekúcie na základe daného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol prijatý

okresným súdom pod sp. zn. . Okresný súd prostredníctvom vyššieho

súdneho úradníka vydal napadnuté uznesenie sp. zn. z 30. novembra 2017,

ktorým zamietol návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti uvedenému

uzneseniu podala sťažovateľka 5. decembra 2017 sťažnosť, o ktorej rozhodol sudca

okresného súdu ďalším napadnutým uznesením sp. zn. z 11. januára 2018,

pričom potvrdil uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom z 30. novembra 2017

a sťažnosť zamietol.

3. Sťažovateľka sťažnosť rozdelila do dvoch častí, t. j. „časť 2, ktorá smeruje

k nesprávnemu rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. a časť 1,

ktorá smeruje k napadnutiu “. V súvislosti s dôvodom rozdelenia

sťažnosti do dvoch častí sťažovateľka uviedla, že „oba dôvody sťažovateľ uvádza v jednej

ústavnej sťažnosti z dôvodu ich vzájomnej súvislosti a logiky jeho sťažnosti, a aby táto

nebola Ústavným súdom SR odmietnutá iba z formálneho dôvodu nevyčerpania možnosti

iných opravných prostriedkov, sťažovateľ zdôrazňuje, že od 01.04.2017

Z. z. voči rozhodnutiu prvostupňového sudcu Okresného súdu Banská Bystrica neumožňuje

použiť už žiadne iné opravné prostriedky.“.

4. V časti sťažnosti týkajúcej sa „napadnutia “ sťažovateľka

argumentuje:

«Sťažovateľ tvrdí, že Exekučný poriadok v znení platnom od

01.04.2017 je v rozpore s , a ods. 2, a ods. 2

Slovenskej republiky, čím je porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie.

v Posudzovanie návrhu na vykonanie exekúcie.

Dôvody odkladu exekúcie, § 61i Všeobecné účinky odkladu exekúcie, § 61j Trvanie odkladu

exekúcie, § 61k Zastavenie exekúcie súdom, § 202 ods. 4 Rozhodovanie súdu nie sú v súlade

s , lebo účastníkovi exekučného konania nie je umožnený

prístup k spravodlivému súdnemu konaniu a takéto znenie Exekučného poriadku zbavuje

účastníka exekučného konania práva na súdnu ochranu.

Exekučný poriadok v znení platnom od 01.04.2017 uvádza, že „V exekučnom konaní

koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca

v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné

odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka.“ (§ 202 ods. 1

Exekučného poriadku). Voči rozhodnutiu prvostupňového súdu, t. j. Okresného súdu Banská

Bystrica (okrem § 611 ods. 5 - cudzí exekučný titul - otázka je aj v tom, prečo Exekučný

poriadok vytvoril dve kategórie občanov EÚ a to slovenského účastníka exekučného

konania a zahraničného účastníka exekučného konania. Takáto segregácia práva občana

Slovenskej republiky je ústavne neprípustná.) už nie je možné podať odvolanie a podľa

§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti

uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné...

Týmto stavom je sťažovateľovi znemožnené uplatňovanie jeho ústavných práv na

súde. Sťažovateľ nemá možnosť (právo) sa odvolať na druhostupňový súd ani možnosť

(právo) podať dovolanie. Sťažovateľovi bol odopretý jeho zákonný sudca a bolo mu

odopreté právo na spravodlivé súdne konanie. Preto môže o veci sťažovateľa rozhodnúť iba

Ústavný súd SR.»

5. Nadväzne na už uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vyslovil

„judikatórny názor“ na tieto otázky:

«A) je exekučný súd povinný (bez výhrad) vydať poverenie na vykonanie exekúcie na

základe návrhu na vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok

alebo rozhodcovské uznesenie vydané podľa v znení platnom od

01.01.2015,

B) má rozhodcovský rozsudok (rozhodcovské uznesenie) vydaný podľa Zákona

č. v znení platnom od 01.01.2015 rovnakú záväznosť pre exekučný súd, ako

rozsudok všeobecného súdu (vrátane zákazu jeho prieskumu),

C) môže exekučný súd vykonávať meritórny prieskum rozhodcovského rozhodnutia

vydaného podľa - exekučného titulu v štádiu rozhodovania

o návrhu na vykonanie exekúcie (pri vydávaní poverenia na vykonania exekúcie) a tiež

v štádiu konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (o námietkach povinného),

