Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 117/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej advokátskou kanceláriou Legium, s. r. o.,

Bukurešťská 3, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Adrian Šándorčín, vo veci

namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. marca 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

Bukurešťská 3, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva vlastniť majetok podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka podala 6. februára 2015

na krajskom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) č. /CI

z 18. decembra 2014, ktorým finančné riaditeľstvo potvrdilo rozhodnutie Colného úradu

Bratislava (ďalej len „colný úrad“) č. 1095238/1/307638 zo 4. júla 2014 o prepadnutí veci.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. zo 17. mája 2016 žalobu sťažovateľky

zamietol. Na základe odvolania sťažovateľky najvyšší súd rozsudkom sp. zn.

z 23. novembra 2017 rozsudok krajského súdu potvrdil.

3. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti rozsiahlo argumentuje, podrobne opisuje

priebeh správneho konania, ktoré predchádzalo podaniu správnej žaloby, ako aj priebeh

súdneho konania a v závere sťažnosti najmä uvádza:

„Čo sa týka samotného Rozsudku ako rozhodnutia podľa príslušných ustanovení

žalobca uvádza, že z jeho odôvodnenia nie je možné zistiť, na základe akých úvah

konajúcu súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Písomné vyhotovenie Rozsudku je v rozsahu

ôsmich strán..., pričom vlastná úvaha súdu, na základe ktorej dospel k rozhodnutiu zaberá

len necelú jednu stranu... Hoci žalobca vo svojom návrhu na začatie konania... podrobne

uviedol všetky porušenia zákonných ustanovení, ktorých sa žalovaný v postavení

odvolacieho orgánu ako aj prvostupňové orgány finančnej správy, pri vydávaný

napadnutých správnych rozhodnutí dopustili, súd sa v Rozsudku podrobnejšie (nie však

podrobne) venoval len námietke nedostatku príslušnosti colného úradu a námietke

vo vzťahu k podmienkam prepadnutia veci podľa ustanovenia §42 ods. 1 Daňového

poriadku.

... Vo vzťahu k Rozsudku má žalobca za to, že nakoľko tento neobsahuje

odôvodnenie, z ktorého by bolo účastníkom konania zrejmé na základ akých právnych úvah

súd dospel k svojmu rozhodnutiu, Rozsudok nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia §157

ods. 2 , pričom z tohto dôvodu je Rozsudok nepreskúmateľný.

... Na základe pochybenia na strane Colného úradu Bratislava, a následného

správneho konania ktoré vyplynulo na základe tohto chybného rozhodnutia, následného

konania Krajského súdu v konaní, spisová značka , ako aj konania

na Najvyššom súde, spisová značka , trvá konanie ku dnešnému dňu vyše

5 rokov, a z týchto dôvodov boli porušené nasledovné práva Sťažovateľa:

- základné právo Sťažovateľa na ochranu majetku vyplývajúce z čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

- Základné právo Sťažovateľa vlastniť majetok vyplývajúce z

Slovenskej republiky...

- základné právo Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd...

- základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

vyplývajúce z ...

Na úkor Sťažovateľa mu bol zhabaný jeho majetok - tovar, za ktorý riadne zaplatil

kúpnu cenu. Nesprávnym postupom a pochybením na strane Colného úradu Bratislava bolo

Sťažovateľovi obmedzené právo pokojne užívať svoj majetok... Rovnako aj s týmto právom

súvisiace práva užívať svoj majetok a brať z neho úžitky boli týmto rozhodnutím

obmedzené.“

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo spoločnosti na ochranu majetku

zaručené čl. I Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd porušené bolo.

2. Základné právo spoločnosti vlastniť majetok zaručené

ods. porušené bolo.

3. Základné právo spoločnosti na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené a právo podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Trnave v konaní vedenom pod spisovou značkou porušené bolo.

4. Základné právo spoločnosti na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené a právo podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spisovou značkou porušené

bolo.

5. Spoločnosti priznáva Ústavný súd Slovenskej republiky

finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- Eur (slovom päťdesiattisíc eur), ktoré mu je

Krajský súd v Trnave povinný vyplatiť v sume 30.000,- Eur (slovom tridsaťtisíc eur)

a Najvyšší súd Slovenskej republiky v sume 20.000,- Eur (slovom dvadsaťtisíc eur)

6. Krajský súd v Trnave a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinné spoločne

a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy konania...“

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či

nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ). Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Ústavný súd zdôrazňuje, že

viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých

osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

8. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v časti

namietaného porušenia a dodatkového protokolu napriek tomu, že

sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom, nespĺňa

zákonom predpísané náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom

ustanovené v a v .

9. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

10. Ústavný súd vychádzajúc z petitu sťažnosti, ktorým je viazaný, konštatuje, že

sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu, ktorý koncipoval aj

samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 20

ods. 1 a dodatkového protokolu neoznačil právoplatné rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, ktorými malo dôjsť k porušeniu označených práv, ani neuviedol, proti

komu sťažnosť v tejto časti smeruje. Sťažovateľka síce za porušovateľov svojich práv

označila krajský súd a najvyšší súd, avšak len v záhlaví návrhu, nie aj v petite návrhu.

Navyše, z obsahu splnomocnenia predloženého v prílohe sťažnosti nevyplýva, v akej

konkrétnej veci je splnomocnená advokátska kancelária oprávnená sťažovateľku zastupovať

pred ústavným súdom, keďže je v ňom uvedené len „na podanie sťažnosti podľa čl. 127

..., a všetky úkony s tým spojené“.

11. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Ústavný súd

v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol:

„Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.

bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia

základného práva vlastniť majetok podľa a práva na ochranu majetku

podľa čl. 1 dodatkového protokolu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2

) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

13. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť

účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa

dohovoru (m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri proti Slovenskej

republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

14. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

15. Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie vedené

pred krajským súdom pod sp. zn. v spojení s odvolacím konaním najvyššieho

súdu vedeným pod sp. zn. bolo ukončené potvrdzujúcim rozsudkom

najvyššieho súdu z 23. novembra 2017. Ústavný súd v súčinnosti s krajským súdom zistil,

že označený rozsudok krajského súdu bol doručený sťažovateľke 18. januára 2018 a týmto

dňom nadobudol aj právoplatnosť. Sťažnosť sťažovateľky namietajúca postup

krajského súdu a najvyššieho súdu v napadnutom konaní bola ústavnému súdu doručená

22. marca 2018, resp. podaná na poštovú prepravu 19. marca 2018, teda po tom, ako súdy

konajúce vo veci sťažovateľky právoplatne rozhodli. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd

ani najvyšší súd v čase podania ústavnej sťažnosti už nemohli žiadnym ústavne

relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh napadnutého konania, prípadne prieťahy v ňom

(, ).

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci

domáhala ochrany svojho základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom napadnutom konaní pred krajským súdom

a najvyšším súdom namietané porušenie označených práv už netrvalo, a teda bola

odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť podľa .

17. Keďže sťažnosť ako celok bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2018