Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 24/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného spoločnosťou JAVOR – TOKÁR advokátska

kancelária, s. r. o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

Mgr. Michal Tokár, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden

centov) na účet jeho právnej zástupkyne spoločnosti JAVOR – TOKÁR advokátska

kancelária, s. r. o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -17 z 11. januára 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej aj „sťažovateľ“

alebo „žalobca“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Sťažovateľ sa návrhom doručeným porušovateľovi dňa 10. 6. 2009 proti odporcovi

domáhal určenia, že odmeňovanie sťažovateľa je v rozpore so zásadou rovnakého

zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 147 447,52 Eur.

Odporca podal porušovateľovi svoje vyjadrenie k Právnej veci až 17. 6. 2016,

t. j. po uplynutí 7 rokov od podania žaloby na základe výzvy súdu zo dňa 29. 4. 2016

a súčasne ho doručil aj žalobcovi!!!

... Aj napriek vyššie uvedenému nariadil porušovateľ v Právnej veci prvé

pojednávanie až na deň 1. 12. 2017, čo mi je doposiaľ známe iba z odpovede predsedníčky

OS Bratislava I. datovanej dňom 27. 9. 2017. Doposiaľ mi však predvolanie na termín

pojednávania oficiálne nebolo doručené. Znamená to, že porušovateľ nariadil prvé

pojednávanie v Právnej veci až po vyše 8 rokoch odo dňa podania návrhu na začatie

konania v Právnej veci, pričom medzi časom od podania návrhu na začatie konania

a nariadením pojednávania porušovateľ podľa názoru sťažovateľa neurobil žiadne úkony,

resp. nepostupoval tak, aby ochrana práv sťažovateľa, uplatňovaných v Právnej veci, bola

rýchla a účinná, t. j. tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

„Ani právne či skutkovo náročný spor nesmie trvať neprimerane dlhú dobu. Časový

horizont toho, kedy sa účastníkmi konania dostáva konečného rozhodnutia vo veci

je neoddeliteľnou súčasťou meradiel celkovej spravodlivosti podľa SR.

Čím je časový horizont dlhší, tým viac sa rozostrujú kontúry spravodlivosti ako v očiach

dotknutých účastníkov konania, tak aj vo všeobecnom vnímaní verejnosti a verejnej

mienky“ (Nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 4. 2. 2015)...

Sťažovateľ doručil porušovateľovi svoje vyjadrenie zo dňa 8. 9. 2017, v ktorom

odôvodnil svoj návrh na určenie, že odmeňovanie sťažovateľa ako sudcu všeobecného súdu

v zmysle ustanovenia o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte tiež ako „Zákon

o sudcoch“), v porovnaní s odmeňovaním sudcov v zmysle ustanovenia § 69 ods. 2 Zákona

o sudcoch, je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. V predmetnom vyjadrení

sťažovateľ zároveň na podporu svojich tvrdení poukázal na Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 20. 5. -238, v zmysle ktorého je ustanovenie

§ 69 ods. 2 Zákona o sudcoch v rozpore s čl. 1 a s čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1

, t. j. sudcovia odmeňovaní na základe ustanovenia

Zákona o sudcoch sú výrazným spôsobom neprimerane zvýhodnení oproti ostatným sudcom,

a to pri porovnateľnom pracovnom zaťažení...

Z dôvodu vyššie uvedenej neprimeranej dĺžky súdneho konania dňa 8. 9. 2017

sťažovateľ podal porušovateľovi podľa ustanovenia

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

v texte tiež ako „Zákon o súdoch“) sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Predsedníčka porušovateľa v liste zo dňa

27. 9. 2017 uviedla, že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná, nakoľko podľa prehľadu úkonov

vykonaných v predmetnej veci, citujem: „možno konštatovať, že súd vo veci

sp. zn. (zrejme mala na mysli ) nekonal bezodkladne,

a to v období od 10. 6. 2009 do 11. 1. 2010, od 25. 11. 2011 do 27. 7. 2012, od 29. 10. 2012

do 18. 2. 2014 ako aj v období od 3. 1. 2017 do 18. 8. 2017“. Za vzniknuté prieťahy

v konaní sa predsedníčka sťažovateľovi ospravedlnila.