D) môže exekučný súd posudzovať, či bola medzi stranami - oprávneným a povinným

uzatvorená rozhodcovská zmluva v štádiu rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie

(pri vydávaní poverenia na vykonania exekúcie) a tiež v štádiu konania o návrhu povinného

na zastavenie exekúcie (o námietkach povinného),

E) môže exekučný súd vykonávať procesný prieskum priebehu rozhodcovského

konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozhodnutia - exekučného titulu

v štádiu rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie (pri vydávaní poverenia na

vykonania exekúcie) a tiež v štádiu konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie

(o námietkach povinného),

F) o aký čas môže exekučný súd nad základný rámec 15 dní preskúmavania návrhu

na vykonanie exekúcie tento časový úsek pri exekučnom titule, ktorým je rozhodcovské

rozhodnutie, predĺžiť o čas potrebný na rozhodnutie (kedy sa už bude jednať o súdnu

šikanu),

G) má exekučný súd právo pri svojom rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie

(pri vydávaní poverenia na vykonania exekúcie), alebo pri konaní návrhu povinného na

zastavenie exekúcie (o námietkach povinného) pri svojom rozhodnutí brať do úvahy

napadnutie rozhodcovského konania povinným na kauzálne príslušnom súde napríklad

žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku (okrem prípadu existencie právoplatného

odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia, alebo jeho právoplatného zrušenia).

H) je exekučný súd viazaný rozhodcovským rozsudkom (rozhodcovským uznesením)

v celom rozsahu a je povinný vydať poverenie na vykonanie exekúcie bez výhrad, akoby sa

jednalo o rozsudok všeobecného súdu,

I) pokiaľ účastník rozhodcovského konania nepodá námietku právomoci

rozhodcovského súdu podľa vznikne rozhodcovská

zmluva podľa jeho nekonaním,

J) platí bez výhrady aj na rozhodcovské konanie vedené podľa

Z.z. v znení platnom od 01.01.2015 prejudiciálny názor vyjadrený Rozsudkom NS SR sp. zn.

„Nečinnosť alebo mlčanie je prejavom vôle iba vtedy, ak dochádza

k vedomému opomenutiu aktívneho chovania, ku ktorému je príslušný subjekt povinný na

základe právnej normy.“ - v tomto prípade »

6. V časti sťažnosti týkajúcej sa napadnutých uznesení okresného súdu sťažovateľka

uviedla, že „Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

nezákonne, nesprávne, právne nepreskúmateľne s použitím neplatných

právnych noriem a prekonaných judikatórnych rozhodnutí zamietol sťažovateľovi jeho

návrh na povolenie exekúcie. Porušenie zákona a porušenie princípu právnej istoty (čl. 2

) bolo v rozhodovaní Okresného súdu Banská Bystrica

v takom rozsahu porušené, že nie je možné hovoriť o právnom názore sudcu, ale

o odbornom zlyhaní sudcu. Vzhľadom na to, že nie je možné voči rozhodnutiu

prvostupňového súdu v exekúcii od 01.04.2017 už podať žiaden opravný prostriedok, je

potrebné, aby o veci rozhodol Ústavný súd SR.“.

7. Poukazujúc na legislatívu platnú od 1. januára 2015 sťažovateľka zhodnotila, že

«v v znení platnom od 01.01.2015 bol uvedený zrušený. Právo

exekučného súdu preskúmavať rozhodcovské rozhodnutie bolo zrušené. Exekučný súd je

povinný plne rešpektovať rozhodcovský rozsudok, nemá právo robiť jeho meritórny

prieskum, nesmie ani posudzovať existenciu rozhodcovskej zmluvy a je rozhodcovským

rozsudkom plne viazaný. Tak ako to uvádza Zákona v znení

platnom od 01.01.2015 „Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je

po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných

predpisov - Exekučný poriadok. Akýkoľvek prieskum

rozhodcovského konania od 01.01.2015 môže vykonávať iba kauzálne určený súd (§ 28

) na základe návrhu - žaloby a iba v rozsahu uvedenom

Určite ale nie exekučný súd.“».