... V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že v uvedenej Právnej veci,

nedošlo do dnešného dňa, t. j. ani po vyše 8 rokoch od podania návrhu na začatie konania,

k otvoreniu ani prvého pojednávania, t. j. porušovateľ v tejto veci ani po vyše 8 rokoch

od podania návrhu na začatie konania nekonal vo veci samej, t. j. vec doposiaľ meritórne

vôbec neprejednával.»

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený

na pojednávaní uskutočnenom 2. februára 2018, podal sťažovateľ odvolanie, teda vec

nebola právoplatne skončená.

3. Keďže teda napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľ

navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

v napadnutom konaní a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných

prieťahov. Zároveň sťažovateľ požaduje priznanie finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € a úhradu trov konania.

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. , doručeným ústavnému súdu 12. februára 2018, v ktorom

predsedníčka okresného súdu okrem iného uviedla: „Žaloba o určenie, že odmeňovanie

žalobcu je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch bola doručená Okresnému súdu Bratislava I dňa 10. 06. 2009. Po preštudovaní

spisového materiálu mám za to, že v predmetnom konaní sp. zn. ide o právne

zložitú vec, čo vyplýva aj zo samotného predmetu konania, ktorým je určenie,

že odmeňovanie žalobcu je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania s náhradou

nemajetkovej ujmy...

Dovolím si poukázať na skutočnosť, že spis sp. zn. sa nachádzal

v období od 14. 05. 2010 do 21. 10. 2010, od 24. 06. 2015 do 30. 12. 2015 a od 08. 03. 2016

do 24. 03. 2016 na Krajskom súde v Bratislave za účelom rozhodnutia o odvolaní

sťažovateľa a o odvolaní žalovanej a od 08. 04. 2011 do 25. 11. 2011 na Najvyššom súde

Slovenskej republiky, ktorý bol predložený tunajším súdom na rozhodnutie o dovolaní

sťažovateľa. Účastníci konania/strany sporu majú právo využívať opravné prostriedky,

avšak podľa môjho názoru predĺženie konania v dôsledku uplatnenia procesných práv strán

sporu nemožno pripisovať v neprospech tunajšieho súdu (napr. ,

).

Zo súdneho spisu je nepochybné, že v konaní sa riešili viaceré zásadné právne

otázky, ktoré mali za následok predĺženie konania:

- či žalovaný SR-NR SR má spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom túto otázku

posúdil odlišne na základe opravných prostriedkov odvolací a dovolací súd. Právoplatné

ustálenie tejto otázky trvalo takmer 3 roky a pre nejednotnosť právnych názorov súdov

vyššieho stupňa a nemožno podľa môjho názoru dotknuté obdobie pričítať v neprospech

tunajšieho súdu

- otázka vylúčenia z rozhodovania a prejednávania veci tých sudcov, ktorí majú

rovnako podané antidiskriminačné žaloby, ako to bolo aj v prípade konajúceho sudcu

(o tejto otázke a jej právnej zložitosti svedčí aj to, že o nej rozhodoval ústavný súd vo veci

sp. zn. , rozhodnutie zo dňa 18.09.2013)

- spornosť samotného uplatneného žalobného nároku - rozhodovaciu prax súdov

ani v tejto otázke dosiaľ nemožno považovať za ustálenú, keď existuje viacero

právoplatných rozhodnutí, ktoré vyhodnotili obdobný nárok ako dôvodný a viacero

rozhodnutí s opačným právnym názorom.

Na priebeh konania sp. zn. mala vplyv aj skutočnosť, že vo veci

konajúci sudcovia Okresného súdu Bratislava I, resp. Krajského súdu v Bratislave

namietali vo veci zaujatosť z dôvodu podania antidiskriminačných žalôb s tým, že

rozhodovanie o pridelení veci iným sudcom, ktorí si žaloby obdobného charakteru nepodali,

malo z hľadiska plynulosti konania taktiež výrazný vplyv.“

5. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľ zaujal svoje stanovisko

v podaní doručenom ústavnému súdu 29. marca 2018, v ktorom okrem iného uviedol:

«K vyjadreniu predsedníčky Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 01. 02. 2018

uvádzam, že je do značnej miery „alibistické“ s úmyslom čiastočne preniesť zodpovednosť

za nečinnosť aj na sťažovateľa. Zdôrazňujem, že Okresný súd Bratislava I. nariadil prvé

pojednávanie v právnej veci až po vyše ôsmych rokoch odo dňa podania návrhu na začatie

konania, pričom medzi časom od podania návrhu a nariadením pojednávania Okresný súd

Bratislava I. neurobil žiadne úkony, resp. nepostupoval tak, aby ochrana práv sťažovateľa

bola rýchla a účinná, to jest tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

V ostatnom poukazujem na moju argumentáciu a dôvody uvádzané v ústavnej sťažnosti.»

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

7. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 1. februára 2018 k sťažnosti bolo

aj opísanie napadnutého konania, ktorého doterajší priebeh bol takýto, zákonným sudcom:

- dňa 10. júna 2009 bol okresnému súdu doručený žalobný návrh v právnej veci

žalobcu proti žalovanému Slovenskej republike – Národnej rade

Slovenskej republiky (ďalej aj „žalovaný“) o určenie, že odmeňovanie žalobcu je v rozpore

so zásadou rovnakého zaobchádzania, a o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 147 447,52 €,

- z potvrdenia o pridelení veci z 10. júna 2009 vyplýva, že vec bola pôvodne

pridelená zákonnej sudkyni , a to pod sp. zn. ,

- okresný súd na základe uznesenia č. k. -8 z 11. januára 2010 konanie

zastavil z dôvodu nedostatku spôsobilosti žalovaného byť účastníkom konania,

- dňa 29. januára 2010 bolo súdu doručené podanie žalovaného (Kancelária Národnej

rady Slovenskej republiky), na základe ktorého požiadal o doručenie rovnopisu žalobného

návrhu,

- dňa 9. februára 2010 bolo súdu doručené odvolanie žalobcu proti uzneseniu

č. k. -8 z 11. januára 2010,

- okresný súd na základe uznesenia č. k. -17 z 11. februára 2010

opravil uznesenie č. k. -8 z 11. januára 2010 v časti označenia žalobcu

v záhlaví,

- okresný súd oznámením z 19. februára 2010 uviedol, že Kancelária Národnej rady

Slovenskej republiky nemá postavenie účastníka konania, preto jej nemôže byť doručená

žaloba,

- dňa 14. mája 2010 bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) pre účely rozhodnutia o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

č. k. -8 z 11. januára 2010 v spojení s opravným uznesením

č. k. -17 z 11. februára 2010,

- krajský súd na základe uznesenia č. k. -21 z 28. septembra 2010

potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -8 z 11. januára 2010 v spojení

s opravným uznesením č. k. -17 z 11. februára 2010,

- dňa 16. decembra 2010 bolo súdu doručené dovolanie žalobcu proti uzneseniu

krajského súdu č. k. -21 z 28. septembra 2010,

- dňa 17. januára 2011 bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) predložený súdny spis pre účely rozhodnutia o dovolaní žalobcu,

- dňa 28. januára 2011 bol spis vrátený okresnému súdu, keďže neboli splnené

podmienky na predloženie veci najvyššiemu súdu (neúplnosť dovolania),

- okresný súd na základe výzvy z 23. februára 2011 vyzval žalobcu na doplnenie

dovolania,

- dňa 11. marca 2011 bolo súdu doručené doplnenie dovolania zo strany žalobcu,

- dňa 8. apríla 2011 bol najvyššiemu súdu opätovne predložený súdny spis pre účely

rozhodnutia o dovolaní žalobcu,

- najvyšší súd na základe uznesenia sp. zn. z 28. októbra 2011 zrušil

uznesenie krajského súdu sp. zn. z 28. septembra 2010 a uznesenie

okresného súdu č. k. -8 z 11. januára 2010 v spojení s opravným uznesením

č. k. -17 z 11. februára 2010 (okresný súd mal vyzvať žalobcu na odstránenie

vady označenia žalovaného),

- okresný súd na základe výzvy z 27. júla 2012 vyzval žalobcu na úhradu súdneho

poplatku v sume 4 489 € za podanie žaloby,

- dňa 10. augusta 2012 bola súdu doručená žiadosť žalobcu o oslobodenie

od súdnych poplatkov,

- okresný súd na základe uznesenia č. k. -49 z 24. septembra 2012

priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu,

- z potvrdenia o pridelení veci z 29. októbra 2012 vyplýva, že po zrušení a vrátení

veci okresnému súdu bola vec opätovne pridelená zákonnej sudkyni

, a to pod novou sp. zn. ,

- zákonná sudkyňa 18. februára 2014 predložila vec

predsedníčke súdu z dôvodu zaujatosti vo veci, a to s poukazom na nález ústavného súdu