8. Sťažovateľka v tejto súvislosti taktiež skonštatovala, že „rozhodovacia prax

exekučného súdu Okresného súdu Banská Bystrica je rozporuplná a nesprávna. Exekučný

súd doslovne odignoroval zásadné prejudiciálne právne názory už vyslovené Ústavným

súdom SR, Najvyšším súdom SR, Krajskými súdmi SR a mnohými okresnými súdmi SR.

Okresný súd Banská Bystrica pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na vykonanie exekúcie

vytvoril absurdné hypotézy, kde si pospájal historické (neplatné) judikatórne názory

s vlastným subjektívnym pocitom nadradenosti nad znenie

a “.

9. Podľa názoru sťažovateľky „exekučný súd zrušením v

Z. z. v znení platnom od 01.01.2015 nemá akúkoľvek právomoc meritórne a procesné

preskúmavať (vrátane zisťovania existencie rozhodcovskej zmluvy) rozhodcovský rozsudok

(rozhodcovské uznesenie) a je takýmto rozhodnutím v plnej miere viazaný s povinnosťou

vždy vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok

uvádza v ustanovení , že exekučné konanie sa riadi ,

kde v ustanovení § 2 sa uvádza, že podľa tohto zákona sa nepostupuje, ak iný zákon

neustanovuje inak. Tento iný , ktorého kogentné znenie má

preto prednosť pred Exekučným poriadkom a ...“.

10. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa spoločnosti na súdnu a inú

právnu ochranu upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a v postupom a Uznesením Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. z 30.11.2017 porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa spoločnosti na súdnu a inú

právnu ochranu upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a v postupom a Uznesením Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 11.01.2018 porušené bolo.

3. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 30.11.2017

a Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 11.01.2018 sa zrušuje

a vec sa Okresnému súdu Banská Bystrica vracia na ďalšie konanie.

4. Sťažovateľovi spoločnosti sa priznávajú trovy právneho

zastúpenia vo výške 390,50 EUR, ktoré je porušovateľ základného práva alebo slobody

povinný zaplatiť na účet JUDr. Petra Bartoša, advokáta do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

14. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

15. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

16. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

17. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde). Zároveň zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom.

18. S poukazom na už citované ústavný súd konštatuje, že hoci sťažovateľka doručila

prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu sťažnosť, v ktorej uviedla, proti

ktorým rozhodnutiam sťažnosť smeruje, rovnako doručila aj niekoľko rozhodnutí

všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu, napadnuté rozhodnutia, ktorými malo dôjsť

k zásahu do sťažovateľkou označených práv, však ústavnému súdu nedoručila.

19. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , , ,

, , , , ).

V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

odmietol sťažnosť sťažovateľky pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

21. Nad rámec uvedeného v súvislosti s časťou sťažnosti namietajúcej „rozpor

v znení účinnom od 1. apríla 2017 s “

ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci taxatívne vymedzenej právomoci

ústavný súd rozhoduje síce podľa v osobitnom konaní aj

o súlade zákonov s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými

vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a ktoré boli

ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, avšak ústavná a zákonná úprava

v konaní pred ústavným súdom koncipuje toto konanie ako osobitné konanie a nepripúšťa

možnosť, aby sa uskutočnilo ako súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom, teda

ani v rámci konania o sťažnosti podľa . Navyše, na toto konanie je

podľa daná právomoc pléna ústavného súdu a možno ho začať len na

návrh aktívne procesne legitimovaných subjektov uvedených v čl. 130 ods. 1 písm. a) až

písm. f) a v až písm. f) zákona o súde. Týmito

subjektmi sú najmenej pätina poslancov národnej rady, prezident Slovenskej republiky,

vláda Slovenskej republiky, súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, generálny

prokurátor Slovenskej republiky a za splnenia ustanovených podmienok aj verejný

ochranca práv. Výpočet aktívne legitimovaných subjektov je, ako už bolo uvedené,

taxatívny a neumožňuje žiaden rozširujúci výklad.

V konaní podľa je ústavný súd oprávnený rozhodnúť o porušení

označených základných práv a slobôd, avšak nie je súčasne oprávnený posudzovať súlad

právneho predpisu, na základe ktorého označený orgán postupoval, s právnym predpisom

vyššej právnej sily a v závislosti od výsledku takéhoto posúdenia následne rozhodnúť

o porušení základného práva alebo slobody sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2018