č. k. -97 (podanie antidiskriminačnej žaloby),

- dňa 18. februára 2014 predsedníčka súdu vyzvala ,

aby uviedla, kedy zistila, že je zaujatá, a odôvodnila prieťahy v období od novembra 2011,

- 24. februára 2014 uviedla predsedníčke súdu, aby predložila

vec na rozhodnutie a pridelenie inému sudcovi s tým, že vo veci je s poukazom na nález

ústavného súdu č. k. -97 vylúčená; zákonná sudkyňa neuviedla dátum,

odkedy sa cíti byť zaujatá, a taktiež sa nevyjadrila k prieťahom od novembra 2011,

- na základe opatrenia predsedníčky súdu č. 8/2014, sp. zn. Spr. 3351/2014

zo 17. júna 2014 bola vec prerozdelená náhodným výberom medzi sudcov okresného súdu,

ktorí si nepodali antidiskriminačnú žalobu,

- z potvrdenia o pridelení veci z 10. júla 2014 vyplýva, že vec bola pridelená

zákonnému sudcovi , a to pod sp. zn. ,

- okresný súd na základe uznesenia č. k. -67 zo 17. decembra 2014 vec

zastavil a postúpil Slovenskej republike – Národnej rade Slovenskej republiky na predbežné

prejednanie sporu ( o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov),

- dňa 6. februára 2015 bolo súdu doručené odvolanie žalovaného proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -67 zo 17. decembra 2014,

- dňa 9. februára 2015 bolo súdu doručené odvolanie žalobcu proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -67 zo 17. decembra 2014,

- dňa 24. júna 2015 bola vec predložená krajskému súdu pre účely rozhodnutia

o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti uzneseniu č. k. -67

zo 17. decembra 2014; vec bola pridelená odvolaciemu senátu krajského súdu

pod sp. zn. HCo 90/15,

- dňa 3. novembra 2015 členovia odvolacieho senátu oznámili predsedovi krajského

súdu dôvody na vylúčenie z prejednania a rozhodovania vo veci sp. zn. HCo 90/15 (podanie

antidiskriminačnej žaloby),

- na základe opatrenia predsedu krajského súdu sp. zn. Spr. 3010/2015

z 13. novembra 2015 bola vec pridelená náhodným výberom iným sudcom odvolacieho

súdu,

- krajský súd na základe uznesenia č. k. HCo 90/2015-89 z 19. novembra 2015 zrušil

rozhodnutie okresného súdu č. k. -67 zo 17. decembra 2014,

- dňa 25. februára 2016 bol súdu doručený podnet žalobcu na vydanie

opravného uznesenia v súvislosti s rozhodnutím krajského súdu č. k. HCo 90/2015-89

z 19. novembra 2015,

- krajský súd na základe opravného uznesenia č. k. HCo 90/2015-97 zo 16. marca

2016 opravil uznesenie č. k. HCo 90/2015-89 z 19. novembra 2015,

- okresný súd uznesením č. k. -100 z 29. apríla 2016 vyzval

žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe, ktorú mu súčasne aj doručil,

- dňa 17. júna 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe (č. l. 100-

125),

- okresný súd uznesením č. k. -127 z 28. júla 2016 vyzval žalobcu,

aby sa vyjadril k žalobe; 27. októbra 2016 sa súdu vrátila zásielka ako neprevzatá; zásielka

bola doručovaná právnemu zástupcovi žalobcu Mgr. Michalovi Tokárovi na adresu

; následne súd zásielku doručoval Mgr. Michalovi Tokárovi na adresu

; zásielku si právny zástupca prevzal 13. januára 2017,

- dňa 2. februára 2017 bolo súdu doručené podanie spoločnosti JAVOR – TOKÁR

advokátska kancelária, s. r. o., z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca udelil plnú moc

Mgr. Michalovi Tokárovi iba pre dovolacie konanie,

- dňa 29. marca 2017 bolo súdu doručené oznámenie žalovaného, v zmysle ktorého

udelil plnú moc na zastupovanie v tomto konaní ,

- dňa 30. augusta 2017 bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk vyjadrenie

žalovaného (replika) k žalobe (č. l. 100-125),

- dňa 8. septembra 2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu (duplika)

k vyjadreniu žalovaného (č. 1. 137-237),

- dňa 14. septembra 2017 súd vo veci nariadil termín pojednávania

na 1. december 2017, na ktorý boli predvolaní žalobca a právny zástupca žalovaného,

ktorému súd súčasne doručil vyjadrenie žalobcu (duplika) z 8. septembra 2017,

- dňa 1. decembra 2017 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktoré

sa bez ospravedlnenia nedostavil žalobca, hoci mu bolo predvolanie na pojednávanie riadne

doručované; súd pojednávanie z dôvodu opätovného predvolania žalobcu a prípadného

prešetrenia, či sa zdržiava na adrese trvalého pobytu odročil na 2. február 2018 s tým,

že následne 18. decembra 2017 bolo žalobcovi predvolanie na pojednávanie riadne

doručené, čo žalobca potvrdil vlastnoručným podpisom na doručenke (č. l. 249).

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že proti rozsudku vyhlásenému na pojednávaní

uskutočnenom 2. februára 2018 bolo sťažovateľom podané odvolanie.

8. Obsah zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 1. februára 2018, ktoré ústavný súd považuje

za preukázané.

III.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie

základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

13. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho

konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo

na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) a zabezpečiť

odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu

v primeranej dobe (, ).

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a .

17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117

ods. 1 , podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z ,

podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi

deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.

18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

19. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ‒ opredbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

20. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a tým aj porušenie základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje

pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

21. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že spory o určenie, že odmeňovanie sťažovateľa je v rozpore so zásadou rovnakého

zaobchádzania, sa dosiaľ nemôžu riadiť štandardnou judikatúrou. Ústavný súd teda

poznamenáva, že napadnuté konanie je relatívne právne zložité, existujú rôzne rozhodnutia

súdov v obdobných veciach, a ďalej konštatuje, že vzhľadom na okolnosti veci pripúšťa

aj určitý stupeň skutkovej zložitosti veci, čím však nie je možné okresný súd zbaviť

zodpovednosti za priebeh napadnutého konania v súvislosti s posudzovaním existencie

zbytočných prieťahov.

22. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto

súdneho konania. Ústavný súd nezistil na strane sťažovateľa také skutočnosti, ktoré

by zásadným spôsobom ovplyvnili dĺžku napadnutého konania.

23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu.

Celkovú dĺžku napadnutého konania (takmer 8 rokov od jeho začatia) ústavný súd

v okolnostiach danej veci považuje z ústavnoprávneho hľadiska za neakceptovateľnú.

24. Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu nebol dostatočne efektívny.

O uvedenom svedčí skutočnosť, že najvyšší súd v dovolacom konaní uznesením

sp. zn. z 28. októbra 2011 zrušil uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 28. septembra 2010 a uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 11. januára 2010 v znení opravného uznesenia

sp. zn. z 11. februára 2010 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd v odôvodnení uznesenia z 28. októbra 2011 okrem iného uviedol:

„Ak žalobca v danom prípade označil v žalobe ako štátny orgán, nespôsobilý subjekt,

ide o nedostatok návrhu na začatie konania týkajúci sa mal pokúsiť z úradnej povinnosti

tento nedostatok odstrániť postupom podľa Súd prvého stupňa však

takýmto spôsobom nepostupoval a túto vadu konania neodstránil ani odvolací súd.

Skutočnosť, že súdy oboch nižších stupňov nedostatok návrhu na začatie konania

neodstránili, mala za následok, že konanie pred oboma súdmi bolo postihnuté vadou

vyplývajúcou z § 237 písm. f/...“

O neefektívnosti okresného súdu pri postupe v napadnutom konaní svedčí taktiež

skutočnosť, že prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené až po 7 rokoch od začiatku

konania.

25. Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a podľa dohovoru.

26. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom

okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez

zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ.

IV.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

29. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, poukazujúc okrem iného na právnu neistotu

vyvolanú neefektívnym postupom a nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní.

30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

31. S prihliadnutím na dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti veci, najmä skutočnosť, že napriek

rozsudku okresného súdu vec dosiaľ nie je právoplatne skončená, ústavný súd považoval

priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

spoločnosťou JAVOR – TOKÁR advokátska kancelária, s. r. o. Podľa § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania

uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

33. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €.

34. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017

predstavuje spolu s režijným paušálom (2 × 8,84 €) sumu 312,34 €. Právna zástupkyňa

sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej

fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške

20 % podľa vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH

a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 374,81 €.

35. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

36. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2018